Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113206290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113206290.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľky V. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, N. N., v konaní právne zastúpená M.. O.
L., advokátkou, so sídlom W. XX, N. N. proti odporcovi S. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. K. O.
XXX/X, S., v konaní právne zastúpený M.. W. O., advokátkou, V. kancelária B. & O., so sídlom W. XX,
N. N., L.: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Z. návrh z a m i e t a.

D. je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške XXXX,XX I. na účet právneho
zástupcu odporcu vedený vo S., a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, a to v lehote XX dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

D. navrhla, aby súd určil neplatnosť právneho úkonu, a to darovacej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX a
dodatku č. X k zmluve zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľkou, jej nebohým
manželom ako darcami a odporcom ako obdarovaným a zmluva bola zavkladovaná pod V XXX/XXXX
zo dňa XX. XX. XXXX.

P. navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Z. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, písomnými vyjadreniami
účastníkov konania, výpisom z LV č. XXX kat. ú. O., darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX a
dodatkom č. X k darovacej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX, spisom G. úradu N. N. V XXX/XXXX,
vyšetrovacím spisom OR PZ N. N. č. k. T.:P.-XXX/X-OVK-BB-XXXX, kópiou návrhu, ktorý bol vedený

pod XXC/XXX/XXXX, návrhom na uzavretie dohody zo dňa XX. XX. XXXX, výpisom zo sporožírového
účtu, výsluchom svedkov M.. L. C., M. S., V. O., M. G., H. G., M. O., S. Y., ambulantnou správou o
zdravotnom stave navrhovateľky.

Z návrhu navrhovateľky bolo zistené, že dňa XX. XX. XXXX ako darkyňa spolu s nebohým manželom
S. C. darovala darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX spolu s dodatkom č. X k zmluve odporcovi jej
synovcovi nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v článku X darovacej zmluvy. D. boli v N. navrhovateľky a jej
manžela v podiele X/X kat. ú. O. vedené na LV č. XXX parcela C-KN č. XXX zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX m2, stavba rodinný dom súp. č. XXX, parcela C-KN č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2,
parcela C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. R. nehnuteľností, ktorých bola
výlučnou vlastníčkou navrhovateľka v podiele X/X kat. ú. O. vedené na LV č. XXX ako parcely registraC, a to č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, č. XXX -
záhrady o výmere XXX mX a č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2.

V súčasnej dobe sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a výlučným vlastníkom je odporca.

V návrhu navrhovateľka tvrdila, že nikdy nemala v úmysle označené nehnuteľnosti odporcovi darovať a
o existencii darovacej zmluvy sa dozvedela až po smrti manžela, keď v dokumentoch, ktoré mal vo svojej
izbe v uzamknutom kufríku odložené, ku ktorým za jeho života nemala prístup hľadala doklady, ktoré
potrebovala na zabezpečenie pohrebu a vysporiadania všetkých záležitostí spojených s jeho úmrtím. Za
života manžela sa s odporcom nikdy o darovaní nerozprávali a pokiaľ takýto rozhovor viedol s odporcom
manžel neinformoval ju o tom. Je pravda, že dňa XX. XX. XXXX ju manžel odviezol na P. úrad O., kde jej

predložil poslednú stranu nejakej listiny, ktorú mala podpísať, bol to dokument, o ktorom nemala žiadnu
vedomosť, manžel jej nechcel o tom nič povedať, nedovolil jej ho prečítať, len ju prinútil ho podpísať.
H. skutočnosť môže potvrdiť I. Z., ktorá pracovala ako matrikárka a osvedčovala jej podpis a podpis
manžela.

W. XX. XX. XXXX ju manžel odviezol na O. N. N. a rovnakým spôsobom ako pri podpise darovacej

zmluvy jej nedovolil text prečítať pred podpisom, takže nemala žiadnu informáciu o listine, ktorú ju prinútil
podpísať. X. môže potvrdiť I. Môciková, ktorá podpisy osvedčovala. Za života manžela o všetkých a
podstatných veciach týkajúcich sa rodiny rozhodoval výlučne on. R. s ňou surovo, nebola rovnocenným
partnerom, musela poslúchať jeho rozkazy a povely na slovo, nesmela mať žiadny vlastný názor a jej
názor ho nikdy nezaujímal. O spôsobe života a správaní nebohého manžela by vedela vypovedať sestra

M. S. ako aj susedia pani G., pani G..

O. za to, že darovacia zmluva je podľa § 37 ods. X OZ neplatná, pretože nebola urobená slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne. H. zmluvu a dodatok k zmluve nemala v úmysle podpísať, spisovať a nikdy
nevedela o tom aký dokument podpisuje. K podpisu bola prinútená manželom bez možnosti prečítania
si listiny.

