Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226043
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113226043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa Y. T.G. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v W. - L. na R. ul. č. XX proti odporkyni U. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. na Z.
ul. č. XX v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 14.5.2014 č.k. 13C 410/2013-25 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zrušuje od 1.9.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni podaného

17.9.2013, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá mu bola určená
rozsudkom Obvodného súdu Košice I z 16.2.1996 č.k. P 151/95-25 a to od 1.9.2013 s odôvodnením,
že odporkyňa 31.8.2013 ukončila štúdium na Strednej odbornej škole v Košiciach na Gemerskej ul. č.
1 maturitnou skúškou v odbore kozmetička - vizážistka a týmto zároveň ukončila riadnu prípravu na
povolanie. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, nakoľko je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a
nemá žiaden príjem. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľovi bola voči odporkyni
určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Obvodného súdu Košice I č.k. P 151/95-25 z 16.2.1996, ktorý
nadobudol právoplatnosť 7.6.1996 a ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť pre odporkyňu vo

výške 700 Sk mesačne od 1.1.1995 do budúcna. Z výpovede navrhovateľa zistil, že od poslednej úpravy
výživného mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a takisto sa zmenil jeho príjem. Okrem vyživovacej
povinnosti voči odporkyni má dve vyživovacie povinnosti a to k mal. L. T., nar. X.X.XXXX, ktorú si osvojil
a voči mal. T. T., nar. XX.X.XXXX, čo preukázal rodnými listami maloletých detí. Navrhovateľ predložil
súdu potvrdenie o svojom príjme od augusta 2011 do septembra 2013, z ktorého vyplýva jeho priemerný
mesačný zárobok 252,16 €. Navrhovateľ býva v rodinnom dome v W. - L., ktorý je jeho vlastníctvom,
pričom za užívanie tohto domu platí SIPO 250 € mesačne. Jeho partnerka je na materskej dovolenke.

Z výpovede odporkyne zistil, že odporkyňa ukončila štúdium na strednej odbornej škole v Košiciach
dňom 31.8.2013. Od 1.9.2013 je vedená ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach. O tejto skutočnosti predložila potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny z 19.9.2013. Odporkyňa uviedla, že zamestnanie si hľadala sama, ako aj prostredníctvom úradu
práce, avšak nenašla žiadne vhodné pracovné miesto. Býva na Z. ul. č. XX v W. so svojou matkou T.
O. a sestrou L. K., ako aj starou matkou H. O.. Matka odporkyne je vedená na úrade práce, poberá
dávku v hmotnej núdzi 48 € mesačne. Všetky platby za byt, v ktorom býva odporkyňa, uhrádza jej stará

matka H. O.. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 12.3.2014 súd zistil, že
odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov od 1.9.2013 a jej evidencia trvá. Odporkyni bolo ponúknutévhodné voľné pracovné miesto kozmetička u zamestnávateľa Erose s.r.o. Košice - nebola prijatá.
Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa síce ukončila štúdium na strednej škole

31.8.2013 vykonaním maturitnej skúšky na Strednej odbornej škole v Košiciach, Gemerská ul. č. 1, teda
ukončila prípravu na budúce povolanie, nie je však schopná sama sa živiť. Aktívne pristupuje k hľadaniu
si zamestnania, je vedená na úrade práce bez akéhokoľvek príjmu. Nemá nárok na žiadnu dávku, teda
ani na podporu v nezamestnanosti ani na dávku v hmotnej núdzi. Býva u matky, ktorá sama zabezpečuje
jej výživu. Navrhovateľ si osvojil cudzie dieťa, zobral na seba ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Z uvedených

dôvodov mal súd za to, že odporkyňa nie je schopná sama sa živiť a z uvedeného dôvodu vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni nezrušil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. s tým, že úspešnej odporkyni preukázateľné trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni zrušil.

Náhradu trov konania si neuplatnil. Uviedol, že odporkyňa nijako relevantne nepreukázala, že si hľadá
aktívne zamestnanie, ako konštatoval súd prvého stupňa, nakoľko nepredložila žiadne potvrdenia o
hľadaní si práce, dokonca sama na pojednávaní uviedla, že sa nedostavila na pohovor, ktorý jej
sprostredkoval úrad práce, túto svoju neúčasť na pohovore neohlásila, ani nijako neospravedlnila na
úrade práce, nepredložila žiadne potvrdenie od lekára, že by bola v tom čase chorá, a preto sa nemohla

pohovoru zúčastniť. Súd prvého stupňa konštatoval, že matka odporkyne, s ktorou odporkyňa býva,
poberá len dávku v hmotnej núdzi, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko odporkyňa na pojednávaní
uviedla, že jej matka dostáva štvrťročne výživné na ďalšiu dcéru L. K.. Namietal tiež, že súd prvého
stupňa neprihliadol na skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k svojim dcéram L. a T.,
ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil, pričom náhradu trov konania si neuplatnila. Uviedla, že v evidencii
nezamestnaných je vedená od 1.9.2013, o čom predložila dôkazy. O pracovných ponukách sa chodila
osobne pýtať, či už cez agentúry alebo sa prešla cez mesto. Domnieva sa, že alimenty, ktoré poberá

