Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206651
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512206651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: HUK - SK s.r.o., Kúpeľská 664, 073 01 Sobrance,
IČO: 36 582 549, právne zast. JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom AK, Michalovská 14, Sobrance,
proti žalovanému: Y. L., W. M. XXX, IČO: 34 918 001, právne zast. JUDr. Stanislavom Lampartom,
advokátom AK, Námestie sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, o zaplatenie 3.425,- eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/81/2012-201 zo dňa
12.2.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi a vo
výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo
výške 300,99 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.425,- eur s 5 %
ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 15.5.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z
omeškania.Žalovanéhozaviazalzaplatiťžalobcovi trovykonaniavovýške1.619,31eurpozostávajúcich
zo súdneho poplatku vo výške 205,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.413,81 eur, takisto v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
3.425,- eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy a náhrady trov konania.

V návrhu uviedol, že dňa 29.3.2012 si u žalovaného objednal prepravu tovaru na deň 30.3.2012, pričom
v objednávke uviedol miesto naloženia a vyloženia tovaru a tiež odmenu za prevoz tovaru vo výške 600,-
eur bez DPH. Predmetom prevozu bol tovar - sklo v hodnote 10.044,- eur zakúpené žalobcom od spol.
TRIGA partners s.r.o. v zmysle faktúry č. 2120128. Nakoľko po doručení tovaru žalobca zistil poškodenie
prevážaného tovaru, bol pri doručení tovaru spísaný dodací list zo dňa 30.3.2012 + CMR s poznámkou

o poškodení a zápis o poškodení tovaru pri preprave podpísaný vodičom pracujúcim pre žalovaného.
Po presnom zistení výšky škody bola dňa 30.4.2012 vystavená žalovanému zo strany žalobcu faktúra
č. 121224, ktorou žiadal o náhradu škody za nepoužiteľné a poškodené sklo vo výške 3.425,- eur s
dátumom splatnosti do 14.5.2012. Táto nebola doteraz uhradená nebola. Vzhľadom na tieto skutočnosti
žiadal návrhu vyhovieť.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 29.3.2012 si žalobca
u žalovaného objednal prepravu tovaru na deň 30.3.2012 a to z adresy TRIGA partners, s.r.o., generála
Svatone 727, Vysoké Mýto, Česká republika a miestom vykládky HUK - SK, s.r.o., Kúpeľská 664,

Sobrance. Odmena za prepravu tovaru bola dohodnutá vo výške 600,- eur bez DPH. Predmetom
prevozu bol tovar - sklo v hodnote 10.044,- eur. Nakládku tovaru uskutočnili pracovníci českej
spoločnosti, ktorá zároveň poskytla na prepravu tovaru stojany v tvare písmena A, z ktorých dve
boli zvárané, teda pevne spojené a dve z nich boli rozoberateľné, a na spodku zaistené tzv. štiftami.
Pri preprave tovaru vodič žalovaného na horskom priechode Makov zistil, že došlo k poškodeniu

prepravovaného tovaru. Tento následne zaistil a tovar dopravil do miesta sídla žalovaného dňa
30.3.2012 - piatok - v nočných hodinách a dňa 2.4.2012 okolo 8.00 hod. ho dopravil do sídla žalobcu. Po
zistení poškodenia tovaru vyhotovil žalobca niekoľko fotografií poškodenej zásielky a o poškodení spísal
záznam na dodacom liste zo dňa 30.3.2012 a na medzinárodnom prepravnom liste. Dňa 30.4.2012
vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 121224, ktorou žiadal o náhradu škody za nepoužiteľné a
poškodené sklo vo výške 3.425,- eur s dátumom splatnosti do 14.5.2012. O poškodení tovaru bola

vyhotovená aj kontrolná správa, ktorú pre vedľajšieho účastníka vypracoval Ing. Y. H..

Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia aplikoval na daný právny vzťah vyhlášku č. 11/1975 Zb.
o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Podľa čl. 1 bod 1
dohovoru CMR tento sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak
miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch

rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez
ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 3 dohovoru CMR pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie
svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy,
ako za vlastné konanie, alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné

osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.

