Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/178/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514213794

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514213794.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. E., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny K., Z. Xa, K., dieťa rodičov, matky: B. C., trvale bytom K., Z. XX a otca:

M. E., trvale bytom E., K. M. XX, zastúpený B.. B. F., advokátkou so sídlom v K., K., na návrh matky o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého M. E., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého od 26.5.2014 sumu XXX,- € mesačne vždy do 15. dňa
v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Zročné výživné za obdobie od 26.5.2014 do 31.12.2014 v celkovej sume XXX,XX € súd p o v o ľ u j e
otcovisplácaťpoXX,-€mesačnespolusbežnýmvýživnýmpodstratouvýhodysplátokod januára2015.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 26.5.2014, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadala matka o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. E., nar. X.X.XXXX tak, že ho navrhla zveriť do
svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť na neho výživné v sume XXX,-€ mesačne od podania návrhu.
Dôvodila tým, že s otcom maloletého prestali viesť spoločnú domácnosť, a preto chce mať k maloletému
dieťaťu usporiadané vzťahy.

Otec súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do matkinej osobnej starostlivosti. K výživnému uviedol, že

vo výške XXX,-€ ho nie je schopný plniť a v jeho možnostiach je platiť sumu XX,-€, pretože má exekúcie
v dôsledku dvoch spotrebných úverov za dobu, kedy žil s matkou maloletého. Neskôr pozmenil svoje
vyjadrenie tak, že maximálne môže výživné plniť v sume XX,-€ mesačne.

Kolízny opatrovník v súvislosti s pomermi otca rozhodujúcimi pre určenie výživného poukázal na
skutočnosť, že je nemysliteľné, aby otec nepoberal vreckové pri zahraničnej ceste pri výkone práce v P..Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi,
nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, v tejto žili do januára 2014. Od ukončenia spolužitia
otec z titulu výživného na maloletého ničím neprispel.

Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. Od 22.2.2008 je držiteľkou živnostenského
listu pre predmety podnikania: pánske, dámske a detské kaderníctvo a kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom
živnosti (veľkoobchod). V obchodnom registri vedená nie je. V sledovanom období nemala vyplatené
žiadne dávky prostredníctvom sociálnej poisťovne. Rodičovský príspevok mala vyplácaný do júla 2013

naposledy v sume XXX,XX € mesačne. V daňovom priznaní za rok 2013 uviedla príjmy zo živnosti
XX.XXX,XX €, výdavky zo živnosti X.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a daň na úhradu XXX,XX
€. Ohľadne príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2014 predložila intervalovú pokladničnú
pásku z ktorej vyplýva, že ku dňu 31.12.2014 mala celkový ročný hrubý príjem vo výške X.XXX,XX €
(XXX,XX € mesačne).

K svojim osobným pomerom matka uviedla, že z dôvodu zdravotného stavu nemá zvýšené náklady na

svoju výživu, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, jej auto je pred zošrotovaním, nakoľko bolo vyrobené ešte
v roku 1991, s maloletým býva v domácnosti svojich rodičov, ktorým mesačne prispieva sumou XXX,-
€, partnera nemá.

Otec je taktiež slobodný a bez iných vyživovacích povinností. V živnostenskom registri mal zapísané
predmety činnosti, od 17.10.2007 do 15.3.2011 armovacie práce, od 11.1.2012 do 21.5.2013 kúpa

tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom
živnosti (veľkoobchod), od 11.1.2012 do 21.5.2013 prípravné práce k realizácii stavby a od 11.1.2012
do 21.5.2013 dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. V obchodnom registri
vedený nie je. V daňovom priznaní za rok 2013 uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov
X.XXX,XX €, úhrn povinného poistného XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a daňovú povinnosť

XXX,XX €. V sledovanom období nemal vyplatené žiadne dávky prostredníctvom sociálnej poisťovne.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne pobočka G. J. bol otec evidovaný ako SZČO od 16.1.2012 do
30.9.2012, ako zamestnanec firmy C. A. od 18.10.2012 do 30.11.2012, od 22.2.2013 do 4.4.2014, ako
zamestnanec - dohodár firmy M. L., A. a od 2.6.2014 ako zamestnanec uvedenej firmy. Vo firme C.
A. za dobu trvania pracovného pomeru (22.2.2013 do 4.4.2014) zarobil v priemere XXX,XX € netto