jej matka na mladšiu sestru L. K., zdokladovala na pojednávaní, ale podľa jej názoru tieto slúžia na
zabezpečenie výživy jej mladšej sestry. Skutočnosť, že navrhovateľ má ďalšie dve deti, ktoré s ním žijú
v spoločnej domácnosti, akceptuje, ale nerozumie, prečo sa chce zbaviť zodpovednosti, nakoľko ona je
jeho prvorodená dcéra. Vyjadrila názor, že ak nemá na vyživovaciu povinnosť voči nej, nemal spraviť
ešte jedno dieťa a druhé si osvojiť.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých
okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a
musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o

výživnom. Preto v konaní o zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného je potrebné porovnať pomery,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania
o návrhu na zmenu (zrušenie) výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov
sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodinevyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa
živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom,
ktoré nepôsobia samy osebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre

zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto
schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti
ani veku 25 rokov. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je závislá na tom, kedy sa dieťa stane
spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť
rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktorý

sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v
pracovnom pomere. Nie je podstatné, či dieťa v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto
prípade je potrebné starostlivo vyhodnotiť dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých
schopností samé sa živiť žiaden príjem nedosahuje. V sporovom konaní, ktorým nepochybne je konane
o zmenu výživného pre plnoleté dieťa, platí tzv. prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada

úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania
vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí
na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým
skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje

istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade, ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia,
môžeimtopriniesťnegatívnedôsledkyvkonaní,napríkladprehruvspore.Inakpovedané,účastníkmusí
preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. V konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti je dôkazná povinnosť týkajúca sa okolností, že oprávnené dieťa aj
napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť (ukončenie štúdia) žiaden príjem nedosahuje,

na odporcovi/-kyni.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav ku dňu svojho rozhodnutia, použil
správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel

tak k nesprávnym právnym záverom. Odvolací súd dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v
čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa
a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že zákonná vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni zanikla, pretože odporkyňa ukončila štúdium na Strednej odbornej škole
v Košiciach na Gemerskej ul. č. 1 maturitnou skúškou v odbore kozmetička - vizážistka k 31.8.2013 a

od tejto doby v príprave na budúce povolanie nepokračovala. Odporkyňa v tomto prípade nepreukázala
existenciu okolností, ktoré jej bránia samej sa živiť. Samotná skutočnosť, že je evidovaná na úrade
práce a nemá príjem, nepostačuje na preukázanie, že odporkyňa napriek ukončeniu štúdia, ktorým
získala všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere nemá schopnosť sama sa živiť, keďže
nepreukázala, že by jej vek, zdravotný stav, pokračovanie v ďalšom štúdiu, schopnosť zamestnať sa,

schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, ako aj majetkové pomery bránili samostatne
sa živiť. Štúdium na strednej odbornej škole v odbore kozmetička - vizážistka je koncipované tak, aby
študenti už po skončení štúdia nadobudli všetky schopnosti zamestnať sa v oblasti služieb bez potreby
ich ďalšieho dopĺňania štúdiom na vysokej škole. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
odporkyni chýbali potrebné osobnostné danosti pre to, aby sa zamestnala a poberala trvalý príjem v

odbore, ktorý vyštudovala. Pokiaľ odporkyňa argumentovala tým, že si hľadala prácu, čo dokladovala
potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o neprijatí do pracovného pomeru vo firme Erose
s.r.o., odvolací súd konštatuje, že za aktívne hľadanie práce nie je možné považovať predloženie
potvrdenia od firmy o neprijatí do pracovného pomeru za situácie, že odporkyňa sa výberového konania
ani nezúčastnila, nepreukázala ani dôvody, ktoré jej bránili zúčastniť sa výberového konania a rovnako

nepreukázala ani svoje ďalšie tvrdenia o hľadaní si pracovného miesta prostredníctvom agentúry alebo
iným spôsobom. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že aj u odporcu došlo k zmenám pomerov, nakoľko
mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktoré vzhľadom na svoj vek nie sú schopné
samé sa živiť a pre jeho preukázaný príjem z pracovného pomeru 252,16 € mesačne je zjavné, že
aj svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom je schopný plniť si len v obmedzenom rozsahu.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným a trvalým
zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko odporkyňa od1.9.2013 nepokračuje v príprave na budúce povolanie, ukončením štúdia na odbornej škole nadobudla
schopnosť sama sa živiť a nepreukázala dôvody, ktoré by jej bránili túto svoju schopnosť realizovať, čím
zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni od 1.9.2013 zrušil.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania
nežiadal (§ 224 ods. 1, 2, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.