D. právny záujem podľa § 80 písm. c/ P. preukazovala potrebou určenia vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam a potrebou zosúladenia právneho stavu so stavom skutočným, aby nedošlo k ujme na
jej právach, keďže iným spôsobom sa ochrany svojich práv domôcť nemôže.

P. v písomnom vyjadrení uviedol, že je pravdou, že od nebohého S. C. a navrhovateľky prijal dar v
rozsahu ako je uvedené na LV č. XXX.

Z. uvádzané navrhovateľkou sú nepravdivé a zavádzajúce. S. dobre vedela od manžela o darovaní
nehnuteľností, ich vzťahy boli vždy dobré a priateľské. F. darovať nehnuteľnosti urobila navrhovateľka na
základe slobodnej a vážnej vôle pri plnom vedomí. V tom čase sa stretávali, tieto skutočnosti vzájomne
preberali, čo vedia potvrdiť členovia rodiny a spoloční priatelia. P. uviedol, že navrhovateľka dodnes dar
voľne užíva. Je pre neho aj celú rodinu nevysvetliteľné konanie navrhovateľky, ktoré je však motivované

vplyvom tretích osôb, vedie voči nemu viacero konaní. V každom konaní sú jej výpovede rôzne a
prispôsobené predmetu sporu.

A.natrestnékonanie,ktorébolovočinemuvedenénazákladetrestnéhooznámenianavrhovateľkyT.:P.-
XXX/X-OVK-BB-XXXX, kde pred vyšetrovateľom navrhovateľka uviedla, že uvedený dar s manželom
riadnedarovala,aleúdajnemaljejamanželovizobraťfinančnéprostriedky.Vrámcidanéhovyšetrovania

boli uskutočnené výpovede svedkov a neboli zistené žiadne skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie voči jeho osobe. Vo vyšetrovacom konaní navrhovateľka uvádzala, že vzájomné vzťahy boli
priateľské, rodinné a dobré v dôsledku čoho vedome, dobrovoľne a vážne z jej strany a zo strany
manžela došlo k darovaniu nehnuteľností. D. nikdy nespomenula, že o darovaní nehnuteľností nevedela
a nevedela čo podpisuje.D. podala na tunajšom súde návrh o vrátenie daru, kde konanie bolo vedené pod sp. zn. XXC/XXX/
XXXX. V danom konaní taktiež uvádzala, že vzájomné vzťahy boli dobré a priateľské na základe čoho
došlo k darovaniu, nikde nespomína skutočnosti, ktoré sú predmetom daného konania a požadovala

vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov. R. v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX
navrhovateľka navrhla, aby v jej prospech zriadil vecné bremeno s doživotným užívaním a nikdy
nenamietala skutočnosti, ktoré uvádza v danom konaní. V každom konaní, ktoré voči nemu viedla bola
vždy právne zastúpená, napriek tomu nespomínala tak závažné skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania. V každom konaní uvádza iné a nepravdivé údaje, čo mu spôsobuje psychické útrapy.

Na pojednávaní navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdila, že všetky majetkové veci
týkajúce sa N. riešil manžel bez nej. D. žiadne rozhodovacie právo o majetkových záležitostiach. To,
že podpísala darovaciu zmluvu s dodatkom sa dozvedela prvýkrát po smrti manžela, ktorý zomrel dňa
XX. XX. XXXX, keď bolo treba vybaviť záležitosti okolo pohrebu a dedičského konania. H. prišla na
to, že existuje listina, a to darovacia zmluva s dodatkom. Až nahliadnutím do vkladového konania na
katastri nehnuteľností zistila, že ide o podpísané listiny. Je pravdou, že na listinách je overený podpis

navrhovateľky dňa XX. XX. XXXX na P. úrade O.. K podpisu došlo tým spôsobom, že jej manžel si
vymienil, aby sa dostavila na P. úrad O., bola jej daná k dispozícii listina, ktorá bola otvorená na poslednej
strane, kde sa nachádza údaj darcovia a bola požiadaná, aby túto listinu prečítala, nemala šancu si
ju prečítať celú ani jej nebolo umožnené, aby ju prečítala, bola vyzvaná, aby ju podpísala. V uvedený
deň bol overený aj podpis S. C., ktorý bol do osvedčovacej knihy zapísaný pod č. XXX/XX a podpis

