Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234393
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113234393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. L., narodený XX.XX.XXXX a H. L., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja
zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava,
deti rodičov: matka Mgr. B. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XX, V., zastúpená advokátkou: JUDr.
Ivana Sláviková, so sídlom Vajanského nábrežie 9, Bratislava a otec C. L., narodený XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, X. H. X. Y., zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava,
o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke, na

odvolanie matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13P/89/2013-214 zo dňa
2. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného otca k maloletému A. v časti
bežného výživného za čas od 16.12.2013 do 31.7.2014 a nedoplatku na zročnom výživnom za čas od
16.12.2013 do 30.6.2014 p o t v r d z u j e a v časti výživného otca k maloletému
za čas od 01.09.2014 naďalej a v časti trov prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného otca k maloletému H. a

nedoplatku na zročnom výživnom p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti matke uloženej informačnej povinnosti
voči otcovi p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom s účinnosťou od 16.12.2013 zvýšil výživné otca
na maloletého A. zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a stanovil mu nedoplatok na
zročnom výživnom za čas od 16.12.2013 do 30.06.2014 v sume 553,87 eura a povolil mu ho splácať
v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod
následkom straty výhody splátok (výrok I., II.). S účinnosťou od 16.12.2013 zvýšil tiež vyživovaciu

povinnosť otca na maloletého H. zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a rozhodol o
nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 16.12.2013 do 30.06.2014 v sume 358,38 eura a povolil
ho otcovi splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou
rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok III., IV.). Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava č.k. 19C/109/2010-31 zo dňa 27.09.2010 v časti výšky výživného otca na maloleté deti (výrok
V.). Napokon určil matke povinnosť informovať otca maloletých detí raz mesačne písomnou formou o
podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o ich zdravotnom stave, školskom prospechu,o školských a mimoškolských záujmových aktivitách. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania (výrok VI., VII.). Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil
súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, a to vzhľadom

na zmenu pomerov na strane maloletých detí A. a H.. Od ostatného určenia výživného rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 27.09.2010, č. k. 19C/109/2010-31 totiž na strane maloletých detí
(oprávnených) došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Na strane maloletého A. tým, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2010 vyrástol, je starší
o 4 roky, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady

spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby
a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
výživného, kedy bol maloletý A. žiakom 6. ročníka základnej školy a mal 11 rokov, v šk.
roku 2013/2014 navštevoval posledný ročník základnej školy a pripravoval sa na prijímacie skúšky na
strednú školu, v dôsledku čoho sa zvýšili i náklady spojené s jeho štúdiom (doučovanie). Maloletý A.
je alergik, čo bol i v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom, matka mu kupuje doplnkové

výživovéprodukty-vitamíny,probiotiká,navštevujeangličtinu,venujesašportovýmaktivitám-hráfutbal,
pláva, s čím sú spojené výdavky na poplatky a športovú výstroj, od 1.9.2014 bol prijatý na strednú
školu. U maloletého H. došlo k zmene na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, kedy
bol žiakom druhého ročníka základnej školy. Maloletý má 8 rokov, v súvislosti s jeho prechodom na
druhý stupeň základnej školy, keď v šk. roku 2013/2014 bol už žiakom 5. ročníka, preto nepochybne

vzrástli náklady na jeho výživu, potreby, životné náklady primerané jeho veku, záľuby a celkový rozvoj.
Prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na
základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Maloletý H. pre problémy so zubami, navštevuje stomatológa a má výdavky za krémy na
suchú pokožku (ktoré mal i v čase pôvodného rozhodovania), navštevuje angličtinu a venuje sa atletike.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov.
Na strane otca maloletých nastala zmena pomerov v tom, že kým pri poslednej úprave výživného
dosahoval otec priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1.002,03 eura mesačne, jeho priemerná čistá
mesačná mzda v období 1/2011 - 12/2011 bola 1.217,92 eura, v období 1/2012-12/2012 bola 1.267,25
eura, v období 1/2013 - 12/2013 bola 1.187,50 eura a v období od 1/2014- 4/2014 predstavovala