Podľa čl. 4 tohto dohovoru dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list
chýba, ak má nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia, alebo platnosť prepravnej zmluvy
dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

Pri prevzatí zásielky na prepravu dopravca preskúma:

a) správnosť údajov v nákladnom liste o počte kusov a o ich značkách a číslach,

b) zjavný stav zásielky a jej obalu. (čl. 8 bod 1 Dohovoru).

Ak dopravca nemá vhodné prostriedky, aby mohol preskúmať správnosť údajov uvedených v odseku
1 písm. a) tohto článku, zapíše do nákladného listu výhrady aj s ich odôvodnením. Tak isto musí
odôvodniťvšetkyvýhrady,ktoréurobilvočizjavnémustavuzásielkyajejobalu.Tietovýhradynezaväzujú

odosielateľa, iba ak ich v nákladnom liste výslovne uznal. (čl. 8 bod 2 Dohovoru)

Podľa čl. 9 bod 1, 2 dohovoru nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o
uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Ak nákladný list neobsahuje
výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu
prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom stave, a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi

v nákladnom liste.

Podľa čl. 17 bod 1 dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú, alebo čiastočnú stratu zásielky, alebo
za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania,
ako aj za prekročenie dodacej lehoty.Podľa čl. 17 bod 2 dohovoru CMR dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky,
jej poškodenie, alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol
zavinený nedbanlivosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky, alebo okolnosťami, ktoré dopravca

nemôže odvrátiť, a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

Podľačl.17bod4písm.b)ac)dohovoruCMRdopravcajesprihliadnutímnaustanoveniačlánku18ods.
2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata, alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva
súvisiaceho s jednou, alebo s viacerými z týchto skutočností:

b) chýbajúci obal, alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená, alebo
ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam;

c) manipulácia, naloženie, uloženie, alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom, alebo osobami
konajúcimi za odosielateľa, alebo príjemcu;

Podľa čl. 18 bod 1 dohovoru CMR dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie, alebo prekročenie
dodacej lehoty vznikli niektorou z príčin uvedených v článku 17 ods. 2, patrí dopravcovi.

Podľa čl. 18 bod 2 dohovoru CMR, ak dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata, alebo

poškodenie zásielky vzniknúť z jedného, alebo z niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v
článku 17 ods. 4, predpokladá sa, že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať,
že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne niektoré z týchto nebezpečenstiev.

Ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú
stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu (čl.

23 bod 1).

Pri poškodení zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú sa jej hodnota znížila; suma sa vypočítava z
hodnoty zásielky určenej podľa článku 23 ods. 1, 2 a 4 (čl. 25 bod 1 dohovoru).

Oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody. Tieto úroky vo výške 5 % ročne sa počítajú odo
dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi, a ak nebola reklamácia podaná, odo dňa podania žaloby

na súde (čl. 27 bod 1 dohovoru).

Po zhodnotení dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný v plnom rozsahu pokiaľ
ide o náhradu škody a čiastočne dôvodný pokiaľ ide o úroky z omeškania.

Súd sa zaoberal otázkou posúdenia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a tiež otázkou aktívnej
legitimácie žalobcu a zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu.

Súd mal za preukázané, že žalobca s českou spoločnosťou uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou sa predávajúci
(česká spoločnosť) zaviazal predať žalobcovi tovar - sklo a žalobca sa zaviazal tovar prevziať a zaplatiť
zaň kúpnu cenu. Prepravu tohto tovaru si žalobca objednal u žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným
teda bola uzavretá zmluva o preprave, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi prepraviť tovar z
Českej republiky na Slovensko a žalobca sa zaviazal zaplatiť mu za to cenu vo výške 600,- eur bez DPH.