navrhovateľky pod č. XXX/XX, z čoho je zrejmé, že medzi overením týchto podpisov musel uplynúť
určitý časový úsek, keďže neboli podpisy zapísané do osvedčovacej knihy pod číslami nasledujúcimi za
sebou. H. preukazovala, že nebohý manžel využil situáciu na overenie podpisov tak, že najskôr si dal
overiť svoj podpis a s určitým časovým odstupom bol overený podpis navrhovateľky. H. istým postupom
sa podpisoval aj dodatok č. X dňa XX. XX. XXXX na O. úrade N. Bystrica. D. bol overený podpis jej

manžela pod č. XXXE/XXXX a toho istého dňa pod č. XXXE/XXXX navrhovateľkin podpis.

D.nemalaúmyselnehnuteľnostidarovať,anitie,ktorébolivN.,anitie,ktorýchbolavýlučnouvlastníčkou.
D. by s tým súhlasila aj z dôvodu, že majú v opatere zdravotne postihnutého syna, ktorý trpí W.
syndrómom. Na tieto nehnuteľnosti bol fixovaný, pri pobyte v nehnuteľnostiach sa mu poľavilo na
zdravotnom stave. D. dôvod, aby sa zbavila svojho vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech tretej

osoby.

D. v konaní preukazovala okolnosti overenia podpisu zmlúv a okolnosti, že nemala s manželom dobrý
manželský život, keďže manžel sa považoval za nadriadeného.

D. vo svojej výpovedi tvrdila, že darovaciu zmluvu a dodatok si prvýkrát prečítala po smrti manžela. Za
života manžela takéto listiny nečítala. Je pravdou, že na požiadanie manžela sa dostavila na P. úrad O.

ako aj na O. úrad N. Bystrica. Po príchode na úrady manžel vytiahol listiny, rozložil ich a vyzval, aby
listiny podpísala. Na to mu uviedla, čo sú to za listiny, aby ich jej dal prečítať, povedal jej, aby sa do toho
nestarala a listinu podpísala. Je pravdou, že na listinách je jej podpis, zároveň overený. V roku XXXX a
XXXX žila s manželom v spoločnej domácnosti. P. je synovec manžela, t. j. syn jeho sestry. O. pred
ňou nikdy nespomenul, že uvažuje nad tým, že dom a pozemok prevedie na synovca. G. vedela o jeho

úmysle určite by prejavila nesúhlas a odôvodňovala to tým, že majú spoločného syna, ktorý tam býva,
vyžíva sa v tom prostredí a nie je dôvod darovať nehnuteľnosti tretej osobe. G. sa manžel rozprával
so synom, rozprával ,,A. toto je tvoja chalupa a tvoja parcela“. D., prečo sa tak rozhodol. S. záležitosti
týkajúce sa majetkov na úradoch vybavoval manžel. M. dovolil len vykonávať úkony, a to platiť.

Na dotaz súdu uvádzala, že odporcovi neoznámila alebo nepamätá sa, že by mu ústne oznámila, že

považuje darovaciu zmluvu za neplatnú a ani list s takým obsahom mu neposielala.

P. cestou právnej zástupkyne i vlastným výsluchom na pojednávaní uviedol, že vzťahy medzi manželmi
a jeho rodinou boli vždy dobré a otázka darovania sa preberala pri vzájomných stretnutiach. D. sama v
inom súdnom konaní to takto interpretovala. A. na to, že výpovede navrhovateľky sú odlišné v rôznychkonaniach. V trestnom konaní uviedla, že mala vedomosť o darovaní a v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
kde sa domáhala vrátenia daru z dôvodu, že darovanie bolo v rozpore s dobrými mravmi neuvádzala,
že darovacia zmluva je neplatná, lebo nevedela akú listinu podpisuje. Do podania návrhu by sa nikdy

nezmienila, že podpisovala darovaciu zmluvu a dodatok pod nátlakom a že by nemala vedomosť, akú
listinu podpisuje. U. sú riadne podpísané navrhovateľkou, podpis je overený. Ak navrhovateľka tvrdí, že
nevie akú listinu podpísala, že si ju neprečítala a bola donútená a ak by táto skutočnosť bola známa
pracovníčkam, ktoré overovali podpis, porušili by tým svoje pracovné povinnosti, keby vedeli, že overujú
podpis osoby, ktorá ju podpisuje pod nátlakom a v tiesni. D. sa neuvádza, že by sa navrhovateľka

sťažovala, že zamestnankyne overili jej podpis hoci vedeli, že ho dáva v tiesni. P. nebránil navrhovateľke
nehnuteľnosti ani jej synovi užívať. Z nehnuteľnosti ju nevyháňal, ani sa nestalo, že by jej neumožnil,
aby tam mohla bývať. W. má od nehnuteľnosti kľúče.

A. zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka bola za spolužitia s manželom týranou osobou
nie je znalou práva. A. sa týka osvedčovania podpisov povinnosťou zamestnankyne nie je zaoberať sa
otázku platnosti listín ani vedomosti osoby, ktorá sa podpisuje.

P. v konaní uviedol, že po smrti manžela navrhovateľky dňa XX. XX. XXXX až do podania návrhu dňa
XX. XX. XXXX navrhovateľka pred ním nikdy nespomenula, že nemala vedomosť o darovacej zmluve,
že s ňou nesúhlasí, že sa naďalej cíti byť vlastníčkou, neurobila to nikdy ústne ani písomne. V januári
XXXX dokonca spoločne trávili víkend aj s jej synom, taktiež nič neuviedla. M. bol návrh na zriadenie
vecného bremena prostredníctvom právneho zástupcu. G. sa o nehnuteľnosti rozprávali dňa XX. XX.

XXXX navrhovateľka sa vyjadrovala, keď sa hovorilo o hospodárení s nehnuteľnosťou, veď ty si gazda.
R. ho považovala za platného vlastníka s tým, že on rozhodne ako sa s nehnuteľnosťou bude nakladať.
Z. si aj povinnosti zaplatiť dane z nehnuteľností. D. nehnuteľnosť užívala najmenej dva mesiace. D. proti
tomu žiadne výhrady, nežiadal žiadne úhrady za užívanie a nemá ani výhrady, aby uvedené užívala aj
v súčasnej dobe.

V konaní bol vypočutý svedok M.. L. C., advokát, ktorý potvrdil, že navrhovateľku zastupoval a spísal
návrh o vrátenie daru, kedy mu navrhovateľka uviedla, že nemala úmysel nehnuteľnosť darovať. W. sa
vrátenia daru z dôvodu, že obdarovaný sa voči nej zachoval v rozpore s dobrými mravmi. A. jej postup,
a to podanie návrhu o vrátenie daru. A. koncipovaní návrhu vychádzali z toho, že nebolo potrebné
zvlášť zdôrazňovať skutočnosť vzhľadom na otázku, že v návrhu bolo uvedené, že vzťahy medzi ňou

a odporcom sú dobré, priateľské a priaznivé. A. koncipovaní listiny, a to návrhu na uzavretie dohody
vychádzali z toho, že navrhovateľka ako prioritné považovala riešiť otázku užívania nehnuteľností. P.
platnosti zmluvy bola druhoradá, keďže jej vysvetlili, že súdne konanie bude prebiehať určité časové
obdobie a preto riešili najskôr otázku možného užívania nehnuteľnosti a následne by sa riešila otázka
neplatnosti vzhľadom na jej vek. Od začiatku uvádzala, že nemala úmysel uzavrieť darovaciu zmluvu

a na otázku, prečo ju podpísala uviedla, že to bolo želanie manžela a bolo to pod jeho nátlakom.
A. je uvedené v návrhu, že vzťahy medzi účastníkmi boli dobré, bolo to z dôvodu, že takto to tvrdila
navrhovateľka. A. návrhu bolo poukázať na zmenu správania na strane odporcu.

D. predložila ambulantnú správu ako listinný dôkaz do konania na preukázanie, že trpí obojstrannou
senzorineurálnom poruchou sluchu, stanovená diagnóza obojstranná percepčná strata sluchu.

P. uvádzal, že nebol prvý oslovený, lebo nebohý manžel navrhovateľky hľadal osobu, ktorá sa o nich
postará pred tým ako mu bol darovaný majetok. S., že má aj iný majetok. S manželkou ich navštevovali
jedenkrát do mesiaca, robili nákupy, kupovali dary. S. ich privítali, navarili, napiekli. A. darovania nebola,
že sa o nich postarajú. S. sa narušili až po smrti manžela navrhovateľky. Od tej doby sa nenavštevujú.