jeho priemerná čistá mesačná mzda sumu 1.100,95 eura, čo v podstate predstavuje nárast príjmu
otca o cca 150,- eur mesačne. Otec preukazoval zvýšenie svojich výdajov v súvislosti s platením
hypotéky a s tým súvisiacimi povinnými poisteniami, tiež na školné za štúdium na vysokej škole, náklady
na motorové vozidlo, dochádzku verejnou hromadnou dopravou do zamestnania a tiež náklady na
lekárske ošetrenia u stomatológa, ako aj ostatné bežné životné náklady. Na strane matky súd zistil,

že kým pri poslednom rozhodnutí o výživnom jej priemerná čistá mesačná mzda bola 2.324,94 eura,
v období 1/2011-12/2011 bola 3.127,03 eura, v období 1/2012-12/2012 bola 3.258,33 eura, v období
1/2013-12/2013 bola 4.218,93 eura a v období 1/2014-3/2014 bola 2.665,61 eura. Príjem matky teda od
poslednejúpravyvýživnéhopodstatnevzrástol.Pokiaľideovýdavky,matkapreukazovalapredovšetkým
zvýšené výdavky súvisiace so školskou dochádzkou oboch detí, na stravu, lieky, ich športové aktivity,

štúdiumangličtiny,prípadnedoučovaniaumaloletéhoA.,akoinákladynadovolenkysmaloletýmideťmi.
Preukazovala tiež zvýšené náklady súvisiace s bývaním, na hypotekárny úver, rekonštrukciu bytu a
vybavenie domácnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvod zvýšiť
výživné otcovi na maloleté deti prihliadajúc na ich odôvodnené potreby, a to primerane možnostiam
a majetkovým pomerom otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky. U maloletého A.

považoval súd za dôvodné zvýšiť výživné otcovi zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne
a u maloletého H. považoval za dôvodné zvýšiť výživné otcovi zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 100
eur mesačne. Súd zvýšil výživné od podania návrhu, teda od 16.12.2013, nakoľko nezistil dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo potrebné výživné priznať spätne pred podaním návrhu. U otca súd
prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že jeho čistý príjem predstavoval v roku 2013 priemerne sumu

1.187,50 eura mesačne a v období od 1/2014- 4/2014 sumu 1.100,95 eura mesačne, teda sa zvýšil
len nepatrne oproti stavu pri predchádzajúcej úprave výživného. U matky súd vychádzal zo skutočnosti,
že jej príjem sa od poslednej úpravy výživného preukázateľne podstatne zvýšil. Súd pritom prihliadol aj
na skutočnosť, že sa o maloleté deti osobne stará a na zabezpečení starostlivosti o ne sa podieľa aj
vecnými nákladmi (domácnosť, strava, hygiena, ošatenie). Počet vyživovacích povinností zostal u oboch

rodičov nezmenený. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 16.12.2013 do 30.06.2014 pre maloletého A. v sume 553,87 eura a pre maloletého H. v sume 358,38
eura. Súd povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého A. zaplatiť v mesačných
splátkach po 20,- eur a nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého H. zaplatiť v mesačnýchsplátkachpo10,-eurvsúladesustanovením§160ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,keďzohľadnil
výšku určeného výživného otca, príjem otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.
Súd zároveň vyhovel v plnom rozsahu vzájomnému návrhu otca, ktorým sa domáhal uložiť povinnosť

matke maloletých informovať otca raz mesačne písomnou formou o podstatných veciach týkajúcich sa
maloletých detí, najmä o ich zdravotnom stave, školskom prospechu, o školských a mimoškolských
záujmových aktivitách. Súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, pričom
mal za to, že pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali
vedomosť o podstatných záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií (napr. o