Na právny vzťah účastníkov konania je potrebné aplikovať dohovor CMR publikovaný v Zbierke zákonov
pod číslom 11/1975 Zb.. Súd vychádzal z čl. 1 bodu 1 tohto dohovoru, keďže v danom prípade je
nepochybné, že miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania sú v rôznych štátoch. Pre účely Dohovoru
pritom nie je podstatné trvalé bydlisko, alebo štátna príslušnosť strán, čiže tento Dohovor je potrebnéaplikovať aj v prípade, ak ide o dve slovenské spoločnosti, ak je splnená vyššie uvedená podmienka, že
miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania sú v rôznych štátoch.

Pokiaľ išlo o aktívnu legitimáciu žalobcu, súd dospel k záveru, že tento je aktívne legitimovaný. Pričom,

pre posúdenie aktívnej legitimácie bolo potrebné vyriešiť otázku vlastníctva prepravovaného tovaru,
resp. prechodu nebezpečenstva škody na tovare. V tomto smere sa aktívna legitimácia odvíjala od
hmotnoprávneho vzťahu žalobcu ako kupujúceho a českej spoločnosti ako predávajúceho. Keďže v
danom prípade išlo o kúpnu zmluvu s cudzím prvkom, bolo potrebné zistiť hmotnoprávny predpis, ktorej
krajiny je na posúdenie tejto skutočnosti treba aplikovať.

Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve

pre zmluvné záväzky pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez
toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:

a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

V zmysle citovaného ustanovenia Nariadenia Rím I. bolo potrebné na posúdenie prechodu vlastníckeho
práva k tovaru, resp. prechodu nebezpečenstva škody na tovare posudzovať v zmysle českej právnej

úpravy.

Podľa 457 ods. 1 prvá veta českého Obch. zák., ak je predávajúci povinný podľa zmluvy odovzdať tovar
dopravcovivurčitommiestenaprepravutovarukupujúcemu,prechádzanakupujúcehonebezpečenstvo
škody na tovare jeho odovzdaním dopravcovi v tomto mieste.

Dokazovaním mal súd za preukázané, že predávajúci mal odovzdať tovar žalobcovi v mieste jeho sídla.

Teda odovzdaním tovaru dopravcovi prešlo nebezpečenstvo škody na tovare na žalobcu. Uvedený
záver potvrdzuje aj doložka INCOTERMS, ktorú si navrhovateľ s predávajúcim dohodli, tzv. EXW - Ex
Works, čiže Zo závodu, podľa ktorej jedinou povinnosťou predávajúceho je odovzdať tovar k dispozícii
kupujúcemu, resp. dopravcovi, ktorý na základe zmluvy s kupujúcim zabezpečuje prepravu tovaru.
Žalobca pritom zaplatil kúpnu cenu pred realizovaním dopravy a mal oprávnenie so zásielkou nakladať.

V zmysle § 443 ods. 1 a 2 českého Obch. zák. platného a účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
bol žalobca vlastníkom prepravovaného tovaru, a teda je aktívne legitimovaný na uplatnenie náhrady
škody za poškodenie tovaru.

Následne súd pristúpil k posúdeniu zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, pričom mal za
nepochybné, že škoda na prepravovanom tovare vznikla, účastníci túto skutočnosť nespochybňovali,

a to na horskom priechode Makov. Po vyriešení otázky aktívnej legitimácie žalobcu a skutočnosti, aký
predpis treba v danom prípade aplikovať, zostal hlavným dôvodom skúmania to, čo bolo príčinou vzniku
škody a z toho vyplývajúca zodpovednosť žalovaného, resp. dôvod jeho liberácie.

Hlavným argumentom žalobcu bolo to, že ku škode došlo v dôsledku nedostatku odbornej starostlivosti
pri preprave vychádzajúc z toho, že aj pri povolení jedného zaisťovacieho štiftu, by nedošlo k vzniku

škody v rozsahu, v akom k nej došlo, ani spôsobom, ako vyplýva z fotografií pri vykládke tovaru. V
takomto prípade by neboli poškodené aj sklá uložená na druhom stojane, ktorý bol zváraný napevno.
Žalovaný a tiež vedľajší účastník naopak argumentovali čl. 17 ods. 2 a 4 písm. b) a c) v spojení s
čl. 18 dohovoru CMR, pričom za bezprostrednú príčinu poškodenia prepravovaného tovaru pokladali
nedostatok v prepravných stojanoch, ktoré na prepravu poskytol predávajúci, čiže česká spoločnosť.

