Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206581
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711206581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: KRON Real s.r.o., so
sídlom Galvániho 17/C, Bratislava, IČO: 36 696 013, zastúpeného JUDr. Pavlom Malichom, advokátom
so sídlom Dunajská 25, Bratislava, proti odporkyni: D. P., A. Q.. V. XX, B., zastúpenej JUDr. Ivetou
Balalovou, advokátkou so sídlom Ružová dolina 10, o zaplatenie 16.438,96 € s príslušenstvom, na

odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 17. apríla 2012,
č.k. 4C 156/2011-100, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .
V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a
vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 17.04.2012, č.k. 4C 156/2011-100 uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.438,96 € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 26.03.2011 do

zaplatenia a vo zvyšku; zaplatenia úrokov z omeškania; návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodol
tak podľa § 460 Obč. zákonníka, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (Katastrálny zákon) a § 451
ods. 1,2 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi vznikol
občianskoprávny záväzkový vzťah z právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.12.2007,
predmetom ktorej bol odplatný prevod spoluvlastníckych podielov nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat.úz. D. A., pozemky registra „E“: parcela č. XXXX orná pôda o výmere 5013 m2, v podiele 1/16,

zapísaná na LV č. XXXX, parcela č. XXXX orná pôda o výmere 536 m2, v podiele 1/64, zapísaná na
LV č. XXXX, parcela č. XXXX orná pôda o výmere 543 m2, v podiele 1/64, zapísaná na LV č. XXXX,
odporkyňou na navrhovateľa za dohodnutú kúpnu cenu 495.240,- Sk, prevzatie ktorej odporkyňa v
konaní nerozporovala, rovnako ako skutočnosť, že došlo k zápisu spoluvlastníckeho práva navrhovateľa
ako nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Nemal pochybnosť o tom, že odporkyňa uzatvárala kúpnu
zmluvu s F. W.; od ktorého tieto nehnuteľnosti nadobudla; v dobrej viere, vychádzajúc z vtedy aktuálnych
údajov katastra nehnuteľností. V konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn. 16C

149/2008 a 24C 149/2009 však bolo právoplatne rozhodnuté, že vlastníkom predmetných nehnuteľností,
ku dňu 19.04.2006, bol Z. W., nar. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, teda osoba odlišná od právneho
predchodcu F. W. - jeho otca Z. W., N.. XX.XX.XXXX P. D.. XX.XX.XXXX, smrťou ktorého teda nemohol
F. W.X. nadobudnúť predmetné spoluvlastnícke podiely. V dôsledku toho ani odporkyňa nemohla od
F. W. - nevlastníka, platne nadobudnúť tieto spoluvlastnícke podiely a následne ich platne zmluvne
previesť na navrhovateľa. Vzhľadom na to posúdil návrh navrhovateľa ako dôvodný v časti, v ktorej sa

domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom vrátenia kúpnej ceny a odporkyňu zaviazal zaplatiť mu sumu
16.438,96 € (495.240,- Sk) a priznal mu aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč.
zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 26.03.2011; nie od 01.01.2010,resp. 01.05.2010, ako sa domáhal navrhovateľ, keď počiatok omeškania odporkyne určil po doručení
návrhu na začatie konania, keď navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy odporkyni na plnenie. Posúdil
ako nedôvodnú námietku odporkyne týkajúcu sa nedostatku jej pasívnej legitimácie s odôvodnením,

že odporkyňa prijala majetkový prospech, a to kúpnu cenu od navrhovateľa na základe absolútne
neplatného právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Obč. zákonníka), v dôsledku ktorého medzi účastníkmi vznikol
zodpovednostný vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktoré je odporkyňa povinná vydať tomu, na úkor
koho sa bezdôvodne obohatila. Konštatoval tiež, že navrhovateľovi nevznikla škoda, ktorá by bola v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu (notárky poverenej výkonom

súdneho komisára v konaní o dedičstve), preto by nebola dôvodná žaloba navrhovateľa o náhradu škody
voči štátu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na ich náhradu s odôvodnením, že navrhovateľ aj odporkyňa mali vo veci úspech len čiastočný.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, žiadala rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť istinu spolu s úrokom z omeškania, t.j.
vo vyhovujúcej časti, zmeniť a návrh zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Namietala, že v

