Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204272
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713204272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : K. E., bytom v G., X.
XX, zast. JUDr. Ivetou Marcinovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody 13, proti
žalovanému : Eurostone, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Brezová 49, IČO: 36 584 223, zast. JUDr.
Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Plynárenská 1, v konaní o vylúčenie
veci z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 19C 55/2013-129
zo dňa 27.11.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol návrh na prerušenie konania, zamietol návrh vo veci samej ( správne žalobu - poznámka
odvolacieho súdu ) a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.968,90 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca ako záložný veriteľ domáhal vylúčenia hnuteľných vecí z
exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Alexandra Šempergera z dôvodu, že k týmto hnuteľným
veciam je zriadené záložné právo v jeho prospech, pričom nie je oprávneným a ani nedal súhlas s

vykonaním exekúcie.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku dospel k
záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a nepatrí medzi osoby, ktoré sú oprávnené
podať návrh na vylúčenie vecí z exekúcie. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je záložným
veriteľom povinného Novedas, s.r.o. na základe záložnej zmluvy a predmetom zálohu boli hnuteľné
veci, patriace povinnému, ktoré boli spísané ako veci podliehajúce exekúcii. Uzavrel, že právo podať
návrh na vylúčenie veci z exekúcie patrí iba vlastníkovi veci a za určitých okolností aj držiteľovi veci,
ktorého držba je oprávnená. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že aj keď nie je vlastníkom vecí,

patrí mu právo oprávnenej držby spísaných vecí. Záložné právo, zádržné práva a vecné bremená nie
sú dôvodom na úspešné vylúčenie vecí z exekúcie, z ktorých dôvodov žalobe žalobcu nebolo možné
vyhovieť. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola tá skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd v
čase, keď už dražba vyššie uvedených vecí bola ukončená. Táto dražba sa uskutočnila dňa 21.3.2013a vydražiteľ udelením príklepu nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam. Podľa § 61 Exekučného
poriadku pritom navrátenie do predošlého stavu je vylúčené. Vykonanie dražby vzal súd za preukázané
zo zápisnice o vykonaní dražby, vrátane udelenia príklepu vydražiteľovi - spoločnosti Euroston, s.r.o.

Listinnými dôkazmi vzal za preukázané aj vyplatenie ceny vydražených vecí oprávneným a vyplatenie
výťažku dražby oprávnenému. Konštatoval, že zápisnica o vykonaní dražby je verejnou listinou a súd
z jej obsahu vychádza, pokiaľ nie je preukázaný opak. Vykonanie dražby potvrdil vo svojej výpovedi aj
sám súdny exekútor a ani výpoveďami vypočutých svedkov nebola táto skutočnosť vyvrátená. Pokiaľ
bolo namietané pozmeňovanie, resp. falšovanie verejnej listiny súdnym exekútorom, toto protiprávne

konanie musí byť preukázané v trestnom konaní a aj v prípade záveru o vykonávaní exekúcie v rozpore
so zákonom táto skutočnosť nezakladá právo na vylúčenie vecí z exekúcie. Hnuteľné veci, ktoré patrili
povinnému, boli už vydražené, vlastníkom sa stal iný subjekt, a preto už nie je možné rozhodovať o ich
vylúčení z exekúcie. Aj z týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol.

Návrh na prerušenie konania súd zamietol s odôvodnením, že nie je daný dôvod pre prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Podľa názoru súdu vyriešenie otázky, či sa súdny exekútor
dopustil pri vykonávaní exekúcie trestného činu, nemá vplyv na toto konanie o vylúčenie vecí z exekúcie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému
žalovanému proti neúspešnému žalobcovi. Tieto trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia a pri
určovaní odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty 16.509,37 €, čo je hodnota vydražených vecí.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa obsahu z dôvodov podľa ust.
§205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym posúdením veci výlučne iba v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného
poriadku. Povinnosťou súdu bolo aplikovať aj ust. § 61a Exekučného poriadku najmä odsek 2, v zmysle
ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak

záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Dôvodom na vylúčenie veci z exekúcie je teda aj záložné právo tretej
osoby. Vec môže byť predmetom exekúcie iba za predpokladu, že oprávnený je záložným veriteľom
alebo ak záložný veriteľ s exekúciou veci súhlasí. Záložný veriteľ sa teda môže brániť žalobou na
vylúčenie veci z exekúcie, pokiaľ uvedená podmienka nie je splnená. V prejednávanej veci oprávneným
v exekučnom konaní nie je záložný veriteľ a žalobca ako záložný veriteľ nesúhlasil s exekúciou, a preto

mu vzniklo právo podať túto žalobu. Súdny exekútor pritom musí vyžiadať súhlas záložného veriteľa
skôr, ako vydá upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. V prípade nesplnenia tejto podmienky
musí byť exekúcia v časti vykonávanej postihnutím založeného majetku zastavená podľa § 57 ods.
1 písm. d/ Exekučného poriadku. Nesúhlasil ani s názorom súdu, že záložné práva, zádržné práva a
vecné bremená nie sú dôvodom na úspešné vylúčenie vecí z exekúcie. Trval aj na prerušení konania

do skončenia prebiehajúceho trestného konania na základe ním podaného oznámenia o podozrení zo
spáchania trestného činu súdnym exekútorom a právnym zástupcom žalovaného.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné iba proti
výroku o trovách konania.

Rozsudok je vo výroku vo veci samej a vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vecne

správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v týchto výrokoch ako vecne správny
potvrdil.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2014 o 9.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14.10.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.

1, 3 O.s.p.

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.,
t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok, okrem výroku o trovách konania, ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom
na vylúčenie vecí z exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 55 ods.1 Exekučného poriadku).

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a
to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojený výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž

vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby,
voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a to hnuteľnej alebo nehnuteľnej.
Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Patrí sem aj oprávnená držba veci, ba
aj detencia, ktorá sa opiera o právny dôvod (napr. o nájomnú zmluvu). Záložné práva, zádržné (retenčné)
práva a vecné bremená však nie sú dôvodom na úspešné vylúčenie veci z exekúcie (m.prof. JUDr. Ján

Mazák, PhD., Exekučný poriadok, Komentár, II. prepracované a doplnené vydanie, 2003).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že záložný veriteľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
o vylúčenie veci z exekúcie v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vyššie uvedené závery právnej teórie sa uplatňujú aj v doterajšej súdnej praxi a z týchto záverov
vychádza aj rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Nemožno sa teda stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že dôvodom na vylúčenie veci z exekúcie
je aj jeho záložné právo, a teda že je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby.

Otázka, za akých podmienok je možné viesť exekučné konanie na záloh, je upravená v Exekučnom
poriadku v ust. § 61a ods. 2 tak, že exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávnený je
záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

Účelom ust. § 61a Exekučného poriadku je vylúčiť z exekúcie majetok, t.j. veci, práva a pohľadávky,
ktoré vzhľadom na svoj špecifický, zákonom určený charakter nemôžu podliehať režimu exekučného
konania. Existencia záložného práva teda má vplyv na rozsah exekúcie, keďže túto možno viesť na
záloh iba za podmienok uvedených v § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a obmedzenie vyplývajúce z
tohto zákonného ustanovenia sa prejaví v tom, že takýto majetok je vylúčený z exekúcie ex lege, t.j.

bez potreby urobiť osobitné rozhodnutie, pričom v exekučnom konaní sa zistenie o vylúčení z exekúcieprejaví zastavením exekúcie aj bez návrhu. Exekúcia na takýto majetok je neprípustná a musí sa v
každom štádiu zastaviť aj bez návrhu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že záložný veriteľ má k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany, ako je

podanie žaloby o vylúčenie vecí z exekúcie. Po zistení, že predmetom exekúcie je záloh a na exekúciu
nebol vyžiadaný jeho súhlas, resp. záložný veriteľ nie je oprávneným, môže sám podať exekučnému
súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V prípade
vykonania exekúcie v rozpore s ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku môže sa záložný veriteľ domáhať
náhrady škody, ak mu táto vznikla činnosťou súdneho exekútora vykonanou v rozpore s Exekučným

poriadkom.

Už samotný nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu je dôvodom pre zamietnutie žaloby, z ktorého
dôvodu ostatné odvolacie námietky žalobcu sú bez právneho významu.

Rovnako pokiaľ je namietaná nezákonnosť vykonanej dražby, ktorá otázka je predmetom skúmania
orgánov činných v trestnom konaní, nemá táto otázka vplyv na rozhodnutie v tejto prejednávanej veci.
V trestnom konaní sa teda nerieši žiadna otázka, od ktorej závisí rozhodnutie v tejto veci o vylúčenie

vecí z exekúcie, preto správne súd prvého stupňa uzavrel, že nebol daný dôvod pre prerušenie tohto
konania do skončenia trestného konania.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného (že teda žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o
vylúčenievecízexekúcie),správnyjeajzáversúduprvéhostupňa,žežalobaovylúčenievecizexekúcie
nemôže byť úspešná, ak už bola vec medzičasom speňažená, lebo v tomto štádiu už nemôže byť

vec vylúčená z exekúcie. Tretej osobe už v takomto prípade zostáva len požadovať od oprávneného,
ktorému bol výťažok z predaja veci vyplatený, v osobitnom konaní vydanie bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v plnení, ktoré prijal za speňaženú vec bez právneho dôvodu. Pokiaľ chce tretia osoba
zabrániť tomu, aby došlo k speňaženiu veci po podaní excindačnej žaloby (o vylúčenie veci z exekúcie),
môže zároveň podať aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ku ktorému

pripojí súdom potvrdenú excindačnú žalobu a bude sa domáhať odkladu exekúcie vo vzťahu k veci,
ktorej vylúčenie je predmetom excindačnej žaloby.

V prejednávanej veci žaloba o vylúčenie veci z exekúcie bola podaná v čase, keď už exekúcia predajom
hnuteľných vecí, o ktorých vylúčenie malo v konaní ísť, bola vykonaná, preto aj z tohto dôvodu žalobe
nebolo možné vyhovieť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, okrem výroku o trovách
konania, ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne nesprávne je však rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov, lebo
aj keď súd správne aplikoval pri rozhodovaní ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nesprávne určil výšku náhrady
trov konania, ktoré žalovanému patria.

Súd prvého stupňa nesprávne pri určení odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z tarifnej
hodnoty veci 16.509,37 € v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z., ktorá suma predstavuje hodnotu
vydražených vecí.

Návrhom na vylúčenie vecí z exekúcie žalobca neuplatňuje právo na zaplatenie určitej sumy, prípadne
na vydanie vecí. Výrok rozhodnutia, týkajúci sa vylúčenia vecí z exekúcie, má pre účastníkov charakter

určovacej žaloby, takže hodnota vecí, ktoré majú byť z exekúcie vylúčené, je z hľadiska náhrady trov
bezvýznamná. Z týchto dôvodov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby má byť
stanovená podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. 655/2004 Z.z.Úlohou súdu po vrátení veci bude preto opätovne rozhodnúť o trovách žalovaného v zmysle vyššie
vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu so zohľadnením zásady účelnosti priznaných trov, ako
táto vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.