Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200649
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200649.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek
senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. č. XXX/XX, XXX XX N., okr. M. K., zastúpeného Mgr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom
SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica,
Krajský dopravný inšpektorát so sídlom 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KD12-24-002/2014 zo dňa 4. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou súdu 21.05.2014 v zákonnej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. KRPZ-BB-KD12-24-002/2014 zo dňa 04.04.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“),

ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR, odbor poriadkovej a
dopravnej polície, Okresný dopravný inšpektorát Veľký Krtíš (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“)
č. ORPZ-VK-OPDP 62-220/2013-SK zo dňa 15.01.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o priestupkoch“) s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 8/2009 Z.
z.“ alebo „Zákon o cestnej premávke“), ktorý spáchal tým, že dňa 23.10.2013 v čase o 16:40 h. viedol
osobné motorové vozidlo Renault Kangoo ev. č. M v obci Nenince po ulici Konopiskovej v smere jazdy
od futbalového ihriska k baru Šport, kde bol pri bare Šport zastavovaný hliadkou Okresného dopravného
inšpektorátu, odboru poriadkovej a dopravnej polície OR PZ vo Veľkom Krtíši zo služobného motorového
vozidla predpísaným spôsobom a s použitím zvláštneho výstražného svetla a zvláštneho výstražného

zvukového znamenia. Vodič si znamenie na zastavenie nevšimol a pokračoval v jazde a zabočil do
dvora rodinného domu č. XXX/XX na ulici K., kde s vozidlom zastavil. Účastník konania bol podrobený
dychovej skúške prefúknutím elektronického prístroja Alcosensor IV, ASIVCM ev. č. XXXXXX, verzia č.
200D, č. skúšky 07976, ktorý dňa 23.10.2013 v čase o 16:40 h. nameral hodnotu 0,27 mg/l alkoholu v
krvi a opakovanou dychovou skúškou do toho istého prístroja č. skúšky 07977 mu bola dňa 23.10.2013
v čase o 17:12 h. nameraná hodnota 0,35 mg/l alkoholu v krvi. Žalobca teda viedol vozidlo v takom

čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte mohol nachádzať v jeho organizme a týmto svojím konaním
porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke. S poukazom na § 22
ods. 2 písm. c/ Zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 700,- Eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo na dobu 28 mesiacov. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu zmenené tak, že „výrok“ a „ odôvodnenie“ sa vypúšťa časť textu: „... a
opakovanou dychovou skúškou do toho istého prístroja č. skúšky 07977 mu bola dňa 23.10.2013 v čase

o 17:12 h. nameraná hodnota 0,35 mg/l alkoholu v krvi“. V ďalšom výroku žalovaný vyslovil, že „ostatné
časti rozhodnutia ostávajú nedotknuté“.Žalobca v žalobe žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a ich postupu a tvrdil,
že bol ukrátený na svojich zákonných právach rozhodnutím a postupom správnych orgánov. Žalobca
v žalobe uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom poukázal na rozpory

vo výpovediach samotných policajtov a na logickú nemožnosť správnosti zistenia skutkového stavu.
Namietal tvrdenie žalovaného v rozhodnutí, že dôvody odvolania neboli právne relevantné. Žalobca v
žalobe namietal nesprávne udávanie zisteného stupňa alkoholu, keď oba správne orgány množstvo
alkoholu vyvodzujú v jednotkách mg/l, t. j. ide o zistenie množstva alkoholu v dychu. Prístrojom
Alcosensor sa vykonáva dychová skúška, takže nie je možné ustáliť výšku alkoholu v krvi. Zistený

alkohol v dychu sa podľa prepočtových tabuliek prepočítava na množstvo alkoholu v krvi (promile).
Množstvo alkoholu v krvi je objektívne možné zistiť výlučne krvnou skúškou, čo v tomto prípade nebolo.
Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný okrem konštatovania jednotlivých dôkazov v odôvodnení
rozhodnutia vyslovil, že uloženie sankcie považuje za adekvátne, keďže má jednoznačne za to, že
žalobca viedol motorové vozidlo v danom čase po požití alkoholu a tým naplnil skutkovú podstatu
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný však skutkové rozpory zo strany

príslušníkov a iných dôkazov neodstraňoval, ani sa s nimi náležitým spôsobom nezaoberal. Vyvodil len
dôkazný postup, ktorý oprel o žalobcove priznanie príslušníkom policajného zboru a výpovede policajtov
považoval za hodnoverné a dôveryhodné. K získaným záverom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí
žalobca namietal, že tvrdenie policajtov o tom, že bol zastavovaný hliadkou s použitím zvláštneho
výstražného svetla a zvláštneho výstražného zvukového znamenia, neboli preukázané. Ďalej poukázal

na rozpory uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že „pokračoval v
jazde a zabočil do dvora rodinného domu č. XXX/XX na ul. Konopiskovej, kde s vozidlom zastavil“,
pričom v úradných záznamoch zasahujúcich policajtov, ako aj v rozhodnutí o zadržaní vodičského
preukazu sa uvádza, že „v obci Nenince po ul. Konopiskovej v smere od futbalového ihriska bol
žalobca pred rodinným domom č. XX zastavený, kontrolovaný a podrobený dychovej skúške“. Žalobca