konaní bolo preukázané, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudla kúpnou zmluvou
zo dňa 16.11.2006 spolu s ďalšími nehnuteľnosťami za dohodnutú kúpu cenu 1.300.000,- Sk, ktorá
kúpna cena bola započítaná s pôžičkou, ktorú poskytla predávajúcemu - F. W. v sume 3.500.000,- Sk
dňa 15.12.2000. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. M. XXXX/XX F.Ň. XX.XX.XXXX.
Ďalej bolo preukázané, že predávajúci F. W. požiadal, spolu so sestrou, dňa 14.01.2001 o prejednanie

novoobjaveného dedičstva po svojom otcovi Z. W., nar. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, a to pozemku
parc.Č.. XXXX, W. M..Č.. XXXX v kat. území D. A.. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nevzal
do úvahy skutočnosť, že keď požiadali o prejednanie novoobjaveného dedičstva, tak parcely, ktoré
sú predmetom tohto sporu, neboli uvedené v ich návrhu. Až po upozornení notára o tom, že po ich
zomrelom otcovi sú aj ďalšie nehnuteľnosti - parcely na prejednanie, súhlasili s tým, aby ich notár

prejednal, avšak iba notár zodpovedal za to, že prejedná iba tie parcely, ktoré v čase smrti vlastnil
poručiteľ a ktoré patrili oprávneným dedičom, čo v tomto prípade bolo porušené. F. W. so svojou sestrou
však mali za to, že sú oprávnení dedičia po zomrelom otcovi Z. W. a taktiež, že oprávnene a v zmysle
zákona prededili parcely, ktoré boli uvedené v osvedčení Okresného súdu Bratislava II č.k. D 377/01
zo dňa 11.03.2003. Ďalej uviedla, že nevedela o tom, že na Okresnom súde Bratislava IV prebiehajú

konania vedené pod sp.zn. 16C 149/2008 a 24C 149/2009, navrhovateľ ju o tom neinformoval,
pričom navrhovateľ aj v uvedených konaniach bol nečinný, nepodal vyjadrenie k veci, nezúčastnil sa
pojednávaniaanepodalaniodvolanievovecisamej.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žepredávajúci
F. W. v čase uzavretia kúpnej zmluvy s ňou dňa 16.11.2006 nemohol vedieť, že tieto pozemky mu
nepatria, bol oprávnený dedič v zmysle právoplatného dedičského osvedčenia a v dobrej viere predával

tieto pozemky a aj ona ich v dobrej viere od neho kúpila. Vzhľadom na to súd prvého stupňa nesprávne
posúdil vykonané dokazovanie, pretože podľa jej názoru je potrebné uplatniť v jej prípade ust. § 486
Obč. zákonníka, keďže dobromyseľne nadobudla ešte v roku 2006 predmetné nehnuteľnosti od F.Š. W.,
ktorý bol presvedčený, že je oprávnený dedič uvedených pozemkov. Jednoznačne došlo k pochybeniu
na strane notára, ktorý v tomto prípade zastupoval štát a boli preto naplnené ustanovenia zákona č.

514/2003 Z.z., a to na strane notárky, ktorá prejednávala dedičstvo po zomrelom Z. W.. Nesúhlasila
s odôvodnením prvostupňového súdu, že konanie notára nebolo v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom, keď notár v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vydal nezákonné rozhodnutie a
konal nesprávnym úradným postupom, keď na listoch vlastníctva vyžiadaných z katastra nehnuteľností
neoveril dátum narodenia menovca poručiteľa Z. W.; poručiteľ narodený XX.XX.XXXX, menovec -

skutočný vlastník nehnuteľností, narodený XX.XX.XXXX, a preto za takéto rozhodnutie zodpovedá štát.
Ďalej namietala, že nemôže si vymáhať túto sumu od F. W. ako časť pôžičky, ktorá jej nebola splatená,
pretože tento svoj nárok má už premlčaný.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 06.12.2013 namietala premlčanie navrhovateľom
uplatneného nároku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov
prvostupňového konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 986,- € a právnym
zastúpením v sume 2.525,44 € a žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 393,56
€. Uviedol, že návrhom na začatie konania sa domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 16.438,96 € s

úrokomzomeškaniavovýške9% zosumy15.600,-€od01.01.2010dozaplateniaazosumy838,96€
od01.05.2010 dozaplatenia.Súdprvéhostupňamupriznalžalovanúistinuvcelejvýške16.438,96
€ a úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 16.438,96 € od 26.03.2011 do zaplatenia. Nepriznal mu len
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.600,- € od 01.01.2010do 25.03.2011 a zo sumy 838,96 € od 01.05.2010 do 25.03.2011. S poukazom na priložený výpočet
úrokov z omeškania namietal, že požadoval ku dňu podania odvolania uhradenie plnenia spolu v sume
19.977,11 € vrátane úrokov z omeškania a súd prvého stupňa mu priznal spolu sumu 18.181,94 €, a

teda rozdiel medzi ním uplatneným nárokom a súdom priznanou sumou predstavuje cca 9%, pričom
percentuálny rozdiel medzi čiastkou požadovanou v návrhu a súdom priznaným nárokom sa každý deň
zmenšuje. Je teda zrejmé, že jeho úspech nemožno považovať za tak minimálny, aby odôvodňoval
výrok rozsudku, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Podľa jeho názoru súd prvého stupňa mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

a priznať mu plnú náhradu trov konania. Namietal aj nedostatočné odôvodnenie výroku rozsudku súdu
prvého stupňa o náhrade trov konania.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle jeho
odvolania. Poukázal na to, že do právneho vzťahu vo veci prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vstúpil s odporkyňou a práve odporkyňa v celom rozsahu v zmluvnom vzťahu s ním znáša zodpovednosť

za riadny prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže v zmysle právoplatných
rozsudkov Okresného súdu Bratislava IV odporkyňa nebola v čase prevodu vlastníckeho práv
vlastníčkou nehnuteľností, nebolo možné, aby tieto nehnuteľnosti platne previedla na neho, a preto súd
prvého stupňa vec právne správne posúdil, keď dospel k záveru, že odporkyňa prijala peňažné plnenie
od neho na základe právneho úkonu, ktorý je neplatný a vecne správne od neho prijaté peňažné plnenie

vyhodnotil na strane odporkyne ako bezdôvodné obohatenie.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach a z dôvodov podaných odvolaní, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti vo veci samej je
vecne správny, avšak súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa
domáhal proti odporkyni zaplatenia uplatňovanej istiny s príslušenstvom, titulom vrátenia kúpnej ceny
zaplatenej odporkyni na základe kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom dňa 19.12.2007 za prevod
spoluvlastníckych podielov nehnuteľností, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p.,

vec posúdil správne po právnej stránke, keď nárok uplatnený navrhovateľom posúdil podľa § 451
ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Správne dospel k záveru, že i keď odporkyňa uzatvárala kúpnu
zmluvu s F. W., od ktorého predmetné nehnuteľnosti nadobudla, v dobrej viere, vychádzajúc z vtedy
aktuálnych údajov katastra nehnuteľností, nemohla tieto spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam
platne nadobudnúť, keďže F. W. v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol ich vlastníkom, a preto odporkyňa

nielenže tieto nenadobudla do vlastníctva, ale ani nemohla tieto spoluvlastnícke podiely platne
previesť na navrhovateľa. Správne tiež dospel k záveru, že prijatím kúpnej ceny od navrhovateľa na
základe absolútne neplatného právneho úkonu, získala majetkový prospech, ktorý je povinná titulom
bezdôvodného obohatenia vydať navrhovateľovi.
Podľa § 37 ods. 2 Obč. zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 vety prvej Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného
obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne
obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto
obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie ods. 2 vymedzuje pojembezdôvodné obohatenie, pričom jednou z jeho foriem je majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením
z neplatného právneho úkonu.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 19.12.2007 bola uzavretá kúpna zmluva,
ktorou odporkyňa previedla spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam na navrhovateľa
za dohodnutú kúpnu cenu 495.240,- Sk, pričom nebolo sporné ani prevzatie tejto kúpnej ceny
odporkyňou od navrhovateľa, ako aj uzavretie kúpnej zmluvy medzi odporkyňou a F. W., predmetom
ktorej bol prevod týchto spoluvlastníckych podielov na odporkyňu spolu s ďalšími nehnuteľnosťami za

dohodnutú kúpnu cenu 1.300.000,- Sk. F. W. mal tieto spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach,
ktoré boli predmetom prevodu na odporkyňu kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2006 a následne predmetom
prevodu na navrhovateľa kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2007, nadobudnúť na základe Osvedčenia o
dedičstve Okresného súdu Bratislava II sp.zn. D 377/01, Dnot 81/2001 zo dňa 11.03.2003, v konaní
o novoobjavenom dedičstve po poručiteľovi - otcovi Z. W., N.. XX.XX.XXXX P. D.. XX.XX.XXXX. V
konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava IV bolo však právoplatne rozhodnuté, že vlastníkom

týchto spoluvlastníckych podielov bol ku dňu 19.04.2006 Z. W. N.. XX.XX.XXXX, a teda F. W. nemohol
tieto spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudnúť smrťou jeho otca Z. W., N.. XX.XX.XXXX
P. D.. F. XX.XX.XXXX. Keďže nebol vlastníkom týchto spoluvlastníckych podielov, nebol v zmysle §
123 Obč. zákonníka ani oprávnený s nimi nakladať a previesť ich na odporkyňu, a odporkyňa nemohla
tieto spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudnúť od predávajúceho F. W., ktorý nebol ich

vlastníkom a nebola preto oprávnená taktiež s nimi disponovať v zmysle § 123 Obč. zákonníka
a previesť ich na navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi dňa 19.12.2007, bolo plnenie nemožné, čo má za následok neplatnosť tejto kúpnej zmluvy
v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zákonníka, a preto je odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi v zmysle § 457
Obč. zákonníka kúpnu cenu, ktorú prevzala od navrhovateľa na základe neplatnej kúpnej zmluvy.

Odvolacísúdsanestotožnilsnázoromodporkyne,žesanaňuvzťahujeust.§486Obč.zákonníka,podľa
ktorého kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je
chránený tak, ako keby to nadobudol od oprávneného dediča. V danom prípade odporkyňa predmetné
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach totiž nenadobudla od „nepravého“ dediča po poručiteľovi,

ktorý bol ich vlastníkom, ale ich nadobudla od „pravého“ dediča, ktorý dedil po poručiteľovi, ktorý však
nebol ich vlastníkom. Vlastník týchto spoluvlastníckych podielov Z. W., N.. XX.XX.XXXX, zomrel až dňa
XX.XX.XXXX, a aj z toho dôvodu ich nemohol nadobudnúť F. W. smrťou jeho otca - poručiteľa Z. W., N..
XX.XX.XXXX P. D.. XX.XX.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava
II, vydaného dňa 11.03.2003.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny sú irelevantné skutočnosti
uvedené odporkyňou v jej odvolaní týkajúce sa toho, že nemala vedomosť o konaniach prebiehajúcich
na Okresnom súde Bratislava IV, ako aj správanie sa navrhovateľa ako účastníka týchto konaní, t.j.
či využil svoje procesné práva vyjadriť sa k návrhu, zúčastniť sa pojednávaní a podať odvolanie proti

rozhodnutiu súdu a pokiaľ odporkyňa poukázala na nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup
notára, tieto námietky posúdil odvolací súd v tomto konaní ako nedôvodné, či neopodstatnené, keď
v konaní bolo preukázané bezdôvodné obohatenie odporkyne na úkor navrhovateľa, spočívajúce v
majetkovom prospechu získanom plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. v danom prípade prevzatím
kúpnej ceny na základe neplatnej kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého

stupňa, že navrhovateľovi v danom prípade nevznikla škoda, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie,
a preto odvolací súd nemohol prihliadať na námietku premlčania, ktorú vzniesla odporkyňa v písomnom

doplnení odvolania po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty

Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu

skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci
samej, t.j. tak v časti prisúdenej istiny ako aj úrokov z omeškania, majúcim všetky zákonom stanovené

náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
v tejto napadnutej časti ako vene správny potvrdil.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov
konaniaúčastníkov,vychádzarozhodnutiesúduprvéhostupňaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ v konaní domáhal proti odporkyni zaplatenia istiny 16.438,96 €
s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 15.600,- € od 01.01.2010
do zaplatenia a zo sumy 838,96 € od 01.05.2010 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom súd vyhovel
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu v časti žalovanej istiny a priznal mu aj úroky z omeškania vo

výške 9% zo sumy 16.438,96 € od 26.03.2011 a vo zvyšku návrh zamietol. Z uvedeného je zrejmé,
že navrhovateľ mal neúspech len vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania, ktorá je pomerne
nepatrná vo vzťahu k výške priznanej istiny spolu s úrokom z omeškania, a preto podľa názoru
odvolacieho súdu v danom prípade sú splnené zákonné podmienky ust. § 142 ods. 3 O.s.p. pre priznanie
plnej náhrady trov konania navrhovateľovi v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil ako dôvodné odvolanie navrhovateľa z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a stotožnil sa aj s názorom navrhovateľa, že v tejto časti súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, keď len všeobecne poukázal na čiastočný úspech

navrhovateľa a odporkyne, avšak pomerom ich úspechu a neúspechu sa ďalej nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm.
b/ O.s.p., v ktorom posúdi pomer úspechu navrhovateľa a odporkyne z hľadiska ust. § 142 ods. 3 O.s.p.

a svoje rozhodnutie i v tejto časti odôvodní v súlade s § 157 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v novom
rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.