Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/168/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241450
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112241450.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobami, ktoré boli doručené Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.09.2012 žiadal, aby

súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Žaloby vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Vranov nad Topľou podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Aj napriek
skutočnosti, že exekučný súd a ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,

nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej lehote. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní
a dosiahol vydanie rozhodnutia. Postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore so zákonom.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi

dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v
ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca si touto žalobou zároveň
uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Márnym uplynutím času, boli
reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky, taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde

k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučného súdu dôjde k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, ako aj neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k
insolvencii povinného, najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej
lehote včas a efektívne, účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnostijeho pohľadávky a príslušenstva. Zároveň žiadal, aby súd o veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom
postupom podľa § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 23.08.2013, kde
žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V uvedenom vyjadrení poukázala
na nedostatky návrhu na začatie konania, rovnako poukázala na skutočnosť, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akékoľvek možnosti
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podľa Zákona č.

514/2003 Z.z. na priznanie náhrady škody musia byť splnené nasledujúce predpoklady a to existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaná
uviedla, že pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je stanovená žiadna
zákonná lehota. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Vnútroštátny súd

má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky, vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná považovala za nevyhnutné uviesť,
že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide

o majetkovú škodu, žalobca v žalobe nešpecifikoval, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobca by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody podľa názoru žalovanej musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za spomínané všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a účelové. Žalobca neuniesol v tomto konaní základné predpoklady vzniku zodpovednosti

štátu za škodu. Žalobca v žalobe zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Žalovaná nemá za preukázané vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mohla jej poskytovať náhrada v
peniazoch. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu

a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa, v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu, podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné

a právne povedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaná mala za preukázaná, že nie sú splnené základné
predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, preto žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
4C/553/2012, 4C/554/2012, 4C/557/2012, 4C/558/2012, 4C/559/2012, 4C/560/2012, 4C/561/2012,

4C/562/2012, 4C/566/2012, 4C/571/2012, 4C/576/2012, pripojenými exekučnými spismi Okresného
súduVranovnadTopľou11Er/1239/2011,3Er/175/2011,10Er/997/2010,3Er/1316/2011,10Er/629/2010,
11Er/1342/2011, 11Er/949/2010, 10Er/886/2010, 7Er/1102/2011, 10Er/993/2010, 9Er/623/2010,
3Er/176/2011, uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/553/2012-7 zo dňa
08.10.2012,uznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.1NcC/42/2012-12zodňa18.10.2012,vyjadrením

žalovanej zo dňa 23.08.2013, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.09.2012 a bola jej pridelená
pôvodná spisová značka 4C/553/2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,00
Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 295,04 Eur titulom, že v exekučnom konaní vedenom Okresným

súdom Vranov nad Topľou voči povinnej K. Š., R.. XX.XX.XXXX, exekučný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 13.07.2011, t.j. o viac ako 160 dní.

ŽaloboudoručenouOkresnémusúduVranovnadTopľoudňa27.09.2012sažalobcadomáhalzaplatenia
majetkovej škody vo výške 3 079,18 Eur, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 615,84 Eur titulom,

že v exekučnom konaní vedenom exekučným súdom voči povinnej Ľ. Q., R.. XX.XX.XXXX, súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.10.2011, t.j. po viac ako 109 dňoch.ŽaloboudoručenouOkresnémusúduVranovnadTopľoudňa27.09.2012podsp.zn.4C/555/2012žiadal
žalobca, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur, ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 295,04 Eur titulom, že v exekučnom konaní vedenom exekučným súdom

proti
povinnej K. H., R.. XX.XX.XXXX, súd rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 13.07.2011, t.j. po viac ako 160 dňoch.

Žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.09.2012, žiadal žalobca, aby súd

zaviazal žalovanú zaplatiť mu náhradu majetkovej škody v sume 859,33 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v
sume 171,87 Eur titulom, že v exekučnom konaní, vedenom exekučným súdom proti povinnej N. K., R..
XX.XX.XXXX súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 21.02.2011, t.j. po viac ako 125 dňoch.

Pod sp. zn. 4C/558/2012 podal žalobca dňa 27.09.2012 žalobu na Okresnom súde Vranov nad Topľou,
ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu

majetkovú škodu v sume 2 629,01 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 525,80 Eur, titulom, že v exekučnom
konaní vedenom exekučným súdom proti povinnému C. Z., R.. XX.XX.XXXX, došlo k rozhodnutiu súdu
o vydaní žiadosti o udelení poverenia až dňa 31.10.2011, t.j. po viac ako 110 dňoch.

Žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/559/2012 dňa

27.09.2012 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu vo výške 125,00
Eur a nemajetkovú ujmu v sume 1 084,27 Eur, titulom, že v exekučnom konaní proti povinnému S. H.,
R.. XX.XX.XXXX exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonane exekúcie až dňa
20.03.2012, t.j. po viac ako 588 dňoch.

Žalobou, ktorej bola pridelená sp. zn. 4C/560/2012 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 271,07 Eur
titulom, že v exekučnom konaní exekučným súdom proti povinnej S. D., R.. XX.XX.XXXX exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 08.12.2011, t.j. po viac ako 147
dňoch.

Žalobou, ktorej bola na Okresnom súde Vranov nad Topľou pridelená sp. zn. 4C/561/2012 sa žalobca
domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125,00 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 248,94 Eur titulom,
že v exekučnom konaní, exekučným súdom, vedenom proti povinnej K. H., R.. XX.XX.XXXX, exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 30.01.2011, t.j. po viac ako 135 dňoch.

Žalobou, ktorej bola pridelená sp. zn. 4C/562/2012 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 272,91 Eur
titulom, že v exekučnom konaní, vedenom proti povinnému E. Z., R.. XX.XX.XXXX, exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 15.02.2011, t.j. po viac ako 148 dňoch.

V konaní pod sp. zn. 4C/566/2012 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú
škodu v sume 125,00 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 248,94 Eur titulom, že v exekučnom
konaní vedenom exekučným súdom proti povinnému E. I., R.. XX.XX.XXXX, súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.10.2011, t.j. po viac ako 135 dňoch.

V konaní pod sp. zn. 4C/571/2012 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie majetkovej
škody v sume 125,00 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 282,13 Eur titulom, že v exekučnom konaní,
vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou proti povinnému X. J., R.. XX.XX.XXXX exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 22.03.2011, t.j. po viac ako 153 dňoch.

Žalobou pod sp. zn. 4C/576/2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo
výške 125,00 Eur ako majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 457,31 Eur titulom, že
v exekučnom konaní, vedenom exekučným súdom proti povinnému S. Č., R.. XX.XX.XXXX exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.01.2011, t.j. po viac ako

248 dňoch.

Majetkovú škodu v sume 125,00 Eur požadoval žalobca priznať ako sumu predstavujúcu správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vsume 70,00 Eur, poplatok na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00 Eur, ako aj
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné výdavky,

spojené s urgovaním a kontrolou stavu, v celkovej sume 15,00 Eur. Majetková škoda tak predstavovala
sumu 125,00 Eur.

Vo veci, ktorej bola pridelená na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/558/2012 proti
povinnému C. Z., žiadal žalobca priznať majetkovú škodu v sume 2 629,01 Eur, ktorá predstavuje

náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní z dôvodu založenia prekážky právoplatne rozhodnutej
veci, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť. Rovnako v konaní, pod sp. zn.
4C/557/2012 proti povinnému N. K. žiadal žalobca priznať majetkovú škodu v sume 859,33 Eur ako
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní. V konaní pod sp. zn. 4C/554/2012 žiadal priznať žalobca

majetkovú škodu proti povinnému Ľ. Q. vo výške 3 079,18 Eur rovnako predstavujúcu náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní.

Majetkovú škodu, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, žalobca odôvodnil skutočnosťou, že exekučný súd
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti
istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej

strane existuje právne relevantný exekučný titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné
zrušiť pre uplynutie lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z
pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný. Na druhej strane nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci

právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania na
ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy
je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca uskutočnil výpočet náhrady nemajetkovej ujmy
výpočtom nároku alikvótnym pomerom a to sumou 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda sumou 660,00 Eur
na rok : 12 mesiacov v roku = 55,00 Eur na mesiac.

Dňa 08.10.2012 vydal Okresný súd Vranov nad Topľou uznesenie č.k. 4C/553/2012, ktorým spojil na
spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 4C/553/2012, 4C/554/2012, 4C/555/2012, 4C/557/2012,
4C/558/2012, 4C/559/2012,
4C/560/2012, 4C/561/2012, 4C/562/2012, 4C/566/2012, 4C/571/2012, 4C/576/2012 s tým, že tieto
konania sa budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 4C/553/2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1NcC/42/2012-12 zo dňa 18.10.2012, Krajský súd v Prešove
rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej pod sp. zn. 4C/553/2012 a vec sa prikazuje Okresnému súdu Prešov.