mesačne, ako to vyplýva z písomnej správy tohto zamestnávateľa. Podľa otcom predloženej kópie
pracovnej zmluvy uzavretej s týmto zamestnávateľom pracoval tu ako stavebný robotník s miestom
výkonu práce V. C. s mesačnou mzdou XXX,XX € pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase. Ako
dohodár firmy M. L., A. mal otec podľa údajov sociálnej poisťovne v mesiaci máj 2014 brutto príjem
XX,-€. Podľa pracovnej zmluvy s firmou M. L., A. zo dňa 30.5.2014 vykonáva otec druh práce stavebný

robotník s miestom výkonu práce Z., s nástupom do zamestnania 2.6.2014, tento pracovný pomer je
uzavretý na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou XXX,-€ mesačne a dĺžkou pracovného času 40 hodín
týždenne. Podľa výplatných lístkov v mesiaci jún 2014 tu mal vyplatenú čistú mzdu XX,XX € a vreckové
pri zahraničnej pracovnej ceste XXX,-€, v mesiaci júl 2014 mal vyplatenú čistú mzdu vo výške XXX,XX €
a v rovnakej výške aj čistú mzdu v mesiacoch august 2014, september 2014, október 2014 a november

2014. Podľa vlastného udania má exekúcie v dôsledku dvoch spotrebných úverov z doby, kedy žil
s matkou maloletého, veci zakúpené z týchto úverov má vo svojom vlastníctve, kvôli exekúciám má
zmrazené všetky účty. Pracuje ako stavebný robotník pri stavbe skeletov obytných domov v P., pracovnú
dobu má od rána do večera, prespať chodí do bytu v K., ktorý má prenajatý s kamarátkou, ale partnermi
nie sú, s platením nájomného mu pomáhajú jeho rodičia. K tomuto tvrdeniu predložil kópiu prvej strany

nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľkou N. C. a nájomcami - otcom maloletého a J. P., ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcom do užívania dňom 11.6.2014 zariadený jednoizbový byt na K. X
v K. na dobu určitú do 15.6.2015. Do práce v P. otec dochádza denne firemným autom spolu so štyri
spolupracovníkmi, diéty nemá, poberá len minimálnu mzdu, do miesta trvalého bydliska, čo je u jeho
rodičov, chodievajedenkrátzatritýždne,zabývanievK.vynakladámesačneXXX,-€.Zdravotnýstavmá

dobrý.Nevlastnížiadnenehnuteľnosti,autonemá.Jevyučenýstolár,vtejtoprofesiialenikdynepracoval,
vždy vykonával prácu stavebného robotníka. Osvedčením o dedičstve zo dňa 19.2.2014 v dedičskom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 1D/766/2013 po poručiteľovi Z. E. (starý otec
maloletého zo strany otca), zomrelom dňa 10.7.2013, nadobudol otec maloletého do vlastníctva 1/20-
inu v pomere k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. V. G. Z., a to rodinný dom postavený naparc. č. XXXX, súpisné č. XXXX, pozemok parc. č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria a pozemok
parc. č. XXXX - záhrady, spoločne so svojimi štyrmi súrodencami. K uvedenému otec vypovedal, že tieto
nehnuteľnosti boli už odpredané, z čoho on získal X.XXX,-€, ktoré použil na úhradu svojich podlžností

a na dovolenku v R., na ktorej bol s ním aj maloletý M..

Maloletý M. je vo veku štyri a pol roka, navštevuje Materskú školu na A. F. v K., kde mesačné školné
činí XX,XX €, stravné na jeden deň X,XX €, ročný poplatok ZRPŠ pre škôlku XX,-€ a polročne pre triedu
XX,-€. Z hľadiska zdravotného stavu nemá zvýšené náklady na výživu.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodný.

Súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorú mu táto poskytuje bez účasti

otca. Otec so zverením maloletého v zmysle matkinho návrhu súhlasil, pričom v jej výchovnom prostredí
neboli zistené žiadne nedostatky, keď ani kolízny opatrovník v tomto smere nič nenamietal.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu predškolského veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako
podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj

exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

V konaní neboli zohľadnené exekúcie vedené proti otcovi v súvislosti s dvomi bankovými úvermi i keď
ohľadnenichuviedol,žetietovzniklizadobu,kedyžilsmatkoumaloletého,pričompriznal,ževlastníkom
vecí zakúpených z týchto úverov je on sám.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce

k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky
atď., to všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného

nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a pod., v neposlednom rade tiež obsah predmetu
činnosti zapísaného v živnostenskom či obchodnom registri.

Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené
deti nielen prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor.

V konaní bolo zistené, že otec bol po istú dobu evidovaný ako SZČO (od 16.1.2012 do 30.9.2012),

pričom v živnostenskom registri mal zapísané štyri predmety činnosti - armovacie práce, maloobchod a
veľkoobchod, prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov
a interiérov. V kontexte s obsahom tohto zápisu predmetov činnosti v živnostenskom registri je nutné
vyhodnotiť tak jeho možnosti a schopnosti zárobkovej aktivity v uvedenej oblasti, pre ktorú má nesporne
odborné predpoklady. Otec je vyučený stolár a aj keď v tejto profesii nikdy nepracoval, odbornou

prípravou nadobudol znalosti, ktoré môže vždy v praxi zúročiť. Keďže doposiaľ vykonával prácu
stavebného robotníka a v súčasnej dobe túto profesiu vykonáva konkrétne pri stavbe skeletov obytných
domov, disponuje bezpochyby širšími odbornými znalosťami v stavebnej sfére.

Otec je v mladom produktívnom veku (necelých 29 rokov), zdravotný stav mu netvorí žiadnu prekážku
pri uplatnení sa v pracovnom procese, ani mu trvalo účelovo neodčerpáva finančné prostriedky (napr.

za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod.). To všetko spolu s vyššie skonštatovanými
danosťami mu zvýhodňuje postavenie na trhu práce. Otec trvale žije v E. v novozámockom okrese
v rodičovskej domácnosti, kam chodí raz za tri týždne, inak býva v K. v prenajatom 1-izbovom byte
so ženou, ktorú označuje ako kamarátku tvrdiac, že kvôli nájomnému musí mať spolubývajúcu osobu,
pričom nájomné platia na polovicu a otcovi s jeho platením pomáhajú rodičia.

Pokiaľotecskutočnepracujelenzaminimálnumzduanapriekvýkonuprácevzahraničínemávyplácané
diéty, jeho počínanie sa javí ako nehospodárne, keďže pracovný pomer ohodnotený minimálnou mzdou
by bezpochyby našiel aj v blízkosti svojho trvalého bydliska, čím by mu odpadli náklady za prenájom
bytu v K..

Čo sa týka terajšieho zamestnávateľa otca, snaha súdu zistiť dopytom na neho zárobkové pomery

otca v súvislosti s výkonom práce v zahraničí zostala neúspešná, keď tento je na adrese zapísanej
v obchodnom registri neznámy a konateľ spoločnosti si súdnu zásielku od poštového doručovateľa
neprevzal, sám otec referoval, že aj zamestnanci majú problém spojiť sa s majiteľom firmy, ktorý by
mal bývať v K.. V pracovnej zmluve zo dňa 30.5.2014 má otec dohodnutú mzdu XXX,-€ mesačne a
40-hodinový pracovný čas týždenne. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni mal otec vymeriavací základ

(hrubú mzdu) v mesiaci jún 2014 až X.XXX,-€, v nasledujúcom mesiaci XXX,XX € a v ďalších mesiacoch
XXX,-€. Túto okolnosť otec vysvetľoval akýmsi doplatkom, keď mesiac pred nástupom do zamestnania
pracoval u tohto zamestnávateľa „načierno“. Otec sa na pojednávaní ohľadne pracovnej doby vyjadril,
že túto má od rána do večera, čím poprel, že by vykonával prácu len v rozsahu dohodnutom v pracovnej
zmluve 40 hodín týždenne, t.j. 8 hodín denne.Pokiaľ otec skutočne u súčasného zamestnávateľa pracuje nad rámec týždenného pracovného času
dohodnutého v pracovnej zmluve za minimálnu mzdu v zahraničí, dochádza tým k naplneniu obsahu
ustanovenia vyššie citovaného § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine. Pokiaľ by pracoval za minimálnu

mzdu v rozsahu pracovného času 40 hodín týždenne, mal by vytvorený časový priestor pre ďalšiu
zárobkovú aktivitu napr. vo forme brigád a navyše ak by bol zamestnaný v blízkosti trvalého bydliska,
nemal by výdaje spojené s prenájmom bytu, s ktorými mu dokonca musia pomáhať, ako bolo na
pojednávaní tvrdené, jeho rodičia.

