Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202447
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214202447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu BL Telecom

collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej U. F., A.. XX.XX.XXXX,
D. XX, XXX XX O., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, zast. JUDr. P. P., advokátkou, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice,
o zaplatenie 587,33 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 168,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 89,10eur od 18.4.2011 do zaplatenia,

výške 9,25 % ročne zo sumy 25,33eur od 18.5.2011 do zaplatenia,

výške 9,25 % ročne zo sumy 27eur od 18.6.2011 do zaplatenia,

výške 9,5 % ročne zo sumy 27eur od 18.7.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania predstavujúce trovy právneho
zastúpenia vo výške 72,52 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 31.3.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 587,33
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 89,10eur od 18.4.2011 do zaplatenia, výške

9,25 % ročne zo sumy 25,33eur od 18.5.2011 do zaplatenia, výške 9,25 % ročne zo sumy 27eur od
18.6.2011 do zaplatenia, výške 9,5 % ročne zo sumy 27eur od 18.7.2011 do zaplatenia, s 9,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 418,90eur od 18.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telecom, a.s. uzavrel so žalovanou
dňa17.3.2011Zmluvuopripojení,nazákladektorejboližalovanejposkytnuté elektronickékomunikačné
služby. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, platiť za ne riadne a
včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodcažalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich cenu si vyčíslil v zmysle Zmluvy a
aktuálneho Cenníka faktúrami: F. č. 725848437, splatná dňa 17.4.2011, znejúca na sumu 89,10eur, F. č.
5728876456, splatná dňa 17.7.2011, znejúca na sumu 27eur, F. č. 5729880207, splatná dňa 17.8.2011,

znejúca na sumu 418,90eur, F. č. 9726856247, splatná dňa 17.5.2011, znejúca na sumu 25,33eur, F.
č. 2727870470, splatná dňa 17.6.2011, znejúca na sumu 27eur. Nezaplatením faktúr riadne a včas sa
žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala do omeškania a preto žalobca požaduje v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania.

S účinnosťou k 01.07.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., Vajnorská 100/A,

831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10,
825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá ako univerzálny právny nástupca prebrala celé imanie, všetky
práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s..

Dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, ako postupca a spoločnosť BL
Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513 ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči

žalovanej.

Podaním doručeným súdu dňa 6.8.2014 Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „ POS“, IČO: 42
343 828 so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovanej. Podaním doručeným súdu dňa 6.8.2014 vedľajší účastník uviedol, že v pojednávanej
veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, pričom neprijateľnosť zmluvnej

podmienky súd skúma ex offo. Medzi žalobcom a žalovaným bola v zmluve o pripojení dohodnutá
zmluvná pokuta vo výške 199eur v záverečných ustanoveniach. Uvedená zmluvná pokuta je uvedená
v zmluve o pripojení, ktorá bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu, žalovaná nemala
možnosť túto ovplyvniť a nejde preto o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Faktúrou č.
5729880207 splatnou dňa 17.8.2011 právny predchodca žalobcu žalovanému

vyfaktúroval zmluvnú pokutu Magio Sat v sume 199eur, zmluvnú pokutu za Magiobox v sume 150eur,
pokutu za diaľkový ovládať v sume 20eur, pokutu za kartu v sume 19,95eur a pokutu za ostatné
príslušenstvo v sume 29,95eur, celkovo v sume 418,90eur. Majú za to, že žalobca nevyzval žalovanú k
vráteniu prenajatých zariadení a žalovaná v dobrej viere zariadenia užívala a nemala vedomosť o tom,
že predmetné zariadenia má iba v nájme a po ukončení zmluvného vzťahu je povinná ich vrátiť. Majú

zato, že na uvedených zmluvných pokutách sa zmluvné strany nedohodli.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 587,33 eur, teda jedná sa o drobný spor

( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.04.2013. Účastníci sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav
veci:

Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovanou dňa dňa 17.3.2011

Zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté elektronické komunikačné služby.
Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, platiť za ne riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca
žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich cenu si vyčíslil v zmysle Zmluvy a
aktuálneho Cenníka faktúrami. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni

splatnosti jednotlivých faktúr. Využívaním služieb poskytovaných spoločnosťou T-mobile Slovensko,
a.s. vznikla žalobcovi celková pohľadávka v sume 587,33 Eur, ktorá predstavuje poplatky za hovorné,
mesačné poplatky a zmluvnú pokutu.

Právny predchodca žalobcu žalovanému za ním poskytnuté služby vyfakturoval faktúrami tieto sumy:
F. č. 725848437, splatná dňa 17.4.2011, znejúca na sumu 89,10eur, F. č. 5728876456, splatná dňa
17.7.2011, znejúca na sumu 27eur, F. č. 5729880207, splatná dňa 17.8.2011, znejúca na sumu

418,90eur, F. č. 9726856247, splatná dňa 17.5.2011, znejúca na sumu 25,33eur, F. č. 2727870470,
splatná dňa 17.6.2011, znejúca na sumu 27eur.