Uvedená skutočnosť podľa ich názoru je liberačným dôvodom v zmysle citovaných ustanovení dohovoru
CMR.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel, a to s poukazom
na predloženú fotodokumentáciu, konkrétne z fotky č. 39 v kontrolnej správe, z ktorej je zrejmé, že
originál zaistenia minimálne na jednom stojane bol. A ak by sa aj jedno zaistenie uvoľnilo, konštrukcia

stojana je prispôsobená tak, aby sa prepravovaný tovar opieral o stred konštrukcie, pričom z obochstrán bolo naložené rovnaké množstvo tovaru, teda tovar sa nemal pohnúť. Aj len jedna poistka by
stred stojanu udržala. Pre posun stredu stojana by muselo dôjsť k uvoľneniu oboch štiftov na jednom
stojane. Keďže na jednom stojane minimálne jeden originál štiftu bol, prichádzal by do úvahy posun iba

na jednom stojane.

Ďalej súd poukázal na ďalšie zistenia z fotografií a kontrolnej správy s tým, že tovar bol naložený bez
poškodenia, čo nikto nespochybňoval, a je teda zrejmé, že ku škode došlo počas prepravy, pričom
vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že k poškodeniu došlo z dôvodu, za ktorý zodpovedá
žalovaný.

Žalovaný síce argumentoval čl. 17 ods. 2 a 4 písm. b) a c) Dohovoru CMR, ale ani jeden z týchto dôvodov

súd nemal preukázané. Ustanovenie čl. čl. 17 bod 2 dohovoru CMR upravuje všeobecné liberačné
dôvody, ktorých preukázanie je na dopravcovi, teda v danom prípade na žalovanom. Dôvod, ktorý by
podľa tohto ustanovenia prichádzal do úvahy v danom prípade je skutočnosť, ak ku poškodeniu tovaru
došlo v dôsledku okolností, ktoré dopravca nemôže odvrátiť, a ktorých následky odstrániť nie je v jeho
moci. Ide predovšetkým o udalosti tzv. vis maior, čiže vyššej moci, ako napr. pôsobenie prírodných živlov

a pod. Týmto dôvodom by mohlo byť aj uvoľnenie poistky na stojane, avšak vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody súd dospel k záveru, že ku poškodeniu tovaru nedošlo dôsledkom uvedenej skutočnosti.

Pokiaľ išlo o liberačné dôvody v zmysle čl. čl. 17 bod 4 písm. b) a c) dohovoru CMR, súd v danom
prípade nezistil ani to, že by bol chýbajúci obal, alebo chybný obal zásielky, ani to, že by ku poškodeniu
tovaru došlo pri manipulácii, naložení, uložení, alebo vyložení zásielky odosielateľom, príjemcom, alebo

osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu. Tovar bol naložený v nepoškodenom stave, čo
potvrdil jednak vodič žalovaného, a túto skutočnosť ani nikto nenapádal (v medzinárodnom nákladnom
liste nebolo poznamenané nič o jeho poškodení, teda platí fikcia uvedená v čl. 9 bod 2 dohovoru CMR).
Po naložení zásielky s ňou už nikto nenakladal a nemanipuloval. Ak by aj došlo k poškodeniu tovaru v
dôsledku chyby na stojane (k čomu v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru súdu nedošlo), išlo by o

liberačný dôvod podľa čl. 17 ods. 2 Dohovoru CMR a nie podľa čl. 17 ods. 4 písm. c) tohto dohovoru.

Pokiaľ žalovaný a vedľajší účastník poukazovali na príčinu poškodenia tovaru vychádzajúc z kontrolnej
správy Ing. H., súd poukázal jednak na skutočnosť, že tento sa zameral na zistenie výšky škody a nie
na príčiny škody a jednak na skutočnosť, že nebol osobne prítomný pri vykládke tovaru, čiže nemal
možnosť vidieť stav zásielky a stojanov pri dodaní zásielky žalobcovi.