býva v rodinnom dome č. XX, avšak predmetné motorové vozidlo odstavoval do dvora starostu p.
K., kde došlo k celej udalosti. Skutočnosť, že policajti nepresne a v rozpore so skutkovým stavom
situovali situáciu, dáva podľa žalobcu pochybnosti pre úvahu, že skutok sa stal tak, ako to policajti
uvádzali. Poukázal na skutkový rozdiel ohľadne miesta, kde odstavil vozidlo. Žalobca poukázal v žalobe
ďalej na obsah Správy o výsledku objasňovania priestupku z 23.10.2013, pričom podpísanie tejto

správy podľa neho neznamená súhlas s jej obsahom. Túto správu vyplňovali policajti, ktorí neskôr
zhotovili úradné záznamy, z ktorých vyplýva, že motorové vozidlo bolo „zastavované a kontrolované“.
Poukázal zároveň na podané vysvetlenie policajtov z 12.12.2013, v ktorom sa uvádza, že motorové
vozidlo, ktoré žalobca riadil, bolo zastavované a kontrolované a v rámci kontroly bol žalobca vyzvaný
na dychovú skúšku, pričom po celý čas od odstavenia vozidla až po vykonanie dychovej skúšky sa

žalobca nevzdialil od policajtov. Žalobca poprel, že bol zastavovaný, pretože v čase, keď policajné auto
zastavilo na ceste pred rodinným domom p. K., žalobca už bol so služobným motorovým vozidlom
zaparkovaným vo dvore rodinného domu a na diaľku bol hliadkou vyzvaný na predloženie dokladov.
Žalobca tvrdil, že v čase, keď policajti prišli na miesto, vozidlo už neriadil a požiadal policajtov, či môže
na chvíľu odskočiť . Správny orgán do skutkovej vety uviedol iný priebeh udalostí, pričom aj svedkovia

situovali polohu motorového vozidla tak, že toto sa nachádzalo počas zákroku policajtov vo dvore
rodinného domu starostu a nie pred rodinným domom č. XX. Žalobca konštatoval, že prvá ani druhá
dychová skúška neprebehli legálnym spôsobom, pretože podľa neho boli vadné batérie na testovacom
zariadení. Podľa žalobcu celkové vyhodnotenie skutkového stavu bolo zaujaté a žalobca je ukrátený
na svojom práve domáhať sa spravodlivého riešenia prípadu. Zákrok policajtov ako takých sa nikdy

neuskutočnil v súlade s ich úradným záznamom. Správny orgán je podľa § 32 Správneho poriadku
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Prvostupňový správny orgán si zaobstaral odborné
vyjadrenie vo vzťahu k výške hladiny alkoholu, toto však podľa žalobcu potvrdzuje jeho obranu. Výsluchy
svedkovbolipodľažalobcuvykonávanéstručne,bezzáujmuzistiťotázkypredstavujúceobranužalobcu.

Žalobca poukázal na rozhodnutie R 38/1997, podľa ktorého, ak správny orgán na preukázanie skutkovej
podstaty prejednávaného priestupku neodstráni rozpory medzi výpoveďami obvineného a jednotlivých
svedkov a nevykoná dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia
pre nedostatočne zistený skutkový stav. K udalosti tak, ako ju zaznamenali hliadkujúci policajti, dôjsť
nemohlo. Pri hodnotení dôkazov nebol vyhodnotený podľa žalobcu jednotlivo každý dôkaz a neboli

vyhodnotené dôkazy ani v ich vzájomnej súvislosti. V správnom konaní nebolo ustálené, za akých
okolností došlo k začatiu kontroly, resp. zásahu policajtov a neboli vykonané dôkazy, ktoré by ustálili
tvrdený skutkový stav.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.06.2014 uviedol, že napadnuté rozhodnutia, ako aj
postup pri ich vydaní, považuje za zákonné a žiadal žalobu zamietnuť. K námietkam žalobcu v žalobe
uviedol, že všetky listinné dôkazy sú hodnoverné a dôveryhodné, boli získané zákonným spôsobom a

tvrdenia žalobu o tom, že prvú dychovú skúšku vykonal až po návrate z rodinného domu, kde sa mal
omylom napiť z fľaše, v ktorej bola domáca pálenka, považoval za účelové a zavádzajúce. Listinnými
dôkazmi bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že žalobca v rozhodnom čase viedol osobné
motorové vozidlo v obci Nenince po Konopiskovej ulici v takom čase po požití alkoholu, keď sa
alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, čo je jednoznačne preukázané Záznamom o dychovej skúške

vykonanej elektronickým prístrojom Alcosensor IV, č. skúšky 07976, ktorým bola žalobcovi nameraná
hodnota 0,27 mg/l alkoholu v krvi. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za účelové.
Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku z 23.10.2013, ktorú žalobca podpísal, jednoznačne
vyplýva, že žalobca sa dychovej skúške podrobil pred tým, ako mu bolo po zadokumentovaní priestupku
umožnené odísť z miesta priestupku do rodinného domu. Po vykonanej dychovej skúške sa žalobca
priznal príslušníkom policajného zboru k požitiu alkoholických nápojov. Dopustil sa teda protiprávneho

