Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/388/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225032
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112225032.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátska kancelária Antovszká,
s.r.o., zast. JUDr. Alžbeta Fuchsová, konateľ, advokát, Bratislava, Žabotova 2/B, proti žalovanému: D.
G., R. D., Č. K. XX, o zaplatenie 157,56 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 62,90 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
62,90 Eur od 05. 12. 2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 15. 08. 2012, domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu 157,56 Eur a 9 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 100,19 Eur od 05. 12. 2009 do zaplatenia,
ako aj trovy konania. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14. 02. 2008 podľa
obchodného zákonníka zmluvu číslo 8861458001. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol
žalovanému službu povolené prečerpanie na osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu
vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený

účel poskytol žalobca žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol žalovaný čerpať do výšky
poskytnutého debetného limitu. Žalobca po poskytnutí predložených dokladov vyhodnotil, že žalovaný
splnil podmienky pre poskytnutie debetného limitu, pričom žalovaný počas trvania platnosti zmluvy
prečerpal sumu vo výške 100,19 Eur. Uviedol, že v súlade so zmluvou, v prípade konkludentného
prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania bankou dôjde k povoleniu čerpania
peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o
poskytnutí služby povoleného prečerpania. Výška a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi

účtu formou výpisu z technického systému banky na adrese na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného
debetného zostatku, zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a sadzobníku poplatkov, žalobca dňa
04. 12. 2009 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Odstúpením
od zmluvy žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 157,56 Eur, ktorá pozostáva z istiny
100,19 Eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 57,37 Eur. Žiadal priznať aj úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.Súd vykonal dokazovania zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
dodatkom k zmluve zo dňa 14. 02. 2008, výzvou žalobcu, výpisom z účtu všeobecnými podmienkami
žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14. 02. 2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb. Na základe tejto zmluvy žalobca zriadil žalovanému účet spoplatňovaný sumou 3,65 Eur
mesačne (balík „Výhoda 50“). Strany si nedohodli službu povolené prečerpanie na osobnom účte.

Dňa 14. 02. 2008 účastníci uzavreli dodatok k tejto zmluve, predmetom ktorého bol bonus vo výške
1.200,- Sk. Bonusom sa rozumie jednorazový virtuálny bonus, ktorý slúži výlučne na odpočítavanie
poplatkov banky účtovaný za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad rámec balíka. Banka znižuje
aktuálny zostatok bonusu o bankou určené poplatky, na ktoré sa vzťahuje bonus, resp. bonus aj zľava
daného druhu balíka. Majiteľ účtu sa v bode 7 zaviazal, že po dobu najmenej dvadsiatich štyroch
mesiacov odo dňa podpisu dodatku nepožiada banku o zmenu spôsobu spoplatňovania účtu okrem

zmeny z nižšieho na vyšší balík. V prípade porušenia záväzku majiteľa účtu uvedeného v bode 7, je
majiteľ účtu povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu podľa posledného využívaného
druhu balíka.

Listom zo dňa 01. 07. 2009 informoval žalobca žalovaného, že dňa 28. 02. 2009 eviduje na jeho

účte nepovolený debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 22,90 Eur. Vyzval ho, aby v lehote 20
kalendárnych dní od vystavenia výzvy doplnil zostatok na jeho účte minimálne o čiastku nepovoleného
zostatku zvýšenú o debetný úrok stanovený v zmluve. V prípade, že v uvedenej lehote dlžná suma
nebude uhradená, bude žalobca nútený postupovať v zmysle všeobecných obchodných podmienok
Dexia banky Slovensko, to znamená pristúpiť k zrušeniu účtu a následnému súdnemu vymáhaniu

pohľadávky. Z výzvy žalobcu vyplýva, že žalovaný mal dodržiavať kreditný zostatok minimálne vo výške
splatných poplatkov za služby poskytované bankou.

Listomzodňa26.11.2009žalobcaoznámilžalovanému,žejedňa28.02.2009najehoúčtevykazovaný
debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 55,52 Eur, a preto banka týmto listom odstupuje od

príslušnej zmluvy. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu debetného zostatku v lehote 3 dní od doručenia
oznámenia.

Z výpisov na účte vyplýva, že debet žalobcu pozostával jednak z poplatku za vedenie účtu a z účtovanej
zmluvnej pokuty.

Podľa čl. I. bodu 7 Všeobecných obchodných podmienok, (ďalej aj „VOP“), ktoré sú súčasťou zmluvy,
za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať
si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení (ďalej len sadzobník).
Sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením ustanovenia/-

í zmluvy vrátane týchto VOP zo strany klienta, resp. inej povinnej osoby. Banka má právo meniť
sadzobník. Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie sadzobníka vo svojich obchodných priestoroch a
na svojej internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny.

