Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/497/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201748
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711201748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: J.. C. F., bytom L.. X. B.
XX, W., zastúpeného Mgr. Andreou Rusnákovou, advokátkou, so sídlom Heydukova 16, Bratislava, proti
odporkyni: X. H., bytom R. XXX, o zaplatenie 2.710,54 € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 7. septembra 2012, č.k. 9C 49/2011 - 254, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti náhrady
trov prvostupňového konania rozsudok m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 48,- € a trovy právneho zastúpenia v sume
1.926,22 €, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, do troch dní.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,60
€, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

2.710,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny, od 14.02.2011 do zaplatenia, trovy
konania v sume 48,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 2.508,97 € na účet právnej zástupkyne
navrhovateľa, do troch dní. Rozhodol tak podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, keď vykonaným
dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 34/2008-251 zo dňa 26.02.2009
bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,
okres W., obec W., K..Ú.. W. - B. Č.. XXXX, postavená na pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku: vinice o
výmere 1941 m2, pozemok parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
263 m2, a toto bolo vyporiadané tak, že uvedené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného
vlastníctva navrhovateľa a tomuto bola uložená povinnosť vyplatiť odporkyni sumu 101.241,45 €,
zodpovedajúcu hodnote jej spoluvlastníckeho podielu. Ďalej zistil, že uznesením č.k. 13U 9/2009-25 zo
dňa 21.10.2009 prijal súd do úschovy sumu 101.241,45 € zloženú navrhovateľom v prospech odporkyne
a uznesením zo dňa 26.11.2010 č.k. 13U 9/2009-53 vydal uvedenú peňažnú sumu odporkyni. Uviedol,

že rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 34/2008-251, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti
prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľa, nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2009, pričom
v konaní bolo preukázané, že odporkyňa i naďalej nehnuteľnosť užívala, a to v rozsahu celého
1.nadzemného podlažia, záhrady, garáže a pivnice, a aj keď odporkyňa namietala v konaní rozsah
užívania nehnuteľnosti, zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že užívala záhradu a v 1.podzemnom
podlaží mala uložené svoje hnuteľné veci. Ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k.8C

153/2009-87, právoplatným dňa 17.03.2011 a vykonateľným dňa 21.03.2011, bola odporkyni uložená
povinnosť vypratať nehnuteľnosti, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom v uvedenom
konaní mal preukázané, že od právoplatnosti rozsudku č.k. 5C 34/2008-251, teda odo dňa 14.03.2009odporkyňa obývala nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, jej výlučný vlastník ju nemohol riadne užívať
a uvedeným rozsudkom preto uložil odporkyni povinnosť vypratať celú nehnuteľnosť, resp. všetky
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, a teda nielen 1. nadzemné podlažie. Odporkyňa nehnuteľnosť

vypratala až po právoplatnosti rozsudku č.k. 8C 153/2009-87, a to dňa 18.03.2011,
teda nehnuteľnosti užívala bez právneho dôvodu od 14.03.2009 do 18.03.2011, počas tejto doby
neprispievala peňažným ani iným plnením navrhovateľovi, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila.
Pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Róberta Petroviča,
podľa ktorého - znalec určil cenu nájmu nehnuteľností, a to za rodinný dom - 1.podzemné podlažie v

sume 166,88 €/mesiac, rodinný dom - 1.nadzemné podlažie v sume 198,37 €/mesiac, pozemok parc.č.
XXXX/X o výmere 1941 m2 v sume 392,08 €/mesiac, t.j. spolu v sume 757,- €/mesiac. Uviedol, že
navrhovateľ vyzval výzvou zo dňa 07.02.2011 odporkyňu na zaplatenie za užívanie nehnuteľností v
období od 01.12.2010 do 31.01.2011, v lehote troch dní, odo dňa doručenia výzvy, odporkyňa však
na výzvu nereagovala, a preto priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne od
14.02.2011 do zaplatenia, t.j. odo dňa žiadaného v návrhu na začatie konania. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 48,- € a trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s ust. §
10 ods. 1, § 17 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

