Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/764/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200537
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5414200537.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P. O. BOX 41,
IČO: 47 233 516, proti odporkyni: Ing. U. G., nar. XX.XX.XXXX., bytom G. F., R. XXX/XX, v konaní o
zaplatenie sumy 760,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 5C/21/2014-65 zo dňa 9. júna 2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
OkresnýsúdvDolnomKubínerozsudkomzamietolžalobnýnávrhnavrhovateľaarozhodol,žeodporcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku okrem iného uviedol, že vychádzajúc z kontraktačného
procesu tak, ako tento vyplýva aj z citovaných ustanovení OZ a zmluvných dojednaní, s poukazom na
§ 44 ods. 2 OZ, súd po podrobnom preskúmaní žalobcom predložených listín konštatuje, že uzavretá
zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako je to
popísané vyššie. Tento nedostatok v prípade čerpania úveru ZoSU v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy nesankcionoval neplatnosťou zmluvy a ani tým ako tomu bolo po novele ZoSU účinnej od
01.01.2008, že taký úver sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Tiež konštatuje, že po podpise
zmluvy žalovaným dňa 26.11.2007 s parametrami (údajmi) uvedenými v jej bode 5, následne došlo zo
strany žalobcu pred jeho podpisom zmluvy k uvedeniu niektorých odlišných údajov, konkrétne ohľadne
výšky RPMN a dátumu splatnosti jednotlivých mesačných splátok a súčasne žalobca doplnil obsah
zmluvy uvádzaním ďalších podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo sa taktiež udialo
až po podpise zmluvy žalovaným, a to daným oznámením vyhotoveným žalobcom až 06.12.2007,
kedy žalobca aj podpísal zmluvu. Ak žalovaný doplnenie zmluvy a žalobcom vyplnené rozdielne
údaje ohľadne RPMN úveru, zmeny dátumu splatnosti jednotlivých mesačných splátok spôsobom
predpokladaným pre písomnú formu neakceptoval zákonom predpokladaným spôsobom (písomne
ho neprijal), je potrebné žalobcom v bode 6 zmluvy pozmeňovaný obsah údajov oproti požiadavke
žalovaného v bode 5 zmluvy a jeho doplňovanie formou oznámenia žalobcu zo 06.12.2007 považovať
za nový návrh na uzavretie zmluvy, ku ktorému chýbala pre uzavretie zmluvy písomnou formou
vyžadovanou ZoSU, písomná akceptácia žalovaným.Spoukazomnauvedenésúduzatvára,ževdanomprípadenedošlomedziúčastníkmikuzavretiuplatnej
zmluvy písomnou formou, od ktorej si žalobca odvodzoval uplatnený nárok. Ak na základe takéhoto
absolútne neplatného právneho úkonu už došlo k plneniu ako zo strany žalobcu v prospech žalovaného
aajnaopak,nastupujeohľadnetýchtovzájomnýchplneníúčastníkovtohtokonaniarežimbezdôvodného
obohatenia, teda s poukazom na § 457 OZ sú si povinné zmluvné strany navzájom vrátiť všetko, čo
podľa takejto zmluvy (neplatne uzavretej) dostali.
Z karty klienta k zmluve (na rozdiel od údajov v žalobe) vyplýva, že žalovanému malo byť zo strany
žalobcu vyplatených celkovo 2.030,40 eur, kdežto podľa žaloby mal žalovanému vyplatiť celkovo
3.295,14 eur (ako úver 995,82 eura a 2x revolving po 1.149,66 eur). Bez ohľadu na to, ktorý z uvedených
údajov je správny, nebolo sporné, že žalovaný doposiaľ žalobcovi splatil sumu 3.455,31 eur, teda viac
ako aj podľa údajov v žalobe mal vyplatiť žalobca žalovanému.
Preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Pre účely rozhodnutia o žalobcom
uplatnenom nároku súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími námietkami žalovaného. Snáď
len k otázke odstúpenia žalovaného od zmluvy, ktoré mal žalovaný realizovať listom z 13.12.2007
a následne po vykonaní v poradí druhého revolvingu listom z 22.02.2009, súd uvádza, že ak by aj
uvedenálistinaboladoručenádodispozičnejsféryžalobcu,nemohlavyvolaťžiadneúčinkypreužsúdom
konštatovanú neplatnosť zmluvy, nakoľko platne odstúpiť možno len od platne uzavretej zmluvy.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorému by za použitia § 142 ods. 1 O. s. p.
prináležalo právo na náhradu dôvodne vzniknutých nákladov spojených s týmto konaním, právo na ich
náhradu nepriznal, pretože žalovaný výslovne uviedol, že si žiadne trovy neuplatňuje, keď ani z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy v konkrétnej výške vznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
zmenynapadnutéhorozsudku,takževyhovienávrhuvplnomrozsahuapriznámunáhradutrovkonania,
alternatívne sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie
konanie. Súčasne si uplatnil odvolacieho konania. Uviedol, že z napadnutého rozsudku je zrejmé, že
súd posudzoval uzavretie zmluvy na základe dvoch dokumentov - žiadosti o úver a oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. Tento postup však nebol správny, lebo akceptácia návrhu na uzavretie zmluvy
zo strany navrhovateľa vyplýva priamo z bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere. Tam sa nachádza aj
podpis, čiže tu sa nachádza písomný prejav vôle zmluvu uzavrieť. Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi je prílohou zmluvy o revolvingovom úvere, ale nie je akceptáciou žiadosti v zmysle ust. § 43c
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že v časti údajov o výške úrokovej sadzby
nedošlo medzi žiadosťou a jej akceptácoiu k žiadnemu rozdielu a výška úrokovej sadzby podľa bodu
5 za požadovaný úver a podľa bodu 6 za schválený úver sú totožné. Ani rozdielnosti v údajoch o
výške ročnej percentuálnej miere nákladov medzi požadovaným a schváleným úverom nie sú takého
charakteru, aby ich bolo možné považovať za zmenu návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle ust. § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Údaj RPMN vyjadruje „nákladovosť“ úveru. Vôľa odporcu vyjadrená v
žiadosti o úver zahrňuje pochopiteľne aj záujem o ten istý úver s nižšou RPMN. Teda o rovnaký úver
s nižšími nákladmi. Pre posúdenie toho, čo je revolving, úver a ich podmienky mal súd vychádzať z
obsahu zmluvného vzťahu účastníkov konania. To však neurobil.
Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.
V zmysle § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.V zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský
súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
tak, ako vyplýva z citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
Na doplnenie odvolací súd uvádza, že úverová zmluva je dvojstranný úkon, na základe ktorého
dochádza k vzniku, zmene alebo zániku súkromno-právnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe
zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie
zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú
náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k
platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o
návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak
platná zmluva nevznikne.
V danom prípade ide o nepochybne spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda
o výške RPMN. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, ktorá skutočnosť spochybnená
nebola, vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy, ako je v akceptácii. Z hľadiska
zmluvného práva je irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná.
Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. V danom prípade okresný súd správne
aplikoval ust. § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh.
Výška RPMN bola v prejednávanej veci nepochybne uvedená v akceptácii odchýlne ako v návrhu na
uzavretie zmluvy, a preto neobstojí ani možná aplikácia druhej vety citovaného ust. § 44 ods. 2 a to,
že prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z
odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. O takýto prípad v preskúmavanej veci nešlo.
Z uvedených dôvodov dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže
chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, ak zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, úspešný bol odporca, ktorý však náhradu
odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.