Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vanda Mikulášová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010273
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814010273.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:
O. J., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.01.2015 v Námestove, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný O. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., P. č. XXX, slobodný, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
i napriek tomu, že rozhodnutím správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, Okresného
dopravného inšpektorátu Tvrdošín spisová značka ORPZ-DK-S zo dňa 23.09.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.11.2013, mu bol, okrem iného, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po
dobu 12 mesiacov, dňa 07.07.2014 v čase okolo 17:55 hodine viedol motocykel značky P. SER bez
evidenčného čísla po Ulici P. v V., pričom pred rodinným domom číslo XXX bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín,
t e d a
maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
t ý m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trestný rozkaz
Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn.: 2T/194/2014-52 zo dňa 05.09.2014.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor poverený výkonom funkcie okresného prokurátora podal dňa 27.10.2014 na Filipa Pinďáka
obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257, ods. 1 Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupoval podľa § 333 ods.3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítal.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o
práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť
o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348, ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona. Obžalovaný uviedol, uznal som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky k prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchanie
skutku, kladeného mu za vinu v prokurátora Okresnej prokuratúry zo dňa 27.10.2014 č. Pv 518/17, ktorý
sa kvalifikuje ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348, ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona. a uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom
sa obžalovaný priznal ku spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.
Vo svojom výsluchu uviedol, že je nezamestnaný, ale nie je evidovaný na úrade práce. Zamestnávanie,
o ktoré prišiel vykonával na čierno. Vyjadril sa, že je slobodný, bezdetný a býva v spoločnej domácnosti
s rodičmi.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to správy
Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, správy H. V., lustrácie v evidencií zbraní, správy úradu
práce sociálnych vecí a rodiny X., správy R. poisťovne pobočka G. F., odpisu z registra trestov a trestného
rozkazu S. súdu J. L. sp. zn. XT/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXX.
Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, sa dopustí
ten, kto maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú s vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348, ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona. Okrem vlastného priznania je obžalovaný usvedčovaný aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré
boli prečítané v rámci dokazovania.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l Trestného zákona hodnotil to, že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona
súd hodnotil to, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37, písm. m Trestného zákona).
Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42, alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.
Súd mal za preukázané, že danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu
k trestnému rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/194/2014-52 zo dňa 05.09.2014,
v rámci ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov. Súčasne mu bol
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov.
Súd je toho názoru, že trest uložený predmetným trestným rozkazom je pre nápravu obžalovaného
postačujúci a preto postupoval podľa § 44 Trestného zákona a upustil od uloženia súhrnného trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.