392,08 € s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 11.06.2011 do zaplatenia, a aby súd rozhodol,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, alternatívne žiadala rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to v súvislosti s rozsahom
užívania nehnuteľností, a v časti o náhrade trov konania vychádza rozhodnutie súdu prvého stupňa z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že v období december 2010 a január 2011 užívala
výlučne 1.nadzemné podlažie a vôbec neužívala 1.podzemné podlažie a pozemok. Namietala, že zo
stručného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, na základe čoho dospel k svojmu
rozhodnutiu, keď nevenoval dostatočnú pozornosť niektorým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo,
v dôsledku čoho nediferencoval rozsah užívania nehnuteľnosti v období, za ktoré si navrhovateľ uplatnil

právo a poukázala na to, že rozsah užívania predmetnej nehnuteľnosti a jej jednotlivých častí, sa počas
obdobia jej užívania nehnuteľností menil. Nesprávne podľa jej názoru súd prvého stupňa pri určení
rozsahuužívanianehnuteľnostívychádzalzrozsudkuč.k.8C153/2009-87,ktorýmjejsúdurčilpovinnosť
vypratať nehnuteľnosť ako celok, pretože táto skutočnosť nemá žiadnu výpovednú hodnotu o tom, v
akom rozsahu ju v jednotlivých obdobiach, a teda aj v decembri 2010 až januári 2011 užívala. Uviedla,

že súd nemohol objektívne uviesť, že mala vypratať len 1.nadzemné podlažie, keďže počas obývania
nehnuteľnosti užívala jej jednotlivé časti v rôznom rozsahu. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa
nezohľadnil, že navrhovateľ aj v návrhu na začatie konania uviedol, že požadovanú mesačnú úhradu
znížil z dôvodu, že reálne obýva len prvé podlažie predmetného domu o rozlohe cca 65 m2. Poukázala aj
na návrh navrhovateľa na úpravu petitu, v ktorom zmenu petitu odôvodňoval len znaleckým posudkom,

avšak v rozpore s predchádzajúcim tvrdením zahrnul do predmetného návrhu zmeny petitu aj opis
rozsahu užívania nehnuteľnosti. Nesprávne podľa jej názoru súd prvého stupňa vyhodnotil aj svedecké
výpovede svedkov Q. X., ktorý vypovedal, že užívala i záhradu, pivnicu a garáž; videl ju, ako oberá
jahody, keď táto výpoveď nemá žiadnu relevanciu pre toto konanie, a tiež výpoveď svedka V. Y., ktorý
uviedol, že v záhrade mala kvety, skalku a hojdačku, pretože to, že sa na pozemku nachádza už niekoľko

rokov skalka a hojdačka, neznamená, že záhradu užívala v decembri 2010 a v januári 2011. Ďalej
uviedla, že do garáže a pivnice nanosil jej veci navrhovateľ sám a účelovo ich nafotil a o tomto jej tvrdení
predložila čestné vyhlásenie V. H., na ktoré však súd prvého stupňa neprihliadol a aj to má za následok
nesprávne skutkové zistenie stavu veci. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa,
namietala, že súd prvého stupňa mu priznal náhradu aj za úkony právnej služby, ktoré neboli potrebné

na účelné uplatňovanie a bránenie jeho práva, a to najmä úkony uvedené ako štúdium spisu pod č.
3.,6. a 9., zmena petitu uvedená pod č. 5 a 8., písomné podanie na súd - stanovisko 26.01.2012, keď
toto stanovisko bolo vyhotovené 26.01.2012, a teda jeden deň pred pojednávaním a jeho obsah mohol
navrhovateľ uviesť na pojednávaní; ďalej písomné podanie na súd zo dňa 14.06.2012 uvedené pod
bodom 4. a stanovisko zo dňa 24.04.2012, ktoré boli podané na súd tesne pred pojednávaním, a teda

ich obsah mohol navrhovateľ uviesť aj na pojednávaní.Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 142,60 €. Poukázal
na to, že odporkyňa nesprávne uviedla obdobie, za ktoré si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia v tomto konaní, keď uviedla obdobie december 2010 a január 2011, pričom predmetom
konania tu je vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.12.2010 až do 18.03.2011, a
preto sú nesprávne aj jej výpočty súm, ktoré uviedla, že je ochotná zaplatiť mu z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pri určení rozsahu neoprávneného
užívania nehnuteľnosti odporkyňou správne vychádzal okrem iného aj z rozsudku Okresného súdu