Podaním doručeným súdu dňa 12.9.2014 sa po výzve súdu k zmluvnej pokute uplatnenej voči žalovanej
v tomto konaní vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu. Uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré

poskytol žalobca žalovanej. V uvedenom prípade teda žalovaná nebola sankcionovaný len za to, že
nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Pri
neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany účastníka, v dôsledku ktorého dochádza
k vypojeniu SIM karty z prevádzky by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej

ceny za program služieb, musel by poskytovať programy za neakciové ceny.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 5 ods.7 cit. zák. účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.Podľa § 42 ods.1 písm. a) cit. zák. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) cit. zák. účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu
dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) cit. zák. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka ( účinného ku dňu vzniku právneho vzťahu ) od zmluvy môže
účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa čl. 12 Všeobecných podmienok ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade

peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu so
spoločnosťou T - Mobile, má spoločnosť T- Mobile voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania vo výške
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

1C 125/2014-52

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ods. 5, 6 cit. ust. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v terajšom znení ) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telecom, a.s.
uzavrel so žalovanou dňa 17.3.2011 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté

elektronické komunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej
komunikácie, platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného
programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a
ich cenu si vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami: F. č. 725848437, splatná dňa
17.4.2011, znejúca na sumu 89,10eur, F. č. 5728876456, splatná dňa 17.7.2011, znejúca na sumu

27eur, F. č. 5729880207, splatná dňa 17.8.2011, znejúca na sumu 418,90eur, F. č. 9726856247, splatná
dňa 17.5.2011, znejúca na sumu 25,33eur, F. č. 2727870470, splatná dňa 17.6.2011, znejúca na sumu
27eur.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc zeurópskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež
považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon

priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj

keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä
Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti
zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv.
slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými

vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a

teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o
pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom

občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007
Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom
a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu ( lex
specialis ). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom

na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka).
Vzťahymedziúčastníkminazákladezmluvyvzniklivdobe,kedy Slovenskárepublika užtransformovala
do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným

znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ
vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce
sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojíaj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti

účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri
samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako

sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom
posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej
pokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať
ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy
a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či
dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm.

k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri
dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne
zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu,
a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v
dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
začiatku.Rovnakojebezakéhokoľvekvýznamuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí,t.j.činezaplatí

napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná

rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku
ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj

zmluvných strán ( Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 6Co 113/2010 ).

Za nedôvodný preto súd považoval návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvných pokút
zo zmluvy a ich dodatkov. V tomto prípade nemožno ani moderovať ( znižovať ) výšku
zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprijateľnú podmienku a tým pádom v zmysle § 53 ods. 5
OZ za absolútne neplatnú. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú

pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd mu z tohto dôvodu nemôže nepriznať právo na
plnenie. Tým viac, že slovenské súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto
zmluvných podmienok a § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Vzhľadom k tomu, že všetky tieto ustanovenia sa
nachádzajú vo Všeobecných podmienkach žalobcu, je evidentné, že spotrebiteľ sa na ich tvorbe a

individuálnom dojednaní podmienok, nemohol zúčastniť a ako ,, slabší účastník vzťahu ,, ich prijal z
dôvodu, aby mu boli poskytnuté telekomunikačné služby žalobcu / viď odôvodnenie vyššie /. Súd si nevie
predstaviť, aby žalobca individuálne prispôsoboval všeobecné podmienky požiadavkám spotrebiteľa -
žalovaného. Na základe uvedeného je súd názoru, že momentom odstúpenia od zmluvy nastal medzi
účastníkmi právneho vzťahu režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, teda že sú povinní

navzájom si vrátiť už poskytnuté plnenia.Ako vyplýva z podaného návrhu žalovaná ku dňu podania žaloby dlhovala žalobcovi na nezaplatených
službách sumu 168,43 eur, čo v tomto prípade predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanej. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 168,43 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %

ročne zo sumy 89,10eur od 18.4.2011 do zaplatenia, výške 9,25 % ročne zo sumy 25,33eur od 18.5.2011
do zaplatenia, výške 9,25 % ročne zo sumy 27eur od 18.6.2011 do zaplatenia, výške 9,5 % ročne zo
sumy 27eur od 18.7.2011 do zaplatenia, keďže je v omeškaní so zaplatením jednotlivých faktúr, a to odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. V prevyšujúcej časti - ohľadne zmluvnej pokuty
s prísl. pre jej neprijateľnosť súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 v spojení s
ustanovením § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v danej veci si žalovaná trovy
konania neuplatnila, súd sa jej prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal. Žalobca bol
v konaní úspešný len čiastočne ( neúspech nebol v nepatrnej časti ), preto súd vyslovil, že ani on nemá
nárok na náhradu trov konania.

Trovy konania si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník. Trovy konania si právny

zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil v sume 72,52 eur. Vychádzal pritom z hodnoty veci - uplatnenej
náhrady škody vo výške 418,90- eur. O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
a žalobcu zaviazal na ich úhradu ( žalovaná bola v tejto časti konania úspešná ).

V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokátovi patrí odmena za úkony právnej služby - 1. prevzatie a

príprava zastúpenia ( § 10 ods.1, §13a ods.1 písm. a) cit. vyhl. ), 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie
zo dňa 5.08.2014 ( § 10 ods.1, §13a ods.1 písm. c) cit. vyhl.), za úkon právnej služby 28,22 eur a
paušál 2 x 8,04 eur ( 2014), spolu 72,52 eur. Preto súd

priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného na trovách konania - na trovách právneho
zastúpenia sumu 72,52 eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.