Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203203
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714203203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa:

GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825. Bratislava, Košická 56, právne zast. HMG &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti odporcovi: Ľ. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K.D. K., O. J. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 1.449,07 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške
17,70 % ročne zo sumy 11,25 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 11,25 Eur od 21.04.2011 do
zaplatenia a zo sumy 11,25 Eur od 21.05.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 18,78 Eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 18,78 Eur od 21.04.2011 do zaplatenia

a zo sumy 18,78 Eur od 21.05.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 13.03.2014 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 1.449,07 € spolu s úrokom vo výške 17,75 % z istiny 1.297,37 € od 22.12.2010 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % z istiny 1.297,37 € od 22.12.2010 do zaplatenia ako
aj trov konania a trov právneho zastúpenia. Uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 a to od spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom „oznámenie o

postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov dňa 28.12.2010“. Ďalej uviedol, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili
dňa 16.06.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len Zmluva o úvere), na základe
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 663,88 € pri úrokovej sadzbe
17,70 % ročne. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy ku 20 temu dňu
toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola zmluvnými stranami dohodnutá na 20.07.2006 a
konečná splatnosť úveru na 20.05.2011. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania

úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v Zmluve o
úvere. Odporca svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do
dňa dohodnutej konečnej splatnosti t.j. do dňa 20.05.2011. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo
Slovenskej sporiteľne a.s. na navrhovateľa nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe Zmluvy o
úvere poukázaná zo strany odporcu žiadna platba. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ pridržiaval pri
vyčíslení pohľadávky aj vyčíslenia poskytnutého úveru pri postúpení pôvodným vlastníkom pohľadávky
t.j. Slovenskou sporiteľňou a.s. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcomnavrhovateľa ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 1.449,07 € pozostávajúci z istiny 1.297,37
€ a úrokov z omeškania v sume 151,70 €. Ďalej navrhovateľ v návrhu citoval ust. § 497 Obchodného
zákonníka, § 502 Obchodného zákonníka, § 504 a § 369 Obchodného zákonníka.

Súd vyzval navrhovateľa listom zo dňa 24.07.2014, aby predložil platobnú históriu odporcu.

Navrhovateľ listom doručeným dňa 11.08.2014 doručil súdu podanie označené ako „vyjadrenie k výzve“ ,
v ktorej uviedol, že ku dňu postúpenia t.j. 21.12.2010 uplatnená pohľadávka predstavovala výšku
1.449,07 € a pozostáva z úrokov z omeškania vo výške 151,70 € a istinu po splatnosti vo výške 1.297,37
€. Z výpisov z úveru, ktoré súdu doručil vyplynulo, že odporca vyčerpal úver vo výške 663,88 € dňa
16.06.2006. Prvú úhradu odporca realizoval dňa 20.07.2006 vo výške 18,79 €. K poslednej úhrade vo

výške 19,98 € došlo dňa 12.10.2007. Odporca teda celkovo uskutočnil 13 úhrad v celkovej výške 235,62
€.

Podľa navrhovateľa z predložených výpisov vyplýva, že odporca sa po prvý krát dostal do omeškania
s platením splátok úveru dňa 21.12.2006, čím už od tohto dátumu vznikol navrhovateľovi nárok na
zaplatenie úroku z omeškania (poukázal na ust. čl. 7.4.4. Všeobecných obchodných podmienok).

Uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 151,70 € bol účtovaný od 21.12.2006 do 21.12.2010 t.j. deň
postúpenia pohľadávky z nezaplatených splátok v stanovenej percentuálnej výške, ktorú navrhovateľ
oznámil odporcovi zverejnením na svojej webovej stránke ako aj vo svojich obchodných priestoroch. Od
začiatku zmluvného vzťahu do 14.01.2009 bol úrok z omeškania počítaný vo výške 26,40 % ročne, od
15.01.2009 bol tento úrok upravený na sadzbu vo výške 8 % ročne. Výška úrokov podľa navrhovateľa

je stanovená v čl. 7.4.4. Všeobecných obchodných podmienok. Navrhovateľ mal za to, že predmetná
úprava úrokov z omeškania korešponduje s bankovou obchodnou praxou, je dôvodná, pretože sadzba
z úrokov ako aj z úrokov z omeškania sa môže počas zmluvného vzťahu meniť. Banka preto aktuálne
úrokové sadzby oznamuje dlžníkom zverejnením na svojej webovej stránke a vo svojich obchodných
priestoroch. Odporca bol pri podpise zmluvy s touto skutočnosťou ako aj s výškou úrokovej sadzby

oboznámený.

V rámci istiny po splatnosti vo výške 1.297,37 € sú obsiahnuté riadne úroky vo výške 701,32 € (do dňa
21.12.2010) a poplatky v sume 158,65 €. Čistá istina (bez úrokov a poplatkov) je vo výške 437,40 €.
Riadneúrokyvovýške701,32€súúrokmiodzačiatkuúverovéhovzťahut.j.odjúna2006do21.12.2010,
(deň postúpenia pohľadávky) počítané v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 17,70 % ročne.

Riadne úroky boli účtované mesačne vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca v súlade s čl. 1
zmluvy, sumy účtovaných mesačných úrokov vyplývajú z predložených výpisov z účtu. Ďalej navrhovateľ
poukázal na poplatky, ktoré žiadal priznať vo výške 158,65 €, ktoré predstavujú - poplatky za vedenie
účtu resp. správu úveru jún 2006 vo výške 50,-- Sk čiže 1,66 €, od júla 2006 do decembra 2008 vo
výške 60,-- Sk t.j. 59,75 €, keď mesačne 30 x 60,-- Sk, od januára 2009 do októbra 2010 vo výške 1,99 €

mesačne, t.j. 21 x 1,99 €, spolu 41,79 € a od októbra 2010 do decembra 2010 vo výške 2,99 € mesačne
t.j. 3 x 2,99 € t.j. spolu 8,97 €. Súčasne sú to poplatky 112,17 € za upomienky a to za prvú upomienku zo
dňa 10.01.2007 v sume 6,64 €, druhú upomienku zo dňa 26.01.2007 v sume 16,60 €, tretiu upomienku
zo dňa 13.02.2007 v sume 23,24 €.

Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 27.11.2014 a to v neprítomnosti

navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili
s tým, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Nedostavil sa pojednávanie ani odporca, ktorý mal termín
pojednávania vykázaný, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a preto súd konal v jeho
neprítomnosti.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 16.06.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka
v takom znení, že v ust. § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v 8 časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od 01.04.2004).Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádza pritom aj z ust. § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoréneboliuzavretépodľa§52-60Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisovsaprimerane
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu je potrebnú na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Ako vyplýva z ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len
ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje
sa podľa osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ako vyplýva z ust. § 111
Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a
oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniklo
povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania. Podľa § 5 písm. b) zákona č. 112/2014 Z.

z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, od jeho účinnosti t.j. od
01.05.2014súdnapremlčanieprihliadaexoffot.j.bezvznesenianámietkypremlčaniazostranypovinnej
osoby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupomkpodnikaniu.Predpokladása,žedodávateľmávedomostíaskúsenostiaoprotispotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V danom prípade bola účastníkmi uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom a takýto
vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej

zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou právnou
úpravou a to zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Za spotrebiteľský úver sa považuje
akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitúte pôžičky
nedá nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však o vzťah medzi
obchodníkoma spotrebiteľom, pričom spotrebiteľúver prijíma na spotrebu. Teda ide o typický občiansko-

právny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občiansko-právnych vzťah.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy) na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo, teda Obchodný zákonník.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej povinnosti prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa

voči odporcovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať
v čase rozhodovania o predmetom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.06.2006, konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 20.05.2011. Keďže v konaní nebolo preukázané, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, je potrebné

začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktoréhoak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celý dlh naraz, ale každá

jednotlivá splátka úveru má samostatnú 3 ročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo
k predčasnému zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná na súde dňa 13.03.2014, jedná sa o splátky
splatnénajneskôr13.03.2011.Nepremlčanýmisplátkamitaksúsplátkysplatné3rokyspätneodpodania
žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20 temu dňu v mesiaci,
nepremlčanou splátkou je iba tá, ktorá je splatná dňa 20.03.2011, 20.04.2011 a 20.05.2011. Jedná sa

tak o 3 nepremlčané splátky po 18,78 €, teda 3 x 18,78 € celkovo v sume 56,34 €.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie 4 ročnej
podľa Obchodného zákonníka, na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné
poukázaťnato,žeprednosťmajúosobitnéustanoveniaprávnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Dualistický
systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia

od zmluvy a podobne) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu
na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej a teda typickej občiansko-právnej veci má
dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Popretím
úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ust. § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka,ktorémásvojobsahaktorýmzákonodarcasledovaldôležitýcieľvspotrebiteľskýchzmluvách
bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov. Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, boli vylúčené niektoré typy
spotrebiteľských zmlúv, teda ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy a teda aj na odložení platby
spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej

úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužijú obchodné právo,
ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občiansko-právnej
úprave zhoršilo.