Súd návrhu v časti týkajúcej sa istiny predstavujúcej náhradu škody vyhovel. Pokiaľ ide o časti, z ktorých
sa táto náhrada škody skladá, súd nemal pochybnosti o rozsahu vzniknutej škody priamo na skle, že
došlo k poškodeniu 720 m2 prepravovaného skla, čo pri cene, za akú ju navrhovateľ kúpil, teda 4,65 eur
za 1m2, predstavuje sumu 3.348,- eur. Ide o škodu zodpovedajúcu cene skla v čase vzniku škody. Za
dôvodné považoval súd aj náklady vo výške 77,- eur za zvýšenú manipuláciu pri vykladaní a likvidácii

skla, keďže je nepochybné, že s vykládkou poškodeného tovaru mal žalobca zvýšené náklady (potreba
zabezpečiť žeriav na vyloženie namiesto vysokozdvižného vozíka, potreba pomalšieho a opatrnejšieho
rozoberania tovaru zamestnancami žalobcu a pod.) a samotný odhadca škody tieto náklady považoval
za primerané. Súdu sa výška vzhľadom na poškodenie tretiny zásielky nejavila ako neprimeraná.

Pokiaľ išlo o výšku úrokov z omeškania, tieto súd priznal žalobcovi vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy

v zmysle čl. 37 ods. 1 Dohovoru CMR. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd návrh
zamietol. Súd tieto priznal odo dňa nasledujúcej po splatnosti faktúry č. 121224, ktorú vystavil žalobca
žalovanému, a ktorú súd pre účely čl. 27 bod 1 dohovoru CMR považoval za písomnú reklamáciu.

K doložke EXW podľa INCOTERMS súd poznamenal, že táto bola dohodnutá vo vzťahu medzi
žalobcom a predávajúcim, týkala sa kúpnej zmluvy, pričom vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je

táto právne bezvýznamná, a to o to viac, že v medzinárodnom nákladnom liste nebola žiadna zmienka
o takejto dohode medzi žalobcom a žalovaným.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom tieto pozostávali z náhrady súdneho
poplatku vo výške 205,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.413,81 eur. Trovy právneho
zastúpenia súd vypočítal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti tej časti, v ktorej súd žalobe vyhovel,
časti náhrady trov konania, na ktoré bol zaviazaný. Odvolateľ mal za to, že v danom prípade došlo
k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu dôkazov, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Žalovaný preukázal, že v súdenom prípade boli dané liberačné dôvody v zmysle ust. § 17 ods. 2 a ods.
4 písm. b), c) a čl. 18 dohovoru CMR. S týmito sa súd podľa neho nevysporiadal, keď uzatvoril, že to,
že na jednom stojane bol vadný štít nemohlo byť dôvodom poškodenia tovaru.

V prvom rade poukázal na to, že v konaní nebola jednoznačne a nepochybne preukázaná jeho
zodpovednosť ako dopravcu. V priebehu konania nebola tiež preukázaná príčinná súvislosť medzi
vznikom škody, teda údajným nedostatkom odbornej starostlivosti dopravcu pri preprave tovaru a
vznikom škody. Pre riadne preukázanie skutkového stavu nestačí iba tvrdenie žalobcu, a ani laické
posúdenie skutkového stavu súdom, keďže na posúdenie skutkových okolností vzniku a priebehu

vzniku škody sa vyžadujú odborné znalosti. V tomto smere nebol vykonaný žiaden dôkaz, a úvahy
súdu o fyzikálnych procesoch nie sú dôvodné, pričom pokiaľ mal súd pochybnosti o skutkovom
priebehu poškodenia a jeho príčine, mal si zabezpečiť primerané odborné posúdenie. Z niekoľkých
fotografií nemôže laik posúdiť skutočný objektívny stav a dôvody jeho vzniku. Žalovaný poukázal na
to, že v konaní bolo preukázané, že tovar - tabuľové sklo bolo uložené na prepravných stojanoch