zdravotnom stave, školskom prospechu) môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Rodičia by sa
malipredovšetkýmdobrovoľneinformovaťovšetkýchzdravotnýchproblémochavážnejšíchvýchovných
problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali. V prípade, že preferenčný rodič
túto informačnú povinnosť neplní dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy
druhý rodič domáha. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd zistil, že komunikácia rodičov
ohľadom záležitostí maloletých detí často zlyháva. Stáva sa, že otec nevie o tom, že deti vycestovali

do zahraničia, nevie o ich prospechu a zdravotnom stave. Sú to síce všetko informácie, ktoré si môže
otec sám iniciatívne vyhľadávať, ale je len na prospech maloletých detí, aby sa rodičia vzájomne o
podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí bezprostredne informovali a otec poznal ich
aktuálny zdravotný stav, prospech, či mimoškolské aktivity. Súd prvého stupňa preto návrhu otca na
uloženie povinnosti matke, pravidelne mesačne ho písomne informovať o podstatných záležitostiach

týkajúcich sa Maloletý A. a Maloletý H. vyhovel, keď mal za to, že uloženie tejto povinnosti matke bude
na prospech maloletých detí, matku výraznejšie nezaťaží a najmä s ohľadom na skutočnosť, že v konaní
vyšlo najavo, že otec a mladší syn Maloletý H. sa už dlhšiu dobu vôbec nestretávajú. O trovách konania
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil najmä aplikáciou § 62 ods. 1 až 5, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, veta prvá, § 78 ods.
3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. v znení noviel), o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. a) OSP.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Argumentovala, že
súd prvého stupňa nestanovil výšku výživného správne, pretože školné vo výške 527,- eur ročne nebol

dôvod zohľadniť vzhľadom na to, že dĺžka štúdia otca je ku dňu rozhodovania 7 rokov a stále je
študentom tretieho ročníka, z čoho vyplýva, že preplatil školné v trvaní dvoch rokov, teda ide o výdavok,
ktorý by sa nemal zohľadniť a vôbec by nemal mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou maloletých
detí. V konaní nebolo preukázané, že štúdium zvyšuje otcovi možnosť vyššieho zárobku, či iného
vhodnejšieho pracovného zaradenia. Uviedla, že otec si zakúpil do výlučného vlastníctva trojizbový byt z

hypotekárneho úveru 72.000,- eur s mesačnou splátkou 440,- eur, keď si mohol kúpiť menší byt, čím by
bola nižšia suma hypotekárneho úveru, ako aj suma splátok. I tu ide o neprimerané majetkové zaťaženie
nad majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca. Spoľahol sa na to, že všetky potreby maloletých
detí bude zabezpečovať matka, ako to robila od rozvodu doposiaľ. Otec si pre seba zabezpečuje vysokú
životnú úroveň (luxus bývania v trojizbovom byte sám), na ktorý je ochotný prispievať sumou 440,-

eur mesačne, avšak na potreby a záujmy maloletých detí primerane ich potrebám prispievať nechce. I
prevádzka a údržba motorového vozidla je podľa matky detí neprimerané majetkové zaťaženie (náklady
na údržbu 783,66 eura a poistenie 95,39 eura ročne). Otec motorové vozidlo nevyužíva, napriek tomu
do neho investoval toľko, čo výrazne presahuje jeho hodnotu, ktorá má byť podľa vyjadrenia otca 400,-
eur. Nesúhlasila so skúmaním jej majetkových pomerov, keďže kritériom pri určovaní výšky výživného

sú odôvodnené potreby maloletého, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Poukázala
na to, že deťom poskytuje starostlivosť neustále (deti vo veku 15 a 12 rokov) a jej osobnú starostlivosť
je súd povinný zohľadniť, keď výživné od povinného rodiča slúži na vyrovnanie osobnej starostlivosti
vynakladanej druhým rodičom. Pri dospievajúcich deťoch je rovnako dôležitá osobná starostlivosť,
nakoľko táto fáza vývoja je zásadnou pre formovanie povahy dieťaťa a prípravy na samostatný život.

