Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Triznová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Ps/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613200983
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613200983.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci D. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A., S. O.. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, pozbavenej spôsobilosti na právne
úkony, zast. opatrovníkom Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. O. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej
republiky, za účasti okresného prokurátora, v konaní o vrátenie spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec číslo konania 11Ps/1/2006-26 zo dňa 17.03.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2006, ktorým bola D. T., nar. XX.XX.XXXX pozbavená spôsobilosti
na právne úkony tak, že n a v r a c i a spôsobilosť na právne úkony D. T., narodenej XX.XX.XXXX,
trvale bytom A., S. O.. XXXX/XX c e l k o m.

Trovy konania platí štát.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.01.2013 Okresná prokuratúra v Lučenci doručila tunajšiemu súdu podnet na začatie konania
o vrátenie spôsobilosti na právne úkony nesvojprávnej D. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č.k. 11Ps/1/2006-26 zo dňa 17.03.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
29.03.2006, pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Podnet na začatie konania bol odôvodnený tým, že nesvojprávna bola vyšetrovateľom OKP, ORPZ Žilina
obvinená spolu s dcérou za prečiny neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písmeno c) Trestného zákona spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného

zákona. D. T. bola vyšetrená znalcami z odboru zdravotníctvo - psychiatria E.. D. T. a E.. E. E.
H... V čase jej vyšetrenia neboli prítomné žiadne známky amentno-delirantného stavu, ani ťažkého
organickéhopoškodeniamozgu.Podľanázoruznalcov sazdravotnýstavD.T.vpodstatnejmierezmenil
a nesvojprávna simuluje duševnú chorobu a stav je udržovaný aj za podpory okolia - rodiny a jedná sa
o účelové správanie so zištným zámerom.

Uznesením zo dňa 28.01.2013 č.k. 9Ps/1/2013-4 súd začal konanie o vrátenie spôsobilosti na právne
úkony nesvojprávnej D. T., nar. XX.XX.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2013.

Súd v tejto právnej veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. W. P., psychiatrické oddelenie

Fakultná nemocnica s poliklinikou M. C. S., ktorá vypracovala znalecký posudok č. l09/2014. Znalkyňa
vyšetrila D. T., ktorá sa na vyšetrenie dostavila v sprievode opatrovníka - syna Š. T. a v jednom prípade
bola prítomná C. J.. Pri vlastnom opakovanom vyšetrení znalcom bolo správanie D. T. stereotypné,
prakticky zhodné so správaním sa pri predchádzajúcich znaleckých vyšetreniach. Simulovala duševnú
chorobu - tzv. Faxen syndróm, jej správanie bolo účelové, vydávanie sa „za blázna“ s príslušnýmgrimasovaním, štruktúrovanej osobnosti o tom, ako má asi duševná choroba vyzerať. Vo vnímaní neboli
prítomné psychopatologické halucinatórne obsahy, myslenie bolo simplexné, v obsahoch pseudologia
fantastica (klamstvá a výmysly), účelové, miestami hrané zárazy v myslení, odmlčovanie sa, bez bludnej

zložky v obsahoch myslenia. D. T. klamala, zavádzala, vymýšľala si, agravovala. Zhrnutím dostupných
informácií o D. T. o posudzovanej autoanamnistických (vlastné vyšetrenie) i heteroanamnestických
(spisový materiál a zdravotná dokumentácia), je zrejmé, že u nesvojprávnej sa nejedná o prítomnosť
závažného duševného ochorenia v pravom slova zmysle, to jest psychózy resp. demencie. Jedná sa
u nej o poruchu osobnosti s prevažujúcimi rysmi disociality, pričom jej osobnosť je simplexná a je

zreteľne sociálne málo adaptovaná. Posudzovaná nemá dostatočne osvojené spoločenské normy a
pravidlá, jej životné anamnéza je plná protispoločenského konania, za ktoré bola opakovane trestaná,
pričom sa z trestu nepoučila. V jej správaní možno opakovane pozorovať znaky osvedčeného účelového
konania v zmysle simulácie (subjektívne predpokladaných) znakov duševného ochorenia. Záverom
teda možno konštatovať, že posudzovaná D. T. netrpí takou duševnou poruchou či chorobou, ktorá by
závažným spôsobom narušovala integritu jej psychických funkcií (psychotická porucha, resp. organická

duševná porucha v zmysle ťažkej mentálnej retardácie, či ťažkej organickej duševnej poruchy, resp.
demencie). Jej schopnosť robiť právne úkony, ovládať a posúdiť svoje konanie, nakladať s finančnými
prostriedkami, zaobstarávať si veci bežnej potreby, postarať sa o svoje osobné veci je v súčasnosti
zachovaná. Posudzovaná je tiež schopná pochopiť význam úradných záznamov a písomností a je
schopná pochopiť zmysel a účel tohto súdneho konania. Znalec t.č. nevidí u nej dôvod pozbavenia

spôsobilosti k právnym úkonom a navrhuje, aby jej spôsobilosť k právnym úkonom bola prinavrátená
v plnom rozsahu.

