Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212226427
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212226427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičíkovej v právnej veci žalobcov: X. M. Ž., G.Ú. I. H., Č. XX, X. H. Y., G.
H. G. XXX, obidvaja zastúpení JUDr. Jánom Hovančákom, advokátom so sídlom Košice, Textilná 4, proti
žalovanej: J. H., G. I. H., A. XX, zastúpenej JUDr. Františkom Buhlom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Výstavby 2, o zaplatenie 13.583,20 eur a prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 9.10.2013 č.k. 18C/32/13-114 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne na účet advokáta JUDr. Františka Buhlu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 311,55 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa domáhali, aby im žalovaná zaplatila každému 6.791,60 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 14. 9. 2012 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia na tom základe,
že žalobkyňa nezákonne nadobudla v celosti vlastnícke právo k družstevnému bytu č. X na druhom
poschodí bytového domu na A. W. Č..26 I. H., ako aj spoluvlastnícke právo k podielu na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu, pričom tvrdili, v zmysle osvedčenia o dedičstve vydaného
v konaní pod sp. zn. 40 D 208/2003 Okresného súdu Košice II nadobudli členský podiel k spornému
bytu každý v podiele 1/6 po poručiteľke M. N. ich matke, čo nebolo zohľadnené pri prevode bytu
do výlučného vlastníctva žalovanej. Podľa uvedeného dedičského rozhodnutia pozostalý manžel

poručiteľky nadobudol titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s poručiteľkou a titulom
dedenia polovicu členského podielu k družstevnému bytu a žalobcovia ako pozostalé tri deti každý podiel
v 1/6-ine. Žalobcovia neboli potomkami poručiteľa Z.. N.. Po úmrtí Z. N. žalovaná, ktorá bola ďalšou
manželkou poručiteľa, nadobudla na základe výsledkov dedičského konania pod sp. zn. 39D 7/2005
2/3-iny podielu týkajúceho sa sporného bytu a členstva SBD II.. Napriek tomu, že nebola výlučnou
vlastníčkou celého členského podielu bez vedomia a súhlasu žalobcov uzatvorila s bytovým družstvom
zmluvu o prevode bytu v celosti a stala sa tak výlučnou vlastníčkou. Prevod 1/3-iny členského podielu

preto považovali za nezákonný.

K námietke premlčania vznesenej žalovanou uviedli, že svoj nárok si uplatnili v 10-ročnej premlčacej
lehote, keď o bezdôvodnom obohatení žalovanej sa dozvedeli až v roku 2012 z výpisu katastra
nehnuteľností.Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobcom v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania 623,10 eur na účet zástupcu žalovanej do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa stupňa konštatoval, že žalobcovia nemohli
byť a neboli spoluvlastníkmi členského podielu v bytovom družstve, mali však právo na vyplatenie
podielu z tohto aktíva dedičstva po poručiteľke M. N., každý v podiele 1/6-iny. Právo na finančné
vyporiadanie im vyplynulo z osvedčenia o dedičstve vydanom v konaní pod sp. zn. 40D/208/03, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2003. Od uvedenej doby žalobcom plynula lehota aj na uplatnenie

ich nároku na súde voči Z. N. a po jeho smrti voči žalovanej. Právo žalobcov vyplynulo z dedičskej
dohody ako riadneho záväzkového vzťahu a nesplnenie tejto povinnosti žalovanou nie je bezdôvodným
obohatením. Poukázal pritom na ust. § 451 Obč. zákonníka. Žalovaná teda svojím konaním odmietnutím
plnenia nenaplnila žiadny z predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia, preto sa na nárok žalobcov
vzťahuje všeobecná premlčacia lehota vymedzená v ust. § 101 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po

prvýkrát. Právo žalobcov na výplatu podielu z majetkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve
začalo plynúť odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, teda od 17.4.2003, pričom zmena v osobe
dlžníka,keďpoúmrtíporučiteľapovinnosťnaplneniezaväzovalažalovanú,nemánaplynutiepremlčacej
lehoty vplyv. Žalobcovia si mohli uplatniť teda svoj nárok na plnenie v lehote 3 rokov. Premlčacia
lehota tak uplynula ku dňu 17.4.2006 a žaloba bola podaná na súde prvého stupňa až 18.9.2012,

teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Keďže sa žalovaná premlčania dovolávala, nebolo možné
premlčané právo priznať, a preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a preto úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania za právne zastúpenie a to za dva úkony právnej pomoci po 303,74 eur, t.j. za
prípravu a prevzatie zastupovania a za vyjadrenie vo veci. Ku každému úkonu priznal tiež náhradu

paušálnych výdavkov vo výške 7,81 eur, spolu 623,10 eur, ktoré uložil žalobcom zaplatiť žalovanej
spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali žalobcovia.

Namietali procesné vady týkajúce sa nezabezpečenia navrhovaných dôkazov, ako aj nedoručenie
vyjadreniaprotistraneanezabezpečil,abybolomožnévykonaťvýsluchžalovanej,ktorázjavneneovláda

úradný jazyk. Ďalej má za to, že súd porušuje zásadu rovnosti strán tým, že na začiatku pojednávania
oboznámil žalobcov, že v tomto smere budú neúspešní, nakoľko podľa súdu je ich právo premlčané a
to iba na základe práve doručeného všeobecného vyjadrenia zástupcu žalovanej vznesenej námietke
premlčania. Žalobcovia majú za to, že prevodom predmetného bytu žalovaná do svojho výlučného
vlastníctva previedla na seba aj nevyporiadané členské podiely žalobcu, čím sa úmyselne bezdôvodne

obohatila o majetkový prospech z čiastočne neplatného právneho úkonu, ktorou je zmluva o prevode
vlastníctvadružstevnéhobytuuzatvorenádňa5.4.2006.Pretosananárokžalobcovvzťahujepremlčacia
lehota vymedzená ust. § 107 ods. 2 druhá veta, podľa ktorej ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
právo na vydanie plnenia sa premlčí za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo. S prihliadnutím na tieto
skutočnosti a vady navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a
uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci a režijný paušál, spolu 311,55
eur. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcov o tom, že napadnutý rozsudok nie je správny, práve naopak
považuje ho za vecne správny, a preto ho navrhuje potvrdiť. Má za to, že súd prvého stupňa správne

posúdil aj námietku premlčania, keď nárok považoval za premlčaný uplynutím doby 3 rokov.Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj
odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa,
pokiaľ ide o premlčanie nároku a má za to, že v tomto smere je odvolacia námietka žalobcov

neopodstatnená a že s touto námietkou sa v celom rozsahu vysporiadal súd prvého stupňa. Pokiaľ ide
o ostatné odvolacie námietky týkajúce sa procesných nedostatkov ohľadom nedoručenia ich vyjadrenia
protistrane, resp. jeho oneskorené doručenie až na pojednávaní, resp. nezabezpečenie tlmočníka pre
žalovanú, ide o odvolaciu námietku, ktorá neprislúcha žalobcom, keďže takúto námietku by mohol
vzniesť len ten z účastníkov, ktorému takýmito nedostatkami bola spôsobená v konaní ujma. Keďže

žalovaná takúto námietku ohľadom nedostatku tlmočenia, resp. oneskoreného doručenia písomného
vyjadrenia nevzniesla, súd k tejto námietke neprihliadol.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a preto priznal úspešnej žalovanej

náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k podanému
odvolaniu vo výške 303,74 eur a 7,81 eur režijný paušál, spolu 311,55 eur, ktoré uložil zaplatiť žalobcom
na účet právneho zástupcu žalovanej spoločne a nerozdielne.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.