Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 12C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204702
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414204702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: S. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Z. V. XXX, o zaplatenie
sumy 311,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 311,54 Eur, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 311,54 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 311,54 Eur od 05.01.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,

t.j. 1,04 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 18,50 Eur na účet navrhovateľa č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v A. N., V..Z.., v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 79,06 Eur a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu navrhovateľa: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421 na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo T. N., V..Z.., v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 17.04.2014 návrh zo dňa 11.04.2014 ako právnická osoba so

sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike) prostredníctvom vyplneného vzorového
tlačiva A, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla
2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ si
titulom zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 311,54 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne zo sumy 311,54 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 311,54 Eur
od 05.01.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 1,04 Eur, trovy
konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 18,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

79,06 Eur.

Príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako
cezhraničnéhosporunavrhovateľakoprávnickáosobasosídlomvČeskejrepublikevzmysleNariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, odvodil od bydliska odporcu na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavil odporca dňa 10.12.2009 na zmenkovú sumu 311,54 Eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 22.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že

indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu finančnú čiastku.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z obchodného
registra navrhovateľa.

Súd postupujúc v súlade s článkom 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

doručilodporcovidňa28.09.2014tlačivoC,návrhnazačatiekonaniaspolusprílohami,vrátanefotokópie
zmenky, za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa. Odporca
sa však v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nevyjadril.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“),
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez
ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani

na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú

do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému súd má za to,

že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom
konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže navrhovateľ v návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 výslovne uviedol, že netrvá
na tom, aby súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie, odporca tiež nežiadal, aby bolo nariadené
pojednávanie, a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné, postupoval v zmysle

citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia, predmetné konanie ako európske konanie vo veci
s nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a dňa 29.12.2014 vo veci
verejne vyhlásil rozsudok.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4
ods. 1 Nariadenia dňa 17.04.2014 titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca

dňa 10.12.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 311,54 Eur a zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne od 22.10.2010. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za
miesto plnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva,

že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Odporca na zmenku
doposiaľneuhradilžiadnusumu,pretosinavrhovateľvočiodporcoviuplatnilnielenzaplateniezmenkovej
sumy a zmenkového úroku, na zaplatenie ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj
zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom

predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia

dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I, § 77 ods. 2 ZZŠ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných

u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o
následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto
oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZZŠ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ

ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 ZZŠ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I, § 16 ods. 1 prvej vety ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich

je blankoindosament.Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľačl.I,§10ZZŠ,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Predmetom tohto konania je navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky, ktorú navrhovateľ získal ako
indosatár v súlade s príslušnými ustanoveniami zmenkového a šekového zákona od pôvodného majiteľa
zmenky, obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej pre
jej majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke, a to voči osobe, ktorá
svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojím podpisom.

Navrhovateľ, ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku, podpísanú
odporcom ako vystaviteľom. Táto zmenka predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a
obsahuje jeho povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke, a to právoplatnému majiteľovi
zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom.

Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie
sumy uvedenej na zmenke, a to od zmenkových dlžníkov, a to či už od priamych zmenkových dlžníkov
(osoba, ktorá je uvedená na zmenke ako zmenkový dlžník, čo pri cudzej zmenke je jej príjemca,
resp. akceptant, a pri tzv. vlastnej zmenke je priamym dlžníkom jej vystaviteľ), prípadne od osôb,
ktoré sú nepriamymi zmenkovými dlžníkmi (napr. indosanti). Toto právo majiteľa zmenky musí byť

nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie musí stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového
práva v rôznych krajinách sa preto zhodujú v tom, že pri vystavení zmenky musia byť dodržané veľmi
prísne formálne pravidlá, ale na druhej strane sa zhodujú aj v tom, že uplatnenie nárokov z platnej
zmenky je jednoduché a rýchle.

Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo

vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným). Pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je
však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto 2 právne vzťahy sú právne oddelené, a preto hovoríme o
abstraktnosti zmenky. V dôsledku takéhoto oddelenia perfektnosť zmenky nie je závislá od perfektnosti
jej kauzálneho vzťahu. Prevoditeľnosť zmenky a jej prispôsobenie sa možnosti rýchlej prevoditeľnosti
sa prejavujú v tzv. zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku v prísnej

zodpovednosti zo zmenkových záväzkov.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom,
okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i o zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom
odporcu ako vystaviteľa zaplatiť túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za

zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad
ktorého sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej
vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka
je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška
úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke

zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je
umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka
vystavená.Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ zmenky podpisom vlastnej
zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležistostí zmenky súd nezistil a
voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani odporcom. Súd má za to, že v danej veci je podstatné,

že navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností.
Záver o platnosti zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013). Navrhovateľom predložená
zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležistosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i
zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc
v zmysle citovaného ustanovenia čl. 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom, zákonným úrokom a
zmenkovou odmenou.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva. Navrhovateľ si uplatnil
trovy konania vo výške 97,56 Eur, čo predstavuje trovy konania zodpovedajúce zaplatenému súdnemu
poplatku vo výške 18,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 79,06 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej
odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
a písomné podanie na súd - návrh) po 24,90 Eur, dvoch režijných paušálov po 8,04 Eur a DPH vo výške

20 % (13,18 Eur).

Vzhľadom na uvedené súd v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
navrhovateľovi priznal trovy konania v celkovej výške 97,56 Eur, ktoré spočívajú v náhrade zaplateného
súdneho poplatku vo výške 18,50 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 79,06 Eur. Keďže
navrhovateľ v návrhu vyslovene žiadal, aby odporca zaplatil trovy konania na zaplatenom súdnom

poplatku na účet navrhovateľa a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).