Znalkyňa u posudzovanej D. T., nar. XX.XX.XXXX nezistila žiadnu duševnú poruchu či chorobu v užšom
zmysle slova, t.j. psychózu, či závažnú organicky podmienenú duševnú poruchu s vážnym deficitom
kognitívnych funkcií. Konštatuje u nej zmiešanú poruchu osobnosti s akcentovanými rysmi disociality,

mentálnu retardáciu ľahkého stupňa (ľahkej debility) aj sociálne determinovanú, polymorfnú závislosť
od psychoaktívnych látok (hypnotiká, benzodiazepíny, opiáty). Uvedené poruchy majú charakter
poruchy trvalej, liečbou neovplyvniteľnej, vo všeobecnosti však vážnym spôsobom nenarúšajú
integritu psychických funkcií. V zdravotnej dokumentácii a tiež v znaleckom posudku v roku 2006
popisované stavy amentno-delirózne súviseli zrejme s nadužívaním uvedených psychoaktívnych látok,

pričom tieto stavy si D. T. privodila sama, vedome. Žiadna z vyššie uvedených porúch nenarušuje
duševný stav, itegritu psychických funkcií do tej miery, že by sa nedokázala rozhodovať správne aspoň v
najjednoduchších životných situáciách a vyžadovala by si neustálu pomoc a opateru inej osoby. Naopak,
posudzovaná je schopná robiť právne úkony, ovládať a posúdiť svoje konanie, nakladať s finančnými
prostriedkami,zaobstarávaťsivecibežnejpotreby,postaraťsaosvojeosobnéveci.Schopnájepochopiť

význam úradných záznamov a písomností a je schopná pochopiť zmysel a účel tohto súdneho konania.
Znalkyňa navrhuje, aby jej spôsobilosť k právnym úkonom bola prinavrátená v plnom rozsahu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.10.2014 a na deň 29.10.2014.

Opatrovník Š. T., nar. XX.XX.XXXX vypovedal tak, že on sa o matku stará. Pomáha jej pri osobnej
hygiene. Matka trpí duševnou poruchou, užíva lieky. Nesúhlasil s tým, aby súd navrátil D. T. spôsobilosť

na právne úkony.

Svedkyňa C. J. vypovedala tak, že D.Ú. T. je chorá, musí užívať lieky. Jej zdravotný stav je taký, že
potrebuje sústavný dozor.

V pojednávacej miestnosti bola prítomná D. T., ktorá neodpovedala na otázky sudcu. Pohybovala sa po
pojednávacej miestnosti, vyzúvala si topánky, ktoré hrýzla.

Znalkyňa E.. W. P. vypovedala tak, že trvá na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracovala v tejto
právnej veci. Prítomná znalkyňa vyhodnotila správanie D. T. tak, že je to naučené správanie a je to jej
subjektívna predstava, že sa má takto správať.

Prokurátor navrhol, aby súd rozhodol v súlade so závermi znaleckého posudku znalkyne E.. W. P..

Z odpisu z registra trestov bolo preukázané, že D. T. má dvadsať záznamov v registri trestov, pretože

sústavne a opakovane pácha trestnú činnosť.Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len

prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo
zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

Podľa § 186 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony

môže podať i ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a
ak nemožno očakávať zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas,
najdlhšie však po dobu jedného roka, nepatrí.

Podľa § 191 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania platí štát.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

Zásahy do právnej spôsobilosti fyzickej osoby patria medzi najzávažnejšie zásahy do práva na
súkromie. Možno ich uskutočniť iba v súlade so zákonom a len na základe rozhodnutia súdu. V
ustanoveniach § 10 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sú určené podmienky za akých možno prikročiť
k pozbaveniu alebo obmedzeniu spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. V konaní o pozbavení
spôsobilosti na právne úkony a v konaní o vrátenie spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať

predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, to jest či táto
osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú
Občianskym zákonníkom. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie, či osoba
postihnutá duševnou chorobou je, či nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Je
vecou odborného medicínskeho posúdenia ako bude duševná porucha diagnostikovaná.