tzv. áčkach, pričom zabezpečovací klin proti vytiahnutiu a ich deformácii nebol riadne zaistený, a bol
riadne zaistený iba tenkým klincom a nie príslušnou bezpečnostnou závlačkou, tzv. štiftom. Z tohto
dôvodu sa takýto stojan nemôže považovať za vyhovujúci, čo sa aj potvrdilo, keďže práve tieto „áčka“
s takýmto zabezpečením sa počas prepravy rozpadli na rozdiel od tých prepravných stojanov, ktoré
boli zabezpečené riadne, teda boli zvárané. Táto skutočnosť jednoznačne preukazuje, že išlo o vadnú

nákladku odosielateľom, nakoľko práve takýto nedostatok prepravných stojanov nedostatočne chránil
tovar proti bežným prejavom transportu tovaru, teda proti dôsledkom brzdenia, zatáčania, rozjazdu a
zastavovania vozidla prepravujúceho tovar. Skutočnosť, že tovar bol naložený bez poškodenia ešte
neznamená, že spôsobená škoda na tovare bola v priamej príčinnej súvislosti so spôsobom prepravy
tovaru žalovaným ako dopravcom. Uvedená skutočnosť podľa žalovaného zakladá liberačný dôvod v

zmysle § 17 ods. 2 v spojení s ods. 4 písm. b) a c) s prihliadnutím na ustanovenie § 8 ods. 1 písm.
a), b) dohovoru CMR. Súd sa podľa žalovaného nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdeniami a svoj
záver nijako presvedčivo neodôvodnil. V zmysle čl. 8 dohovoru CMR pri prevzatí zásielky na prepravu,
dopravca preskúma správnosť údajov v nákladom liste o počte kusov a o ich značkách a číslach, čo aj
bolo riadne jeho zamestnancom vykonané, a ďalej preskúma zjavný stav zásielky a jej obalu, čo bolo

takisto zamestnancom vykonané, keď sa neprejavili žiadne vady, a tovar bol nakladaný spoločnosťou,
ktorá má s tým skúsenosti. Teda obe povinnosti boli splnené. Žiadnu povinnosť pri nákladke žalovaný
neporušil. Pri nákladke odbornou spoločnosťou nemal žiadne pochybnosti, a nákladka prebehla bez
problémov, teda mal za to, že tovar bol uložený správne. Podľa ustanovenia čl. 17 ods. 4 písm. b), c)
dohovoruCMR,dopravcajeoslobodenýodzodpovednosti,akpoškodenievzniknevdôsledkuchybného

obalu-čobolopodľažalovanéhojednoznačnepreukázané,nakoľkoobalynebolikompletné,aoriginálne
zabezpečené - alebo vadnosťou uloženia zásielky. To, že na stojane nebol použitý originálny diel, ktorý
bolnahradenýibatenkýmklincomspôsobilo,žestojannetvorilkompaktnýcelok,vdôsledkučohodošlok
deformácii stojanu a následne k vzniku škody. Teda v súlade s čl. 18 dohovoru CMR žalovaný preukázal,
že k poškodeniu zásielky došlo z dôvodu vadnosti naloženia tovaru. V konaní nebolo preukázané to,

že by ku škode došlo chybou vodiča. Týmto bol dlhoročný zamestnanec, ktorý je dostatočne skúsený a
zodpovedný. Pokiaľ by k poškodeniu tovaru malo dôjsť v dôsledku jeho nesprávneho spôsobu jazdy, s
týmto žalovaný nesúhlasil. Vozidlo, na ktorom bola zásielka prepravovaná nemalo bočnice, a pokiaľ by
sa stojany v dôsledku rýchlej jazdy, brzdenia, prípadne rýchleho zatáčania mali vykloniť, tak nepochybne
by boli roztrhali plachtu a vypadli z vozidla. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil, a žalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom vyjadrení sa stotožnil s dôvodmi odvolania a jeho
návrh bol totožný s účastníkom, na strane ktorého vystupoval.Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd
sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. aj
vo svojom rozhodnutí poukazuje s tým, že na zdôraznenie ich správnosti považuje za potrebné uviesť
nasledovné:

Podľa čl. 17 ods. 1 dohovoru 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave, dopravca zodpovedá za úplnú, alebo čiastočnú stratu zásielky, alebo za jej poškodenie, ktoré

vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie
dodacej lehoty.