Pezinok zo dňa 25.01.2011, č.k. 8C 153/2009-87; ktorým bola odporkyňa vyprataná z celej predmetnej
nehnuteľnosti; keď tento rozsudok bol vyhlásený dňa 25.01.2011 a podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a ďalej podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. S poukazom na ust. § 134
O.s.p. namietal, že v odôvodnení rozsudku o vyprataní konajúci súd jasne konštatoval, ktoré časti
nehnuteľnosti odporkyňa neoprávnene užívala, a preto bola z nich vyprataná, pričom opak pravdivosti

preukázaný nebol. Ďalej uviedol, že ak by konajúci súd vo veci o vypratanie nehnuteľnosti mal za
preukázané, že odporkyňa ku dňu vyhlásenia rozsudku neužívala záhradu za rodinným domom, alebo
nádvorie okolo rodinného domu, v tejto časti by súd jeho návrh na vypratanie zamietol a odporkyňu
z týchto častí nehnuteľnosti by nevypratal. Nesprávny je preto názor odporkyne, že právoplatný
a vykonateľný rozsudok o vyprataní nehnuteľnosti nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Za mylné a

zavádzajúce považuje tvrdenia odporkyne, že počas konania menil svoj postoj k veci ohľadne rozsahu
užívania jeho nehnuteľnosti odporkyňou, pretože odporkyňa uviedla nepresné citácie vypustením
podstatných slov z jeho podaní, pričom on už v návrhu na začatie konania uviedol okrem iného, že
odporkyňa obýva a odmieta vypratať celú jeho nehnuteľnosť a poukázal na to aj v jeho podaní zo dňa
14.11.2011, v ktorom aj ozrejmil , že pod vyjadrením „odporkyňa reálne užíva“ je myslené, že mala

na 1. nadzemnom podlaží vytvorenú samostatnú bytovú jednotku, čo však neznamená, že aj časti
nehnuteľnosti - 1. podzemné podlažie a celú záhradu, neužívala. Považoval za nedôvodné aj námietky
odporkyne týkajúce sa výpovedí vypočutých svedkov, keď podľa jeho názoru svedecké výpovede
svedkov pána Y. P. W. X. potvrdzujú rozsah neoprávneného užívania nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
odporkyňou. Poukázal na to, že záhradu odporkyňa užívala od roku 2003 až do 18.03.2011 celoročne,

pričomspôsobužívaniazáhradyodporkyňou,tvoríjedencelokaužívaniezáhradyodporkyňoupodrobne
popísali a preukázali fotodokumentáciou a tento spôsob užívania potvrdili aj očití svedkovia. Nedôvodná
je aj námietka odporkyne, že vzhľadom na vegetačné obdobie, nemohla záhradu užívať v období,
ktoré je predmetom tohto sporu, pretože pôda ako vec má taký druh charakteru, že jej užívanie v
dlhodobom časovom rozmedzí sa nedá rozčleniť na jednotlivé obdobia jej užívania a neužívania v

závislosti od striedania sa ročných období, pričom bolo preukázané, že odporkyňa užívala celú záhradu
aj v ročnom období, ktoré predchádzalo obdobiu, ktoré je predmetom tohto konania a aj z dôvodu, že
sa v danej nehnuteľnosti stále zdržiavala a obývala ju, je irelevantná jej námietka o neužívaní záhrady.
Poukázal na to, že odporkyňa predmetnú záhradu zaberala a užívala, jeho odtiaľ vyháňala, volala na
neho políciu a z týchto dôvodov nebolo možné jej prenajatie, pritom je bezpredmetné, či zberala úrodu z