O. za to, že navrhovateľka nemá problém so sluchom, vlastnila strojček. Čo sa týka týrania, ktoré uvádza

s tým nesúhlasí. M. manžel bol hlasnejší z dôvodu jej nedoslýchavosti, nikdy však nebol svedkom
žiadneho fyzického útoku, nikdy na nej nevidel modriny. G. podala navrhovateľka návrh o vrátenie daru,
ktorý bol vedený pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX už v tom návrhu uvádza, že ako darkyňa spolu s manželom
mu darovali nehnuteľnosti. D. bol podaný dňa XX. XX. XXXX a teda už vtedy mala o tom vedomosť. D.
tomu uvádza, že vzťahy boli veľmi dobré. X., že pracuje v peňažnom ústave ako bankový pracovník. A.ho dala trestne stíhať mal v zamestnaní problém. A. uvádzala, že nevedela, že manžel je onkologicky
chorý. T. krát bol hospitalizovaný, ako je potom možné pokiaľ s ním žila v jednej domácnosti, že o tom
nemala vedomosť. V čase darovania mal za to, že obaja sú na tom zdravotne primerane svojmu veku.

O jeho chorobe sa dozvedel po darovaní. A. býval hospitalizovaný navrhovateľka mala možnosť dostať
sa k jeho kufríku, kde sa nachádzali doklady. Na pojednávaní sa prvýkrát dozvedel, že nehnuteľnosti
boli najprv ponúkané iným osobám.

Q. konania k vykonaným dôkazom uviedli, a to navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne, že
nepopiera, že vzťahy medzi odporcom a jeho rodinou, ňou a jej manželom boli dobré, ale skôr to boli

vzťahy medzi odporcom a jej manželom, ktorý spolu telefonicky komunikovali, keďže odporca býva v S..
D. o návštevy z dôvodu, aby im pomáhali, či už s nejakými sezónnymi prácami alebo opaterou syna. W.
ich návštev boli relaxačné pobyty. G. si k nim prišli oddýchnuť, a to v lete na chalupu, v zime u nich a
chodievali lyžovať, pričom sa ona s manželom postarali o všetky potrebné veci spojené s ich pobytom,
či už nákupmi potravín a zabezpečovaním stravy. S manželom boli sebestačný, nepožadovali, aby sa
im pomáhalo. A. aj odporca niečo doniesol boli to maličkosti. A. aj bolo obtiažne očakávať vzhľadom na

vzdialenosť ich bydliska, čo sa potvrdilo aj po smrti manžela, keď akúkoľvek pomoc, ktorú by potrebovala
i pri opatere syna si zabezpečuje sama alebo cez svoju rodinu. P. neponúkol pomoc, neinformoval sa
o zdravotnom stave syna, a to aj napriek jeho tvrdeniu, že mu nerobí problém sa o syna postarať. A.
z toho dôvodu by nikdy nesúhlasila, aby bol majetok darovaný iným osobám bez toho, aby sa upravila
zmluvne povinnosť postarať s o jej syna.

H., že nikdy nepreberali otázku ohľadne darovania nehnuteľnosti odporcovi, nikdy nemala ani len
úmysel o niečom takom uvažovať a nemienila sa za svojho života tejto nehnuteľnosti dobrovoľne vzdať
predovšetkým na zdravotný stav syna. L. o dom so záhradami, ktorý patril jej starým rodičom, ktorý
vysporiadali tak, že nadobudol režim N., ale záhrady sú jej výlučným vlastníctvom. M. manžel za svojho
života daroval všetok svoj výlučný majetok odporcovi. D. potom dôvod, prečo by sa mala zbavovať

majetku bez toho, aby bola zmluvne zaviazaná povinnosť poskytnúť synovi opateru.

R. poukázala na to, že už pri prvej návšteve advokáta M.. L. C., ktorého požiadala o právnu pomoc
mu hovorila, že prišla o majetok a nemala úmysel nehnuteľnosti darovať a nemala vedomosť o tom,
čo podpisuje a poukázala na jeho výpoveď. P. odmietol uzavrieť s ňou dohodu na doživotné užívanie
nehnuteľnosti napriek tomu, že tvrdí, že mu nerobí problém o jej syna sa po jej smrti postarať, čo

vypovedá o jeho snahe udržať si majetok výlučne pre seba a svoju rodinu a pozoruhodná je jeho znalosť
ich majetkových pomerov. A. na polícii nehovorila o darovaní bolo to z dôvodu, že sa riešila otázka
odcudzenia finančných prostriedkov, čomu venovala pozornosť a s otázkou darovania to nesúviselo. D.
trvala na tom, že darovaciu zmluvu s dodatkom neurobila slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. A. ju aj
podpísala pred pracovníčkami, ktoré podpisy overujú, tieto listiny jej boli otvorené na strane, kde ich bolo

treba podpísať. D. na vklad podpísal len manžel a nemala úmysel nehnuteľnosti darovať bez priamej
ochrany, že bude postarané o syna, ktorý je R.. D. obdarovaný nebýva v mieste bydliska navrhovateľky
a teda nie je predpoklad, že by bol nápomocný vzhľadom na vzdialenosť a na jeho zamestnanie.

