Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/265/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218869
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114218869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47243374, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát,
advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 40887487, proti odporcovi: C.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. X/X, o zaplatenie 327,21 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 200 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 200 Eur za obdobie od 21.06.2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 15 Eur
splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku,
do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa04.07.2014žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 327,21 Eur s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že odporca nesplatil
úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a prijatia rámcovej
zmluvy.

Odporca uviedol, že bol mu poskytnutý úver vo výške 200 Eur v máji roku 2013, ktorý mal byť splatený
do 30 dní od jeho podpisu. Tento nebol splatený z dôvodu finančných problémov, príjem odporcu je 350
- 380 Eur mesačne ako doručovateľ Slovenskej pošty, z čoho platí nájom vo výške 100 Eur mesačne,
má tri maloleté deti, ktoré navštevujú školské resp. predškolské zariadenia a manželský partner je

nezamestnaný bez podpory v nezamestnanosti. Odporca uviedol, že nie je schopný splatiť dlh sumou
vyššou ako 15 Eur mesačne.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý
súhlasil s konaním bez jeho prítomnosti.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, výpisu z obchodného
registra navrhovateľa, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveru,upomienok,urgencií,výpisuzúčtuakoajostatnéhospisovéhomateriálu,pričom
bol zistený tento skutkový stav:Účastníci konania uzavreli rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru
a pôžičky ako aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Tieto zmluvy boli uzavreté tým
spôsobom, že navrhovateľ zaslal odporcovi predzmluvný formulár obsahujúci informácie o podmienkach

spotrebiteľského úveru a odporca ako zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz,
ktorý mu bol zaslaný prostredníctvom elektronickej pošty. Listinné dôkazy, teda zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru ako aj rámcová zmluva, obsahujú podpis navrhovateľa, pričom u odporcu nie
je zmluva podpísaná, je uvedené, že zákazník akceptoval tento kontrakt dňa 20.05.2013 o 10:12:24
hod. zo svojej IP adresy, kde je uvedený aj jeho mailový kontakt. 20.05.2013 bola zaslaná suma 200

Eur v prospech účtu odporcu z jeho banky. Následne odporca nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky,
pričom v zmluve je uvedené, že tento úver sa poskytuje jednorázovým bezhotovostným prevodom z účtu
v banke a odporca sa zaväzuje vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 Eur, kedy celkové náklady
spotrebiteľa sú 62,21 Eur a úver je bezúročný. Mal byť vrátený do 20.05.2013. V zmluve je uvedená
RPMN vo výške 366,2 %.

Odporca nesplatil z poskytnutého úveru ani časť.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy (20.05.2013) tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto percentuálnej miery nákladov.

Podľa§24ods.1citovanéhozákona,nainýchveriteľovanazmluvyoúverealeboopôžičke,ktoréniesú
spotrebiteľským úverom, a ktoré sú poskytované inými veriteľmi sa vzťahujú, okrem iného, ustanovenia
§ 9 ods. 1 a 2.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom

medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Súd sa v danom prípade zaoberal platnosťou predmetnej zmluvy v súvislosti s posúdením výšky
dojednaných nákladov pri posúdení otázky dobrých mravov.Z úrokovým mier úverov ako to vyplýva zo štatistiky Národnej banky Slovenska v máji 2013 pri
spotrebiteľských úveroch s dobou splácania do 1 roka predstavovala priemerná úroková miera 8,46 %.

V tejto súvislosti, pokiaľ sa jedná o dojednanú odplatu v tomto vzťahu medzi účastníkmi konania,

ktorá bola dojednaná vo výške cca. 366 % ročne, súd poukazuje na to, že takto dojednaná odplata
je skoro 40-násobne vyššia než úrok pri úvere poskytovaný bankami v tomto čase na spotrebiteľské
úveru s rovnakou dobou splatnosti. Práve túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre posúdenie
skutočnosti, či predmetná úverová zmluva je platná, vzhľadom na tam dojednanú výšku odplaty. Súd
dospel k záveru, že vzhľadom na nutnosť zvýšenej ochrany spotrebiteľa má za to, že toto dojednanie v

úverovej zmluve je neplatným dojednaním, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Túto časť nemožno
oddeliť od ostatných častí úverovej zmluvy, nakoľko je to podstatná časť tejto úverovej zmluvy, preto súd
považoval celú úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko je táto v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu práve pre rozpor s požiadavkou dobrých mravov, je dohoda ohľadom výšky odplaty
medzi účastníkmi neplatná. To, či právny poriadok Slovenskej republiky v tom čase výslovne upravoval
túto otázku, resp. nie, nie je vo veci relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika bola v

tom čase viazaná smernicou 93/13 Rady EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá pokiaľ prináša výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, je nutné ju aplikovať v
spotrebiteľských veciach. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi
účastníkmi konania a pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd zmeniť obsah nekalej podmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, súd poukazuje

na rozsudok Súdneho dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 Baco Espaňol de Credito SA proti
Joaguin Calderón Camino, podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah takejto nekalej podmienky. Podľa
názoru súdu teda súd pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s
dobrýmimravmi,potomnemôžepristúpiťkuzníženiuúrokunaurčitúprimeranúúroveň,nakoľkojetakýto
postup vnútroštátneho súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993.

Zo zdôvodnenia tejto smernice vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky
neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa
napriektomutaképodmienkyuplatnia,nemajúviazaťspotrebiteľaanemajúbyťzáväznéprespotrebiteľa
azmluvamábyťnaďalejzáväznáprezmluvnéstranyzatýchpodmienok,akjejplneniemôžepokračovať
bez neprimeraných ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že súdy alebo

správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje a prostriedky na zabránenie
ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách. Z obsahu dokazovania vyplýva, že sporná
zmluva je vopred naformulovaná štandardná zmluva uzatvorená bez skutočných možností vyjednávania
obsahujúca všeobecné podmienky, ktoré stanovovali výšku úroku, tak ako ju súd špecifikoval, teda v
sume vyššej 5-násobne vzhľadom na aktuálnu úrokovú sadzbu obchodných bánk. Podľa názoru súdu

vzhľadom na percentuálne porovnanie týchto údajov to predstavuje neprimeranú podmienku nekalej
povahy.Súdpriporovnanítejtoskutočnostivychádzalajzprípadu,ktorýprejednávalSúdnydvorEÚ,kde
španielska banka poskytla 28.05.2007, úver vo výške 30.000 Eur na potreby domácnosti s nominálnou
úrokovou sadzbou 7,95 % a RPMN činilo 8,89 %. Aj tieto skutočnosti súd bral do úvahy pri posudzovaní
prípadu, a to skutočnosti, či možno priznať súdnu ochranu takto dojednaným odplatám. Aj keď v danej

veci išlo posúdenie úroku a v tomto prípade o odplatu za poskytnutie úveru, ide len o iné pojmy na ten
istý inštitút.

Pri posudzovaní týchto otázok je nutné mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom
na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje
členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom

čiastočnej neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch
pri takto dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný
pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom.V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods.
1 smernice 93/13, ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra
Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú

určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je
viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom
nákladov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj

skutočnosť, že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje
akceptáciu vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii
vyššieho rizika bola sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú
obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Jediným cieľom je neprimerane
zvyšovať svoj zisk na úkor spotrebiteľov, čím dochádza k narúšaniu dôvery spotrebiteľov v spravodlivé
a efektívne fungovanie služieb v tejto sfére.

Pokiaľ došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z predmetnej zmluvy obdržal odporca
sumu 200 Eur, z čoho nesplatil nič. Súd považoval za právne dôvodné zaviazať odporcu v zmysle
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka na zaplatenie dlhu 200 Eur.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu súd povolil splácanie predmetného

dlhu v splátkach po 15 Eur mesačne tak, aby bola zachovaná schopnosť odporcu zabezpečiť svoje
základné životné potreby. Vzhľadom na charakter činnosti navrhovateľa, a to poskytovanie splátok, súd
má za to, že takéto povolenie splátok nemôže podstatným spôsobom zasiahnuť do ekonomickej sféry
navrhovateľa.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p., keď súd, vzhľadom na čiastočný úspech oboch

strán, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.