Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/472/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109222451
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109222451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: V.
X.Č., bytom P.. A. XXXX/X, Č., zastúpený AK JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725,
Čadca,protiodporcovi:Kooperatívapoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,IČO:00585441,sosídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 2.421,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. februára 2013, č.k. 22C 220/2009-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti čo do zaplatenia istiny
2.255,37 Eur s príslušenstvom ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdzuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu titulom náhrady trov

odvolacieho konania sumu 130,87 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.255,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 27.6.2007 do zaplatenia a nahradiť
mu vzniknuté trovy konania. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 809 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na čl. III bod 4 a čl. V bod 2 osobitných
poistných podmienok viažucich sa k predmetnému zmluvnému vzťahu účastníkov, keď na základe
vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ uzatvoril dňa 30.8.2004 s odporcom poistnú zmluvu pre
havarijné poistenie motorových vozidiel, na základe ktorej bolo dohodnuté poistenie vozidla zn. H. C.,

rok výroby 2004, proti riziku poškodenia, zničenia haváriou, živelnej udalosti, odcudzenia, vandalizmu
a lúpeže s ročným poistným v celkovej výške 10.486,90 Sk so začiatkom poistenia 30.8.2004 na
dobu neurčitú. Ďalej konštatoval, že dňa 23.11.2006 navrhovateľ oznámil odporcovi poistnú udalosť na
motorovom vozidle, ktorá nastala dňa 19.11.2006, keď podľa tohto oznámenia vozidlo bolo odstavené a
z neznámych príčin sa vznietilo. Uviedol, že odporca vykonal obhliadku a vyhotovil zápis dňa 15.2.2007
označený ako doobhliadka I a dňa 23.2.2007 označený ako doobhliadka II a listom zo dňa 11.5.2007
oznámil navrhovateľovi, že škoda je likvidná a vyzval ho na predloženie dokladov preukazujúcich

náklady na odstránenie poškodenia, šetrenie ukončil dňa 11.6.2007, avšak poistné plnenie krátil o
50% z dôvodu nenahlásenia a nešetrenia vzniku a príčiny poškodenia polícii a hasičskému zboru. Súd
prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľovi bola za opravu vozidla vyfakturovaná suma 135.891,-
Sk. Uviedol, že podľa vyjadrenia spoločnosti AUTOTIP, s.r.o. zo dňa 4.3.2007 v rozsahu poškodenia
kabeláže zhorením nebolo v podmienkach spoločnosti možné zistiť príčinu a miesto vzniku požiaru,
pričom na daných vozidlách v histórii nie je známy žiaden prípad samovznietenia pri vypnutom motore
a odstavenom vozidle. Poukázal na to, že medzi účastníkmi sporná okolnosť bola len v súvislosti

s oprávnenosťou alebo neoprávnenosťou krátenia plnenia vo výške 50 %, keď v danom prípade
odporca znížil plnenie s poukazom na porušenie povinností stanovených v zmluvných dojednaniach,pretože navrhovateľ nenahlásil udalosť ako dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda prevyšujúca 10-
násobok minimálnej mzdy a tiež ako škodu spôsobenú vandalizmom. Súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania vyhodnotil, že na navrhovateľa sa povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu

prevyšujúcu 10-násobok minimálnej mzdy nevzťahovala. Uviedol, že v zmluvných dojednaniach nebol
nijakým spôsobom špecifikovaný pojem „dopravná nehoda“, a preto súd prvého stupňa vychádzal z
ustanovení zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách účinného v čase vzniku
poistnej udalosti, ktoré obsahujú výklad pojmu dopravná nehoda ako udalosť v cestnej premávke, pri
ktorej dôjde k usmrteniu alebo zraneniu osoby, alebo ku škode na majetku v priamej príčinnej súvislosti s

premávkou vozidla, pričom cestnou premávkou sa rozumie užívanie pozemných komunikácií účastníkmi
cestnej premávky s tým, že miestom mimo cesty je najmä pozemok, garáž, parkovisko, čerpacia stanica,
továrenské, staničné a letiskové priestory, obratisko električiek. Z uvedeného teda prvostupňový súd
vyvodil, že škoda na motorovom vozidle v danom prípade nevznikla v súvislosti s dopravnou nehodou,
preto navrhovateľ nemal v zmysle zmluvných dojednaní povinnosť nahlásiť škodu polícii bez ohľadu
na výšku škody. Pokiaľ ide o povinnosť hlásiť škodu hasičskému zboru, poukázal na skutočnosť,

že takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadnych predpisov a navyše sa navrhovateľovi podarilo požiar
uhasiť, preto privolanie hasičského zboru sa mu javilo ako nadbytočné a nelogické, nakoľko samotné
privolanie hasičov by nemalo za následok objasnenie príčiny vzniku požiaru. Súd prvého stupňa mal
za to, že navrhovateľ nemal povinnosť v tomto prípade nahlásiť škodu polícii ani ako škodu spôsobenú
vandalizmom, nakoľko z jeho výpovede vyplynulo, že nemal žiadne indície k tomu, aby usudzoval o

vonkajšom zásahu do vozidla a vandalizmus žiadnym spôsobom nepreukázal ani odporca, hoci ako
príčina požiaru sa nepreukázal ani elektrický skrat. Mal za to, že porušenie povinností poisteného musí
byť jednoznačné, v súlade s poistnými podmienkami, musí byť riadne preukázané, aby mohlo dôjsť
k deklarovaniu toho ktorého porušenia a k následnému kráteniu plnenia, keď v konaní podľa názoru
súdu prvého stupňa nedošlo k preukázaniu porušenia konkrétnej povinnosti poisteného. Uviedol, že

vzhľadom k tomu považoval uplatnený nárok navrhovateľa za dôvodný pokiaľ ide o uplatňovanú istinu,
ktorú navrhovateľ zobral späť v časti o zaplatenie 165,96 Eur predstavujúcej spoluúčasť na poistnom
plnení (konanie bolo o tejto späťvzatej časti návrhu zastavené), a návrhu vyhovel. Konštatoval, že z
poistnej zmluvy vyplýva spoluúčasť vo výške 5 % v prípade odcudzenia celého motorového vozidla a
spoluúčasť vo výške 5.000,- Sk v prípade ostatných poistných udalostí, ktorá skutočnosť vyplynula z

originálu poistnej zmluvy predloženého na pojednávaní dňa 18.2.2013. Súd prvého stupňa teda ustálil
spoluúčasť navrhovateľa na sumu 5.000,- Sk, ktorú bolo potrebné odpočítať z celkového poistného
plnenia prináležiaceho navrhovateľovi, v ktorej časti napokon vzal navrhovateľ návrh dňa 17.12.2012
späť. Ohľadom nároku na príslušenstvo titulom omeškania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom
na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a začiatok omeškania určil odo dňa nasledujúceho po

uplynutí lehoty 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti, s tým, že zamietol návrh v časti
príslušenstva za obdobie od 13.6.2007, odkedy si ho uplatnil navrhovateľ, do 27.6.2007 počítajúc lehotu
15 dní od skončenia šetrenia. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP,
keďže neúspech navrhovateľa v konaní vyhodnotil len za neúspech v nepatrnej časti. Navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 145,- Eur a

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1638,77 Eur.

Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti čo do zaplatenia istiny vo výške 2.255,37 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne od 27.6.2007 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania podal riadne
a včas odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok v týchto častiach zmeniť a návrh ako neodôvodnený
zamietnuť, resp. žiadal napadnutý rozsudok v uvedených častiach zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyvodil záver
o tom, že nebolo povinnosťou navrhovateľa volať políciu ani hasičov na miesto nehody, keď svoje
závery oprel podľa neho len o tvrdenie spoločnosti AUTOTIP, s.r.o. a tvrdenia navrhovateľa. Vytkol
súdu prvého stupňa, že neskúmal širšie súvislosti tákajúce sa poistenia, ako napr. aj ust. § 415
Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, ktorá ukladá navrhovateľovi povinnosť volať políciu

na objasnenie príčiny vzniku škody na vozidle, napr. či bolo v čase udalosti vozidlo naštartované,
či škoda bola spôsobená zásahom tretej osoby, teda vandalizmom, alebo prípadným iným konaním
samotného navrhovateľa, resp. tretej osoby, ktorá mohla napr. podpáliť kabeláž vozidla. Takisto podľa
neho nebolo preukázané, či k nehode nedošlo napr. nacúvaním iného vozila do vozidla navrhovateľa,
čím by bola daná aj definícia nehody pri dvoch vozidlách v prevádzke. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa

nezaoberal posúdením, či škoda na vozidle je vo výške viac ako 10-násobku minimálnej mzdy, nakoľko
pre prípad takéhoto prevýšenia by bolo povinnosťou navrhovateľa volať políciu ako jediný relevantnýorgán oprávnený posúdiť príčinu vzniku škody. Navrhovateľ svojou nečinnosťou podľa neho porušil aj
ust. § 799 Občianskeho zákonníka hovoriace o povinnosti dať pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej
udalosti a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Subjektívne