Matkatrávismaloletýmideťmivšetoksvojvoľnýčasanaplnosaimvenuje,rozvíjaichvzdelanie,záujmy,
čo možno považovať za poskytovanie osobnej starostlivosti. Odporca sa na starostlivosti o deti podieľa
len plnením vyživovacej povinnosti a to len v nepatrnej miere, keď od otca deti nemôžu očakávať inú
formu plnenia vyživovacej povinnosti ako tú, ktorú vo svojom rozhodnutí stanoví súd. Poukázala na to, že
zrozhodovacejčinnostisúdovvyplýva,ževýživnémápredstavovať30%zdosahovanéhopríjmuvýživou

povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené (rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/6/2013). Vzhľadom na vyššie uvedené je suma 230,- eur na obe detineprimeraná, lebo nespĺňa ani len minimum stanovené judikatúrou. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým,
ako zohľadnil platby hypotekárneho úveru odporcu, náklady na prevádzkovanie nepoužívaného vozidla
či náklady na štúdium, ktoré trvá neobvykle dlho. Nesúhlasila tiež so splácaním zročného výživného

v splátkach, pretože výživné slúži na pokrytie potrieb maloletých detí a zročné výživné je rovnako
výživným,ktorédefactoužmatkazaotcavynaložila.Pretožiadalatotovýživnézaplatiťvtrochsplátkach.
Nesúhlasila tiež s jej uloženou informačnou povinnosťou voči otcovi. Argumentovala, že otec fakticky
nejaví o deti záujem a týmto nezáujmom zo strany otca obe maloleté deti trpia a nevedia si ho vysvetliť.
Otec je tým, ktorý nemá o deti záujem, nerobí žiadne kroky k tomu, aby sa o deti zaujímal, ak má záujem

o informácie o deťoch, môže ich získať v škole, u lekára a podobne. Mal by prejaviť o deti skutočný a
nielenúčelovýzáujem,keďsamutohodí.ČosatýkastykusmaloletýmH.,otechoaniraznekontaktoval,
nevolal mu na narodeniny, meniny alebo Vianoce, pri žiadnom z týchto sviatkov si na dieťa nespomenul.
Poukázala na to, že nezáujem H. vyvolal sám otec, keďže často na styk bez uvedenia dôvodu neprišiel,
čo u detí spôsobilo opakované sklamanie. O synov sa otec nezaujíma, nekontaktuje ich telefonicky,
mailom či cez facebook. Preto žiadala, aby jej odvolaniu bolo vyhovené a výživné bolo zvýšené na

maloletého A. na 250,- eur mesačne a na maloletého H. na 200,- eur mesačne s tým, že nedoplatok na
zročnom výživnom otec zaplatí v troch splátkach, pričom informačná povinnosť matke nebude uložená.

Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky písomne vyjadril, rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako
vecne správny potvrdiť.

S vyjadrením otca k odvolaniu matky matka nesúhlasila a preto zaslala ďalšie vyjadrenie, kde zotrvala

na písomne podanom odvolaní a jeho dôvodoch.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne vyjadril, navrhol odvolaniu matky vyhovieť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania otec maloletej (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má

základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 OSP)preskúmal napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu, keďže ide o vec, o ktorej je možné začať konanie i bez návrhu (§ 212 ods.
1, 2 písm. a) OSP), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
(§ 219 ods. 1, 2, § 220 OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, vec bola ústne

prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžaduje
to ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa (Okresný súd Trnava pod sp. zn. 13P/89/2013)
je návrh matky maloletých detí o zvýšenie výživného otca k deťom.

Súd prvého stupňa návrhu matky čiastočne vyhovel, s ktorým rozhodnutím matka detí nesúhlasí a žiada
zvýšiť výživné otca k obom deťom tak, že na maloletého A. sa výživné zvýši na 250,- eur mesačne a
na maloletého H. na 200,- eur mesačne.