P.kvykonanýmdôkazomuviedol,ževzťahymedzinimibolivždydobré.Oddetstvatrávilunavrhovateľky
s manželom veľa času, cítil sa tam dobre, oni ich často navštevovali a on pomáhal strýkovi s bežnou

údržbou domu a pozemku ako rúbanie dreva a zbieranie úrody. Na návštevu pravidelne prichádzali
s drobnými darmi a robili to celé roky nezištne, pravidelne si telefonovali. R. strýka a tety darovať
predmetnú nehnuteľnosť ho prekvapil, ale aj potešil a dohodli sa, že prevodom vlastníctva sa na užívaní
nehnuteľnosti nič nezmení, čo dodržal. Od začiatku mal pocit, že navrhovateľka je ovplyvňovaná inou
osobou a konanie navrhovateľky ho zaskočilo, spôsobilo mu problémy v rodine. A. sa za čestného

človeka, ktorý si všetko nadobudol slušnou prácou, s ľuďmi nemá konflikty, má veľa priateľov. S. na
dobré vzťahy boli ich dlhodobo najbližšia rodina a mali pocit, že vzhľadom na ich vek chceli mať obaja
istotu, že bude o nehnuteľnosti postarané, ale takisto aj že niekto má rád ich syna, ale môžu s ním aj
do budúcna rátať, že sa o neho postará.

H., že navrhovateľka vedela o darovaní nehnuteľnosti, súhlasila s tým. D. je pozbavená spôsobilosti

na právne úkony, vie čítať a nie je pravdou, že by jej manžel bol dominantnou osobnosťou v ichvzťahu. A. bežných debatách rozprával so zvýšeným hlasom, len z toho dôvodu, že je nedoslýchavá. D.
navrhovateľku pred nimi k ničomu nenútil ani ju fyzicky nenapadol. D. nespozoroval žiadne fyzické alebo
psychické týranie. H. sa o tom nikdy nezmieňovala. D. sama uviedla, že mu nepovedala, že zmluvu

považuje za neplatnú, nikdy mu neposlala žiadny list, a to ani v čase, keď sa o týchto skutočnostiach
mala dozvedieť. On uvedenú darovaciu zmluvu ani jej dodatok nepísal. W. ju prvýkrát pri podpise. H. ho
navrhovateľka oslovila ako vlastníka s návrhom na zriadenie vecného bremena.

A. § 37 ods. X OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

A. právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne
s možným predmetom plnenia. Z. a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Z. vôle vychádza z podmienok

utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus
vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle a možno
konštatovať, že vôľa je slobodná. S. bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený
neslobodne možno usúdiť aj na neslobodu vôle.

A. § 80 písm. c/ P. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom daný naliehavý právny záujem.

Z. mal za to, že v danom prípade navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na určení
neplatnostidarovacejzmluvy,keďžeideostavneistotyjejprávnehopostavenia,ktorýnemožnoodstrániť
inak len určovacím výrokom a teda existuje potreba odstránenia tejto neistoty.

A. konania bola darovacia zmluva zo dňa XX. XX. XXXX a dodatok k darovacej zmluve zo dňa XX. XX.

XXXX, ktorých určenia neplatnosti sa domáhala navrhovateľka v zmysle ustanovenia § 37 ods. X OZ.

Z predmetnej darovacej zmluvy bolo zistené, že bola uzatvorená medzi darcami S. C. a V. C. a
obdarovanýmS.O.nehnuteľnostivN.vedenénaLVč.XXXkat.ú.O.anaLVč.XXXkat.ú.O..ZčlánkuI.
bolo zistené, že predmetom zmluvy je prejav vôle darcov bezodplatne darovať predmetné nehnuteľnosti
v bode X.X článku na obdarovaného a súčasne prejav vôle obdarovaného tieto nehnuteľnosti prijať a

nadobudnúť od darcov do svojho vlastníctva. A. zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy a
na zmluve boli overené podpisy darcov, t. j. aj navrhovateľky na P. úrade O. dňa XX. XX. XXXX.