Podľa čl. III. bodu 23 VOP, ak účet/vkladná knižka/vkladový účet dosiahne debetný (záporný) zostatok,

prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte/knižke klienta
nadobúda charakter nepovoleného debetu (ďalej len „nepovolený debet“). V prípade vzniku takéhoto
nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného
debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej
lehote uvedenej v upomienke zaslanej bankou. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote

sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z nepovoleného debetu
sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu
pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je
prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania
a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý

je spolu s debetnými úrokmi uvedenými v sadzobníku.Podľa čl. III. bodu 37 VOP, banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy
s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote
stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka: Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

V danom prípade bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca otvoril žalovanému účet. Za vedenie účtu
mal žalovaný platiť mesačný poplatok 3,65 Eur. Strany si nedohodli službu povoleného prečerpania k
účtu, avšak vzhľadom na to, že žalovaný mal mesačne platiť poplatok za vedenie účtu, je reálne, že

účet žalobcu bude prečerpaný a to za tých podmienok, že žalobca na ňom nebude mať žiadne finančné
prostriedky a podľa zmluvy bude nevyhnutné zúčtovať pohľadávku vyplývajúcu z poplatku za vedenie
účtu. Z predložených dôkazov taktiež vyplýva, že v prípade, že vzniklo nepovolené prečerpanie účtu,
mohol žalobca po neúspešnej výzve na doplnenie finančných prostriedkov od zmluvy odstúpiť. Žalobca
svoje právo vyzvať žalovaného na doplnenie finančných prostriedkov realizoval listom z 01. 07. 2009,

pričom konštatoval, že k 28.2.2009 bol nepovolený debetný zostatok vo výške 22,90 Eur a upozornil ho
na možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu nedoplnenia finančných prostriedkov. Keďže žalovaný tento
nepovolený debetný zostatok neuhradil, mal žalobca právo od zmluvy odstúpiť. Žalobca odstúpenie
od zmluvy realizoval 26. 11. 2009. Súd má za to, že žalobca má právo na zaplatenie pohľadávky z
nepovoleného debetného zostatku, pretože vyplýva z dohodnutého poplatku za vedenie účtu.

Otázna je však výška pohľadávky z nepovoleného debetného zostatku. Žalobca má možnosť svoje
práva vyplývajúce zo všeobecných obchodných podmienok (a teda aj právo odstúpiť od zmluvy) využiť
podľa svojich vlastných predstáv a zámerov. V danom prípade však čas využitia práva na odstúpenie od
zmluvy úzko súvisí s výškou pohľadávky proti žalovanému - čím neskôr banka svoje právo využije, tým

väčšia pohľadávka z nepovoleného debetu vznikne. Súd má za to, že banka by mala toto svoje právo
využívať racionálne tak, aby nespôsobovala vznik zbytočne vysokých pohľadávok. Vznik nepovoleného
debetu môže byť aj náhodný, resp. nechcený a je odôvodnené poskytnúť klientovi určitý časový priestor
na doplnenie finančných prostriedkov na účte. Súd považuje za odôvodnené poskytnutie doby v rozsahu
troch mesiacov na doplnenie finančných prostriedkov na účte. Po márnom uplynutí tejto doby má súd

za to, že na výške nepovoleného debetu sa podieľa aj konanie žalobcu (neskoré odstúpenie od zmluvy)
a súd by preto považoval za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku priznať pohľadávku z
nepovoleného debetu v plnej výške.

Zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva právo žalobcu odstúpiť od zmluvy už pri nevyrovnaní

nepovoleného debetu po jeho prvom vzniku. V danom prípade bol žalovaný povinný platiť za balík
„Výhoda 50 plus“ sumu 3,65 Eur mesačne. Už dňa 28.2.2009 bol pohľadávka banky vo výške 22,90
Eur, čo je viac ako šesťnásobok mesačného poplatku. K odstúpeniu od zmluvy došlo po uplynutí cca 9
mesiacov. Súdu neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že po doručení výzvy z 01. 07. 2009 žalobca
mohol predpokladať, že žalovaný napriek dovtedajšej nečinnosti doplní zostatok na účte.

Preto súd priznal žalobcovi sumu 22,90 Eur (ktorá vyplýva z listu 01. 07. 2009) a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Sumu nad 22,90 Eur súd považoval za nedôvodnú, pretože ju spôsobilo nekonanie
žalobcu. Jej priznanie by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu a na skutočnosť, že žalovanému, ktorý
bol prevažne úspešný, trovy konania podľa vedomosti súdu nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.