Predmetom činnosti odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené je preto preskúmanie správnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý s účinnosťou od 16.12.2013 zvýšil výživné otca na maloletého

A. na 130,- eur mesačne a na maloletého H. na 100,- eur mesačne.Z obsahu spisu vyplýva, že výživné otca k maloletým deťom bola naposledy upravené rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 19C/109/2010-31 zo dňa 27.09.2010 tak, že otcovi bola uložená povinnosť
prispievať na maloletého A. a maloletého H. po 45,- eur mesačne. V čase tohto rozhodnutia bola matka

zamestnaná v spoločnosti B. L. U. R. a.s. s priemerným mesačným čistým príjmom v období mesiacov
2/2010-7/2010 v sume 2.324,94 eura. Maloletý A. navštevoval 6.ročník základnej školy a maloletý H.
druhý ročník základnej školy. Matka uvádzala výdavky na maloleté deti zimných mesiacoch na vitamíny
sumou 70-80,- eur mesačne, mimo tohto obdobia výdavky na lieky predstavovali 20-30,- eur mesačne.
Maloletý H. trpel atopickým ekzémom, maloletý A. navštevoval súkromne angličtinu, čo predstavovalo

mesačný výdavok do 30,- eur, futbal - mesačne 10,- eur, šk. jedáleň - 20,- eur. Maloletý H. navštevoval
školskú družinu a jedáleň - mesačne 32,- eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Rodičia vlastnili
rodinný dom v V. a osobné motorové vozidlo zn. Felícia. Otec bol zamestnaný v spoločnosti J. P., a.s.
L. ako bezpečnostný technik s priemernou čistou mzdou v mesiacoch 7/2010-8/2010 v sume 1.002,03
eura mesačne. Otec iné vyživovacie povinnosti nemal. Od tohto rozhodnutia sa pomery zmenili a to
predovšetkým na strane maloletých detí.

V danom prípade súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 163 ods. 2 OSP, keď zmenil posledné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Je
potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že najmä na strane oboch maloletých detí
nastala výrazná zmena pomerov, teda tých podstatných okolností, na ktorých bolo založené pôvodné
rozhodnutie o úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom.

Maloletý A., narodený XX.XX.XXXX, je dieťaťom vo veku 15 rokov, v čase podania návrhu, resp.
i rozhodovania súdu prvého stupňa bol ešte žiakom základnej školy, ktorý od 01.09.2014 začal
navštevovať strednú školu. Uplynutie dlhšieho časového obdobia od posledného rozhodnutia o
výživnom (27.09.2010) spôsobilo zvýšenie odôvodnených potrieb tohto maloletého dieťaťa, pretože
maloletý bol žiakom posledného ročníka základnej školy, ktorý sa aktívne pripravoval na prijímacie

skúšky na strednú školu, preto absolvoval doučovanie z viacerých predmetov. Náklady na jeho prípravu
na budúce štúdium i na jeho živobytie sú vysoké, keďže maloletý A. je v období dospievania, v období
prudkého duševného i telesného rastu, výdavky na jeho živobytie, najmä štúdium, náklady na zdravotnú
starostlivosť, športové aktivity je potrebné zohľadniť a zabezpečiť rozvoj osobnosti tohto dieťaťa v jeho
najlepšom záujme a v jeho prospech. Maloletý A. prichádza do veku, kedy jeho potreby budú rásť

výraznejšie - ako chlapec v pubertálnom veku má väčšie (pritom primerané) nároky na stravu, oblečenie,
spôsob trávenia voľného času a v neposlednom rade i na potreby vzdelania. Tieto všetky okolnosti
je potrebné vziať do úvahy pri rozhodovaní. Bolo preto dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k
maloletému A..

Dôvodné bolo i zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému H., ktorý je o štyri roky starší ako

v čase posledného rozhodovania, je stále žiakom základnej školy, avšak navštevuje jej druhý stupeň,
venuje sa okrem školských povinností i športu, súkromne sa doučuje angličtinu. I maloletý Ivo i maloletý
H. majú zdravotné problémy, okrem výdavkov na lieky matka deťom zabezpečuje vitamíny a probiotiká.

Čo sa týka zárobkových možností a schopností na strane otca, tento je naďalej zamestnaný u toho istého
zamestnávateľa J. P., a.s. v L., kde pracuje ako bezpečnostný a požiarny technik, k výraznému nárastu

jeho príjmu nedošlo. Po rozvode manželstva žije sám, aktuálne si zabezpečil bývanie v trojizbovom byte,
na čo čerpal úver 70.000,- eur, ktorý spláca po 436,04 eura mesačne, ďalej uhrádza náklady spojené s
užívaním bytu 167,17 eura do fondu prevádzky, údržby a opráv, 65,- eur za platby za energie. Do práce
dochádzavlakomavBratislavecestujeMHD(56,10+26,90euramesačne).Okremuvedenýchvýdavkov
hradí tiež životné poistenie a telefón (50+28). To sú výdavky, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu je

možné na strane otca zohľadniť, keď argumentácia matky v súvislosti s neprimeraným majetkovým
rizikom, keď si otec zabezpečil za úver byt, ktorý mesačne spláca v sume 436,04 eura, je nedôvodná.
Bytovú otázku si po rozvode manželstva riešili obaja bývalí manželia a tak tu nemožno uvažovať o
neprimeranom majetkovom riziku, keďže argumentáciu otca o tom, že zohľadnil nielen svoju potrebu
bývania, ale i záujem o stretávanie sa s oboma maloletými deťmi v jeho domácnosti, je dôvodná aza uvedenej situácie nemožno uvažovať o neprimeranom majetkovom riziku otca, prípadne o luxuse
bývania jednej osoby v trojizbovom byte.

Odvolací súd nezohľadnil výdavky otca v súvislosti so školným 527,- eur ročne, pretože otec v konaní

nepreukázal dôvody predmetného štúdia, rsp. najmä dôvody jeho dĺžky.

I za týchto okolností s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého H. s účinnosťou od
16.12.2013naďalejaodôvodnenépotrebymaloletéhoA.začasod16.12.2013do01.09.2014považoval
odvolací súd za správne zohľadnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia
výživného otca k maloletým deťom ako vecne správny potvrdil.

Prihliadol tiež na vyživovaciu povinnosť matky zakotvenú v ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine,

keďže vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a lepšie majetkové pomery sú u matky, ktorá za
rok 2013 dosiahla príjem 4.218,39 eura a za tri mesiace roku 2014 príjem 2.665,61 eura mesačne netto
a i keď jej príspevok na výživu je čiastočne vyvážený jej osobnou starostlivosťou, na strane otca nie sú
dané jeho zárobkové možnosti a schopnosti, ktoré by on osobne nevyužíval na zabezpečenie lepšieho
zárobku a ktoré by mu umožnili zabezpečiť si vyšší príjem vlastnou prácou, preto bol zohľadnený ten

príjem, aký reálne u svojho zamestnávateľa poberá, keď otec i na to vynakladá primerané pracovné
úsilie (napr. denne cestuje za prácou).

S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti výživného potvrdil(§ 219 ods. 1 OSP), osvojujúc si jeho dôvody(§ 219 ods. 2 OSP).
Súčasne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i v časti nedoplatku na zročnom výživnom ako u

maloletéhoA.,takumaloletéhoH.,ktorýnedoplatoksúdprvéhostupňapovolilotcovivzmysle§160ods.
1 OSP splácať v primeraných splátkach tak, aby bolo výživné uhradené do 36 mesiacov. V konaní nebolo
preukázané, že by bolo v majetkových možnostiach a schopnostiach otca zaplatiť tento nedoplatok na
výživnom vo vyšších splátkach a preto odvolací súd nevyhovel návrhu matky, aby bol tento nedoplatok
uhradený otcom v troch splátkach.

Odvolací súd ale v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o
výživnom na maloletého A. na čas od 01.09.2014 naďalej, pretože dospel k záveru, že tu je
dôvodné venovať pozornosť odôvodneným možnostiam a schopnostiam povinného otca a oprávneným
potrebám maloletého A. počnúc jeho nástupom na stredoškolské štúdium, ktoré náklady reálne v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúdunastranemaloletéhosanepochybnezvýšili,pretoženastúpilnastrednú

školu a nebolo možné tieto skutočnosti nezohľadniť, prípadne ich zisťovať až v odvolacom konaní, čím
by sa obom rodičom i kolíznemu opatrovníkovi odňala možnosť dvojinštančného konania v súvislosti so
zisťovaním týchto odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a v súvislosti s ustálením primeranej výšky
výživného zo strany povinného otca.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania a neznemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel
možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvého stupňa dosiaľ
nezohľadených skutočností, čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom.

Preto súd prvého stupňa, ktorému sa vec v zrušenom rozsahu - t.j. o výživnom na maloletého A. na čas

od 01.09.2014 naďalej vracia na ďalšie konanie, prešetrí odôvodnené potreby dieťaťa s prihliadnutím k
tejto skutočnosti a zváži, či doposiaľ stanovená výška výživného 130,- eur mesačne s prihliadnutím k
takto zvýšeným výdavkom na strane maloletého bude dostatočná a zodpovedajúca zákonným kritériám
stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca ako povinného rodiča k tomuto diaťaťu.

Argumentácia matky o neprimeranosti doteraz stanoveného výživného sa javí byť nedôvodná. Čo

sa týka súdnej praxe, matkou uvádzaný rozsudok odvolacieho súdu (26CoP/6/2013) sa nezaoberástanovením rozsahu výživného v rozmedzí 30% z dosahovaného netto príjmu výživou povinnej osoby,
ale táto vyplýva priamo z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žiada sa dodať toľko, že Krajský súd v
Trnave ako súd odvolací v súvislosti so stanovením rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča

opakovane judikuje rozsah vyživovacej povinnosti z netto príjmu povinného rodiča od 20 do 30%, čo
vždy závisí od individuálnych okolností konkrétneho prípadu a v danom prípade považoval stanovenie
rozsahu výživného v rozhodnom období na hranici 20% zohľadňujúce individuálne okolnosti uvedeného
prípadu.

Informačná povinnosť v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine, ktorú stanovil súd prvého stupňa v

napadnutom rozsudku matke je stanovená zákonom, smeruje voči rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti a oprávneným z neho je rodič, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti
zverené nebolo. Zavedenie tohto inštitútu sleduje oprávnenie rodiča mať relevantné informácie o dieťati
od toho rodiča, ktorému sú bežne k dispozícii, ktorý ich získava pri výchove a starostlivosti o dieťa,
tým získal i zo svojho kontaktu s dieťaťom pravdivý a čo možno najobjektívnejší obraz o dieťati, o jeho
živote, záujmoch a vývoji a tým sa prehlboval pocit blízkosti, spolupatričnosti a napĺňalo sa právo i tohto

rodiča na informácie o svojom dieťati. Plnenie tejto informačnej povinnosti je i v prejednávanom prípade
v prospech oboch maloletých detí a bude na otcovi, aby takto získané informácie zužitkoval v prospech
rekonštrukcie úprimných a rodinných vzťahov s oboma synmi, ktorí si jeho pozornosť a záujem o nich
samotných zasluhujú.

V súdenom prípade nebol dôvod nevyhovieť návrhu otca na uloženie povinnosti matke informovať

ho pravidelne o dôležitých správach o maloletých deťoch, ktoré právo otca zabezpečuje zákon a
neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by priznaniu uplatneného práva bránili. Preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa i v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP
potvrdil.

Súdu prvého stupňa sa však vracia vec v zrušenom rozsahu, t.j. v stanovení vyživovacej povinnosti

k maloletému Ivovi za čas od 01.09.2014 naďalej, kedy súd prvého stupňa vykoná vo veci potrebné
dokazovanie za účelom stanovenia adekvátneho výživného pre toto dieťa, ktoré sa od 01.09.2014 stalo
študentom strednej školy a vo veci opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 OSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.