W. k zmluve týkal sa zmeny článku X bodu 1, ktorý opätovne podpísali účastníci zmluvy a zároveň
podpisy navrhovateľky a jej manžela boli overené pred O. N. N. dňa XX. XX. XXXX.

Z LV č. XXX kat. ú. O. bolo zistené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností uvádzaných v darovacej

zmluve je odporca v podiele X/X titulom darovacej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX zavkladovanou pod
V XXX/XXXX.

D. v konaní tvrdila, že predmetná darovacia zmluva je neplatný právny úkon z dôvodu, že ju neurobila
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. H., že o uvedenej darovacej zmluve nevedela, dozvedela
sa o nej až po smrti manžela, keď sa vybavoval pohreb a dedičské konanie. A., že na predmetnej

darovacej zmluve a dodatku k zmluve je jej podpis a zároveň potvrdila, že uvedený podpis bol overený
pracovníčkou P. úradu O. a O. úradu N. N.. Na požiadanie manžela išla na uvedené úrady s tým, že
nevedela, akú listinu podpisuje, táto bola otočená na strane, kde sa dával podpis, nemohla si ju prečítať.
A. jej tvrdenia jej manžel povedal, že sa nemá do toho starať. O. tvrdila, že sa nikdy s manželom
nerozprávali o tom, že nehnuteľnosti darujú odporcovi, nikdy by nesúhlasila, aby to bolo bez vecného

bremena vzhľadom k tomu, že sa stará o postihnutého syna. D. tvrdila, že bola v manželstve týraná,
nikdy nerozhodovala o majetkových záležitostiach, manžela sa bála.P. v konaní tvrdil, že nemá vedomosť o tom a nikdy počas návštev navrhovateľky s manželom nebolo
zistené, že by bola týranou osobou. A. sa rozprávali o uvedených nehnuteľnostiach bolo to aj za
prítomnosti navrhovateľky, boli medzi nimi veľmi dobré vzťahy, navštevovali sa a pomáhali im. D. po

smrti manžela mu nikdy neuviedla, že zmluvu považuje za neplatnú ani, že sa súdnou cestou bude jej
neplatnosti domáhať. D. mu nedoručila ani písomnou formou, že k darovaniu nedošlo.

S. svedka M.. L. C. nebolo v konaní preukázané, že navrhovateľka sa o darovacej zmluve dozvedela
až po smrti manžela, keďže informácie, ktoré advokát mal získal od navrhovateľky a teda išlo len
o jej tvrdenia. S. svedkyne manželky odporcu bolo zistené, že sa rozprávali o možnosti darovania

nehnuteľnosti s manželmi C., na čo manžel sa vyjadril tak, že sa cíti byť poctený tým, keď mu
nehnuteľnosť darujú a pri týchto rozhovoroch bola prítomná aj navrhovateľka i keď sa nepoužívali slová
ako dar, hovorilo sa o tom, že manžel dostane nehnuteľnosti bezplatne. D. sa nikdy nevyjadrila ani
nevidela na nej pochybnosti o tom, že by nemienila nehnuteľnosti darovať, rozhovoru rozumela. P. bola
prítomná, keď zmluvu podpisoval manžel, bolo to v dome v O., kde bola tiež prítomná, nebola pri podpise
navrhovateľky, keďže išli na matriku, kde sa ona podpísala. G. manžel zmluvu podpisoval, zmluva sa

čítala nahlas a pri čítaní bola prítomná aj navrhovateľka. S. medzi nimi boli dobré, navrhovateľka prvýkrát
začala zmluvu spochybňovať až potom, keď sa začal spor o vrátenie daru. W. sa nikdy neozvala ani
nespochybnila darovaciu zmluvu ani žiadnym spôsobom neoznámila, že ju spochybňuje.

A. boli v konaní vypočutí svedkovia, a to M. G. suseda navrhovateľky, H. G. suseda navrhovateľky, S.
Y. suseda navrhovateľky z ich výpovedí nebolo v konaní preukázané, aké bolo spolužitie navrhovateľky

s manželom. Z ich výpovedí nevyplynulo, že bola týranou osobou alebo, že nemohla rozhodovať o
podstatných náležitostiach v manželstve. X. len skutočnosti, ktoré si mysleli. D. sa s účastníkmi na
strane navrhovateľov tak, že by sa navštevovali, aby mohli uviesť relevantné skutočnosti k tvrdeniam
navrhovateľky, nemali žiadnu vedomosť ohľadne darovania predmetných nehnuteľností. S. svedkyne, a
to sestry navrhovateľky boli v podstate zistené také skutočnosti aké tvrdila navrhovateľka, súd považoval

tieto tvrdenia za účelové. N. odporcu sa k podstatným náležitostiam ohľadne darovania vyjadriť nevedel.

