Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Co/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216597
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216597.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.02.2014, č. k. 25C/105/2013-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov

konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno a/ bod 1., § 9 odsek 1, odsek 2, § 16 odsek
1, § 17 odsek 1, odsek 2, odsek 3, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, ako i ustanovenia § 41 odsek 1, § 44 odsek 8, odsek 9, § 238 odsek 1 zákona
č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od

odporcu zaplatenia sumy 175 eur ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 1.051,08 eur. Zo
spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 9Er/17/2005 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní podal
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dňa 20.01.2005. Okresný súd vydal poverenie dňa 06.04.2005.
Exekučnému súdu bol doručený návrh na zmenu exekútora dňa 18.05.2009. Exekučný súd po doručení
vyjadrenia pôvodného exekútora s vyčíslením trov dňa 13.09.2010, dňa 04.01.2011 exekučné konanie
zastavil a zamietol návrh na zmenu exekútora. Oprávnený podal odvolanie, krajský súd prvostupňové

rozhodnutie zrušil, konanie nie je skončené, oprávnený nijako súd neurgoval.
Uviedol, že mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa podaniami zo dňa
25.05.2012 a 30.05.2012 adresovanými priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu
škody, šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti uplynula a navrhovateľ sa nároku domáhal na súde,
odporca do 6 mesiacov od podania žiadosti neuspokojil nárok navrhovateľa na náhradu škody.
Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo v

zákonnej 30 dňovej lehote. Súd neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní, zisťoval, či došlo k nedodržaniu
zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či nejaká škoda vôbec
vznikla. Uviedol, že podľa vtedy platného exekučného poriadku (v čase začatia exekučného konania), v
konaniach začatých do 31.08.2005 lehota 30 dní na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora neplatila.
V predmetnom exekučnom konaní tak neexistovala zákonná lehota na rozhodnutie o zmene exekútora,
exekučný súd tak nespôsobil nesprávny úradný postup. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo

žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR,
či Európsky súd pre ľudské práva.Od podania návrhu na zmenu exekútora do návrhu na predbežné prejednanie nároku navrhovateľa
neubehli tri roky a tak návrh nie je premlčaný.
Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym

spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi bolo preukázať svoje tvrdenia, čo však
nijako nedokladoval.
Návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na
ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu.
Konštatoval, že nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k

vzniku škody ani nedošlo. Majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky
lenodkonštatovanianedodržaniazákonnejlehoty,aleajodokolností,ktorésúdvtejtovecivodôvodnení
konštatoval a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej
ujmy. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.
Mal za to, že žiadne škoda nevznikla a ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval,

nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak,
že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadne nešpecifikoval
a žiadne mu ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim postupom
odňal možnosť účastníkovi konania konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odôvodnení odvolania namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou

hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo došlo k založeniu zodpovednosti právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 odsek 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať

toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z., súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty, exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona

nemal oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie
totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu ale len súdu exekučného. Ďalej
poukázal na to, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a
je jeho povinnosťou aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym

aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
ktorý uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale
dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Taktiež
Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel

požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Keďže súd, ale
ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, nedostatok takýchto
opatrení nemôže byť dávaný za vinu navrhovateľovi a to v takej forme, že on nepresadzoval vydanie
poverenia zákonnými možnosťami. Záverom uviedol, že nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom a išlo

o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 odsek 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 odsek 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania, ktoré mu

predchádzali. Odvolanie navrhovateľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
odsek 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156
odsek 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 odsek 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na ustanovenie § 212 odsek 1 OSP, pri posudzovaní predmetnej veci sa odvolací súd

zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy
175 eur z titulu náhrady škody a sumy 1.051,08 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na
zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku oprávneného, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4091631 povinným. Nesprávny úradný postup
navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenej 30 dňovej lehote a v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o tomto návrhu, pretože k vydaniu
rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Levice sp. zn. 9Er/17/2005 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa

20.01.2005 doručená žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej M. G., o vymoženie 953,92
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica zo dňa 10.10.2004,
N 2853/2004, NZ 74427/2004. Exekučný súd dňa 24.01.2005 vyzval súdnu exekútorku o predloženie
dokladu - originálu, resp. overenej fotokópie plnomocenstva. Tento doklad bol doručený exekučnému

súdu dňa 09.03.2005. Dňa 06.04.2005 exekučný súd vydal pod číslom 5402027862* poverenie pre
súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú. Dňa 01.07.2005 bolo exekučnému súdu doručené odvolanie
povinnej proti začatiu exekúcie. Exekučný súd námietky povinnej uznesením zo dňa 12.04.2006,
č. k. 9Er/17/2005-34 zamietol. Dňa 25.05.2009 bol exekučnému súdu doručený návrh navrhovateľa
ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby vykonávaním exekúcie bol poverený súdny

exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 12.08.2010 exekučný súd vyzval súdnu exekútorku Mgr. Katarínu
Baňarovú na vyjadrenie k návrhu na zmenu súdneho exekútora, na čo súdna exekútorka reagovala
dňa 13.09.2010. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 04.01.2011, č. k. 9Er/17/2005-45, návrh na
zmenu súdneho exekútora zamietol a exekučné konanie zastavil. Proti rozhodnutiu podal oprávnený
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31.01.2012, č. k. 25CoE/5/2012-69

tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Exekučný súd opätovne
vo veci rozhodol o zastavení exekúcie uznesením zo dňa 02.05.2013, č. k. 9Er/17/2005-80. Proti
rozhodnutiu podal opätovne oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo
dňa 29.11.2013, č. k. 25CoE/225/2013-102 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 01.02.2014.

Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora došlo až po uplynutí
zákonnej 30 dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu
zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.Podľa § 44 odsek 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 (v čase začatia exekučného
konania), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti

oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 01.09.2005 zmenený i

Exekučný poriadok, okrem iného i jeho ustanovenie § 44, v ktorom sa doterajšie odseky 4 až 6 označili
ako odseky 5 až 7 a § 44 odsek 7 znel: „Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora“. V prechodných
a záverečných ustanoveniach účinných od 01.09.2005 zákon v ustanovení § 238 odsek 1 zakotvoval,
že konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2

neustanovuje inak. Podľa § 238 odsek 2 sa ustanovenia § 34 odsek 1 až 3, § 37 odsek 4 a 5, § 46
odsek 3, § 47 odsek 3, § 58 odsek 5, § 134 odsek 2, § 136 odsek 3 a 4 a § 145 odsek 1 použijú
aj na konania začaté pred 01.09.2005. Znamenalo to potom, že na rozhodnutie o zmene exekútora v
exekučných konaniach začatých pred 01.09.2005, o ktorý prípad ide i v súdenej veci, sa nevzťahovala
zákonná 30 dňová lehota tak, ako to správne ustálil i súd prvého stupňa. Za situácie, že zákonodarca v

danom prípade nestanovoval lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora, nemohlo tak dôjsť zo strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote.
Zostranyexekučnéhosúdutaknedošlokporušeniupovinnostivydaťrozhodnutievzákonomstanovenej
lehote, pretože po doručení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (25.05.2009),

postupujúc v intenciách platného § 44 odsek 6 Exekučného poriadku, vyzval dovtedy výkonom exekúcie
poverenú súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú na vyjadrenie sa k návrhu (12.08.2010) a následne
po obdržaní jej vyjadrenia (13.09.2010), vo veci rozhodol (04.01.2011). Uvedené zistenia preukazujú, že
v postupe exekučného súdu, s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť prieťahy v konaní.

Správne preto súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, t.
j. po preskúmaní podmienok potrebných k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nezistil naplnenie ani
jednej z nich.
K námietkam navrhovateľa, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom odvolací súd udáva, že po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu

konania podľa § 221 odsek 1 písmeno f/ OSP nezistil. V predmetnej veci sa pojednávania (11.02.2014)
navrhovateľ ani jeho právny zástupca navrhovateľa nezúčastnili. Svoju neúčasť právny zástupca
navrhovateľa ospravedlnil dňa 11.02.2014, pričom však predvolanie mu bolo doručené v dostatočnom
časovom predstihu (18.12.2013). K ďalším námietkam navrhovateľa, že rozhodnutie nebolo vydané
v zákonom ustanovenej lehote odvolací súd poukazuje už na vyššie uvedené zistené skutočnosti

súdom prvého stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, že zákonodarca v danom prípade
nestanovoval lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora,
preto odvolací súd konštatuje, že k stavu právnej neistoty namietaného navrhovateľom ani nemohlo
dôjsť. Keďže navyše predmetné exekučné konanie bolo následne právoplatne zastavené z dôvodu, že
navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohlo dôjsť ku vzniku akejkoľvek škody

oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Taktiež i ďalšie skutočnosti, namietané
navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu a preskúmavaného rozhodnutia sa vôbec
netýkajú. Čo sa týka námietok navrhovateľa k aplikácii právnej úpravy § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003
Z. z. odvolací súd udáva, že v tomto prípade nemôže ísť o nesprávnosť rozhodnutia, keďže súd prvého
stupňa citoval aj právny predpis v znení účinnom do 01.01.2013.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, preto ako vecne
správny, podľa § 219 odsek 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 odsek 1 v spojení s § 142

odsek 1 a § 151 odsek 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania
nepodal.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.