Podľa§10ods.3Občianskehozákonníkarozhodnutieopozbaveníspôsobilostinaprávneúkonymožno
zmeniť ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli a zmení, ak sa tieto dôvody zmenia.

Účelom vrátenia spôsobilosti na právne úkony je, aby ak osoba doteraz zbavená spôsobilosti na právne
úkony v dôsledku zmeny zdravotného stavu sa vie o seba postarať, aby jej súd spôsobilosť na právne
úkony mohol vrátiť.

Znalecký posudok v tomto konaní je vážnym dôkazom, nesmie však byť jediným dôkazom a nemôže
nahrádzať nedostatok skutkových zistení.

Z pripojeného spisu sp. zn. 11Ps/1/2006 bolo preukázané, že znalkyňa E.. O. E. vypracovala v tomto
konaní znalecký posudok č. 19/2006 a súdu ho doručila dňa 28.02.2006. Konštatuje, že D. T. po
dopravnej nehode trpela amentným deliróznym stavom ako dôsledkom poškodenia mozgu. Nemožno

vylúčiť tréningovými cvičeniami a medikamentóznou liečbou zlepšenie zdravotného stavu.

Z odpisu z registra trestov bolo preukázané, že D. T. opakovane pácha trestnú činnosť, a to aj mimo
miesta trvalého bydliska.

Znalecké posudky vypracované v trestnoprávnej veci v záveroch uvádzajú, že páchanie trestných činov
u D. T. nebolo motivované chorobne. Znalci poukazujú na to, že správanie a konanie posudzovanej v

období páchania skutkov bolo premyslené, zištne motivované a bolo evidentné, že konala cieľavedome.

Znalkyňa E.. W. P. u posudzovanej D. T., nar. XX.XX.XXXX nezistila žiadnu duševnú poruchu či
chorobu v užšom zmysle slova, t.j. psychózu, či závažnú organicky podmienenú duševnú poruchu s
vážnym deficitom kognitívnych funkcií. Konštatuje u nej zmiešanú poruchu osobnosti s akcentovanými
rysmi disociality, mentálnu retardáciu ľahkého stupňa (ľahkej debility) aj sociálne determinovanú,

polymorfnú závislosť od psychoaktívnych látok (hypnotiká, benzodiazepíny, opiáty). Uvedené poruchy
majú charakter poruchy trvalej, liečbou neovplyvniteľnej, vo všeobecnosti však vážnym spôsobom
nenarúšajú integritu psychických funkcií. V zdravotnej dokumentácii a tiež v znaleckom posudku v roku2006 popisované stavy amentno-delirózne súviseli zrejme s nadužívaním uvedených psychoaktívnych
látok, pričom tieto stavy si D. T. privodila sama, vedome. Žiadna z vyššie uvedených porúch nenarušuje
duševný stav, itegritu psychických funkcií do tej miery, že by sa nedokázala rozhodovať správne aspoň v

najjednoduchších životných situáciách a vyžadovala by si neustálu pomoc a opateru inej osoby. Naopak,
posudzovaná je schopná robiť právne úkony, ovládať a posúdiť svoje konanie, nakladať s finančnými
prostriedkami,zaobstarávaťsivecibežnejpotreby,postaraťsaosvojeosobnéveci.Schopnájepochopiť
význam úradných záznamov a písomností a je schopná pochopiť zmysel a účel tohto súdneho konania.
Znalkyňa navrhuje, aby jej spôsobilosť k právnym úkonom bola prinavrátená v plnom rozsahu.

Na pojednávaní dňa 29.10.2014 znalkyňa vypovedala tak, že trvá na záveroch znaleckého posudku.
Videla správanie D. T., ktoré vyhodnotila ako účelové, simulovala duševnú chorobu, vydávala sa „za
blázna“ s príslušným grimasovaním štruktúrovanej osobnosti o tom, že ako má asi duševná choroba
vyzerať.

Po takto vykonanom dokazovaní súd podľa § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, že
zmenil rozsudok č.k. 11Ps/1/2006-26, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2006 tak, že navrátil

spôsobilosť na právne úkony D. T., nar. XX.XX.XXXX.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Trovy konania podľa § 191 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platí štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.