tvrdenia navrhovateľa tak neboli podložené výstupom príslušného kompetentného orgánu a navrhovateľ
prakticky zmaril priebeh šetrenia poistnej udalosti, čo zakladalo dôvod pre krátenie plnenia. Výstupy
spoločnosti AUTOTIP, s.r.o. označil za výstupy nerelevantnej organizácie kompetentnej posúdiť, či napr.
nešlo o vandalizmus, či bolo auto naštartované a teda či nešlo o zásah tretej osoby. Súd sa podľa neho
mal ex offo zaoberať aj skúmaním, či nedošlo ku krádeži časti vozidla, čo však bolo opäť zmarené

tým, že navrhovateľ neprivolal políciu. Poukázal na ust. § 788 Občianskeho zákonníka o povinnosti
poisťovne plniť v prípade vzniku náhodnej udalosti v zmluve bližšie neurčenej. Uviedol, že na vznik
povinnosti plniť musí dôjsť k splneniu dvoch podmienok, a to k vzniku náhodnej udalosti, v dôsledku
ktorej došlo ku škode a príčinná súvislosť medzi týmito zložkami. Musí sa teda jednať bezvýhradne o
vznik škody v príčinnej súvislosti s náhodnou udalosťou, aby musel poistiteľ splniť povinnosť poskytnúť
plnenie. Uviedol, že prvok náhodnosti je obligatórnym znakom pri všetkých druhoch poistných zmlúv.

V prípade úmyselného vyvolania udalosti povinnosť poisťovne plniť nenastáva. Náhodnosť spočíva
v časovej neurčitosti udalosti, čo však v danej veci je sporné a nepreukázané. Za náhodnú podľa
neho tiež nemožno považovať udalosť, ku ktorej prispeje poistený svojím konaním či opomenutím,
čo mala v danom prípade šetriť polícia. Na základe vyššie uvedeného považoval krátenie plnenia vo
výške 50 % za dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa taktiež označil za nedostatočne

odôvodnený a nepreskúmateľný, čo podľa európskej judikatúry treba považovať za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie. V predmetnej veci sa podľa neho súd prvého stupňa iba priklonil k
tvrdeniam navrhovateľa a rozsudok nedostatočne odôvodnil, keď nebolo preukázané, že by navrhovateľ
neporušil žiadnu z povinností uložených mu poistnou zmluvou, cestným zákonom (zák. č. 315/1996 Z.z.)
a Občianskym zákonníkom.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu písomným podaním zo dňa 10.6.2013 a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol,
že v jeho prípade došlo k náhodnej udalosti, v dôsledku ktorej bolo povinnosťou odporcu poskytnúť
mu plnenie. Zdôraznil, že v jeho prípade nešlo o dopravnú nehodu a teda nebolo jeho povinnosťou

privolať políciu a rovnako nešlo ani o prípad vandalizmu či krádeže. Za podstatné označil preukázanie
skutočnosti, že došlo k náhodnej udalosti s následkom škody, ktorá nebola spôsobená vandalizmom.
Nevznikla ani na základe dopravnej nehody, nakoľko nedošlo k stretu jeho vozidla s iným motorovým
vozidlom, resp. s inou vecou. Nebolo teda jeho povinnosťou volať políciu a ani hasičský zbor. Poukázal
na nevyužitú možnosť odporcu navrhnúť vo veci znalecké dokazovanie. Podanie odvolania považoval

za účelové v záujme oddialenia plnenia. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za dostatočne a
presvedčivo odôvodnený a vyjadrujúci sa ku všetkým skutkovým zisteniam a právnym aspektom veci.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP,

nakoľko dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci
zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny
záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym
smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym
skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec

aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu
návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu
a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z
hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.
3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť

konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj ich podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a
jeho argumenty podporujú príslušný záver o danosti uplatneného nároku. Odôvodnenie rozhodnutia je
pre právnickú i laickú verejnosť prijateľné, je racionálne, logické a spravodlivé. Rozsudok je presvedčivý,

obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP. V ňom dal súd kvalifikovanúargumentáciu o nedôvodnosti krátenia poistného plnenia odporcom. V odvolaní odporca neargumentuje
skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho
hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým

rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a nežiada si
ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, pretože odvolací súd by len opakoval správnosť
záverov súdu prvého stupňa.

Vsporovomkonaní,oktoréideivposudzovanejveci,platízásadadispozičnáaprejednacia.Prejednacia

zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou
účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží na účastníkoch konania a ukladá
im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a §
101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto
povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena
určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno má prioritne

navrhovateľ, dôkazné bremeno odporcu sa odvíja od tvrdení a produkovaných dôkazov navrhovateľom.

Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 131 ods. 1 OSP ak súd nariadi výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch,

majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.

Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 17.12.2012 je zrejmé, že postup súdu prvého stupňa
zodpovedal tomuto procesnému postupu pri výsluchu účastníka a navrhovateľ bol vypočutý vo veci po
zákonnom poučení. Jeho povinnosťou bolo teda hovoriť pravdu a nič nezamlčať. Jeho výpoveď súd
prvého stupňa vyhodnotil za pravdivú a vierohodnú, nie účelovú, a za takú ju považuje i súd odvolací. V

rámci nej dal navrhovateľ súdu jasnú predstavu o vzniku a priebehu tvrdenej udalosti a je preto potrebné
konštatovať, že uniesol okrem povinnosti tvrdenia i povinnosť dôkaznú, keďže v zmysle § 125 OSP za
dôkazný prostriedok sa považuje i výsluch účastníka. Tento dôkazný prostriedok bol navyše podporený
i ďalším dôkazným prostriedkom, a to správou spoločnosti AUTOTIP, s.r.o., pričom spôsob vykonania
tohto dôkazu tiež nebol v rozpore s ust. § 129 ods. 1 OSP o vykonávaní listinných dôkazov (viď zápisnica

z pojednávania zo dňa 18.2.2013). Navyše je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu prihliadnuť na
skutočnosť tvrdenú navrhovateľom v rámci svojej výpovede ako dôkazného prostriedku, že konal v
zmyslepísomnejtelefonickejinštrukcieosôbkonajúcejzaodporcu,ktorétvrdenieodporcanerozporoval.

Vychádzajúc už z vyššie uvedeného, že rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje
hmotnoprávna norma, ktorá má byť na danú vec aplikovaná, je potrebné konštatovať, že navrhovateľ

uvedenými dôkaznými prostriedkami preukázal naplnene skutkovej podstaty § 788 Občianskeho
zákonníka, pretože tvrdil, že o dopravnú nehodu, teda stret dvoch vozidiel, nešlo a že taktiež nešlo
o zásah tretej osoby, t.j. že predmetná udalosť bola náhodná, pričom odvolací súd má za to, že
náhodnosť udalosti je dostatočne a spoľahlivo preukázaná výsluchom samotného navrhovateľa. Došlo
teda k naplneniu základného znaku poistnej udalosti. Plnenie dohodnutého poistného navrhovateľom

nebolo v konaní medzi sporovými stranami sporné, nárok navrhovateľa na zaplatenie bezdôvodného
krátenia poistného bol teda preukázaný. Ak odporca tvrdil určité skutočnosti za účelom vyvrátenia
skutočností tvrdených navrhovateľom, bolo jeho povinnosťou v rámci zásady sporového konania
rovnako uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo však splnené nebolo. Pre úspešnosť
odporcuvkonaníbolopotrebnévyvráteniedôkaznýchprostriedkovprodukovanýchnavrhovateľomnapr.

formou znaleckého posudku. V zmysle § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda došlo k vzniku nároku
navrhovateľa na plnenie zo strany odporcu v celom rozsahu, keďže nastala skutočnosť, s ktorou je
spojený vznik poistiteľa plniť.

Vzhľadom na odvolacie námietky odporcu odvolací súd konštatuje, že neobstojí jeho argumentácia o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti a súd prvéhostupňa venoval jeho odôvodneniu náležitú pozornosť. Stručne a jasne v ňom opísal priebeh konania,
vysvetlil stanoviská a argumentáciu oboch procesných strán, uviedol na vec sa vzťahujúce právne
normy a spôsob ich aplikácie. Svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedajúcim

ust. § 157 ods. 2 OSP. Úvaha o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvého stupňa,
resp. o prípadnej nezákonnosti jeho rozhodnutia je teda vylúčená. Súd nemusí dať v odôvodnení
svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Z tohto aspektu i s poukazom na príslušnú judikatúru (IV. ÚS 115/03) bolo v danej veci

plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd má za to, že skutkové a
právne závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Námietku premlčania nároku navrhovateľa vznesenú na pojednávaní konanom pred súdom prvého
stupňa dňa 17.12.2012 vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú, keďže skutočnosť, či ide o plnenie z
havarijnej zmluvy alebo zákonného poistenia nie je pre posúdenie titulu nároku relevantná a označenie
nesprávneho titulu v návrhu na začatie konania vyhodnotil za zrejmú nesprávnosť v písaní. Navyše

otázka premlčania nároku navrhovateľa netvorila ani obsah odvolacích námietok odporcu.

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého
rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa §

142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) pri sadzbe 101,25 Eur, k tomu režijný paušál vo výške 7,81
Eur a DPH vo výške 20%, všetko podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.