Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Krochtová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/53/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204817
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214204817.1
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu T.. B. C.C.,
G.. XX.X.XXXX, O. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Vladimír Cahajla, advokát, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov,
proti žalovanej M.. C. C., G.. XX.X.XXXX, O. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Jana Švantnerová, advokátka,
Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu a iné, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu v časti o vyporiadanie hodnoty členského podielu týkajúceho sa družstevného bytu č. XX,
pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na X. poschodí, blok I.-X, O.
XX, Bardejov, z a m i e t a.
Konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e.
Návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods.. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku z
a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 212,71 € na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. Jany Švantnerovej, AK, Hviezdoslavova 9, Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 26.6.2014 domáhal zrušenia práva spoločného
nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. XX, pozostávajúceho zo štyroch izieb, kuchyne a
príslušenstva, nachádzajúceho sa na X. poschodí, blok I.-X, Partizánska XX, Bardejov, určenia, že
nájomcom tohto bytu a členom družstva bude žalovaná, ktorá bude aj naďalej byt užívať ako nájomca a
člen družstva. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4P 119/2012 z 22.2.2013,
ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
7.3.2013. Okrem toho sa žalobca domáhal, aby mu žalovaná vyplatila finančnú náhradu za členský
podiel vo výške 1 trhovej ceny uvedeného družstevného bytu stanovenej znaleckým posudkom. Žalobca
taktiež žiadal, aby súd v tomto konaní položil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev prejudiciálnu
otázku, či súčasťou konania o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu má byť aj finančné
vyrovnanie ohľadom členského podielu v bytovom družstve. Žalobca požadoval aj náhradu trov konania.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a navrhla konanie
zastaviť z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha medzi účastníkmi konania súdny spor pod sp. zn.
2C 48/2013, predmetom ktorého je zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu a zároveň
dodala, že pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa žalobca domáha finančného vyporiadania za členský
podiel v bytovom družstve, táto je podaná predčasne, pretože o tejto otázke bude možné rozhodnúť až
po právoplatnosti konania vedeného pod sp. zn. 2C 48/2013.Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na dňa 27.1.2015, na ktorom boli prítomní obaja
účastníci konania, ako aj ich právni zástupcovia. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, pričom
vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej príloh, vyjadrením žalovanej, rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 2C 48/2013 z 13.6.2014, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.
Súd zistil, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2C 48/2013 sa na základe podania žaloby
domáhala žalobkyňa, v tomto prípade žalovaná, zrušenia práva spoločného nájmu k označenému
družstevnému bytu. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13.6.2014 tak, že právo spoločného nájmu
účastníkov k družstevnému bytu č. XX, pozostávajúceho zo štyroch izieb, kuchyne a príslušenstva,
nachádzajúceho sa na X. poschodí, blok I.-X, O. XX, Bardejov, zrušil bez zabezpečenia náhradného
bytu pre žalovaného, a určil, že byt bude naďalej užívať ako nájomca a člen družstva žalobkyňa (v tomto
konaní žalovaná).
V označenom rozsudku súd okrem iného vyslovil, že „rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4P 119/2012-49 z
22.2.2013 bolo manželstvo účastníkov konania, uzavreté XX.X.XXXX, rozvedené. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 7.3.2013. Maloleté deti P., G.. X.XX.XXXX a Y., G.. XX.X.XXXX pochádzajúce z
manželstva, boli zverené do osobnej starostlivosti matky - žalobkyne, ktorá sa o nich stará, zastupuje
ich a spravuje ich majetok. ... Účastníci konania boli manželia od roku 1993. Za trvania manželstva, v
roku 1996, im vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu, ktorý im bol zápisnicou o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu odovzdaný do osobného užívania dňom 1.12.1996. Je zrejmé, že účastníkom
konania vznikol nájom k predmetnému bytu v čase trvania manželstva a vzniklo im tak zároveň aj
spoločné členstvo v bytovom družstve. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené 7.3.2013
a o spôsobe užívania predmetného bytu sa účastníci po rozvode nevedeli dohodnúť, čo vyplýva aj z
ich rozdielnych predstáv o spôsobe vyporiadania sa. ... Súd zároveň rozhodol, že ďalšou nájomníčkou
bude žalobkyňa, ktorá bude pokračujúcou členkou bytového družstva, predovšetkým z dôvodu, že po
rozvode manželstva so žalovaným, jej boli maloleté deti P., G.. X.XX.XXXX a Y., G.. XX.X.XXXX zverené
do osobnej starostlivosti, v rámci ktorej sa o nich riadne stará, pričom táto okolnosť nebola v konaní
spochybnená. Na túto skutočnosť súd prihliadal pridržiavajúc sa znenia § 705 ods. 3 OZ. Súd teda
prihliadal najmä na záujem maloletých detí, ktoré so žalobkyňou žijú v spoločnej domácnosti - v byte, o
ktorého zrušenie spoločného nájmu ide. ... Súd považuje za potrebné pripomenúť, že žalovaný v tomto
ohľade nepodal návrh na vyporiadanie BSM, ale toto tvrdenie využil v rámci konania ako argument
proti zrušeniu práva spoločného nájmu bytu. V súvislosti s týmto argumentom žalovaného sa súd
riadil judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), podľa ktorej v konaní o
zrušenie spoločného nájmu bytu je potrebné vychádzať z hmotnoprávnej úpravy (§ 705 ods. 2 a 3 OZ),
a teda že v tomto konaní nie je daný zákonný podklad pre finančné vyrovnanie hodnoty členského
podielu družstevného bytu, pričom o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po
zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov (k tomu pozri napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 26/2010 z 22.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 183/2010 z 28.6.2012).“
Podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) začatie konania bráni tomu, aby o tej istej
veci prebiehalo na súde iné konanie.
Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Pokiaľ ide o tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania hodnoty členského podielu
týkajúceho sa družstevného bytu č. XX, pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva,
nachádzajúceho sa na X. poschodí, blok I.-X, Partizánska XX, Bardejov, túto súd zamietol.V tejto súvislosti bolo pre súd určujúce, že táto časť žaloby bola podaná predčasne, keďže konanie o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Pritom v rozsudku sp.
zn. 2C 48/2013 z 13.6.2014 súd poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej až po zrušení práva
spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov možno rozhodnúť o vyporiadaní
hodnoty členského podielu, pretože dovtedy v konaní podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka
(zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu) nie je daný zákonný podklad pre finančné vyrovnanie
hodnoty členského podielu družstevného bytu.
Súd v ďalšom výroku zastavil konanie v časti o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu s
poukazom na § 83 a § 104 ods. 1 OSP.
V zmysle § 83 OSP bráni začatie konania tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. V
tomto ustanovení je vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) O prekážku veci začatej v zmysle
uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo
skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Prekážka veci
začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie.
Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v
ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1 OSP). Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy,
keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní
vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní
ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností (k tomu pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 168/2008).
Súd konštatuje, že v tejto časti konania ide jednoznačne o prekážku litispendencie, pretože konanie
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2C 48/2013, v rámci ktorého súd rozsudkom z 13.6.2014 zrušil
právo spoločného nájmu označeného družstevného bytu medzi totožnými účastníkmi konania ako
tomu je v tomto prípade s tým rozdielom, že zastávajú opačné procesné postavenia, nie je doposiaľ
právoplatne skončené. V danej veci prebieha odvolacie konanie, pričom vec bola Krajskému súdu v
Prešove predložená dňa 11.8.2014.
Žalobca taktiež navrhoval, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP.
Vo vzťahu k uvedenému mal súd na pamäti rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp.
zn. IV. ÚS 95/2010, v rámci ktorej Ústavný súd SR v náleze vyslovil: „Účelom a podstatou konania o
prejudiciálnej otázke je spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym dvorom Európskej únie pri výklade
práva Európskej únie. Konanie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je založené na deľbe
úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom Európskej únie. Je len vecou vnútroštátneho súdu,
ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci
nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke na vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť
otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru Európskej únie.“
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že posúdenie povinnosti postupu podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP
spočíva na pleciach všeobecného súdu, ktorý rozhodne, či voľba tohto postupu je relevantná, zásadná
a či má svoj zmysel a význam pre konanie. V tejto veci súd usúdil, že daný postup nie je namieste. Totiž
žalobca sa domáhal, aby súd predložil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev prejudiciálnu otázku,
či v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu sa má riešiť aj otázka finančného
vyrovnania za členský podiel. Vzhľadom na to, že v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu
družstevného bytu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 2C 48/2013 súd už rozhodol rozsudkom
z 13.6.2014, pričom vec sa nachádza v štádiu odvolacieho konania, ako aj s prihliadnutím k tomu, že
v označenom rozsudku súd konštatoval, že o otázke finančného vyrovnania za členský podiel bude
možné rozhodnúť až po právoplatnosti konania o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, a v
neposlednom rade s prihliadnutím na odôvodnenie tohto rozhodnutia (2C 53/2014) vo vzťahu k jeho
prvým dvom výrokom, súd návrh žalobcu na postup podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 OSP a to tak, že v celom
rozsahu úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, pretože táto ich požadovala, pričom jej právna
zástupkyňa ich vyčíslila v sume 212,75 € za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
zo 6.11.2014, podanie vyjadrenia k žalobe zo 7.11.2014 a účasť na pojednávaní dňa 27.1.2015), za rok
2014 každý v sume 61,87 € k tomu 2 x režijný paušál po 8,04 € za rok 2014 a za rok 2015 v sume 64,54
€ plus 1 x režijný paušál za rok 2015 v sume 8,39 €.
Pri rozhodovaní o trovách konania (právneho zastúpenia) žalovanej súd vychádzal z vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
v čase poskytnutia právnych služieb, a to z § 1 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c) a
d), § 16 ods. 3. Súd priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 212,71 € za 3 úkony
právnej služby (2 úkony v roku 2014 po 61,85 € a za rok 2015 v sume 64,54 €), k tomu 3 x režijný paušál
v sume ako si ho uplatnila (2 x 8,04 € + 1 x 8,39 €).
Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné [§ 202 ods. 3 písm. o) OSP].
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.