konania. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na primeranosť uloženej sankcie a to vzhľadom na okolnosti
spáchania skutku, ako aj osobnosť páchateľa, keďže žalobca už mal v evidenčnej karte vodiča jeden
záznam za spáchanie obdobného priestupku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom
vyjadrení k žalobe i dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktoré rozhodnutie
považoval za zákonné. Správne orgány vykonali všetky dôkazy, tieto riadne vyhodnotili, pričom

vychádzali najmä z prvotnej správy o spísaní priestupku, ktorá zaznamenáva stav bezprostredne po
zistení rozhodných skutočností pre posúdenie priestupku, ako aj z ostatných vykonaných dôkazov.
Poukázal na to, že aj z odborného stanoviska zadováženého prvostupňovým správnym orgánom
vyplynulo, že v súvislosti s požitím alkoholických nápojov nemohlo dôjsť k takému deju, ako uvádza
žalobca. Navrhol žalobu zamietnuť.

Predmetom preskúmacieho konania je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorým zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože porušil povinnosť ustanovenú v §
4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke, keď žalobca viedol osobné motorové vozidlo v takom
čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, ktorá skutočnosť bola zistená

dychovou skúškou s pozitívnym výsledkom.

Z obsahu administratívneho spisu (časť „Priestupkový spis“) bolo zistené, že pokladom pre začatie
konania o priestupku žalobcu bola Správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej
dopravy vypracovaná príslušníkmi Okresného riaditeľstva PZ vo Veľkom Krtíši dňa 23.10.2013 (ďalej
aj „Správa“). Zo správy vyplýva, že žalobca sa mal skutku dopustiť dňa 23.10.2013 o 16:40 h., pričom

ako miesto spáchania skutku bola uvedená obec Nenince, ul. Konopisková, pred rodinným domom č.
444/15, smer jazdy od futbalového ihriska. Žalobca bol podľa Správy ako vodič osobného motorového
vozidla Renault Kangoo, ev. č. M., držiteľom ktorého je Obecný podnik Nenince s. r. o., zastavený a
kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ Veľký Krtíš, počas kontroly bol vyzvaný k podrobeniu sa dychovej
skúške a prístroj mu po prefúknutí nameral hodnotu 0,27 mg/l alkoholu v dychu. Opakovaná dychová

skúška 0,35 mg/l. Vyšetrenie vodiča na zistenie alkoholu bolo vykonané prístrojom Alcosensor IV, ev.
č. 054517. V spise sa nachádza certifikát o overení uvedeného analyzátora dychu z 29.07.2013. Zo
Správy vyplýva, že vodič bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky prístrojom, ktorým sa určí
objemové percento alkoholu v krvi, o práve požiadať o vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom a
vyšetrením krvi, pričom nežiadal lekárske vyšetrenie. Predmetnú správu žalobca podpísal bez výhrad.

Súčasťou administratívneho spisu je Zápis o dychovej skúške z 23.10.2013, z ktorého vyplýva, žedňa 23.10.2013 o 16:40 h. bol výsledok dychovej skúšky vykonanej u žalobcu č. skúšky 07976 0,27
mg/l a dňa 23.10.2013 o 17:12 h. bol výsledok opakovanej dychovej skúšky vykonanej u žalobcu č.
skúšky 07977 0,35 mg/l. Uvedené zápisy o dychovej skúške boli vlastnoručne podpísané žalobcom,

kontrolujúcim príslušníkom PZ nadstrážmajstrom p. V. a svedkom nadpráporčíkom p. P.. V správnom
spise sa nachádza Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu z 23.10.2013 a evidenčná karta žalobcu
vygenerovaná dňa 23.10.2013 o 18:58 h. obsahujúca záznamy o priestupkoch žalobcu na úseku
cestnej premávky, konkrétne priestupok v cestne premávke zo 07.08.2004, za ktorý bola žalobcovi
uložená bloková pokuta 500,- Sk, pričom z evidenčnej karty ďalej vyplýva, že žalobcovi bol v čase od

02.08.2010 do 04.11.2010 zadržaný vodičský preukaz za porušenie § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej
premávke a v súvislosti so spáchaním tohto priestupku mu bola uložená pokuta 550,- Eur a zákaz
činnosti od 02.08.2010 do 02.02.2011. Zhodné údaje obsahujú aj evidenčné karty žalobcu vygenerované
13.12.2013 a 15.01.2014 nachádzajúce sa v administratívnom spise. V spise sa tiež nachádzajú úradné
záznamy spracované 23.10.2013 členmi hliadky, ktorá zdokumentovala priestupok žalobcu (nstržm. T.
V. a N.. F. P.), v ktorých sa uvádza, že členovia policajnej hliadky vykonávali dňa 23.10.2013 hliadkovú

službu, v čase o 16:40 h. sa nachádzali v obci Nenince, kde bolo zastavené a kontrolované osobné
motorové vozidlo Renault Kangoo, ev. č. M., ktoré viedol vodič W. S. (žalobca). Žalobca viedol uvedené
vozidlo v smere jazdy od obecného úradu popri futbalovom ihrisku, kde pri bare Šport bol zastavovaný
zo služobného motorového vozidla predpísaným spôsobom a to s použitím prenosného výstražného
zariadenia a zvukovej signalizácie. Menovaný vodič zastal hliadke až vo dvore rodinného domu č.