Z. návrh navrhovateľky zamietol a mal za to, že v konaní nepreukázala tvrdené skutočnosti, tieto zostali
len v polohe tvrdenia, napriek tomu, že boli navrhnuté dôkazy, z ktorých nevyplynula skutočnosť, že
by predmetná darovacia zmluva zo strany navrhovateľky nebola uzatvorená slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne. D. je objektívne schopná pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho

úkonu. L. o úkon zrozumiteľný, právny úkon súd považoval za určitý. A. navrhovateľka v konaní tvrdila,
že právny úkon neurobila slobodne a vážne, tieto skutočnosti len tvrdila. X. darovaciu zmluvu namietala
až v roku XXXX, t. j. až niečo povyše roku od smrti manžela. A. tvrdila, že o predmetnej darovacej zmluve
nemala žiadnu vedomosť, tieto skutočnosti v konaní neboli žiadnym spôsobom preukázané. X. zmluvu
s dodatkom podpísala, podpis bol overený a nebolo v konaní preukázané, že si danú zmluvu nemohla

prečítať, oboznámiť sa s ňou a pokiaľ je pôvodcom psychického donútenia tretia osoba a nie druhý
účastníkzmluvy,jetaktovynútenýprávnyúkonabsolútneneplatnýprenesloboduvôlelenvtedyakdruhý
účastník zmluvy o existencii tohto psychického nátlaku nielen vedel, ale ho aj využil. V konaní nebolo
preukázané, že by odporca mal vedomosť alebo by využil psychický nátlak alebo psychické donútenie
na navrhovateľke treťou osobou, t. j. jej manželom. Je pravdou, že navrhovateľka ani vo vyšetrovacom

konaní nenamietala neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy a ani netvrdila, že boli medzi účastníkmi
darovacej zmluvy zlé vzťahy. A. navrhovateľka tvrdila, že bola týraná osoba, nepredložila do konania
žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali už i vzhľadom na to, že s manželom žila dlhodobo
v spoločnej domácnosti a pokiaľ bola psychicky a fyzicky týraná dlhodobo ako tvrdí, muselo by sa to
prejaviť a všimnúť si jej okolie.

Z. z dôvodu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno návrh v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

P. si uplatnil náhradu trov konania ako úspešný účastník v konaní, ktorá mu prislúcha podľa § X42 ods.
X P.. P. si uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby v zmysle § XX ods. X písm. a/
vyhlášky NS SR č. Q./XXXX, príprava a prevzatie zastúpenia (§ X4 ods. 1 písm. a/), vyjadrenie (§ X4

ods. 1 písm. b/), účasť na pojednávaní (§ 14 ods. 1 písm. c/), návrh na vykonanie dôkazov (§ X3a ods.1 písm. c/), porada s klientom pred pojednávaním (§ 13a ods. 1 písm. b/), účasť na pojednávaní dňa
XX. XX. XXXX (§ X3a ods. 1 písm. d/), za každý úkon XX,XX I., účasť na pojednávaní dňa XX.
XX. XXXX od XX.XX h do XX.XX h XXX,XX I. (§ X3a ods. 1 písm. d/), vyjadrenie zo dňa XX. XX.

XXXX (§ 13a ods. 1 písm. c/) hodnota úkonu XX,XX I., úkony v roku XXXX porada s klientom dňa XX.
XX. XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX, vyjadrenie zo dňa XX. XX. XXXX a účasť na
pojednávaní dňa XX. XX. XXXX (§ X3a ods. 1 písm. b/, d/, c/) hodnota úkonu XX,XX I.. Za každý úkon
v roku XXXX režijný paušál X,XX I. a za rok XXXX vo výške X,XX I., t. j. režijný paušál spolu XX,XX Eur
(§ 15 vyhlášky) a 20 % DPH. Súd odporcovi uvedené trovy priznal, považoval ich za súladné s úkonmi,

ktoré vyplývajú zo spisu a za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie

alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 27. 11. 2014

JUDr. Libuša Záthurecká

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská