Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114223677
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114223677.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: CreditONE s.r.o.,

so sídlom Bratislava, Nedbalova 453/12 , IČO: 46 559 051, zastúpený JUDr. Silvia Hricová advokátka
so sídlom Bratislava, Dudvažská 37 proti odporcovi: E. Z., bytom J. M., ulica 1. mája XX, o zaplatenie
sumy 118,31 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 60,- € s 5,25 % úrokom z omeškania od 14.11.2013
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 78,31 € s 5,5
% úrokom z omeškania od 14.11.2013 do zaplatenia a to z dôvodu nevrátenia poskytnutej pôžičky, ktorá

mu bola poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke č. 22630 uzavretej dňa 21.10.2013, na základe ktorej
poskytol odporcovi pôžičku vo výške 60 eur a odporca sa zaviazal k vráteniu finančných prostriedkov
spolu s dohodnutým zmluvným úrokom za ich poskytnutie v celkovej výške 78,31 euro najneskôr do
tridsiatich 13.11. 2013. Zároveň sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu k paušálnej náhrade nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na dĺžku
omeškania vo výške 40 eur.

Právny zástupca navrhovateľa ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, predvolanie mali doručené
a preto súd v súlade s § 101 ods. 2 OSP vec pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, s detailom obratu na
účte a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Medzinavrhovateľomaodporcomvznikolzáväzkovoprávnyvzťahnazákladezmluvy, predmetomktorej
boloposkytnutie úveru60,-€,ktorýbolpripísanýnaúčetodporcudňa21.10.2013vSlovenskejsporiteľni
a.s., s tým že túto sumu mal vrátiť do 13.11.2013 vo výške 78,31 €. Uvedenú sumu ani poskytnutú výšku
úveru odporca nevrátil. Doba splácania bola dohodnutá na 23 dní.Z internetovej stránky http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/menova-a-bankova-statistika/urokova-
tatistika/bankova-urokova-statistika-uvery súd zistil priemernú RPMN v októbri 2013 vo výške 15,81 %.

Podľa § 1 ods. 3, písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú ) úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie

a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

b) finančnou službou služba poskytovaná

1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1)

2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)

3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej

správcovskej spoločnosti, 3)

4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4)

5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5)

6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6)

7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo

8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,

Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a

doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako
spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o

a) dodávateľovi, a to

1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,

2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené
v bode 1,

3. predmet podnikania alebo činnosti,4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom

zozname alebo registri zapísaný,

5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,

6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak
ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,

7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,

b) finančnej službe, a to uvedením

1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,

2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených

spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,

3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie

je zárukou budúcich výnosov,

4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,

5. doby platnosti poskytnutých údajov,

6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa
účtujú,

c) zmluve na diaľku, a to o

1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o

dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,

2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,

3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,

4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,

5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,

6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11)

7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,d)spôsobevybavovaniareklamáciíasťažnostíaleboomožnostimimosúdnehovybaveniasťažností,12)

e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov. 13)

Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1
zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade
so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý
obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Pod sankciou, ktorá má postihovať spotrebiteľa a ktorá je uvedená v písmene k), má zákon na mysli
najmä zmluvnú pokutu (§ 544 až 545a). Zmluvnú pokutu možno v spotrebiteľskej zmluve dojednať iba

za nesplnenie zmluvnej povinnosti a nie pre prípad odstúpenia od zmluvy. Jej výška musí byť úmerná
povahe povinnosti, ktorej splnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Pojem "odplata" uvedený v § 53 ods. 6 OZ zahŕňa akékoľvek náklady spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov spotrebiteľom. Odplata tak zahŕňať jednak úrok, jednak poplatky za poskytnutie úveru,
pravidelné poplatky, ktoré sprevádzajú trvanie úverového vzťahu, ale aj všetky náklady spojené s

obligatórnym poistením úveru a pod.

Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods.2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 53d OZ spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa§3aods.1 nar.vlády SRč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka ( znenie platné v čase uzavretia zmluvy) ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutiepeňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov

ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3a ods. 2 cit. nariadenia vlády za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov.

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných

strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že
každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči
povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti
subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon
neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej

sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti. Táto formálna rovnosť
je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a spolu s ňou vznikla k
prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je rovnosťou nerovných.
Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej hospodárskej a
spoločenskej pozície právnych subjektov, ktorá podmieňuje ich faktické možnosti, prístup k informáciám

a podobne.

Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes

ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany
slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu

finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej
charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského
práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi",

či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných
zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie
medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto disproporcie zakladá domnienku, že ide o
využitie alebo zneužitie výhodného postavenia. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku bolo potrebné hodnotiť aj s prihliadnutím aj z hľadiska ust. § 37 a § 39 OZ, § 3 ods. 1

OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi a tiež podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, ktorý vymedzuje
nekalé a klamlivé obchodné praktiky. S rozvojom Európskej únie sa čoraz viac zvyšuje aj potenciál
vnútornéhotrhu.SpoločnálegislatívaEurópskejúnieprijalaSmernicuonekalýchobchodnýchpraktikách

v máji 2005, ktorú členské štáty boli povinné zaviesť do právnej úpravy do decembra 2007. Táto
smernica bola prijatá na posilnenie dôvery európskych spotrebiteľov a jej cieľom je ozrejmiť práva
spotrebiteľom. Obchodné praktiky označujú činnosti súvisiace s reklamou, predajom alebo dodávkou
produktu spotrebiteľovi, vzťahujú sa na akúkoľvek činnosť, opomenutie, spôsob správania, vyjadrenia
alebo obchodnú komunikáciu, vrátane reklamy a marketingu, ktorú vykonáva obchodník. Ak ide o

nekalé praktiky, znamená to, že podľa konkrétnych kritérií sa tieto činnosti považujú za neprijateľné voči
spotrebiteľovi. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konaťv rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže

privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Súd dohodu
o uznaní záväzku vyhodnotil za nekalú obchodnú praktiku, táto nikdy nevychádza od spotrebiteľa, je
predkladaná dlžníkovi bez toho, aby si bol vedomý významu jej obsahu, ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu a uzavretie tejto dohody privodilo odporcom ujmu, čo je v rozpore s ustanovením

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Porušenierovnováhy,rakúskymOGHnazývanejaj"ekvivalencie"saprejavujenajmäakoneprimeranosť
konkrétnehodojednania,čiceléhoprávnehoúkonu.Obvykletátonerovnováhačineprimeranosťspočíva
najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností
jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej
zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za

obvyklépodmienkyberúpodmienkypožadovanébankami.Definíciadobrýchmravov,hociprešpecifické
účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.

Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. V
zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto
používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto

definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne
je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou
judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície,
bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho
konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho

subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými
mravmi je:a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

Podaným návrhom navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie okrem poskytnutej pôžičky 60,- €
celkove sumu 78,31 €, ktorá pozostávala zo sumy 60 € a z vyčísleného úroku vo výške 18,31 eura

za dobu od 21. 10. 2013 do 13. 11. 2013, t.j. za 23 dní. Súd dospel k záveru, že v danom prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa však nespravuje zákonom o poskytovaní spotrebiteľských úverov,
keďže lehota splatnosti je kratšia ako 3 mesiace a teda je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho
zákonníka.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s

ustanoveniami § 52 Občianskeho zákonníka a nasledujúce, aby súd okrem poskytnutej istiny titulom
pôžičky odporcovi priznal navrhovateľovi ním požadovaný vyčíslený úrok za 23 dní vo výške 18,31
€, ktorý denne predstavuje sumu 0,7961 euro, pričom pri ročnej percentuálnej sadzbe 365 % by z
poskytnutej pôžičky predstavoval úrok 0,6 eur, preto suma vyčísleného úroku 18,31 eura za 23 dní
je neprimeraná výške poskytnutej pôžičky a je neprimerane vysoká, pretože predstavuje percentuálne

ročné navýšenie 179,90 % ( 18,31 :23 dní= 0,7961x365=290,5765 : 0,1644 = 179,90 % ročne ).

V súvislosti s nepriznaním v paušálny inej náhrady nákladov vo výške 40 € súd poukazuje na skutočnosť,
že výška poplatku je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto
odplata podstatne prevyšuje obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch, ktorá bola 15,81 % ročne. Súd prihliadol na objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a na lehotu splatnosti, pričom vzhľadom k týmto skutočnostiam je výška tejto odplatyneprimeraná, vyčkám odplata zahŕňa akékoľvek náklady spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
spotrebiteľom. V danom prípade má navrhovateľ nárok iba na úroky z omeškania, ktorých výška sa
spravuje ustanoveniami občianskeho zákona § 517 ods. 1, 2 a nariadenia č. 87/1995 Z.z. Daný vzťah

sa spravuje podporne ustanoveniami občianskeho zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a
nie ustanoveniami obchodného zákonníka ohľadne požadovaných nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, ktorých paušálna výška by predstavovala 66,66 % z poskytnutého úveru.

Na základe uvedeného súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a navrhovateľovi priznal iba nárok na výšku
poskytnutej pôžičky 60,- € s prísl. a to úrokom z omeškania 5,25% ročne od 14.11.2013, ktorá výška

bola platná od 14.11.2013, čo je deň nasledujúci po splatnosti pôžičky. Vo zvyšku nad sumu 60 € a nad
úroky z omeškania 5,25 % súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu navrhovateľa ( 50% úspech, 50% neúspech) v konaní rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.