V zmysle čl. 17 ods. 2 až 4 písm. b) a c), dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu
zásielky, jej poškodenia, alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý
nebol zavinený nedbanlivosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky, alebo okolnosťami, ktoré dopravca

nemôže odvrátiť, a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

Ďalej žalovaný poukázal na liberačný dôvod uvedený v čl. 17 ods. 4 písm. b) a c), teda na chybný obal
zásielky, a na chybné uloženie zásielky odosielateľom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný považoval za obal zásielky uloženie
tovaru - skla na stojanoch, pričom tieto ale nemožno považovať za obal zásielky. Pokiaľ išlo námietku

nesprávneho uloženia tovaru odosielateľom, treba tu zdôrazniť, že medzi žalobcom a predávajúcim,
českou obchodnou spoločnosťou, bola dohodnutá doložka EX WORKS v rámci dodacích podmienok
(INCOTERMS), pričom ide o najkratšiu dodaciu paritu, pri ktorej má predávajúci minimálne povinnosti.
Jedinou jeho povinnosťou je dať tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode. Predávajúci dokonca
nie je zodpovedný ani za nákladku tovaru na dopravný prostriedok kupujúceho, ak sa v zmluve

nedohodne inak, pričom kupujúci je povinný zaobstarať všetky formality spojené s vývozom tovaru
zo zeme a znášať všetky náklady a riziká od okamihu prevzatia tovaru v závode predávajúceho.
Teda námietka nesprávneho uloženia tovaru odosielateľom je nedôvodná, a neznamená oslobodenie
dopravcu od zodpovednosti za poškodenie tovaru. Súd správne konštatuje, že k poškodeniu tovaru
došlo počas prepravy, pričom v tejto súvislosti odvolací súd považuje za dôležitú skutočnosť, ktorá

tomuto záveru nasvedčuje, upozorniť aj na oznámenie poistnej udalosti z poistenia zodpovednosti
medzinárodného cestného dopravcu, ktorého oznámenie robil žalovaný 10.4.2012 a podľa vyjadrenia
poisteného, ku škode došlo počas prepravy tovaru, za čo uznáva svoju zodpovednosť. Pri popise vzniku
udalosti sa uvádza, že pri schádzaní z horského prechodu Makov došlo k nakloneniu stojana na skla
a postupne k prasknutiu debnenia, ktoré chránilo sklo. Z tohto popisu udalosti je teda zrejme, že k

poškodeniu tovaru došlo pri jeho preprave, a že neboli naplnené podmienky čl. 17 a čl. 18, ktoré sa
týkajú oslobodenia dopravcu od zodpovednosti za poškodenie tovaru.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p..

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
pozostávali z trov právnej služby, a to za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16.12.204, kde

pri tarifnej hodnote 3.425,- eur je tarifná odmena 131,13 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur. Ďalej patrí
náhrada cestovného za cestu L. - T. a späť, čo je 220 km, pri paušálnej náhrade 0,183 eur za 1 km, patrí
náhrada 40,26 eur a náhrada za pohonné hmoty pri spotrebe pohonných hmôt 4,6 l na 100 km, a cene
pohonných hmôt 1,419 eur a počtu km 220, patrí náhrada 14,36 eur, takže cestovné spolu je 54,62 eur,
ďalej žalobcovi patrí náhrada za stratu času, pri ceste L. - T. a späť v čase od 06.30 do 08.30 hod., čo je 4

polhodiny a v čase 10.00 do 12.00 hod. ďalšie 4 polhodiny, za každú polhodinu patrí náhrada 13,40 eur,teda 2x 53,60 eur, spolu odmena, náhrada cestovného a náhrada za stratu času je 300,99 eur. Odmena
a náhrada advokáta za poskytovanie právnych služieb bola vypočítaná podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Náhradu trov v zmysle § 149 O.s.p. je treba poukázať na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.