Súd je toho názoru, že ust. čl. II. bodu 3 a bodu 4 zmluvy zo dňa 16.06.2006 je v rozpore s ust. §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zhoršuje postavenie odporcu ako spotrebiteľa, keďže výlučnou

aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé
následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník
na rozdiel od Obchodného zákonníka. Súčasne súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 3C/197/2012 zo dňa 16.06.2014, ktorý určil, že: „zmluvná podmienka uvedená v čl. II.

bod 3, bod 4 zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
zo dňa 15.11.2006, obsahom ktorej je dojednanie, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok VOP, Obchodným zákonníkom
aostatnýmiprávnymipredpismiatovtomtoporadíadojednanie,žeichvzájomnéprávnevzťahysabudú
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka,

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou“, na ktorú súd poukazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené je tak dôvodný nárok navrhovateľa na istinu 56,34 € a úrok vo výške 17,70
% ročne zo súm a splátok, ktoré neboli premlčané, pričom ako súd už vyššie konštatoval, 3 splátky neboli
premlčané. Vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na istinu a úrok z úveru ako premlčaný, zamietol.Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou dohodnutého
úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 17,70 % ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

Súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so
splatnosťou od 1 do 5 rokov, v období jún 2006 činil úrok 14,03 %, z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý
medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovanou peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

úverovej zmluvy, predstavujú ceu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia
peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť
úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne do času reálneho vrátenia
poskytnutého úveru.

Keďže odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 663,87 €, ktorý mal uhradiť v 59 mesačných splátkach,

pričom s každou splátkou bol splatný aj úrok z úveru, na istinu jednej splátky pripadala suma 11,25 €
(istina 663,87 : 59 splátok = 11,25). Z jednej nepremlčanej splátky v sume 18,78 €, ktorá suma pozostáva
z istiny ako aj úroku z úveru, pripadá na nepremlčanú istinu suma 11,25 €.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z úveru od 21.03.2011, 21.04.2011 a od 21.05.2011 z 3 posledných
splátok úveru, keďže dovtedy bol navrhovateľovi priznaný vyčíslený úrok z úveru v 3 nepremlčaných

splátkach v sume 22,59 € (3 x 7,53) zo sumy nepremlčanej istiny 11,25 € až do dňa zaplatenia). Pokiaľ
ide o nárok navrhovateľa na kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 151,70 € tento súd nemohol
navrhovateľovi priznať, nakoľko bol vyčíslený nie pri zákonnej sadzbe, ale pri sadzbe 26,40 %.

Namiesto tohto nároku súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z nepremlčaných splátok pri
zákonnej sadzbe úroku z omeškania platnej v čase omeškania tejto splátky t.j. zo sumy 18,78 € od

21.03.2011 do zaplatenia, od 21.04.2011 do zaplatenia, od 21.05.2011 do zaplatenia, čiže úrok 9,25 %
ročne z týchto súm.

Pokiaľ ide o dohodu o výške sadzby úrokov z omeškania 26,40 % je potrebné uviesť, že s poukazom
na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Na úrok z omeškania zo spotrebiteľskej

zmluvy sa teda musia vzťahovať ustanovenia občiansko-právneho predpisu. Ak sa teda navrhovateľ
domáhalzaplateniaúrokovzomeškaniazdlžnejsumynadzákonnúvýšku,jesúdtohonázoru,ženávrhu
navrhovateľa nemožno v tejto časti v celom rozsahu vyhovieť.

Nakoľko v danej právnej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto je za účelom ochrany spotrebiteľa
výhodnejšie použitie aplikácie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády

SR č. 87/1995 Z. z. v časti týkajúcej výšky úrokov z omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa zistení
súdu výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku ku
dňu nasledujúceho po splatnosti nepremlčanej splátky bola dňa 21.03.2011, 21.04.2011 a 21.05.2011
vo výške 1,25 %, výška úroku z omeškania tak predstavovala 9,25 % ročne. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že súd vo zvyšku návrh navrhovateľa, z dôvodu uvedených, v celom rozsahu zamietol. Vo

výroku svojho rozsudku nekonštatoval neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. II. bod 3, bod 4 zmluvy o
splátkovom úvere, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, ktorú už ako bolo
vyššie konštatované, vyhlásil za neplatnú Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní sp. zn. 3C/197/2012
zo dňa 06.06.2014.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešný odporca
by mal nárok na náhradu trov konania, avšak si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.