hospodárskych plodín alebo nie, rozhodujúce je, že odporkyňa záhradu bezdôvodne užívala spôsobom
jej prispôsobovania si vlastným potrebám a predstavám. Dôvodil, pokiaľ ide o čestné prehlásenie syna
odporkyne, pána V. H., že tento dôkaz považuje za bezpredmetný, pretože podpis syna odporkyne na
čestnom prehlásení nie je úradne overený a nie je zrejmé, či skutočne toto čestné prehlásenie spísal a
podpísal pán V. H. a aj z toho dôvodu, že cieľom tohto čestného prehlásenia je len snaha syna odporkyne

pomôcť svojej matke ako odporkyni v tomto konaní. Toto čestné prehlásenie bolo spísané po tom,
čo sa pán V. H. oboznámil so súdnym spisom, čo aj sám potvrdil, a teda ním uvádzané skutočnosti
nemôžu byť objektívne a to aj vzhľadom na to, že v čestnom prehlásení uviedol skutočnosti, o ktorých
mohol vedieť len od odporkyne. Za nedôvodné považoval aj námietky odporkyne týkajúce sa priznaných
trov právneho zastúpenia odporkyne, keď odporkyňa nie je osobou oprávnenou posudzovať účelnosť

jednotlivých úkonov právnej služby a aj vzhľadom na to, že odporkyňa v priebehu konania uvádzala
rôzne klamlivé, mylné a nepresné vyjadrenia a informácie, bolo potrebné na tieto vyjadrenia reagovať a
niektoré skutočnosti ozrejmovať. Návrhmi na úpravu petitu len bližšie špecifikoval a kvantitatívne rozšíril
svoj návrh, čo bolo jeho právom a písomnými podaniami zo dňa 14.06.2011 a zo dňa 26.01.2012 len
reagoval na písomné podania odporkyne, ktoré aj ona mohla prezentovať ústne.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súduprvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej, je vecne správny, avšak nie
je vecne správny v časti o náhrade trov prvostupňového konania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
proti odporkyni zaplatenia uplatňovanej istiny s príslušenstvom - titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na
daný prípad aplikoval ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a správne dospel k záveru, že odporkyňa
užívala nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu od 14.03.2009 do 18.03.2011,

čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal proti odporkyni, po úprave petitu návrhu v priebehu konania;
pripustenej uznesením súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 27.01.2012; zaplatenia sumy 2.710,54
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny od 14.02.2011 do zaplatenia titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré odporkyňa získala na jeho úkor užívaním nehnuteľností v jeho
vlastníctve, bez právneho dôvodu.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 vety prvej Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.

V ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného
obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne
obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto
obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie ods. 2 vymedzuje pojem
bezdôvodné obohatenie, pričom jednou z jeho foriem je majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením

bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, tzn. že sa
plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.

V prejednávanej veci je nesporné, že účastníci boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, okres W., Y. W., K..Ú.. W. - stavba č. XXXX, postavená na pozemku parc.č.
XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, pozemok parc.č. XXXX/X, druh

pozemku: vinice o výmere 1941 m2, pozemok parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 263 m2. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 34/2008-251 zo
dňa 26.02.2009, právoplatným dňa 14.03.2009 však súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov
k predmetným nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa
a uložil mu povinnosť vyplatiť odporkyni sumu 101.241,45 €, ktorú navrhovateľ zložil do úschovy v

prospech odporkyne; keď táto ju odmietla prijať; ktorú sumu následne prevzala odporkyňa na základe
uznesenia zo dňa 26.11.2010 č.k. 13U 9/2009-53.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že odporkyňa aj po právoplatnosti
rozsudku, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam anehnuteľnostiprikázaldovýlučnéhovlastníctvanavrhovateľa,naďalejužívalatietonehnuteľnostinapriek
tomu, že už nebola ich vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou, nemala uzatvorenú nájomnú zmluvu a
neplatila navrhovateľovi nájomné ani žiadnu peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľností. Faktickým

užívaním týchto nehnuteľností získala preto odporkyňa majetkový prospech, na úkor navrhovateľa,
ktorým sa bezdôvodne obohatila, pričom výška tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklému
nájomnému, ktoré by navrhovateľovi, ako vlastníkovi nehnuteľností, musela zaplatiť, ak by užívala
nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy.

Medzi účastníkmi bol sporný rozsah užívania nehnuteľnosti odporkyňou, keď odporkyňa tvrdila, že

v období december 2010 a január 2011 užívala len 1.nadzemné podlažie rodinného domu, avšak
vykonaným dokazovaním aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dostatočne preukázané, že odporkyňa
počas celého obdobia od decembra 2010 do 18.03.2011; za ktoré navrhovateľ uplatnil nárok v tomto
konaní, užívala aj 1. podzemné podlažie rodinného domu

a záhradu, keď túto skutočnosť potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia Q. X. P. V. Y., ktorí so súhlasom
navrhovateľa v tom čase v nehnuteľnosti bývali, a teda vypovedali o skutočnostiach, o ktorých mali

priamu vedomosť keď čestné prehlásenie V. H., predložené odporkyňou, nie je vierohodným dôkazom
o tvrdení odporkyne, že v spornom období neužívala 1. podzemné podlažie a záhradu a to jednak z
dôvodu, že V. H. je v blízkom príbuzenskom vzťahu k odporkyni (syn odporkyne), ako aj z dôvodu,
že v predmetnej nehnuteľnosti nebýval a o skutočnostiach, ktoré v čestnom prehlásení uviedol, nemal
priamu vedomosť, ale sa o nich dozvedel sprostredkovane, a pokiaľ uviedol, že na jeseň 2010 (približne

v októbri) vynášal z 1.podzemnéo podlažia veci odporkyne, na základe tejto skutočnosti nemožno
považovať za preukázané, že by odporkyňa neužívala podzemné podlažie v spornom období.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj ďalšie námietky odporkyne, že v období december 2010 a
január 2011 vôbec neužívala záhradu, keď vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že odporkyňa užívala i
záhradu , a to nielen tým, že strihala kríky a oberala jahody, ale mala v záhrade kvety, hojdačku, ohnisko

a skalku. Len samotná skutočnosť tvrdená odporkyňou, že v spornom období nebolo možné záhradu
užívať obrábaním pôdy a vykonávaním iných záhradných prác, nepreukazuje, že odporkyňa záhradu v
tomto období neužívala, keď aj tvrdenia odporkyne uvedené v jej odvolaní o tom, že sa tam nachádzala
skalka a najmä hojdačka, nasvedčujú tomu, že odporkyňa záhradu nevypratala a naďalej ju užívala.

Správne súd prvého stupňa pri určení rozsahu užívania nehnuteľnosti odporkyňou vychádzal aj z

rozsudku Okresného súdu Pezinok 8C 153/2009 z 25.01.2011, právoplatného dňa 17.03.2011, ktorým
bola odporkyni uložená povinnosť vypratať celú nehnuteľnosť, rodinný dom súp.č. XXXX, postavený
na pozemku parc.č. XXXX, ako aj pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 1941
m2, a ďalej pozemok parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263
m2. Nedôvodne odporkyňa namietala, že uvedený rozsudok nevypovedá o tom, v akom rozsahu

nehnuteľnosť užívala v spornom období, keď v tomto konaní si navrhovateľ uplatnil nárok za obdobie
od 01.12.2010 do 18.03.2011 a predmetný rozsudok, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť vypratať
celú nehnuteľnosť, bol vydaný dňa 25.01.2011, pričom výrok tohto právoplatného rozsudku je v zmysle
§ 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a pre jeho vydanie bol rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. Uvedené rozhodnutie vychádza zo zistenia, že od

právoplatnosti rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov (14.03.2009)
odporkyňa obýva predmetnú nehnuteľnosť, v rozsahu, v akom jej súd uložil povinnosť na vypratanie,
bez právneho dôvodu. V prípade, ak by súd v konaní o vypratanie nehnuteľnosti zistil, že odporkyňa v
čase vyhlásenia rozsudku neužívala záhradu alebo niektorú časť rodinného domu, v tejto časti by návrh
zamietol a neuložil by jej povinnosť vypratať celú nehnuteľnosť.

Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia získaného odporkyňou na úkor navrhovateľa užívaním
predmetných nehnuteľností súd prvého stupňa správne vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing.
Petroviča č. 013/2011 zo dňa 25.07.2011, ktoré závery odporkyňa nespochybňovala, a teda výška
tzv. obvyklého nájomného za prenájom takýchto nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom medzi
účastníkmi nebola sporná.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd
rozhodol vo veci samej, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne právny potvrdil.

O náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

v zmysle ktorého navrhovateľovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli
zaplatením súdneho poplatku v sume 48,- € a právnym zastúpením, avšak pri určení výšky trov
právneho zastúpenia navrhovateľa neskúmal dôsledne účelnosť trov právneho zastúpenia na základe
predloženého vyúčtovania.

Odvolací súd posúdil ako dôvodné námietky odporkyne uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa neúčelnosti
trov právneho zastúpenia vzniknutých úkonmi právnej služby spočívajúcich v štúdiu spisu, ktoré trovy si

navrhovateľ vyúčtoval za tri úkony a tiež za písomné podania na súd obsahujúce zmenu petitu zo dňa
18.08.2011 a zo dňa 14.11.2011, ktorých vykonanie odvolací súd nepovažoval za potrebné v priebehu
konania, pretože navrhovateľ je povinný už v návrhu na začatie konania uviesť presný petit návrhu.
Pokiaľ odporkyňa namietala neúčelnosť trov vzniknutých písomnými podaniami na súd obsahujúcimi
stanovisko navrhovateľa k veci zo dňa 26.01.2012, zo dňa 14.06.2012 a zo dňa 24.04.2012, tieto

námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné z dôvodu, že navrhovateľ predmetnými písomnými
podaniami reagoval na námietky a písomné podania predložené odporkyňou.

Odvolací súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov vzniknutých mu zaplatením súdneho poplatku v
sume 48,- € a právnym zastúpením za desať úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd zo dňa 14.02.2011, písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 14.06.2011,

zastupovanie na pojednávaní dňa 09.11.2011, písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 26.01.2012,
zastupovanie na pojednávaní dňa 27.01.2012, písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 24.04.2012,
zastupovanie na pojednávaniach dňa 02.05.2012, 11.07.2012 a 07.09.2012) po 111,21 € spolu s
paušálnou náhradou nákladov v sume 7,41 € za štyri úkony právnej služby a v sume 7,63 € za šesť
úkonov právnej služby spolu s náhradou za stratu času v sume 309,97 € a náhradou cestovného v sume

107,69 € a spolu s náhradou 20% DPH v sume 321,- €, t.j. spolu v sume 1.926,22 € v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. a vzhľadom na to, že pri vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu uviedol v dôsledku
chyby v počítaní nesprávnu sumu trov právneho zastúpenia navrhovateľa 1.842,68 €, opravil túto chybu
v počítaní pri písomnom vyhotovení rozsudku v súlade s ust. § 164 O.s.p. a v písomnom vyhotovení
rozsudku uviedol správnu sumu trov právneho zastúpenia navrhovateľa 1.926,22 €.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
a navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci samej v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu
v odvolacom konaní vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu)
v sume 111,21 € spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 7,63 € a spolu s náhradou 20% DPH v
sume 23,76 €, t.j. spolu v sume 142,60 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.