Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/64/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609203264
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5609203264.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: L.

L., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. B. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Dagmar Slafkovskou, advokátkou so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 37, proti žalovaným: 1.) V. V., G.. XX. X. XXXX,
K. Z. B. Č.. XX, X.) V. L., G.. XX. X. XXXX, K. Z. B. Č.. XX, X.) M.. J. L., G.. X. X. XXXX, K. Z. E. Č..
XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, za
účasti zákonnej zástupkyne maloletej Q. I., K. E. Č.. XX, 4.) M.P. A., G.. X. X. XXXX, K. Z. L. I., V.. Q.. Š.
Č.. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jířím Martausom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
M. Pišúta 936/16, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že nehnuteľnosti: rodinný dom súpisné č. XX, postavený na pozemku parcelné č. KN-
C 170, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie B., pozemok parcelné č. KN-C 170, o výmere
707 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie B., pozemok parcelné č. KN-C 171 o výmere
906 m2, záhrady, katastrálne územie B., všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, katastrálne územie B., Obec Jalovec, okres Liptovský Mikuláš,
spolu s vedľajšími stavbami: garáž, sypáreň, stodola, masťaľ, oplotenie a vonkajšie úpravy, patria do
dedičstva po V. L., G.. XX. X. XXXX, zomrelom 2. 12. 2009, naposledy bytom B. Č.. XX, ktorý bol v čase

svojej smrti ich výlučným vlastníkom.

V zostávajúcej časti za žaloba z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 27. 4. 2009 domáhal neplatnosti darovacej zmluvy
zo dňa 28. 7. 2006, uzavretej medzi V. L. A.., G.. XX. X. XXXX ako darcom a L. L., G.. XX. X. XXXX
ako obdarovanou, ktorí boli pôvodne žalovanými v 1. a 2. rade. Z dôvodu úmrtia žalovaných v 1. a

2. rade v priebehu konania došlo k zmene žaloby, ktorá bola pripustená Uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 10. 2012 tak, že nehnuteľnosti: rodinný dom súpisné č. XX, postavený
na pozemku parcelné č. KN-C 170, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie B., pozemok
parcelné č. 170 o výmere 707 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie B., pozemok
parcelné č. 171 o výmere 906 m2, záhrady, katastrálne územie B., všetky nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XX Okresného úradu Liptovský Mikuláš odbor katastrálny katastrálne územie B. Obec Jalovec
okres Liptovský Mikuláš, spolu s vedľajšími stavbami: garáž, sypáreň, stodola, masťaľ, oplotenie a

vonkajšie úpravy, patria do dedičstva po V. L., G.. XX. X. XXXX, zomrelom 2. 12. 2009, naposledy
bytom B. Č.. XX, ktorý bol v čase svojej smrti ich výlučným vlastníkom. Žalobu odôvodnil tým, že dom
súpisné č. XX Z. B. je jeho rodičovským domom, ako synom V. L. st. V roku 2000 - 2001 došlo k
rozsiahlej rekonštrukcii rodinného domu, na ktorom sa zúčastnil žalobca ako aj jeho matka Q. L.. Celéposchodie domu, teda časť prestavby a nadstavbu mal nadobudnúť do svojho vlastníctva žalobca,
ktorý sa podieľal na rekonštrukcii domu aj finančnými prostriedkami, získanými stavebným sporením.
Manželstvo matky žalobcu a V. L. st. zaniklo rozvodom manželstva v roku 2007. Za trvania manželstva

však V. L. st. daroval darovacou zmluvou rodinný dom a pozemky svojej sestre L. L., o ktorej skutočnosti
neinformoval žalobcu, matku žalobcu ako svoju manželku ako ani ďalšie dve deti (žalovaní v 1. a 2.
rade). Uvedené konanie L. L. st. bolo od počiatku v rozpore s dobrými mravmi. Uzavretie uvedenej
zmluvy malo dopad na právne postavenie žalobcu, ktorá skutočnosť bola zistená už v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/32/2008. Účelom darovanej nehnuteľnosti bola snaha V. L. st. vyhnúť

sa finančnému vyrovnaniu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na čo sa
vopred pripravoval pred zánikom manželstva. Bola to aj snaha vyhnúť sa finančnému vyporiadaniu so
žalobcom.UzavretiedarovacejzmluvyneboloskutočnýmprejavomvôleV.L.st.,ktorýsanaďalejsprával
ako vlastník nehnuteľnosti, pričom v darovacej zmluve bolo zriadené vecné bremeno, spočívajúce
v práve bývania a užívania domu v prospech V. L. st. V inzertnej časti týždenníka bol uverejnený
inzerát o predaji rodinného domu s uvedením telefónneho čísla V. L. st. Pracovníci realitnej kancelárie

zhotovovali fotodokumentáciu predmetného rodinného domu za účelom jeho predaja. Darovacia zmluva
je s poukazom na uvedené absolútne neplatná, pre rozpor s dobrými mravmi. Obdarovaná sama navrhla
darcovi, aby jej nehnuteľnosť daroval, lebo sa ide rozvádzať, hoci vedela, že v dome býva žalobca, jeho
matka a manželka darcu a že ich pripraví o strechu nad hlavou. Obdarovaná sama vlastnila jednoizbový
byt v Liptovskom Mikuláši na Podbrezinách, zámerne neplatila za elektrickú energiu, v dôsledku čoho

bol dom odpojený od elektriny. Vzhľadom na úmrtie darcu aj obdarovanej, pôvodne žalovaní v 1. a
2. rade, riešenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy predstavuje predbežnú otázku a je daný
naliehavý právny záujem na určení, že darca bol v čase svojej smrti výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností, ktoré tak patria do dedičstva po darcovi V. L. st.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou súhlasili. Sú deťmi darcu V. L. A..

Maloletá žalovaná v 3. rade sa k žalobe nevyjadrila.

Žalovaná v 4. rade so žalobou nesúhlasila. Vzťahy medzi darcom V. L. A.. (bratom žalovanej v 4.

rade) a jeho manželkou a deťmi boli maximálne vyhrotené. Dochádzalo k vzájomnému fyzickému
napádaniu žalobcom, zasahovala aj polícia. Samotné správanie sa žalobcu bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Negatívne vzťahy vyvrcholili až do nenávisti. Darca sa uchýlil k svojej sestre, obdarovanej,
keďže atmosféra v rodinnom dome z dôvodu častých fyzických konfliktov bola neznesiteľná. Samotné
odpojenie od elektrickej energie bolo vykonané z dôvodu, že žalobca si neplnil svoju povinnosti, a to

neplatením zálohových platieb za elektrickú energiu ako aj nedoplatkov. Žalobca nepreukázal dôvod
neplatnosti darovacej zmluvy. Každý môže s predmetom svojho vlastníctva voľne nakladať. Žalovaná
sa nebráni vyrovnaniu so žalobcom, je však nutné, aby preukázal, čo za svojho majetku investoval do
predmetnej nehnuteľnosti. Navrhla preto žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinami: výpisom z listu vlastníctva
č. 83, darovacou zmluvou, fotodokumentáciou, faktúrami, stavebným povolením, rozhodnutím
stavebného úradu, zapožičanými spisovými materiálmi o priestupku, oznámeniami o úmrtí, pripojenými
spismi tunajšieho súdu sp. zn. 8C/32/2008, 5C/35/2008 zistiac nasledovné:

Výsluchom pôvodne žalovaného v 1.rade L. L. A.. bolo zistené, že k darovaniu nehnuteľnosti sestre
ho viedlo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s manželkou - matkou žalobcu. Pri
vyporiadaní BSM jej spodná časť domu nepatrila, ako ani jeho deťom, za to, čo začali s ním robiť. K
darovaniu ho viedlo vyporiadanie BSM. Žalobca a matka žalobcu sa neprávom rozťahujú na dolnom
podlaží, hoci im patrí iba vrch. V dome býva aj sestra. Z domu sa odsťahoval dňa 3. 11. 2007. Žalobca

mu prispieval sumou 1.000,- Sk mesačne, pokiaľ sa nerozviedol. Elektrinu prestal potom platiť. Keď bol
už dom postavený, tak začali rozpory s manželkou.

Pôvodnežalovanáv2.radeL.L.vosvojejvýpovediuviedla,žepredmetnýdompatriljejotcoviV.L.,ktorý
ho v roku 1994 daroval synovi V. L. st. Rok pred rozvodom bol V. L. A.. ohrozovaný na živote. Žalobca

sa mu vyhrážal zabitím. Podávalo sa trestné oznámenie. Vyhrážala sa mu aj jeho bývalá manželka.
Žalovaná v 1. rade začala bývať v dome. Slovne ho napádali, provokovali, bočili od neho. L. L. sa o
neho starala, varila, prala mu, chystala veci do roboty. Prispievala na náklady spojené s bývaním. Keď
ho manželka a deti odmietli, rozhodol sa darovať dom. Pre nedoplatok na elektrické energie sa rozhodliodpojiť žalobcu od elektriny. Nebol dôvod oznamovať darovanie domu. V. L. st. nároky na finančné
vyrovnanie z nadstavby uznával, nesúhlasil len s ich výškou. Darovacia zmluva je platná. Elektrinu
odpojili dňa 7. 2. 2008.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, v predmetnom rodinnom dome bývala okrem neho jeho matka Q.
L.. Žalovaná L. L. vlastnila byt na Podbrezinách. Žalovaný V. L. st. býval už pri svojej priateľke. Od
narodenia žalobca býval v predmetnom rodinnom dome, ktorý je jeho rodičovským domom. Býval tam
s rodičmi aj so svojimi súrodencami. Bývali v ňom aj otcovi rodičia. Okolo roku 1998 žalobca sa mienil

oženiť. Rozhodli sa urobiť rekonštrukciu domu, v rámci ktorej sa pristavila veranda, vybudovali nové
chodníky, nová fasáda celého domu, zateplenie severnej steny domu, obloženie sokla pieskovcom,
výmena všetkých okien za plastové. Okrem toho sa realizovala prístavba rodinného domu, a to nová
bytová jednotka, pozostávajúca z troch izieb: kúpeľne, kuchyne, chodby a schodiska. Prístavba tvorí
súčasť rodinného domu. Stavebné povolenie bolo vydané na rodičov žalobcu V. L. a Q. L.. Materiál sa
zabezpečoval prostredníctvom firmy, práce sa robili svojpomocne, rodičia, súrodenci, žalobca. Niekedy

pomohliľudiazdediny.NiečopomohlaajL.L.a párkrátboliajsynoviažalovanejv4.rade.Rekonštrukcia
prístavby rodinného domu bola financovaná tak, že rodičia žalobcu brali úver, stavebné sporenie
okolo 100.000.- Sk až 150.000,- Sk. Tento úver bol splatený, v dôsledku čoho nebol už predmetom
vyporiadania BSM. Žalobca investoval na rekonštrukciu a prístavbu zo stavebného sporenia sumou
150.000,- Sk, t.j. 4.979,09 eur. Okrem toho financoval úhradu materiálu použitého na rekonštrukciu

zakupovaním materiálu u firmy Petrus. Ako rodina chovali zvieratá - býky, ovce, z predaja ktorých
zvierat bol tiež príjem investovaný do rekonštrukcie prístavby. Na chove domácich zvierat sa podieľali
všetci členovia rodiny, teda rodičia žalobcu a súrodenci. Obdarovaná L. L. mala byt na Podbrezinách
v Liptovskom Mikuláši. Napriek tomu bývala v predmetnom rodinnom dome. Za života starých rodičov
spávala v obývacej izbe, na váľande. Nikdy nevlastnila spoluvlastnícky podiel k domu. Bolo jej dobre,

nemala náklady spojené s bývaním. Predmetný rodinný dom mal prednú časť, pozostávajúcu z troch
izieb, kuchyne a kúpeľne, špajze, chodby, ktorá bola obývaná rodičmi žalobcu a jeho súrodencami. V
obývacej izbe spávala otcova sestra L.. V rámci rekonštrukcie rodinného domu sa nadstavila prístavba
ako prvé nadzemné podlažie, ktorá pozostávala z troch izieb, z kuchyne a príslušenstva. Okrem toho
v dome bol samostatný vchod do zadnej časti, obývaný starými rodičmi žalobcu, kde bola jedna izba,

kuchyňa a špajza. Kúpeľňa bola spoločná. Po smrti starých rodičov sa otcova sestra L. presťahovala
do zadnej časti, kde bývali starí rodičia. Žalobca investoval z vlastných finančných prostriedkov do
materiálu na rekonštrukciu prístavby sumu približne 300.00,- Sk, t. j. 9.958,18 eur. V roku 2002 bola
skolaudovaná prístavba a rekonštrukcia domu. Žalobcovi otec povedal, aby žalobca prispel financiami
na rekonštrukciu a prístavbu domu, pretože rodičia už nemali financie na dokončenie. Keďže žalobca

chcel bývať v dome so svojou vlastnou rodinou, urobil tak. Otec žalobcovi prisľúbil, že vrchná prístavba
predstavujúca novú bytovú jednotu, bude jeho. Garáž je technicky prepojená s domom, za ktorou sa
nachádza hospodárska budova, v ktorej je sypáreň a maštaľ. Je tiež technicky spojená s domom. Po
ukončení rekonštrukcie a prístavby sa žalobca oženil (v roku 2002). Spolu s manželkou obývali novo
pristavenú časť. V prednej časti prístavby býval brat žalobcu žalovaný v 2. rade, do doby, kým odišiel

pracovať do Anglicka (pred 7 rokmi). V prednej časti domu bývali rodičia žalobcu a zadnú časť domu
obývala otcova sestra L.. Žalovaná v 1. rade (sestra žalobcu) sa vydala, istú dobu bývala mimo domu, po
svojom rozvode sa vrátila späť. Žalobca sa rozviedol v roku 2005. Domácnosť fungovala celkom dobre,
kýmnevyšlonajavo,žeotcovasestraL.nadobudlacelýdomdosvojhovýlučnéhovlastníctva,nazáklade
darovacej zmluvy uzavretej s otcom žalobcu. Do uvedenej doby matka žalobcu svojmu manželovi

varila, prala. Vzťahy medzi rodičmi sa následne začali vyhrocovať do tej miery, až vyústili do rozvodu
manželstva. Otec žalobcu porušil zásadu manželskej vernosti už v čase po narodení žalovaného v
1. rade. V roku 2006 si však našiel ďalšiu známosť. Potom si našiel novú partnerku, s ktorou sa mu
narodila maloletá žalovaná v 3. rade. Keď otec žalobcu prišiel opitý, o jednej v noci, vyháňal všetkých z
domu, svoju manželku, aj sestru L.. Keď mu manželka podala jedlo, napľul do neho, vysypal do koša.

Rodičia žalobcu sa rozviedli v roku 2007. Návrh na rozvod manželstva podal otec žalobcu, ako dôvod
uviedol novú známosť. V priebehu konania o vyporiadanie BSM otec žalobcu zomrel. Matka žalobcu si
uplatnila v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva pohľadávku z titulu spoločných investícií
do domu otca. Keď raz sedeli so žalovanou v 4. rade (otcovou sestrou M. A.), povedala mu, že čo
žalobca chce, veď z domu mu nič nepatrí. Žalobca zašiel na katastrálny úrad, kde zistil, že v roku 2006

došlo k prevodu domu na otcovu sestru L.. Keď sa jej na to pýtal, poprela uvedenú skutočnosť. Otec
mu povedal, že žalobca sa mohol mať dobre, keby bol stál na jeho strane. Otec však vyháňal z domu
matku žalobcu, ako aj sestru s malým dieťaťom. Vo februári 2008 boli odpojení od elektriny. Zariadil to
otec žalobcu spolu s manželom žalovanej v 4. rade. Ten nahováral a podnecoval otca k tomu. Sestražalobcu bola nútená odísť z domu. Otec žalobcu svojej manželke vykrikoval, že ju pripraví o všetko, o
strechu nad hlavou. Robil stresy. Matka žalobcu v tom čase pracovala v dvoch zmenách. Stalo sa, že
otec žalobcu si priviedol svoju priateľku aj do domu. Našli dom v zime pootváraný, bola v ňom hrozná

zima. Otec žalobcu popieral prevod. Pritom sa sám vyjadril, že sa chcel vyhnúť výplatku pre žalobcu a
svoju manželku v rámci vyporiadania BSM, keďže nemal peniaze. Preto previedol nehnuteľnosť na svoju
sestru L.. Otcova sestra L. vypovedala v súdnom konaní, že o prevode nechceli nikomu povedať. Urobili
to poza chrbát. Bývanie v dome už bolo problematické. V dome bola odpojená elektrina. Po smrti otca
žalobcu a jeho sestry L. opäť došlo k problémom. Žalobca s matkou býval naďalej v dome. Žalovaná v 4.

rade prišla s pracovníkom realitnej kancelárie a vyzvala ich, aby dom opustili. Žalobca ukázal žalovanej
v 4. rade rozsudok tunajšieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby otcovej sestry L., ktorá
sa domáhala vypratania žalobcu a jeho matky z domu. Žalovaná v 4. rade následne na obecnom úrade
vykrikovala a odhlásila žalobcovi a jeho matke, žalovanému v 1. rade trvalý pobyt v dome. Žalovaná
v 4. rade má pritom svoje bývanie. Okrem toho zdedila byt po sestre L. L., ako aj financie. Do domu
nedala žiadne financie, nerobila na ňom. Bola vyplatená po smrti starých rodičov z domu. Jej to však

stále nestačilo. Po tom, čo sa dozvedeli o prevode domu, peniaze za elektrinu s mamou dávali otcovi
žalobcu. Boli však upozornení otcovou sestrou L., aby peniaze nedávali otcovi žalobcu, ktorý ich prepije,
ale jej. Otcova sestra dávala peniaze do kuchyne a odtiaľ mizli. Žalobca zabezpečil podružné meranie
elektrickej energie a jej dodávku od suseda, meranie bolo oficiálne prostredníctvom elektromeru. Nie je
pravdivé tvrdenie žalovanej v 4. rade o trávení vianočných sviatkov v roku 2008 s otcovou sestrou L..

Strávila ich u kamarátky N. L. v Bobrovci. Je prirodzené, že matka žalobcu odišla zo spálne od svojho
manžela, keďže spával s inou ženou. Je pravdou, že sa žalobca zahnal na otca ringo-pílou. Boli privolaní
policajti, riešilo sa to v priestupkovom konaní. Nebolo to posúdené ako protiprávne konanie. Stalo sa to
keď sa dozvedel, že dom bol darovaný. Vzťahy medzi žalobcom a jeho otcom do roku 2006 boli dobré.
Kým sa nedozvedel, že poza chrbát bol darovaný dom otcovej sestre L.. Následne otec žalobcu naďalej

vystupoval ako majiteľ domu. Chodieval so záujemcami o kúpu. Žalobca informoval uvedené osoby, že
sú v spore. Sestra L. sa stravovala u nich v rodine. Matka varila. Žila z toho, čo sa dopestovalo v záhrade
a mäsa boli plné boxy, keďže sa chovali zvieratá. Otcova sestra L. neprispela na rekonštrukciu stavby
žiadnou sumou. Pôžičku si zobral otec žalobcu so svojou manželkou z O. A. A..

Výsluchom žalovanej v 1. rade bolo zistené, že od narodenia, ako dcéra otca žalobcu, bývala v dome
spolu so súrodencami a rodičmi. V dome bývali aj starí rodičia a otcova sestra L.. V domácnosti sa
chovali zvieratá, zajace, ovce, býky. Mala z toho úžitok aj žalovaná v 4. rade, ktorej otec dával mäso.
Narobili sa ako deti. Otec žalobcu si od počiatku vypil, bo agresívny. Aj vo vzťahu k mame. Boli privolaní
policajti. Pamätá si na to ako dieťa. Starý otec otca žalobcu napomínal kvôli správaniu. Keď si našiel inú

známosť, rodina žalovanej v 4. rade sa s matkou žalobcu prestala rozprávať. Trvalo to 20 rokov. Otcovu
sestru L. chovali jej rodičia. Otec žalobcu vždy vravieval žalobcovi, že prístavba (vrch domu) bude jeho.
Žalobca tam investoval peniaze. Matke žalobcu otec vykrikoval, že ju pripraví o všetko. Žalovaná v 4.
rade ukázala žalovanej v 1. rade v minulosti kožuch, ktorým bola vyplatená starými rodičmi. Potvrdila
tvrdenia žalobcu o rekonštrukcii a prístavbe domu. Zvalila sa celá nadstavba a vypratala sa. Žalobca

si zobral úver zo stavebného sporenia, rodičia prispeli tiež finančnými prostriedkami. Celá rodina sa
na tom podieľali, presnejšie rodičia a súrodenci. Žalobca robil svojpomocne ďalšie úpravy v interiéri. V
kuchyni zabudoval kuchynskú linku, dal nábytok, obklad okolo domu, tatranský profil. Narobil sa tam,
jeho to bavilo. Veril, že bude tak, ako mu to otec sľúbil. Dom je veľký, vykurovanie náročné. Žalovaná v
4. rade si nárokuje na nehnuteľnosť, neprispieva žiadnym spôsobom. Žalobca zabezpečil kúrenie tuhým

palivom. Otcova sestra L. bola tiež vyplatená z rodičovského domu. Po rozvode manželstva žalovanej v
1. rade v roku 2005, jej otec povedal, že sa môže vrátiť domov. Prišla aj so synom. Finančne prispievala.
Vzťahy v rodine sa zmenili po uzavretí darovacej zmluvy. Po roku sa žalovaná v 1. rade odsťahovala.
V dome bývala od svojho narodenia do roku 2006 -2007. Vydávala sa v roku 2008. Bola nútená odísť z
domu, keďže otec ich odpojil od elektriny. Otec chodieval opitý aj v minulosti. Boli privolávaní policajti.

Záležitosť riešil aj starosta. Synovia žalovanej v 4. rade chodili k nim, mali radi matku žalobcu. Keď sa
vrátili z diskotéky, matka žalobcu sa o nich postarala.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2005 odišiel do Anglicka. Dovtedy vzťahy
v rodine boli v poriadku. Vzťah medzi otcom žalobcu a jeho sestrou L. v tom čase nebol optimálny.

Hádali sa. Keď nadobudol od svojich súrodencov vedomosť o nadviazaní známosti otca s inou ženou,
telefonoval otcovi. Ten to popieral. Keď sa dozvedel od súrodencov o prevode domu, telefonoval otcovi,
ktorý prevod popieral. Vzťahy v rodine boli dobré. Mama varila. Otec mal vždy navarené a vypraté.
Otec však chodil opitý, zle sa správal, všetkým členom rodiny nadával. Vylial celý hrniec po kuchyni.Po prevode domu sa vzťahy zmenili. S otcom sa nedalo komunikovať. Matka bola z udalosti rozrušená,
plakala. Rodičia mali stavebné sporenie, financie boli použité na rekonštrukciu. Nebola to však malá
prestavba. Žalobca sa išiel ženiť. Otec mu povedal, že ak žalobca doloží peniaze, môže obývať vrchnú

časť. Žalobca vybral peniaze a stavba sa dokončila. Žalobca býval vo svojej časti s manželkou a
maloletou dcérou. Žalovaný v 2. rade býval vo vedľajšej izbe. Sestra L. nikdy nevarila na stavbe pre
chlapov. Robila to matka žalobcu. Pár krát prišli pomôcť synovia žalovanej v 4. rade. Každý v dedine
vedel, že otec žalobcu sa nebránil pálenke. Manžel žalovanej v 4. rade dal odpojiť elektrinu v dome.
Dva roky žili pri sviečkach.

Žalovaná v 4. rade vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosť, že rodina jej brata V. L. žila v predmetnom
rodinnomdome.Prijednomzposedeníjejbratpovedalovšetkomhroznom,čosavdomerobí.Rozhodol
sa darovať dom sestre L.. Žalovaná v 4. rade mu odpovedala, že je dospelý, nech urobí, ako mu srdce
káže. Slobodne sa rozhodol a daroval dom sestre L.Š.. Ona sa o neho starala, varila, prala. Brat zašiel
za právničkou pani M.. Urobil to z vďačnosti k sestre, ktorá sa o neho starala. Problémy začali v období,

keď sa nasťahovala opäť do domu žalovaná v 1. rade. Nie je pravdou, že brat vyhadzoval sestru L. z
domu. Matka žalobcu sa odsťahovala zo spoločnej spálne a začal teror v dome. Všetci členovia rodiny
sa zrazu rozpŕchli, ani sa mu nepozdravili, nikto s ním nekomunikoval. Odišiel preto bývať do zadnej
časti domu k sestre L.. Od brata vie, že žalobca sa vyjadril, že otcovi ruky poláme, keď si zoberie jedlo.
Nalial svojmu otcovi do auta hmotu, v dôsledku ktorej bolo vozidlo nepojazdné. Bolo to v období do

rozvodu manželstva brata. Žalobca s k otcovi nesprával dobre, zahnal sa na neho ringo-pílou. Brat V. L.
si vypil ako každý iný človek. Staral sa o svoje deti. Kúpil im, čo im na očiach videl. Dcére urobil svadbu,
akú v dedine nemal nikto. Boxy boli plné mäsa. Sestra L. tiež deťom kupovala. Žalobca jej však vynadal.
Žalobca robil schválnosti aj sestre L.. Povedala jej to. Bolo to v období od roku 2007 do roku 2009.
Nikde to nehlásila. Sestra L. chcela predať dom. Požiadala brata, aby jej v tom pomohol. Pokiaľ brat

vyhadzoval ostatných z domu, bol pod tlakom, možno aj v zúrivosti to povedal. Dom nikdy nesľuboval
deťom. Potvrdila výplatky z rodičovského domu, boli to tie kožuchy. Žalovaná v 4. rade vie, že brat chcel
deti vydediť. On ich nevydedil. Uzavrel darovaciu zmluvu. Sestra L. podporovala rodičov, prispievala
na vodu a elektrinu. Pomáhala pri doopatrovaní. Financovanie rekonštrukcie domu sa žalovaná v 4.
rade nevedela vyjadriť. Jej brat si zobral pôžičku. Sestra L. povedala, že tam niečo dala, nepovedala

koľko. Pomôcť boli aj synovia žalovanej v 4. rade, manžel. Brat žalovanej sa vyjadril, že dom dá rodine.
Nehovoril konkrétne. Do rodiny patria aj deti po nebohom bratovi. Manželka žalobcu odišla bývať zo
spálne, keď v dome nastal hurhaj. Bolo to po návrate žalovanej v 1. rade po rozvode. V roku 2008 sestra
L.a trávila vianočné sviatky u žalovanej v 4. rade. Brat si vypil ako každý iný človek. Ťažko pracoval.
Staral sa o rodinu. Mal trocha agresívnu povahu. Jeho žena pre to nemala pochopenie. Nebola ani do

voza ani do koča. Brat mal tri mimomanželské známosti. Prvá po narodení žalovaného v 2. rade. Tretia
bola po roku 2007, s ktorou sa mu narodilo dieťa, žalovaná v 3. rade. Matku žalobcu žalovaná v 4. rade
nepovažovala za švagrinú. 30 rokov sa s ňou nerozprávala. Je samozrejmé, že zápisnicu o pojednávaní
si mohol prečítať aj svedok M. A..

Výsluchom svedka M. A., syna žalovanej v 4. rade, bolo zistené, že má vedomosť o predmete konania od
svojej matky. Za života starej matky boli vzťahy v rodine na prijateľnej úrovni. Svedok chodieval pomáhať
do rodiny. Na zabíjačky. Celkovo tá atmosféra sa mu páčila. V zime chodievali na návštevu. Keď teta L.
zomrela, neboli na pohrebe L.. Pri rekonštrukcii domu bol pomôcť dva alebo trikrát, veľmi nie. Jedenkrát
osekávali starú omietku. Deti a vnúčatá sa k starej matke nesprávali normálne. Kričali, búchali dverami.

Prácu so senom mal svedok rád. Chodil kosiť pre zajace, keď bol na prázdninách. Cez víkendy sečku
rezať, hnoj sa kydal.

Výsluchom svedka M. A., manžela žalovanej v 4. rade, bolo zistené, že má vedomosť o predmete
konania od žalovanej v 4. rade, ako aj od zomrelého V. L.. Ten so svojou sestrou L. chodievali k nim.

Svedok počúval ich rodinné problémy. V. L. chcel darovať dom L. L.. Prvýkrát sa o tom zmienil začiatkom
roka 2006, postupne častejšie. Povedal švagrovi, že on je vlastník a môže si zo svojím majetkom
naložiť, ako sa mu chce. Švagor sa vyjadril, že pôjde za B.. M., ktorá bude vec vybavovať. Po uzavretí
darovacej zmluvy svoje rozhodnutie neľutoval. V roku 2009 sa naposledy stretol so švagrom. Cítil sa
zle po psychickej stránke. Povedal svedkovi, že na svedomí ho majú jeho deti a jeho manželka. Potom

sa obesil. Keď zomrela matka V. L. v roku 2004, vtedy sa to začalo. Zhoršilo sa to, ako sa nasťahovala
žalovaná v 1. rade. Švagor sa vyjadril, že ju v dome nechce. Potom sa vzťahy vyostrovali. Švagor
odišiel bývať k sestre L. do zadnej izby. Následne sa odsťahoval k priateľke Q. I.. Keď narastal dlh za
elektrinu, svedok povedal švagrovi, že buď to zaplatí, alebo odpojí domácnosť od elektriny. Osobnezaviezol švagra do elektrární, aby dal odpojiť elektrinu. Od roku 1980 bol vzťah svedka a matky žalobcu
zlý. Švagor mal stavebné sporenie a povedal, že aj žalobca má stavebné sporenie s cieľovou sumou
100.000,- Sk. Svedok nechodil pomáhať pri rekonštrukcii rodinného domu. Švagor V. L. pil ako každý.

Nebol na protialkoholickom liečení. Vypil si príležitostne.

Výsluchom svedka T.. B. O., bolo zistené, že od roku 1981 pozná rodinu L., keďže sa nasťahoval do
rodinného domu oproti. Rodičia žalobcu boli jeho spolužiakmi zo základnej školy. Otec žalobcu V. L.
prišiel za svedkom, či by nezobral do zamestnania žalobcu. Svedok tak urobil. V rokoch 2003-2004

pracoval u neho na dohodu aj žalovaný v 2. rade. Keď sa robila nadstavba rodinného domu L.,
bolo to v roku 1999 - 2000, firma svedka vykonávala na nadstavbe stavebné práce, klampiarske
práce, betónovú mazaninu, poskytol sa rôzny stavebný materiál, robili sa zámočnícke práce. Stavebné
povolenie zabezpečoval brat matky žalobcu pán W.. Bol zamestnaný v tom čase u svedka, niektoré
práce robili aj svojpomocne. Svedok sa bol pozrieť na stavbe asi trikrát. Pán W. pomáhal riešiť všetky
záležitosti, od vybavenia stavebného povolenia až po kolaudáciu. Vzťahy v rodine L. približne do roku

2005 boli perfektné, dobré. Otec žalobcu V. L. si vypil, ale nedopustil na svoje deti. Mal iné známosti. Keď
nadviazal známosť so ženou s Pavlovej Vsi, odvtedy začala nenávisť voči deťom a manželke. V dedine
sa rozprávalo, že keď sa rodina dozvedela o prevode, vtedy vznikla nenávisť. Aj tie deti riešili, prečo
to urobil. V roku 1992 bolo svedkovi povedané, že bez súhlasu V. L. jeho manželka dala pokrstiť deti v
kostole. To mu vadilo. Dozvedel sa o tom veľmi neskoro. V roku 2007 mal svedok telefonát, v ktorom

sa mu muž predstavil ako vyšetrovateľ a kládol otázky týkajúce sa možnosti krádeže u nich vo firme, s
tým, že vyšetrujú žalobcu. Svedok spoznal hlas v telefóne, videl aj telefónne číslo, išlo o otca žalobcu
V. L.. Svedok mu preto navrhol stretnutie. Po otázke svedka, aby vysvetlil telefonát, prečo tá nenávisť
voči žalobcovi. Vtedy mu otec žalobcu povedal, že daroval svoj dom sestre L.. Svedok sa ho opýtal,
prečo to urobil, keď vždy hovoril, že dom, nadstavba bude patriť žalobcovi. Na to reagoval, že nenávidí

svoju ženu, ako prišla s holým zadkom do domu, tak aj odíde. Povedal, že sa mu to podarilo urobiť
so sestrou L.Š. a s právnikom, ktorý to zariaďoval. Následne sa pohádali a otec žalobcu ho požiadal,
aby ho neoznámil, že sa vydával za vyšetrovateľa. Keď sa vybavovalo stavebné povolenie v súvislosti
s nadstavbou domu L., otec žalobcu chcel, aby sa to veľmi rýchlo vybavilo, aby sa mohlo začať stavať.
Preto nedošlo k prevodu časti pozemku na žalobcu, lebo by prevody dlho trvali. Vybavilo sa povolenie

na otca žalobcu. V robote to preberali s páno W., ktorý celú vec zariaďoval, časť pozemku v súvislosti
s nadstavbou sa mala previesť do vlastníctva žalobcu. Svedok mal o tom vedomosť aj v súvislosti, že v
tom čase bol členom stavenej komisie na Obecnom úrade v Jalovci. Na stavebnom konaní sa spýtal otca
žalobcu na túto záležitosť. Ten sa vyjadril, že kvôli uvedenému dôvodu to teraz prevod robiť nebude, že
to má čas a potom prevedie časť pozemku na žalobcu. Svedok si spomínal, že v osemdesiatych rokoch

bola zabíjačka. Prišiel otec žalobcu a bol veľmi opitý, vyhadzoval kaktus, ktorý bral do rúk a potom chodil
s obviazanými rukami. Spolu s manželkou sa V. L. zúčastňoval rôznych podujatí, guláše, podujatia pre
deti. Keď bol V. L. opitý, nadával, vykrikoval. Jeho manželka ho šla odviesť, alebo zabezpečila odvoz.
V čase, keď sa robila nadstavba, otec žalobcu mu doniesol hovädzie mäso a ako odplatu chcel alkohol.
Svedok ho vyplatil a dal mu aj pálenku.

VýsluchomsvedkaA.W.,bratamatkyžalobcu,bolozistené,žeakorodinasasL.vzájomnenavštevovali.
Otec žalobcu spomínal, že chcel by robiť nadstavbu tak, aby bytová jednotka, ktorá bude postavená,
tak bude vo vlastníctve žalobcu. Mala byť na neho prevedená. Bolo to v roku 1999. Prebehli stavebné
práce,vzniklanovábytovájednotka,pozostávajúcaztrochizieb,kúpeľne,kuchyneachodby.Kolaudácia

bola v roku 2002. Materiál aj práce dodávala firma Petrus, bol to rôzny stavebný materiál, piesok, štrk,
tehly, vykonávali sa hydroizolačné, tepelnoizolačné práce, oceľová konštrukcia. Robila sa rekonštrukcia
aj prízemia, menili sa dvere, kúpeľňa, inštaloval sa nový kotol, vonkajšie terénne úpravy, zatepľovala
sa severná stena domu, bola urobená kompletne nová fasáda, balkóny. Menili sa kompletne okná na
dome, kotol ústredného kúrenia sa vymenil. Vo vnútri sa realizovala úprava omietok, maľby. Svedok

vykonával pozíciu stavebného dozoru. Chodil na stavbu takmer každý deň. Keď žalobca spomenul, že
majú s manželkou stavebné sporenie, ako aj žalobca. Keď sa sporenie minulo, otec žalobcu spomínal,
že aj žalobca má úspory a dofinancovával to z týchto úspor. Práce sa vykonávali aj svojpomocne. Keď
sa zhadzovala strecha, búrali omietky, strop, murárske práce. Robili to kamaráti žalobcu, ako aj jeho
otca, ľudia z obce. Práce robila aj firma Petrus. Otec žalobcu si rád vypil, nepoznal mieru. Svedok bol

prítomný dvoch konfliktných situácií, pri ktorej rozbil akvárium, vykrikoval na manželku. Pri ďalšej spadol
medzi kaktusy. Po narodení žalovaného v 1. rade si našiel mimomanželský pomer. Ďalšiu priateľku mal
z Pavlovej Vsi. Otec žalobcu s deťmi vychádzal normálne. Žalovanej v 1. rade sám navrhol, že môže
k nemu prísť bývať. Potom sa to začalo vyostrovať. Matke žalobcu vykrikoval, že ju vyhodí z domu.Žalovaná v 1. rade bola tiež nútená odísť z domu, keďže došlo k odpojeniu od elektriny. Po tom otec
žalobcu podal žiadosť o rozvod. Svedok dohováral matke žalobcu, prečo mu stále varí, perie. Matka
žalobcu reagovala, že ona na rozvode netrvá, že je zvyknutá. Nedá jej to, nenavariť a neoprať. Keď

boli rozvedení, otec žalobcu svoju bývalú manželku vyhadzoval z domu, že tam nemá nič. Od samého
začiatku otec žalobcu hovoril, že v postavenej bytovej jednotke bude bývať žalobca. Tá sa mala prepísať
na žalobcu. Keď si otec žalobcu vypil, vyhadzoval aj žalovanú v 1. rade aj svoju manželku, žalobca ho
napomínal ohľadom alkoholu. Keď sa rodina L. dozvedela o prevode domu, bol to pre nich šok. Otec
žalobcu ich začal vyháňať, že tam nemajú nič. Sestru V. L.Q. pani L. svedok videl v období prestavby len

prejsť po dvore. Varievala matka žalobcu, z toho sa najedla aj pani L.. V. L. a sestra L. žili ako súrodenci,
tiež to nebolo najlepšie, osobitne keď sa stavalo. V. L. nadal sestre, že nič nepomáha, že aspoň pri
varení by mohla pomôcť. Vychádzali normálne, ale pri tom alkohole aj na ňu bol agresívny.

Výsluchom svedkyne B.. N. M., advokátky a sesternice V. L. A.. bolo zistené, že má vedomosť o
predmete konania, ešte z obdobia, keď žil V. L.. Ide o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú svedkyňa

vyhotovovala. Požiadal ju o to V. L.. Svedkyňa sa opýtala na dôvod jeho rozhodnutia, V. L.Š. sa vyjadril,
že rodinné pomery a vzťahy k manželke a deťom nie sú dobré, že sa k nemu nesprávajú slušne.
Vyhrážajú sa mu, nestarajú sa o neho. Jediný, kto sa o neho stará po smrti jeho matky, je sestra L..
Svedkyňa navrhla, aby si V. L. ponechal vecné bremeno a právo doživotného bývania v dome. Keď bolo
pojednávanie o bezpodielovom spoluvlastníctve, svedkyňa V. L. poučila, že určite bude musieť svoju

ženu vyporiadať. Keď svedkyňa prišla na návštevu, väčšinou chodievala do časti domu, kde bývala
matka V. L. a jeho sestra L.. Čo sa dialo vo vedľajšej časti domu, kde bývala ostatná časť rodiny,
svedkyňa nemala vedomosť. Zo strany matky V. L. boli problémy v tom zmysle, že nie práve najkrajšie
sa chovajú k svojmu otcovi, manželka sa nestará. Svedkyňa videla, že V. L. prišiel večer domov, prišiel
k matke. Videla ho tam najesť, rozprávať sa, umyť. Povedala dcére L., aby sa starala o brata. V. L. si

vypil. Svedkyňa ho opitého nevidela. Vie z rečí, že si rád vypil. Čo sa dialo, svedkyňa nevedela uviesť.
Má vedomosť o známosti, s ktorou žil a s ktorou mal aj dieťa. Svedkyňa nepovažovala za potrebné riešiť
otázku bývania ostatných členov domácnosti pri spisovaní darovacej zmluvy. Svedkyňa upozornila V. L.,
že v nadstavbe býva jeho syn a zrejme bude mať finančné nároky. V konaní o BSM zastupovala V. L..
Bol problém dohodnúť sa na výške vyporiadania s matkou žalobcu. V. L. sa nebránil, sporná bola výška.

Ponúkal matke žalobcu 20.000 až 25.000 eur. Problém nastal, keď sa V. L. narodila maloletá dcéra
J.. Partnerka, s ktorou žil, naliehala na neho, aby sa osamostatnili a mali kde bývať. Chcela to riešiť
vrátením sa do pôvodného domu. Svedkyňu navštívil V. L. a povedal, že jeho žena sa chce osamostatniť
a potreboval by kúpiť nehnuteľnosť. Nemal peniaze. Chcel sa vrátiť do rodinného domu. Svedkyňa mu
povedala, že by mohlo byť problémom, ak by šli ako nájomníci do domu. Odporúčala mu, dohodnúť sa

so sestrou, aby sa zrušilo vecné bremeno, dom sa dal do zálohy a požiadalo sa o úver. Svedkyňu V.
L. informoval, že so sestrou sa dohodol a to vecné bremeno zruší. Požiadal svedkyňu o vypracovanie
zmluvy o zrušení vecného bremena. Partnerka V. L. žiadala, aby si pýtal vrátenie domu, ktorý daroval
L. L.. Navrhol svedkyni, či by ju mohla presvedčiť, aby netrvala na vrátení domu. Partnerka pani I. sa
vyjadrila, aby sa ju nepokúšala svedkyňa presvedčiť, že vrátenie daru je možné, keďže sa bola radiť

u iného advokáta.

Z obsahu zapožičaného spisového materiálu Katastrálneho úradu v Žiline, správa katastra Liptovský
Mikuláš, bolo zistené,dňa 6. 10. 2006 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech L. L., na základe
darovacej zmluvy uzavretej dňa 28. 8. 2006, medzi V. L., G.. XX. X. XXXX, K. B. Č.. XX ako darcom

a L.U. L., P.. L., G.. XX. X. XXXX ako obdarovanou. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX, k. ú. B., a to stavba rodinného domu, súpisné č. XX, postaveného na pozemku
parcelné č. KN 170, so všetkými vedľajšími stavbami, ktoré sú postavené ako príslušenstvo k rodinnému
domu, súpisné č. XX na parcele č. KN 170, v katastri nezapísanými, pozemky parcelné č. KN 170,
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 707m2 a parcelné č. KN 171, záhrady, o výmere 906 m2.

Podľa čl. 3 darovacej zmluvy, darca si v predmete daru ponechal právo doživotného bývania o úžitku
a zaopatrenia v stavbe a chorobe a žiada, aby jeho právo bolo zapísané ako vecné bremeno na liste
vlastníctva. Z výpisu z LV č. XX zo dňa 11. 3. 2008 bolo zistené, že vlastníkom vyššie označených
nehnuteľností je L. L., v časti C ťarchy bolo zapísané aj vecné bremeno - právo doživotného bývania
a úžitku a zaopatrenia v starobe a chorobe V. L.. Z výpisu z LV č. XX zo dňa 9. 12. 1998 bolo zistené,

že V. L., G.. XX. X. XXXX bol vlastníkom vyššie označených nehnuteľností. Titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva bola darovacia zmluva a zmluva o vecnom bremene uzavretá dňa 6. 12. 1994
medzi darcom V. L., G.. XX. X. XXXX a obdarovaným V. L. (o prevode nehnuteľností: domu, súpisné
č. XX, garáž, sypáreň, stodola, maštaľ, oplotenie, vonkajšie úpravy, pozemku parcelné č. KN-C 170,o výmere 707m2, zastavané plochy a parcelné č. KN-C 171, o výmere 906 m2, záhrady s trvalými
porastmi. Hodnota darovaných nehnuteľností predstavaovala 420.540,- Sk. Obdarovaný dal súhlas, aby
na darované nehnuteľnosti bolo zapísané vecné bremeno doživotného úžitku a zaopatrenia darcu a

jeho manželky, rodičov obdarovaného. Správa katastra Liptovský Mikuláš povolila vklad dňa 28. 11.
2008 na základe zmluvy o zrušení vecného bremena uzavretej medzi L. L. ako povinnou z vecného
bremena a V. L. st. ako osobou oprávnenou z vecného bremena, keďže sa dohodli, že vecné bremeno
právo doživotného bývania, úžitku a zaopatrenia v starobe a chorobe sa zrušuje. Z výpisu z LV č. XX
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, katastrálne územie B. bolo zistené, že žalovaná

v 4. rade M. A. je zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností, t. j. domu, rodinného
domu súpisné č. XX, na pozemku parcelné č. KN-C 170, ako aj pozemkov parcelné č. KN-C 170, o
výmere 707 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcelné č. KN-C 171, o výmre 906 m2, záhrady, na
základe titulu nadobudnutia: Osvedčenie o dedičstve 6D/232/10 (dedičské konanie po L. L.).

Z písomného prehlásenia N. L. bolo zistené, že L. L. v roku 2008 strávila spolu s ňou Vianoce. Žalobca

písomnou žiadosťou žiadal L. L. o súhlas k napojeniu elektrickej energie, keďže v rodinnom dome má
trvalý pobyt on, jeho matka Q. L., P.. W., jeho brat V. L. a otec V. L.. Dôvodom bolo zabezpečenie
dôstojných podmienok pre svojich príbuzných. Z inzercie v tlačovom formáte MY Liptovské noviny
zo dňa 31. 3. 2009 bol zistený inzerát, predám rodinný dom, telefónne číslo XXXX XXX XXX. Z
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17. 9. 2009 bolo zistené prijatie platby 664 eur L. od L. L.,

s označením účelu, voda 2x. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13. 11. 2007 bola zistená
platba L. L. s označením účelu elektrina, podpis príjemcu L.. Zo stavebného povolenia vydaného
Okresným úradom, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku zo dňa 18. 3. 1999, číslo
SP98/03683-Ša, bolo zistené, že stavebník V. L. podal dňa 21. 12. 1998 s doplnením 9. 3. 1999 žiadosť
o vydanie stavebného povolenia na stavbu: nadstavba obytného podkrovia v zlúčenom územnom a

stavebnom konaní. Stavba bola povolená. Popis stavby: stavebné úpravy podkrovia rodinného domu so
vznikom bytovej jednotky pozostávajúcej zo schodištia, chodby, šatníka - komory, kúpeľne, WC, 2 izieb,
kuchyne s jedálenským kútom. Zastavaná plocha 135,45 m2, obytná plocha 97,21 m2. Uvedené boli
aj stavené úpravy podkrovia. Z rozhodnutia Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, odbor životného
prostredia, oddelenie stavebného poriadku, zo dňa 15. 3. 2002 bolo zistené, že úrad povoľuje zmenu

stavby a užívanie stavby rodinný dom - nadstavba obytného podkrovia, stavba obsahuje podkrovie,
schodisko, chodba, 2x izba, kúpeľňa + WC, kuchyňa, obývacia izba, balkón, rozvody inžinierskych
sietí (voda, kanalizácia, NN). V konaní sa zistilo, že stavba nebola uskutočnená podľa dokumentácie
overenej v stavebnom konaní, kde boli uskutočnené zmeny, ktoré sú zakreslené v priloženej projektovej
dokumentácii a boli odsúhlasené v kolaudačnom konaní. Z projektovej dokumentácie označenej ako

projekt stavby 10/1998 s označením rodinný dom - nadstavba obytného podkrovia, stavebník V.
L. s manželkou, B. XX, bolo zistené architektonické a funkčné riešenie stavby, prípravné práce,
búracie práce, rekognoskácia trámového stropu, zvislé konštrukcie, schodisko, krov, skladba strešnej
konštrukcie,podlahy,výplneotvorov,izoláciestrešné,tepelnéizolácie,oplechovanie,krytina.Zfaktúryč.
421/2000 zo dňa 23. 8. 2000 bolo zistené, označenia odberateľ L. L., dodávateľ Ing. Ján Pieter -Petrus,

faktúra za vykonané práce rodinný dom Jalovec, 179.894.- Sk, t. j. 5.971,39 eur. Z faktúry č. 374/1999
odberateľ L. L., dodávateľ Ing. Ján Pieter -Petrus, bolo zistené fakturovanie za dodávky materiálu dňa
12. 7. 1999 vo výške 104.083,80 Sk, t.j. 3.454,95 eur (s rozpisom jednotlivých položiek materiálu). Z
listiny O. A. A. zo dňa 22. 4. 2008 adresovanej žalobcovi bolo zistené, že zmluva o stavebnom sporení,
založená 1. 7. 1997 s cieľovou sumou 150.000,- Sk bola ukončená splatením stavebného úveru 13. 6.

2003. Na uvedenú zmluvu bol čerpaný stavebný úver, ktorý bol vyplatený menovanému nasledovne:
100.791,30 Sk 31. 7. 2001 nasporená suma, 30.804,50 Sk štátna prémia 7. 12. 2001, 14.723,- Sk dňa
7. 12. 2001 vyplatenie úveru zo zostatku CS, 28. 12. 2001 vo výške 2.681,- Sk, spolu 149.000,- Sk a
1.000,- Sk poplatok za spracovanie stavebného úveru.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/135/2007, bolo zistené, že Rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 9. 2007, č. k. 8C/135/2007-16 (právoplatný 3. 11. 2007)
bolo manželstvo V. L. A.. Q. Q. L., uzavreté dňa 27. 9. 1975, rozvedené. Návrh na rozvod manželstva
podal V. L., ktorý odôvodnil tým, že nezhody a hádky v manželstve spôsobovalo neporozumenie
si manželky s jeho rodičmi. K zlepšeniu nedošlo ani po smrti rodičov navrhovateľa. V roku 2005

sa k účastníkom prisťahovala ich dcéra s maloletým synom. Vzťahy sa ešte viac zhoršili. Manželka
sa odsťahovala s prízemia rodinného domu na poschodie. Skončilo intímne spolužitie manželov.
Odporkyňa prejavila nesúhlas s rozvodom manželstva, ktoré hodnotila ako celkom harmonické, až
na to, že navrhovateľ začal požívať alkoholické nápoje, keď deti boli malé. Našiel si novú známosť.Keď navrhovateľ prišiel pod vplyvom alkoholu, rušil kľud v dome aj po 24-tej hodine. Nadviazal ďalšiu
známosť. Všetkým sa vyhrážal, že ich z domu vysťahuje. Dom pred deviatimi rokmi prerábali spoločne
s deťmi. Navrhovateľ ho daroval svojej sestre. Odporkyňa s deťmi prispieva na telefón, vodu, uhlie.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/32/2008, bolo zistené, že rozsudkom zo dňa
6. 6. 2008 (právoplatný 1. 8. 2008) bola zamietnutá žaloba žalobkyne L. L. proti žalovanému L. L. a
žalovanej V. V., o vypratanie nehnuteľnosti. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že vzťahy v rodine
L. so žalobkyňou, ktorá tiež v rodinnom dome bývala, boli pokojné do roku 2005. Žalobkyňa obývala

zadnú, samostatnú časť domu. Žalovaný so svojím otcom a manželom obývali prednú časť domu.
Všetky bývajúce osoby spoločne uhrádzali náklady na bývanie, vlastnou prácou sa starali o udržanie a
zveľaďovanie nehnuteľnosti. V rokoch 2000 - 2001 došlo k rekonštrukcii prednej časti rodinného domu,
obývanej žalovanými a ich otcom, tak, že bolo vybudované prvé poschodie. Následne sa nasťahoval
L. L. so svojou manželkou a maloletým dieťaťom. Rekonštrukciu financovala manželka s V. L. a L. L.
zo svojich výlučných prostriedkov, získaných aj stavebným sporením. Žalobkyňa uviedla, že aj ona sa

finančne podieľala na rekonštrukcii domu, avšak výškou ňou nesených finančných prostriedkov uviesť
nevedela. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na nevhodné správanie sa žalovaných na jej adresu, toto
bolo vyvolané len samotným jej správaním vo vzťahu k žalovaným. Bola to žalobkyňa L. L., ktorá
navrhla svojmu bratovi V. L., aby jej rodinný dom daroval, hoci vedel, že v ňom býva aj jeho, v tom
čase manželka a syn L. L.. Tieto osoby mali nesporne odvodené právo bývania od práva bývania

svojho otca a v tom čase manžela. V rozpore s dobrými mravmi je skutočnosť, že žalobkyňa týmto
bývajúcim neoznámila takmer jeden rok, že dom, v ktorom majú uvedené osoby svoj domov a bývanie,
je v jej vlastníctve. Právo na bývanie je jednou zo základných ľudských práv a preto nebolo možné
očakávať, že po zistení prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu boli žalovaní prekvapení a
nahnevaní. Toto správanie sa žalobkyne aj brata V. L. vyvolalo potom následnú vlnu konfliktných situácií,

ktoré boli v rozpore s pravidlami slušného správania. Priamo vo vzťahu k jej osobe sa tak správal len
L. L., reagujúc na prevod vlastníctva domu. Ublíženie na zdraví nebolo preukázané. Preddavok na
elektrinu od L. L. a jeho matky za október a november 2007 riadne prevzala, v decembri to odmietla
prevziať s odôvodnením, že to má byť uhradené k rukám V. L. A.. V rozopre s dobrými mravmi bolo
konanie žalobkyne L. L. spočívajúce v tom, že požiadala svojho brata, aby u dodávateľa elektrickej

energie zabezpečil odpojenie jej prívodu. Aj v tomto správaní možno vidieť jej snahu znepríjemniť život
žalovaným, bývajúcim v rodinnom dome. Týmto správaním bolo znemožnené vykurovanie poschodia
rodinného domu, používania elektrických spotrebičov, ohrev teplej vody. Bolo preto v rozpore s dobrými
mravmi rozhodnúť o vyprataní z rodičovského rodinného domu žalovaného L. L., ktorý sa finančnými
prostriedkami podieľal na jeho rekonštrukcii na žiadosť svojich rodičov, teda aj svojho otca V. L. s tým,

že zrekonštruované priestory bude môcť v budúcnosti užívať on. U manželky V. L. nebolo preukázané
neslušné správanie sa voči žalobkyni. Uzavretím manželstva s V. L. sa rodinný dom stal domovom aj
pre jeho manželku Q. L., ktorá v ňom prežila celý svoj život, príjem získaný svojou prácou investovala
do chodu a udržiavania domácnosti, založenej spolu so svojím manželom. To jej neumožnilo získanie
finančných prostriedkov pre zabezpečenie si riadneho vlastného bývania. Bolo to znemožnené aj

žalovanému L. L., ktorý investoval finančné prostriedky do rekonštrukcie rodinného domu, ktorý sa stal
vlastníctvomžalobkyneL.L..Anijedenzožalovanýchnemajúmožnosťzabezpečiťsiadekvátnebývanie
v inej nehnuteľnosti, žiadnu nevlastnia. Bolo by nespravodlivé požadovať do nich, aby riešili svoju bytovú
situáciu nájomným pomerom, ktorého existencia si opäť vyžaduje dostatok finančných prostriedkov.
Žalobkyňa L. L. vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaní boli jej rodinou. O bratove deti sa starala ako o

svoje. Pri rekonštrukcii v roku 1999 boli vybudované tri izby, kuchyňa, kúpeľňa, WC. Vzťahy s rodinou
sa zhoršili v roku 2005, kedy od brata žalobkyne odišla jeho manželka a do domu prišla bývať žalovaná
V. V.. S bratom V. L. žalobkyňa nepovedala nikomu o darovaní domu. Nechcela rozprávať o tom. Išlo o
jej nápad, lebo jej brat V. L. sa išiel rozvádzať so svojou manželkou, tak chcela, aby dom bol napísaný
na ňu. Otázku bývania ostatných osôb neriešili. Nefinancovala nákup materiálu, pracovala 45 rokov ako

robotníčka, bola odmeňovaná úkolovou mzdou.

Z obsahu priestupkového spisového materiálu OOPZ Liptovský Mikuláš, zo dňa 11. 2. 2008 bolo
zistené, že vo februári 2008 podala oznámenie L. L. proti L. L., Q. L. Q. V. V., že s menovanými má dlhšiu
dobu rodinné nezhody, ktorí ju vyháňajú z domu. Vec bola posúdená ako podnet na začatie konania

o priestupku. Zo zapožičaného spisového materiálu o priestupku Obvodného úradu Liptovský Mikuláš,
odbor všeobecnej vnútornej správy bolo zistené, že rozhodnutím zo dňa 17. 8. 2009 bolo uložené
žalobcovi pokarhanie za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že vždy,
keď prišiel domov V. B. Č.. XX jeho otec V. L., čo bolo asi jedenkrát za týždeň, a predtým častejšie,do neho strkal a vyhrážal sa mu, že ho zničí, čím úmyselne narušil občianske spolužitie. Svedok V. L.
st. uviedol, že to robil preto, že sa s manželkou rozviedol. Odvtedy sa začalo uvedené vyhrážanie. Zo
zapožičaného spisového materiálu Obvodného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej

správy č. 168/2008 bolo zistené, že rozhodnutím zo dňa 3. 4. 2008 bolo zastavené priestupkové konanie
vedené voči L. L., G.. Z. P. XXXX, Q. L. G.. Z. P. XXXX zastavené, z dôvodu, že spáchanie skutku,
o ktorom sa koná, nebolo obvineným z priestupku preukázané. Konanie voči V. V. bolo zastavené,
zodpovednosť za priestupok zanikla v roku 2007.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/35/2008 bolo zistené, že žalobkyňa Q. L. podala
žalobu voči žalovanému V. L. st. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým sa
domáhala v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nahradenia finančných prostriedkov,
investovaných do výlučného majetku žalovaného, a to do nadstavby rodinného domu, súpisné č. XX.
Investícia do nadstavby predstavovala 1.506.120.- Sk. Navrhla zohľadniť aj záväzok voči synovi L. L.,
z dôvodu investovania jeho vlastných finančných prostriedkov do nadstavby rodinného domu č. XX vo

výške 150.000,- Sk.

Pôvodne žalovanými v danom súdnom konaní bol V. L. st. ako žalovaný v 1. rade a L. L. ako žalovaná v
2. rade, keďže predmetom konania bola neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy. V priebehu konania
došlo k úmrtiu obidvoch žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa potvrdenia notárky JUDr. Viery Kupcovej, zo

dňa 12. 4. 2010 (dedičské konanie po V. L. st., zomr. dňa 2. 12. 2009 doposiaľ nebolo skončené) sú
dedičmi zo zákona: L. L. (žalobca), žalovaná v 1. rade (V. V.), V. L. ml. (žalovaný v 2. rade) a maloletá
J. L., G.. X. X. XXXX (žalovaná v 3. rade). Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 25. 10. 2010, č.
k. 6C/232/2010, Dnot.71/2010 (právoplatné 25. 10. 2010) dedičské veci po poručiteľke L. L., P.. L.,
zomr. 17. 2. 2010 bola zistená jediná závetná dedička, ktorej poručiteľka zanechala všetok hnuteľný a

nehnuteľný majetok, M.Á. A. (žalovaná v 4. rade), ktorá nadobudla celé dedičstvo. Následne došlo k
zmene žaloby o určenie, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol v čase svojej smrti L.
L. st. a predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom. V priebehu konania došlo aj k úmrtiu Q. L.,
ktorá vystupovala v konaní ako žalobkyňa v 1. rade (dátum úmrtia 18. 9. 2012). Podľa písomnej správy
notára JUDr. Miroslava Duriša, PhD., zo dňa 4. 1. 2013, okruh dedičov po zomrelej Q. L. je nasledovný:

L. L. (žalobca), syn, V. V. (žalovaná v 1. rade), dcéra a V. L. (žalovaný v 2. rade), syn. Poručiteľka závet
nezanechala. Zomrela ako rozvedená.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď

vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom V. L. st., ktorý bol v čase
smrti ich výlučným vlastníkom. Dedič sa môže v občianskom súdnom konaní domáhať určenia, že
sporné nehnuteľnosti (ich časť) patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3M Cdo9/2005). Pozitívnym určovacím výrokom žalobca, ako právny nástupca V. L. st.

(darcu), docieli zahrnutie predmetných nehnuteľností do dedičstva po zomrelom Dušanovi L. st., a tým
aj nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní bola daná aktívna aj pasívna vecná
legitimácia v konaní, keďže účastníkmi konania (na strane žalobcu a žalovaných) boli všetci dedičia V.
L. st. ako darcu (žalobca, žalovaní v 1. až 3. rade) a obdarovanej L. L. ( žalovaná v 4. rade). Žaloba
smerovala voči žalovanej v 4. rade ako osobe, ktorá je zapísaná ako výlučný vlastník predmetných

nehnuteľností na LV č. XX. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú tiež procesnými právnymi nástupcami
pôvodnej žalobkyne v 1. rade Q. L., ktorá v priebehu konania zomrela.Pre určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo potrebné riešiť ako predbežnú otázku neplatnosť
darovacej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností, uzavretej medzi darcom V. L. st. (otcom
žalobcu a žalovaných v 1. až 3. rade) a obdarovanou sestrou L. L.. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, a to bez ohľadu
na zmluvnú voľnosť (slobodu) tento obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi
zavinil, ako aj na to, či druhá strana bola pri vzniku v dobrej viere, ocitne v rozpore so všeobecne
uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah tohto

právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej
spoločnosti (najmä slušnosťou, poctivosťou, čestnosťou). Preto, ak sa prieči určitý právny úkon dobrým
mravom, postihuje tento úkon sankcia neplatnosti s poukazom na dobré mravy. Ide pritom o absolútnu
neplatnosť, ktorú zákon explicitne odôvodnil rozporom s dobrými mravmi. Pod pojmom dobré mravy
sa rozumie súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je
zabezpečované normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami

demokratickej spoločnosti (rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. US/249/97). Výpoveďou samotných
účastníkov darovacej zmluvy darcu V. L. st. a obdarovanej L. L. (pred ich úmrtím v danom súdnom
konaní) bol jednoznačne preukázaný dôvod uzavretia darovacej zmluvy, a to vyhnúť sa budúcemu
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov s matkou žalobcu (a žalovaných v 1. a 2. rade)
Q. L.. L. L. (v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 8C/32/2008) výslovne uviedla, že šlo o jej nápad, lebo

brat V. L. st. sa išiel rozvádzať so svojou manželkou, a preto L. L. chcela, aby dom bol napísaný na ňu.
Súd preto neprihliadal na tvrdenia žalovanej v 4. rade, týkajúce sa iných dôvodov prevodu (správanie
manželky a detí k V. L. st), ktoré boli preto vyhodnotené ako účelové. V.Š. L. st. v danom súdnom
konanívýslovneuviedol,žesmanželkouQ.L.začalinezhodypoprestavberodinnéhodomu.Výsluchom
svedka T.. O., ako osoby bez osobného vzťahu k zmluvným stranám ako aj účastníkom konania, bolo

taktiež preukázané, že vzťahy v rodine L., vrátane vzťahov medzi V. L. st. a jeho tromi deťmi, boli veľmi
dobré do roku 2005. Až následne došlo k výraznému zhoršeniu. Uvedená skutočnosť korešponduje
s odôvodnením rozsudku v konaní sp. zn. 8C/32/2008, kde bolo súdom výslovne konštatované, že
až správanie L. L. a jej brata V. L. st., prevodom predmetných nehnuteľností, vyvolalo následnú vlnu
konfliktných situácií. Súd tiež konštatoval, s poukazom na právo na bývanie ako jedno zo základných

ľudských práv, prirodzený dôsledok, že po zistení prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu
manželka a deti V. L. st. ostali prekvapení a nahnevaní (do roku 2005 boli vzťahy v rodine L. pokojné). V
konaní bolo tiež nesporné, že obidve zmluvné strany prevod nehnuteľnosti tajili. Nebol preto daný dôvod
pre ďalšie dokazovanie v uvedenom smere.

Možno súhlasiť argumentáciou žalovanej v 4. rade, že je v plnej dispozícii vlastníka disponovať s
predmetom svojho vlastníckeho práva, vrátane jeho prevodu na tretie osoby. Uvedené právo však bolo v
danom prípade v kolízii s právami ďalších osôb, a to manželky Q. L., žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade,
ako troch detí, narodených za trvania manželstva, trvajúceho od roku 1975 do roku 2007. Manželka V. L.
prežilavdome33rokov,sV.L.st.spoločnefinancovalidlhodobospoločnúdomácnosť,údržbu,rozsiahlu

rekonštrukciu a prístavbu rodinného domu. Vytvorili domov pre svoje tri deti t.j. žalobcu a žalovaných
v 1. a 2. rade, ktorí v dome vyrástli. Najstarší syn, žalobca, sa v značnom rozsahu spolupodieľal na
financovaní rozsiahlej rekonštrukcie rodinného domu. Predloženými faktúrami, písomnosťou O. A. A.,
ako aj výpoveďou svedka O., W. preukázal svoje tvrdenie o finančných investíciách do rekonštrukcie
a prístavby rodinného domu. Potvrdil to aj sám V. L. st., vo svojej výpovedi v danom súdnom konaní,

keď jednoznačne uviedol, že nadstavba patrí manželke a žalobcovi, deťom. Obdarovaná L. L.Š., vo
svojej výpovedi v danom súdnom konaní, taktiež potvrdila, že nároky týchto osôb z nadstavby V. L.
st. uznáva. Na projektovej dokumentácii rodinného domu sa výslovne uvádzalo označenie obidvoch
manželov V. L. a Q. L. ako stavebníkov, čo je prirodzené vzhľadom na nadobúdanie majetku do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o príjem obidvoch manželov, každý prispieval

podľa svojich schopností a možností, čím dochádzalo k vytváraniu spoločného majetku. Manželka Q.
L. prispievala do rodiny predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou o fungovanie domácnosti, deti
a svojho manžela. Napriek tomu, že spolužitie s ním, keďže obidve sestry žalovaná v 4. rade a L. L.
potvrdili prchkú povahu brata, bolo náročné, ako aj vzhľadom na konzumáciu alkoholu. Nesporné bolo
aj opakované porušenie zásady manželskej vernosti V. L. st. Výpoveďami účastníkov konania ako aj

svedkov bolo preukázané, že rodina mala príjem aj z chovu hospodárskych zvierat, na čom sa podieľali
všetci členovia päťčlennej rodiny. Rovnako bol preukázaný aj finančný a osobný pracovný vklad žalobcu
v súvislosti s predmetnou rekonštrukciou. Podľa výpovede svedka O., súčasne ako člena stavebnej
komisie stavebného úradu, malo dôjsť k prevodu vlastníctva na žalobcu v súvislosti s predmetnouprístavbou. Rozsiahlou rekonštrukciou rodinného domu a prístavbou, ktorou sa vytvorila nová bytová
jednotka, pozostávajúca z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, sa dom zveľadil v značnom rozsahu.
Uvedená skutočnosť bola preukázaná aj fotodokumentáciou, kde pôvodný rodinný dom sa zmenil na

nadštandardne zveľadenú nehnuteľnosť, pričom vo vytvorenej novej bytovej jednotke (prístavbe), na
základe vzájomnej dohody s rodičmi, býval žalobca so svojou vlastnou rodinou (manželkou a dcérou). V
prístavbe býval aj ďalší syn, žalovaný v 2. rade a v roku 2005 sa vrátila do domu aj dcéra, žalovaná v 1.
rade so svojím synom. Ak za takto preukázaného skutkového stavu, a to za trvania manželstva s Q. L.,
V. L. st. previedol uvedeným spôsobom zveľadený dom (s pozemkami a príslušenstvom) na svoju sestru

L. L. (ktorej podiel na prestavbe nebol preukázaný ani v minimálnom rozsahu, pričom bola vyplatená z
pôvodného rodičovského domu spolu so žalovanou v 4. rade, ktorá skutočnosť bola v konaní nesporná),
právny úkon darovacej zmluvy nemožno kvalifikovať inak, ako v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a
preto ide o absolútne neplatný právny úkon.

Uvedený právny úkon z hľadiska dlhodobého práva na bývanie, ktoré má existenčný charakter,

likvidačným spôsobom zaťažoval všetkých najbližších členov rodiny, teda manželku Q. L. a deti,
predovšetkým žalobcu, keďže nemali zabezpečené iné bývanie. V prípade žalobcu a jeho matky nebol
ani dôvod na iné riešenie bývania (ich vklad a možnosti boli vyčerpané). Predmetom prevodu už
nebol pôvodný rodičovský dom V. L. st., ale rodičovský dom žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade ako
jeho detí. Dom, v ktorom prežila svoj život manželka Q. L., a to v podstatne zhodnotenej podobe

stavby, vrátane jeho veľkosti. Na spoločnom rodinnom a finančnom základe vytvorila domov ďalšej
generácii, predovšetkým rodine žalobcu. Darovacia zmluvaako právny úkon viedla teda k neprimeraným
dôsledkom pre manželku darcu a jeho detí. Slúžila k zneužitiu poškodením práv uvedených osôb,
a to dlhodobého práva bývania , ako aj nesporných finančných nárokov manželky a žalobcu, z
titulu finančných investícií nehnuteľností. Za takéhoto stavu nemohla darovacia zmluva ako právny

úkon požívať právnu ochranu. Keďže „vlastníctvo k prístavbe“ nebolo možné oddeliť od vlastníctva
rodinného domu, pretože prístavba tvorí súčasť rodinného domu (V. L. st. uznával „vlastnícke právo“ k
prístavbe vo vzťahu k žalobcovi a manželke Q. L.) konanie darcu V.Š. L. st. bolo v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. Preto ak mu obdarovaná ako jeho sestra, ako aj rodina žalovanej v 4. rade, radili v
prospech uzavretia darovacej zmluvy, nemohli im vzniknúť legitímne očakávania na platné nadobudnutie

„cudzieho“ rodinného domu. Žalovaná v 4. rade vo svojej výpovedi uviedla, že uzavretím darovacej
zmluvy fakticky V. L. st. privodil následky vydedenia svojich detí. Uvedená skutočnosť len zosilňuje
rozpor darovacej zmluvy s dobrými mravmi, keďže na vydedenie detí, ako neopomenuteľných dedičov
sa vyžadujú mimoriadne závažné dôvody, ktorých existencia zrejme nebola daná. Inak by namiesto
neplatnejdarovacejzmluvybolspísanýprostredníctvomprávnehoradcuV.L.st.právnyúkonvydedenia.

Účel a cieľ darcu, oddeliť členov rodiny od spoločne nadobudnutého majetku značnej hodnoty, za
spolupráce obdarovanej, bol preukázaný aj zriadením vecného bremena ako ťarchy na predmetných
nehnuteľnostiach. Fakticky si darca ponechal z vlastného práva to najdôležitejšie oprávnenie - bývania
v rodinnom dome. Následne, keď potreboval financie pre svoju novú rodinu, ktorá skutočnosť bola
preukázaná svedkyňou B.. M., vyvíjal aktívnu snahu k predaju nehnuteľností. Je potrebné zdôrazniť, že

dispozičné právo vlastníka na prevod nehnuteľností a princíp právnej istoty nemajú nič spoločné s hrubo
nečestným, nepoctivým a amorálnym správaním zmluvných strán, ako tomu bolo v danom prípade.

Z dôvodu absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, došlo k obnoveniu pôvodného právneho
stavu a teda vlastníckeho práva V. L. st. k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré patria do dedičstva po

zomrelom V. L. st. Žaloba bola v nepatrnej časti zamietnutá, keďže prípojky (vodovodná a elektrická)
neboli vymedzené v predmetnej darovacej zmluve, ako ani darovacej zmluve, ktorou nadobudol
predmetné nehnuteľnosti V. L. st. Upresnenie príslušenstva už pripustenej zmeny žaloby taktiež nemalo
oporu v predmetnej darovacej zmluve.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vzhľadom
na okruh účastníkov konania, odvíjajúci sa od právneho nástupníctva pôvodne žalovaných V. L. A.. Q.
L. L.. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Lehota
na rozhodnutie o trovách konania v trvaní 30 dní vyplýva zo zákona.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.