XXX/XXna K. ul. napriek tomu, že služobné vozidlo musel vidieť, pretože sa nachádzali na úrovni
jeho motorového vozidla. Vodič vozidla nerešpektoval výzvu na zastavenie, následne zvýšil rýchlosť
jazdy a prudko zabočil k uvedenému domu. Po zastavení vystúpil z motorového vozidla a opýtal sa
hliadky, čo sa stalo. V uvedenom čase služby bola vykonávaná kontrola zameraná na dodržiavanie
zákazu požívania alkoholických nápojov pred a počas jazdy a z uvedeného dôvodu bolo vozidlo hliadkou

zastavené. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov a následne sa podrobil dychovej skúške
vykonanej meracím prístrojom Alcosensor č. 054517. Merací prístroj po prefúknutí vykázal hodnotu
0,27 mg/l, č. skúšky 07976. Žalobca s hliadkou celý čas spolupracoval a k uvedenému sa doznal,
pričom uviedol, že pred jazdou požil alkoholické nápoje a to dva poháre burčiaku. S výsledkom dychovej
skúšky žalovaný nebol spokojný a na jeho žiadosť bola vykonaná opakovaná skúška s nameranou

hodnotou 0,35 mg/l, č. skúšky 07977. Uvedené zápisy o dychových skúškach podpísal menovaný na
mieste. Prvostupňový správny orgán vyhotovil 11.11.2013 Upovedomenie o začatí konania, ktoré bolo
žalobcovi doručené 14.11.2013 a dňa 13.12.2013 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania. Z
obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že žalobca bol oboznámený s tým, že je obvinený zo spáchania
priestupku, bol poučený podľa Zákona o priestupkoch a Zákona o správnom konaní, pričom bol súčasne

oboznámený so všetkými listinnými dôkazmi špecifikovanými v predmetnej zápisnici, ku ktorým nemal
námietky. Žalobca do zápisnice uviedol, že 23.10.2013 v čase o 16:40 h. viedol osobné motorové vozidlo
ev.č.M.vobciNenincezpráceatotomalzaparkovaťdodvorap.starostu.Policajnúhliadkusivšimol,až
keď odbočoval do dvora rodinného domu. Po odparkovaní vystúpil z vozidla a policajti si od neho vypýtali
doklady. Uviedol, že sa ich spýtal, či sa môže napiť vody a keď súhlasili, zišiel do domu, kde videl fľašu

od vody, keď sa z nej však napil, zistil, že vo fľaši bola domáca pálenka, z ktorej vypil asi 0,5 dcl. Potom
poprosil starostovu manželku o pohár mlieka, aby pálenku nebolo cítiť, keď bude fúkať. Podľa vyjadrenia
vypil asi 3 dcl mlieka, pričom v dome sa zdržal 3-5 min. Bol podrobený dychovej skúške, ktorou mu
bola nameraná hodnota 0,27 mg/l alkoholu v krvi, opakovanou dychovou skúškou mu bola nameraná
hodnota 0,35 mg/l alkoholu v krvi. Uviedol, že v ten deň pred jazdou nepožil žiadne alkoholické nápoje.

Žiadal vypočuť svedkov p. R. C. a p. V. K..

Vzhľadom na vyššie uvedenú výpoveď žalobcu prvostupňový správny orgán vypočul členov policajnej
hliadky a vyhotovil Záznamy o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch. Zo záznamu
vyplýva, že členovia policajnej hliadky N.. T. V. a N.. F. P. v podstate zhodne opísali okolnosti, za
ktorých bol zistený a zdokumentovaný priestupok žalobcu. N.. T. V. uviedol, že pri vykonávaní hliadkovej

služby sa v čase asi o 16:30 h. nachádzali v obci Nenince, pričom na služobnom motorovom vozidle
spozorovali, že z dvora obecného úradu vychádza motorové vozidlo Renault Kangoo, ktoré im dávalo
prednosť v jazde, na ktorom nebolo rozsvietené osvetlenie a vodič nebol pripútaný bezpečnostným
pásom. Pokračovali v jazde po ul. Osadnej, odbočili doľava na Konopiskovú ulicu smerom k futbalovému
ihrisku. Pri Šport bare sa s vozidlom otočili a pred križovatkou s ul. Osadnou prichádzalo v smere

od obecného úradu uvedené vozidlo Renault Kangoo, na ktorom stále neboli rozsvietené svetlá. Toto
vozidlo na križovatke odbočilo doľava a išlo oproti nim. Vodič nebol pripútaný bezpečnostným pásom.Keď vozidlo prešlo popri služobnom policajnom vozidle, otočili sa na križovatke a išli za ním. Vozidlo
mali v dohľade a keď ho pri Šport bare dobehli, vyložili na strechu vozidla prenosné zvláštne výstražné
svetelné zariadenie, zapli ho a zapli aj zvláštne výstražné zvukové zariadenie. Vozidlo Renault sa

nachádzaloasi5mprednimi.Vodičnaznamenienazastavenievozidlavysunutýmzastavovacímterčom
nereagoval, prešiel cez ostrú pravotočivú zákrutu, vodič zrýchlil a odbočil popred služobné vozidlo
doľava do dvora rodinného domu č. XXX/XX na ul. Konopiskovej. Následne so služobným vozidlom
zastavili na ceste pred uvedeným rodinným domom a vystúpili zo služobného vozidla. Vodič vozidla
Renault vystúpil tiež a opýtal sa ich, čo sa stalo. Následne vyzvali vodiča na predloženie dokladov, z

ktorých zistili, že sa jedná o žalobcu. Ďalej vodiča vyzvali na podrobenie sa dychovej skúške, na čo ich
upozornil, že už bol riešený na alkohol a chcel zavolať starostu. Pred dychovou skúškou sa členovia
hliadky vodiča opýtali, či pred jazdou požil nejaké alkoholické nápoje, na čo uviedol, že na obecnom
úrade mali návštevu a spolu so starostom vypil pred polhodinou dva poháre burčiaku. Žalobca dychovú
skúšku neodmietol a po prefúknutí prístroja Alcosensor IV mu bola v čase o 16:40 h. nameraná hodnota
0,27 mg/l alkoholu v dychu. Po celý čas od zastavenia vozidla až do vykonania dychovej skúšky bol

žalobca pri nich. Po vykonaní dychovej skúšky zavolal starostovi, aby sa dostavil pred svoj dom, pretože
ho zastavila policajná hliadka. Následne žalobca podpísal výsledok dychovej skúšky. Počas vypisovania
Správy o výsledku objasňovania priestupku prišiel k nim starosta obce D. K. spolu so svojím synom.
Do ich príchodu pri rodinnom dome č. XXX/XX nebol prítomný okrem nich a W. S. nikto. Žalobca
bol po spísaní Správy o výsledku objasňovania priestupku oboznámený s obsahom správy, bolo mu

umožnené, aby si ju prečítal, následne správu podpísal a požiadal členov hliadky, aby sa mohol ísť
napiť do domu vody. Hliadka zadržala žalobcovi vodičský preukaz, vystavila mu potvrdenie a zakázala
mu ďalšiu jazdu. Následne po vykonaní potrebných úkonov žalobcu pustili do domu, zatiaľ čo členovia
hliadky čakali vonku so starostom. Po chvíli vyšiel žalobca z domu a chcel vykonať opakovanú dychovú
skúšku, pretože si myslel, že nie je možné, aby po takom malom množstve alkoholu, ktorý vypil, nafúkal

0,27 mg/l alkoholu v dychu. Opakovanú skúšku vykonal o 17:12 h. a bola mu nameraná hodnota 0,35
mg/l alkoholu v dychu. Po vykonaní dychovej skúšky nebolo možné výsledok vytlačiť na tlačiarni, preto
vymenili batériu v prístroji, ale až po napojení tlačiarne na zdroj vo vozidle sa výsledok dychovej skúšky
podarilo vytlačiť. Po vykonaní dychových skúšok bol podľa vyjadrenia členov policajnej hliadky žalobca
niekoľko krát poučený o jeho práve žiadať odber a vyšetrenie krvi, čo opakovane odmietol. Po podpísaní

výsledkuopakovanejdychovejskúškyhliadkaodišla.Predvykonanímopakovanejdychovejskúškyaani
potomžalobcanehovorilničotom,žebysavdomenechtiacnapilalkoholu.Kokolnostiamvýkonuslužby
a okolnostiam zistenia a dokumentovania priestupku žalobcu zhodne vypovedal N.. F. P.. Prvostupňový
správny orgán následne vypočul V. K., manželku starostu, o čom vyhotovil Záznam o podaní vysvetlenia
z13.12.2013.Ďalejvtenistýdeňvypočulp.R.C.,očomrovnakovyhotovilZáznamopodanívysvetlenia.

Pri výsluchu uvedených osôb bol prítomný právny zástupca žalobcu. Prvostupňový správny orgán ďalej
dňa 10.01.2014 vypočul D. K., starostu, jeho syna C. K. a Q. E., ktorý bol v rozhodnom čase na dvore p.
R.C.naKonopiskovejul.č.6.OvýsluchochbolivyhotovenéZáznamyopodanívysvetlenia.Privýsluchu
uvedených osôb bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu. Z obsahu výpovedí vypočutých svedkov
vyplýva, že ani jeden z nich nebol prítomný pri vykonávaní prvej dychovej skúšky žalobcu, ani žiadny z

nich (a to ani p. K.) nevidel, či sa žalobca pred vykonaním prvej dychovej skúšky napil z fľaše, v ktorej
bola domáca pálenka. Výpoveďami svedkov teda nebola potvrdená výpoveď žalobcu k okolnostiam
vykonaniaazadokumentovaniaprvejdychovejskúšky.Zozáznamovopodanívysvetleniavyhotovených
členmi pohotovostnej hliadky N.. V. a N.. P. o. i. vyplýva, že dňa 23.10.2013 v čase o 16:40 h. bolo
kontrolované osobné motorové vozidlo ev. č. M., ktoré viedol žalobca, ktorý sa podrobil dychovej skúške

elektronickým prístrojom Alcosensor ev. č. 054517, ktorý po prefúknutí žalobcovi nameral 0,27 mg/l
alkoholu v dychu. Z výpovedí členov policajnej hliadky vyplýva, že žalobca sa členom hliadky k požitiu
alkoholických nápojov pred jazdou priznal. Z uvedených výpovedí ďalej vyplývajú okolnosti vykonania
kontroly zistenia a zdokumentovania zisteného priestupku, pričom obidvaja členovia policajnej hliadky
zhodne uviedli, že žalobca sa od hliadky vzdialil do rodinného domu starostu až po vykonaní prvej

dychovej skúšky. Z listinných dôkazov - záznamov o podaní vysvetlenia vypočutých osôb V. K., R. C., C.
K., D. K. a Q. E. vyplýva, že tieto osoby neboli prítomné pri dokumentovaní priestupku na úseku cestnej
dopravy. Žalobca až v Zápisnici z ústneho pojednávania dňa 15.01.2014 uviedol okolnosti vykonania
dychových skúšok tak, že prvej dychovej skúške sa mal podrobiť až potom, ako sa vrátil z domu, kde sa
omylom napil z fľaše, v ktorej bola domáca pálenka a až následne sa podrobil dychovej skúške, resp.

dychovým skúškam, ktorými mu boli namerané vyššie uvedené hodnoty alkoholu.Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, pretože porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o
cestnej premávke, za čo mu bola uložená sankcia a to pokuta vo výške 700,- Eur a zákaz činnosti

viesť motorové vozidlo na dobu 28 mesiacov. Zároveň mu bolo uložené nahradiť trovy konania vo
výške 16,- Eur. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správny orgán vychádzal z dôkazov
získaných zo Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 23.10.2013, zo Zápisu o dychovej
skúške na zistenie alkoholu s pozitívnym výsledkom, z úradných záznamov a záznamov o podaní
vysvetlenia členmi policajnej hliadky, zo záznamov o podaní vysvetlenia V. K., R. C., D. K., C. K. a

Q. E., ako aj z Odborného vyjadrenia č. 24/2013 vypracovaného J.. V. B. dňa 29.12.2013, evidenčnej
karty vodiča a potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu. Správny orgán v odôvodnení uviedol, že
uvedené dôkazné materiály vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom vychádzal
najmä zo záznamov o podaní vysvetlenia členov policajnej hliadky, podľa ktorých sa účastník konania
- žalobca pri kontrole priznal, že pred jazdou požil alkoholické nápoje a vykonal dychovú skúšku. Z
výpovede ostatných svedkov je zrejmé, že ani jeden z nich nebol prítomný pri vykonaní prvej dychovej

skúšky a žiadny svedok nevidel, či sa účastník konania napil z fľaše, v ktorej bola domáca pálenka.
Správny orgán ďalej pri rozhodovaní vychádzal aj z odborného vyjadrenia vypracovaného J.. V. B.,
znalkyňou z odboru zdravotníctva, odvetvia toxikológie. Na základe hodnotených dôkazov považoval
prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca spáchal priestupok, za ktorý mu bola uložená
sankcia, pričom pri určovaní druhu sankcie a výmery správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku,

spôsob spáchania priestupku, ako aj osobu páchateľa, ktorý mal v evidenčnej karte už jeden záznam
zo spáchania rovnakého priestupku z r. 2010, za čo mu bol uložený zákaz viesť motorové vozidlo.

Druhostupňový správny orgán na základe odvolania žalobcu napadnuté rozhodnutie zmenil v časti
„výroku“ a „odôvodnenia“ tak, že vypustil časť textu: „... a opakovanou dychovou skúškou do toho istého
prístroja č. skúšky 07977 mu bola dňa 23.10.2013 v čase o 17:12 h. nameraná hodnota 0,35 mg/l

alkoholu v krvi“. Ostatné časti rozhodnutia zostali nedotknuté. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsah administratívneho spisu
a listinné dôkazy, z ktorých vychádzal prvostupňový správny orgán. Tieto dôkazy vyhodnotil odvolací
orgán každý samostatne aj vo vzájomnej súvislosti a konštatoval, že všetky listinné dôkazy považuje
za hodnoverné a dôveryhodné, pretože boli získané zákonným spôsobom a tvrdenia účastníka konania

o tom, že prvú dychovú skúšku vykonal až po návrate z rodinného domu, kde sa mal omylom napiť
z fľaše, v ktorej bola domáca pálenka, vyhodnotil za účelové a zavádzajúce v snahe vyhnúť sa
postihu za svoje protiprávne konanie. Konštatoval, že zo všetkých označených listinných dôkazov je
jednoznačne preukázané, že žalobca 23.10.2013 v čase o 16:40 h. viedol ako vodič osobné motorové
vozidlo ev. č. M. značky Renault Kangoo v obci Nenince po Konopiskovej ulici v takom čase po

požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, čo je jednoznačne preukázané
záznamom o dychovej skúške, ktorá bola vykonaná elektronickým prístrojom Alcosensor IV ev. č.
054517 č. skúšky 07976, ktorým bola žalobcovi nameraná hodnota 0,27 mg/l alkoholu v krvi. Podľa
odôvodnenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí účelovosť tvrdení žalobcu potvrdzuje
Správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorý účastník na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne

podpísal, úradné záznamy o podaní vysvetlenia príslušníkov PZ, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
účastník konania sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi podrobil pred tým, ako mu bolo
po zdokumentovaní priestupku umožnené odísť z miesta dokumentovania priestupku do rodinného
domu. Odvolateľ vychádzal aj z toho, že žalobca sa po vykonanej kontrole príslušníkom PZ k požitiu
alkoholických nápojov pred jazdou priznal. Výpovede členov policajnej hliadky považoval za hodnoverné

a nezistil okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, že by príslušníci PZ konali v rozpore so zákonom.
Žalovaný poukázal na to, že popis skutku uvedený v rozhodnutí je totožný so skutkom, ako ho popísali a
zdokumentovali príslušníci PZ. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní spisového materiálu dospel
k záveru, že existujú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že účastník konania sa pri vedení osobného
motorového vozidla dopustil protiprávneho konania a to tak, že porušil všeobecne záväzný právny

predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že vozidlo viedol v takom čase po požití
alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Keďže bol žalobca uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/
Zákona o priestupkoch, bola mu uložená sankcia v súlade s § 22 ods. 2 písm. c/ cit. zákona, pričom
pri určení druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol v súlade s § 12 ods. 1 cit. zákona

na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na osobu páchateľa, ktorý za obdobný priestupok bol už postihnutý vr. 2010, pričom mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že účastník konania svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona
o cestnej premávke, pretože viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol nachádzal

v jeho organizme, čím je uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch, a preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 2 Zákona o priestupkoch (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený
zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej
situácii odstrániť inak.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

a) pokarhanie,

b) pokutu,

c) zákaz činnosti,

d) prepadnutie veci.

Podľa § 22 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom
čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte
nachádza v jeho organizme.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno

uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití
alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v
jeho organizme.

Podľa § 5 ods. 1 a 4 zák. č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov (1)

Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "policajný orgán")
sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie
alkoholu alebo iných návykových látok.

(4) Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové

percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske
vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba
odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov konania.(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti.

(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správneho orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca je vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch,
pretože viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa ešte alkohol nachádzal v jeho organizme,

čím porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke, za čo mu bola
uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 písm. c/ Zákona o priestupkoch. Po preskúmaní napadnutého
rozhodnutiažalovanéhovýlučnezdôvodovuvedenýchvžalobesúddospelkzáveru,žedôvodyuvedené
žalobcom v žalobe nie sú spôsobilé napadnúť zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán nepostupoval podľa § 32 Správneho poriadku, podľa

ktorého bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre
rozhodnutie, ani podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Namietal, že
v konaní nebolo ustálené, za akých okolností a kde došlo k začatiu kontroly, resp. zásahu príslušníkov
polície, neboli odstránené skutkové rozpory vyplývajúce z dôkazov vyhotovených príslušníkmi policajnej

hliadky a iných dôkazov. Žalobcovu námietku, že rozhodnutie je nezákonné, pretože bolo vydané
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a že správny orgán nevyhodnotil dôkazy v
súlade so zákonom, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože je v rozpore s obsahom odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vymedzil,
ktoré skutočnosti boli z ktorých dôkazov zistené a takto zistené skutočnosti právne posúdil ako konanie

žalobcu napĺňajúce znaky - objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa cit. ust. § 22 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch. K uvedenému
záveru dospel žalovaný (zhodne so záverom prvostupňového správneho orgánu) na základe dôkazov,
ktoré boli vyhotovené bezprostredne v čase spáchania skutku 23.10.2013, t. j. v deň, kedy bol žalobca
ako vodič motorového vozidla kontrolovaný a podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu spozitívnym výsledkom (Správa o výsledku objasňovania priestupku a Zápis o dychovej skúške), z
ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca v čase o 16:40 h. viedol osobné motorové vozidlo v obci
Nenince po Konopiskovej ulici, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ SR, podrobil sa dychovej

skúške, pričom mu bola certifikovaným elektronickým prístrojom Alcosensor č. skúšky 07976 nameraná
hodnota 0,27 mg/l alkoholu v dychu. Žalobca obsah Správy o objasňovaní priestupku, ani Zápis o
dychovej skúške nenamietal a tieto vlastnoručne podpísal. V priebehu objasňovania priestupku žalobca
neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce tak postup príslušníkov PZ pri vykonávaní kontroly, ako
ani výsledok dychovej skúšky, neuviedol ani skutočnosti, ktoré následne uviedol do Zápisnice z ústneho

pojednávaniaaždňa03.12.2013.Okolnosti,zaktorýchbolavykonanákontrolažalobcuidychováskúška
vyplývajú tak z úradných záznamov vyhotovených príslušníkmi policajnej hliadky dňa 23.10.2013, ako
aj zo záznamov o podaní vysvetlenia z 12.12.2013. Z uvedených dôkazov nesporne vyplynulo, že
žalobca svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/ Zákona o
priestupkoch, pretože ako vodič viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol nachádzal

v jeho organizme, čo bolo zistené na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu (zák.
č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov). Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade s cit. ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku,
keď v napadnutom rozhodnutí presne špecifikoval jednotlivé dôkazy, ktoré tvorili podklad rozhodnutia
žalovaného (i prvostupňového správneho orgánu), tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že pri
preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov rozhodujúcich o priestupku sa súd musí s
poukazom na § 245 ods. 2 O. s. p. obmedziť iba na hodnotenie, či vykonané dôkazy, z ktorých správne
orgány vychádzali, nie sú pochybné a či vykonané dôkazy robia vôbec možným záver, ku ktorému
správne orgány dospeli. Vzhľadom na námietku žalobcu v žalobe súd zisťoval, či konanie o priestupku

bolo vedené takým procesným postupom, ktorý bol v súlade so zákonom a ktorý zabezpečoval správny
výsledok a či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov, prípadne či
nevybočilo z jeho medzí. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s hodnotením dôkazov žalovaným i jeho
závermi, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho

prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, pričom v konaní nezistil také vady, ktoré by mali za
následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Skutkové okolnosti i závery kontroly
vykonanej u žalobcu opísané v napadnutom rozhodnutí žalovaného zodpovedajú dôkazom obsiahnutým
v správnom spise a vyplývajú z vykonaného dokazovania správnych orgánov tak, ako to uviedol
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom tvrdenie účastníka konania - žalobcu žalovaný

vyhodnotil ako účelové podľa názoru súdu v súlade so zásadami logického uvažovania. Žalobca až
následne po zabezpečení všetkých prvotných dôkazov (a v rozpore s výpoveďami členov policajnej
hliadky a vyhotovenými dôkazmi) začal tvrdiť, že prvú dychovú skúšku vykonal až potom, ako sa
mal omylom napiť z fľaše pálenky, pričom z výpovede svedkov, ktorých žalobca navrhol vypočuť,
jednoznačne vyplýva, že pri dokumentovaní priestupku, ani pri vykonávaní prvej dychovej skúšky s

pozitívnym výsledkom, neboli prítomné žiadne iné osoby okrem žalobcu a členov policajnej hliadky,
ktorí vypovedali o priebehu zistenia a objasnenia priestupku v súlade so zabezpečenými dôkazmi. Pre
rozhodnutie v tomto prípade bola podstatná skutočnosť, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo
v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol preukázateľne nachádzal v jeho organizme, ktorá
skutočnosť bola preukázaná pozitívnym výsledkom dychovej skúšky tak, ako to vyplýva zo Zápisu o

dychovej skúške č. 07976. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne udávanie zisteného stupňa
alkoholu, keď správne orgány množstvo alkoholu vyvodzujú v jednotkách mg/l, t. j. jedná sa o zistené
množstvo alkoholu v dychu a dychovou skúškou nie je možné ustáliť výšku alkoholu v krvi, súd
uvádza,ževyšetrenienazisteniealkoholuužalobcubolovykonanézákonnýmspôsobomcertifikovaným
prístrojom, pričom v zmysle § 5 ods. 4 zák. č. 219/1996 Z. z. sa takéto vyšetrenie vykonáva dychovou

skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Žalobca nepožadoval odber
krvi za účelom zistenia vyšetrenia na zistenie alkoholu v krvi a neodmietol sa podrobiť vyšetrenie na
zistenie alkoholu dychovou skúškou, ktorej výsledok je zachytený v zápise o vykonaní dychovej skúšky
a to s pozitívnym výsledkom. Túto námietku preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nemajúcu vplyv na
zákonnosť vydaného rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca namietal nepresnosti, resp. rozpory vo výpovediach členov policajnej hliadky a žalobcu o
okolnostiach začatia policajného zásahu, súd uvádza, že tieto námietky nemôžu mať vplyv na zákonnosťnapadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože rozhodujúcimi pre vydanie rozhodnutia, ktorým bol
žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku, sú skutkové zistenia (a tieto neboli medzi účastníkmi
konania sporné), že žalobca viedol predmetné osobné motorové vozidlo, s ktorým zabočil do dvora

rodinného domu č. XXX/XX na Konopiskovej ulici v obci Nenince, kde s vozidlom zastavil, kde bol
členmi policajnej hliadky kontrolovaný a kde sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu - dychovej
skúške s pozitívnym výsledkom, t. j. viedol motorové vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa
ešte alkohol nachádzal v jeho organizme. Práve takéto konanie bolo kvalifikované ako priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré bola žalobcovi uložená sankcia. Súd pre úplnosť

uvádza, že žalobca v žalobe nenamietal ani druh, ani výšku uloženej sankcie, a preto sa súd týmto v
preskúmavacom konaní nezaoberal.

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodov uvedených
v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol
v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O. s. p. má právo

na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,

dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.