Z výpovede otca tak vyplýva, že za fyzicky náročnú prácu stavebného robotníka v zahraničí vykonávanú

„od rána do večera“, t.j. nad rámec pracovného času určeného pracovnou zmluvou, poberá len
minimálnu mzdu XXX,-€ brutto = XXX,XX € netto mesačne, z ktorej nie je schopný platiť si ani polovicu
nákladov za prenájom bytu v K., ktorý zdieľa s ďalšou osobou. Takéto počínanie otca je nanajvýš
nehospodárne a nie je možné v súvislosti s hodnotením jeho možností a schopností prihliadať na jeho
preukázané príjmové pomery pri určení výživného.

Na zreteľ je potrebné brať aj to, že maloletý M. je otcovou jedinou vyživovacou povinnosťou, a že otec

v mieste trvalého bydliska nemá náklady za vedenie svojej vlastnej domácnosti.

V konaní nebol vzatý ohľad na exekúcie vedené proti otcovi tak, ako už bolo v súvislosti s § 62 ods. 5
Zák. o rodine oboznámené, pričom navyše veci nadobudnuté z bankových úverov má vo vlastníctve on.

Súd určil na maloletého výživné od doby navrhnutej matkou, t.j. od podania návrhu na súd (26.5.2014)
sumou XXX,-€ mesačne po preukázaní, že v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať zárobok,

z ktorého by uvedené výživné riadne mohol plniť. Takto stanovené výživné korešponduje tiež
odôvodneným potrebám primeraným veku maloletého, ktorý je škôlkarom. Matka ako samostatne
zárobkovo činná osoba - kaderníčka, má príjem závislý nielen od miery jej pracovnej aktivity, ale aj
od dopytu zákazníkov, pričom s ohľadom na vek maloletého musí mu poskytovať osobnú opateru vo
zvýšenej miere.

Otec požadoval započítať ním zrealizované platby v prospech materskej školy a školskej jedálne, ako
aj sumu XXX,-€, čo má byť polovica nákladov za dovolenku s maloletým v R..

Z otcom predložených dokladov bolo zistené, že maloletému zaplatil za mesiace máj a jún 2014 stravu
v materskej škole v sumách XX,XX € a XX,XX € a poplatok za pobyt v materskej škole v sumách
XX,XX € a XX,XX €, celkovo XX,XX €. Tieto platby súd považoval za plnenia majúce charakter bežného

výživného, a preto započítateľné v prospech zročného výživného, nakoľko v uvedených mesiacoch bola
týmto matka odbremenená od úhrady stravy a pobytu maloletého v škôlke.

Naopak, za započítateľné plnenie súd nepovažoval náklady, ktoré otcovi údajne vznikli v súvislosti so
spoločnou dovolenkou v R., keďže zabezpečenie bežných a každodenných potrieb dieťaťa (strava,
ošatenie, hygiena, lieky a pod.) má prednosť pred nie nevyhnutným dovolenkovým pobytom, preto

pokiaľ otec disponoval s finančnými prostriedkami získanými odpredajom spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach nadobudnutých dedičským titulom, mal v prvom rade poskytnúť matke maloletého
peniaze na samotnú výživu dieťaťa. To sa v konečnom dôsledku týka aj úhrady iných podlžností otca,
keďže plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu má prednostný charakter pred akýmikoľvek
inými záväzkami.

Zročné výživné za obdobie od 26.5.2014 do 31.12.2014 v celkovej sume XXX,XX € pozostáva zo sumy:
XX,XX € za pomernú časť mesiaca máj 2014 (XXX,-€ : 31 dní = X,XX € x 6 dní) a sumy XXX,-€ za
mesiacejúnaždecember2014,t.j.za7mesiacov(XXX,-€x7mesiacov=XXX,-€),celkovotedaXXX,XX
€,odčohoboloodpočítanýchXX,XX€(platbyzastravuapobytvmaterskejškole).Súdzároveňopravuje
nesprávny výpočet zročného výživného pri vyhlásení rozsudku, kedy bola uvedená suma XXX,XX €

rovnajúca sa 6 dňom a len šiestim mesiacom zročného obdobia.Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Zročné výživné súd otcovi povolil splácať po XX,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou

výhody splátok od januára 2015 s poukazom na samotnú výšku tohto výživného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.
1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového
stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených

-§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu.