Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205582
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711205582.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľky B. U.,
narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. K., P. XX, právne zastúpenej JUDr. Vierou Novákovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti odporcovi
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811
03 Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom vo výške 50.000 €, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
8C/73/2011-172 zo dňa 23. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala náhrady škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Banská Bystrica, keď
v konaní pod sp. zn. 20C/1083/2009 odmietol jej podanie a urobil tak bez toho, aby jej ustanovil zástupcu
napriek tomu, že vedel, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach upraviť predmetné podanie podľa
jeho pokynov. Týmto nezákonným postupom jej vznikla škoda vo výške 50.000 €, ktorá predstavuje
nemajetkovú ujmu navrhovateľky, ktorá je primeraným finančným zadosťučinením za to, že v dôsledku
nesprávneho úradného rozhodnutia boli porušené jej práva.

Okresný súd Zvolen o návrhu navrhovateľky po prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 05. 09. 2012
pod č. k. 8C/73/2011-137, keď uvedeným rozhodnutím návrh navrhovateľky zamietol. V zmysle
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co/394/2012-155 zo dňa 05. 06. 2013
doplnil dokazovanie, na základe ktorého o návrhu navrhovateľky opätovne rozhodol vyššie uvedeným
napadnutým rozhodnutím dňa 23. 10. 2013. V odôvodnení tohto rozhodnutia okresný súd uviedol,
že „navrhovateľka ani na základe doplneného dokazovania žiadnym spôsobom nepreukázala súdu,
že by v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 20C/183/2009 podala žiadosť

o ustanovenie advokáta. Ani z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky nevyplynulo, že by táto
žiadosť bola nejakým spôsobom podaná.“ Pokiaľ ide o ustanovenie § 30 O. s. p. v jeho intenciách je
podmienkou na ustanovenie advokáta skutočnosť, že účastník o to požiada a súčasne, že tento účastník
spĺňa predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov a zároveň, že je to potrebné na
ochranu jeho záujmov. V tomto kontexte okresný súd poukázal aj na ust. § 138 ods. 1 O. s. p., kde
sa poukazuje na to, kedy môže byť účastníkovi konania priznané oslobodenie od platenia súdneho
poplatku. V prípade, aby účastník podľa tohto paragrafu mohol byť oslobodený od súdnych poplatkov

musí spĺňať tri podmienky, a to, že o oslobodenie požiadal, že to jeho pomery odôvodňujú a že nejde
z jeho strany o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného
teda vyplýva (najmä s prihliadnutím na gramatický výklad vyššie uvedených ustanovení), že k tomu,
aby súd mohol postupovať v zmysle § 30 O. s. p., a aby účastníka mohol poučiť o jeho právach -požiadať o určenie advokáta na zastupovanie v konaní, musí z jeho podania súdu vyplývať, či takéto
podmienkyúčastníkspĺňa.Vtejtosúvislosti okresnýsúdodkázalnaodôvodnenierozhodnutiaKrajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/394/2012-155 zo dňa 05. 06. 2013, a to konkrétne na časť tohto

uznesenia na strane 3 odsek 2. Okresný súd zdôraznil, že „aby bolo možné posúdiť či ide, resp. nejde
o bezúčelné bránenie práva tak ako to vyžaduje § 138 O. s. p., a či sú tu dôvody, aby bol účastník
oslobodený od platenia súdnych poplatkov a aby súd mohol a mal potom, v prípade takéhoto zistenia,
postupovať podľa § 30 ods. 1 O. s. p., teda, či sú tu predpoklady, aby bol oslobodený, musí vedieť,
čoho sa ten ktorý účastník domáha. Bez tej skutočnosti, aby súd vedel, čoho sa účastník domáha nie

je možné posúdiť zo strany súdu či ide, resp. nejde o bezúspešné uplatňovanie práva.“ Práve z tohto
hľadiska potom Okresný súd Banská Bystrica v tomto konaní nemal povinnosť navrhovateľku poučiť v
zmysle § 30 ods. 1 O. s. p., pretože nemohol mať ani vedomosť a ani ju nemal, čoho sa navrhovateľka
domáha, a či vôbec ide o nejaký návrh, pretože z podania, ktoré urobila navrhovateľka ako účastníčka
v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 20C/183/2009 nevyplýva, čoho
sa navrhovateľka domáha. Nie je možné podľa okresného súdu ani vyvodiť, či by vôbec bola daná

právomoc súdu, resp. nejakého iného orgánu štátu, ktorý by mal kompetenčne vymedzenú právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach tých - ktorých osôb či už právnických, resp. fyzických. Na podanie
aké bolo dané navrhovateľkou na Okresnom súde v Banskej Bystrici preto nie je možné aplikovať ust.
§ 30 O. s. p. z dôvodu, že z tohto podania nebolo možné zistiť, čoho sa navrhovateľka vôbec domáhala,
aby bolo možné zistiť splnenie predpokladov, ktoré sú potrebné na oslobodenie od súdnych poplatkov,

keďže súd nevedel v tom čase z jej podania zistiť a vôbec ani nezistil čoho sa navrhovateľka svojím
podaním domáhala. Na záver zdôraznil, že zákonné ustanovenie § 30 O. s. p. nemožno vykladať tak,
že súdy sú povinné hneď na začiatku konania poučiť účastníka o všetkých do úvahy prichádzajúcich
procesnýchprávachapovinnostiach,aletotomôžuurobiťlenvtedy,aksaonichdozvediazospisu,resp.
z iných skutočností. Preto povinnosť súdu pre takéto poučenie je len vtedy, keď sú u účastníka dané

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo ako už súd vysvetlil, nebolo zo strany súdu možné
zistiť, nakoľko súd vôbec nevedel čoho sa navrhovateľka domáha a teda, či by nešlo o bezúspešné
uplatňovanie a bránenie práva. Zo strany Okresného súdu Banská Bystrica nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu tak, ako to navrhovateľka namietala.
O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. teda, že o nich rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovateľka, ktorá uviedla chronologické usporiadanie právnych a procesných úkonov týkajúcich sa
právnej veci vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/183/2009. Opätovne
poukázala na znenie ust. § 30 O. s. p. účinného v čase, kedy podala navrhovateľka na Okresný súd

BanskáBystricasvojepísomnépodanie,keďpodľanejsiOkresnýsúdBanskáBystricasvojupoučovaciu
povinnosť v zmysle § 30 O. s. p. nesplnil a navrhovateľku nepoučil podľa § 30 O. s. p. vo výzve z
novembra roku 2009. Uviedla, že „z jej podaní malo už v tom čase Okresnému súdu Banská Bystrica
vyplynúť, že nie je vzhľadom na svoje znalosti a možnosti schopná opraviť svoje podanie v zmysle výzvy
na odstránenie nedostatkov podania a z jej podania bolo zrejmé, že je na invalidnom dôchodku, lieči

sa na reumu a má psychickú poruchu.“ Už samotná informácia o jej sociálnej situácii a zdravotnom
stave, mala byť pri rozhodovaní súdu istým podkladom preukazujúcim, že ani pri vynaložení všetkého
úsilia nebude schopná na hájenie svojich záujmov splniť podmienky na podanie bezvadného návrhu.
Konaním Okresného súdu Banská Bystrica, resp. jeho nekonaním, boli porušené jej práva a záujmy v
tom zmysle, že jej bola odopretá zákonná možnosť konať pred súdom, čím bola ukrátená na svojich

právach. Takýmto nezákonným úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica došlo podľa nej
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 122/2010 a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.
s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu a
v podrobnostiach naň odkazuje, nakoľko okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahua vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnom nároku navrhovateľky. Na zdôraznenie
správnostinapadnutéhorozhodnutiavzhľadomnaodvolaciedôvodynavrhovateľkyodvolacísúddodáva
nasledovné :

V odvolaní navrhovateľka neuvádza žiadne nové skutočnosti, nenavrhuje ani neoznačuje dôkazy, resp.
ich vykonanie, ktoré by neboli vyhodnotené a následne posúdené okresným súdom. Už v zrušujúcom
uznesení krajský súd konštatoval, že písomné podanie, ktoré pôvodne podala na Okresný súd Banská
Bystrica, ako aj následne voči nemu podané odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,
nebolo možné ani podľa obsahu posúdiť ako návrh, z ktorého by bolo zrejmé, čo navrhovateľka žiada, ak

tvrdí, že bolo povinnosťou súdu poslať ju na lekárske vyšetrenie, a pod., pričom k uvedeným vyjadreniam
nepredložila, prípadne nepripojila ani žiadne písomné dôkazy. V tomto rozsahu preto už v zrušujúcom
uznesení považoval odvolací súd právny záver okresného súdu spočívajúci v tom, že navrhovateľka
bola dostatočným spôsobom poučená ako má odstrániť nedostatky vadného podania za správny, a
teda týmto postupom Okresného súdu Banská Bystrica nebolo porušené jej právo na spravodlivý súdny
proces, ani jej odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje na

dôvody uvedené už v prvom rozhodnutí okresného súdu,( s ktorými sa odvolací súd stotožňuje ), ktorý
uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica postupoval v súlade so všetkými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku, navrhovateľka bola riadne vyzvaná na odstránenie vád podania. O správnosti tohto
postupu rozhodol aj nadriadený súd, ktorý napadnuté uznesenie okresného súdu o odmietnutí podania
navrhovateľky potvrdil uznesením č.k. 16Co/409/2009-27, ktorý konštatoval, že uvedené odmietnutie

podania bolo urobené v súlade so zákonom a v konaní bez odstránenia vád, na odstránenie ktorých
bola navrhovateľka vyzvaná, nebolo možné pokračovať.
Navrhovateľka sa však svojím návrhom domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom aj na základe ďalšieho skutkového tvrdenia, keď tvrdila, že v konaní pred Okresným súdom
Banská Bystrica vedeným pod sp. zn. 20C 183/2009 došlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému

postupu spočívajúcemu v tom, že sporné podanie okresný súd odmietol a urobil tak bez toho, aby jej
ustanovilzástupcunapriektomu,ževedel,ženiejevjejschopnostiachamožnostiachupraviťpredmetné
podanie podľa jeho pokynov. V poradí v prvom rozsudku sa však uvedenou námietkou navrhovateľky
(ohľadne tohto nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, keď nerozhodol o jej žiadosti o oslobodení od súdnych poplatkov a neustanovil jej

právneho zástupcu, resp. si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 30 O. s. p.), okresný súd
v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. Následne po zrušujúcom uznesení odvolacím súdom,
okresný súd uvedené pochybenie odstránil, uvedenou námietkou sa zaoberal a v odôvodnení svojho
rozhodnutia zo dňa 23. 10. 2013 vyvodil právny záver, že ani uvedený postup Okresného súdu Banská
Bystrica nepovažoval za nesprávny a podrobne ho odôvodnil na str.4 v treťom odseku a na str. 5 v

prvom a druhom odseku. Okresný súd v prvom rade správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka
o ustanovenie advokáta nepožiadala, nakoľko len v prípade ak by okresný súd nevyhovel jej žiadosti
a neustanovil jej právneho zástupcu z radov advokátov napriek tomu, že by navrhovateľka spĺňala
podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov a právne zastúpenie by bolo potrebné pre riadne
uplatňovanie jej práv a súčasne, ak by nešlo o bezdôvodné alebo zjavne neúspešné uplatňovanie práva,

len v tom prípade by bolo možné konštatovať, že navrhovateľke ako účastníkovi bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Okresný súd preto dôsledne v odôvodnení svojho v poradí druhého rozhodnutia
poukázal na to, že uvedené podmienky v prípade navrhovateľky splnené neboli, ak navrhovateľka
žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu nepodala, zároveň nebolo možné z jej podania vyvodiť, či v jej
prípade nejde o bezdôvodné alebo zjavne bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, v dôsledku

čoho nebolo možné posúdiť, či spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a v konečnom
dôsledku ani to, či uvedené právne zastúpenie by bolo potrebné pre riadne uplatňovanie jej práv.
Keďže uvedené podmienky splnené v danom prípade tak, ako správne konštatoval okresný súd neboli,
Okresnému súdu Banská Bystrica nevznikla v štádiu, kedy ešte nedošlo ani k vecnému prerokovaniu
veci, povinnosť ustanoviť navrhovateľke zástupcu, Pokiaľ okresný súd na záver konštatoval, že ani na

základe týchto skutočností nemožno konštatovať, že by zo strany Okresného súdu Banská Bystrica
došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako sa toho navrhovateľka domáhala, ide o právny záver,
ktorý je vecne správny.
Aj odvolací súd na záver zdôrazňuje, že bez tej skutočnosti, aby súd vedel, čoho sa účastník domáha,
nie je možné posúdiť zo strany súdu, či ide, resp. nejde o bezúspešné uplatňovanie práva, teda

nebolo možné u navrhovateľky posúdiť ani to, či spĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov,ktoráskutočnosťjenevyhnutnoupodmienkoupreposúdeniežiadostioustanovenieadvokáta,
ktorá žiadosť v konečnom dôsledku zo strany navrhovateľky ani podaná nebola. Okresný súd teda
správne poukázal na to, že zákonné ustanovenie § 30 O. s. p. nemožno vykladať tak, že súdy sú povinnéhneď na začiatku konania poučiť účastníka o všetkých, do úvahy prichádzajúcich procesných právach a
povinnostiach, ale toto môžu urobiť len vtedy, ak sú na to splnené predpoklady, či zákonom vyžadované
podmienky a ak sa o nich dozvedia zo spisu, resp. z iných skutočností. Vzhľadom na takto zistený

skutkový stav a právne posúdenie veci, ako aj s prihliadnutím na dôvody, ktoré uviedol okresný súd vo
svojom rozhodnutí, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v odôvodnení
tohto rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. prvostupňový súd, ktorý

postupoval podľa § 151 ods. 3 O. s. p., teda, že o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania,
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.