Dňa 05.12.2012 bola Okresnému súdu Prešov pridelená uvedená právna vec pod sp. zn. 7C/168/2012.

Súd si za účelom posúdenia žaloby žalobcu vyžiadal z Okresného súdu Vranov nad Topľou exekučné
spisy a z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1239/2011 mal súd za preukázané, že dňa 18.08.2011 bola
Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
02003/11 zo dňa 07.04.2011. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k.11Er/1239/2011 -10 zo
dňa 26.08.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2011.Z exekučného spisu sp. zn. 3Er/175/2011 mal súd za preukázané, že dňa 21.02.2011 bola Okresnému
súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12690/10 zo dňa 27.12.2010.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 3Er/175/2011- 10 zo dňa 13.06.2011 rozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
09.07.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/997/2010 súd mal za preukázané, že dňa 22.12.2010 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 07296/10 zo dňa 06.09.2010. Okresný súd Vranov nad
Topľou uznesením č.k. 10Er/997/2010 - 10 zo dňa 258.01.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2011.

Z exekučného spisu 3Er/1316/2011 mal súd za preukázané, že dňa 30.08.2011 bola súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03366/11 zo dňa 13.05.2011. Uznesením Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 3Er/1316/2011-10 zo dňa 19.09.2011 súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2011.

V konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/629/2010 bola súdu dňa 07.10.2010 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 05250/10 zo dňa 29.06.2010. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k.
10Er/629/2010-10 zo dňa 03.02.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2011.

Zo spisu 11Er/1342/2011 mal súd za preukázané, že dňa 07.09.2011 bola exekučnému súdu doručená

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 04759/11 zo dňa 17.06.2011. Exekučný súd uznesením č.k. 11Er/1342/2011 - 10 zo
dňa 07.11.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Uznesenie
exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2011.

Zospisu11Er/949/2010malsúdzapreukázané,žedňa29.11.2010bolasúdudoručenážiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 06426/10 -5 zo dňa 23.07.2010. Exekučný súd uznesením č.k. 11Er/949/2010-9 zo
dňa 21.12.2010 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011.

Zo spisu 10Er/886/2010 mal súd za preukázané, že dňa 09.12.2010 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06024/10 zo dňa 21.07.2010. Okresný súd Vranov nad Topľou
uznesením č.k. 10Er/886/2010-9 zo dňa 24.01.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2011.

V exekučnom spise 7Er/1102/2011 bola dňa 28.07.2011 súdu doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 01528/11 -5 zo dňa 30.03.2011. Exekučný súd uznesením č.k. 7Er/1102/2011-10 zo dňa

30.08.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2011.

Zo spisu 10Er/993/2010 súd mal za preukázané, že dňa 22.12.2010 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07242/10 zo dňa 25.08.2010. Exekučný súd svojim uznesením č.k.
10Er/993/2010-14 zo dňa 01.03.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia.Pod sp. zn. 9Er/623/2010 bola súdu dňa 16.07.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
02294/10-5 zo dňa 19.04.2010, pričom exekučný súd uznesením č.k. 9Er/623/2010-11 zo dňa

02.12.2010 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011.

V exekučnom spise 3Er/176/2011 bola exekučnému súdu dňa 21.02.2011 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského

súdu sp. zn. SR 11039/10 zo dňa 22.11.2010, pričom exekučný súd uznesením č.k. 3Er/176/2011-10 zo
dňa 14.06.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2011.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.01.2014 v neprítomnosti účastníkov konania.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním zo dňa 06.12.2013,
súdu doručenom dňa 09.12.2013, kde z dôvodu hospodárnosti konania žiadala vec prejednať v ich
neprítomnosti na základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 10.12.2013, ktoré
však bolo súdu doručené až dňa 15.01.2014, v ktorom žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť, ako aj
neprítomnosť svojho klienta, pojednávanie žiadal odročiť. Žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil
kolíziou pojednávania pred Krajským súdom Nitra pod sp. zn. 19Sp/35/2013 dňa 13.12.2013 od 12:30

do 13:00 hod. Žalobca trval na osobnej účasti splnomocneného advokáta a vylúčil substitúciu.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.01.2014 v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p.

V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania bola
súdu doručená až dňa 15.01.2014, t.j. po pojednávaní vo veci samej, ktoré sa konalo dňa 13.01.2014.
Zároveň súd uvádza, že žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje základné náležitosti, ktoré má
na mysli Občiansky súdny poriadok. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi a právnemu
zástupcovi žalobcu doručené v dostatočnom časovom predstihu. Navyše v žiadosti o odročenie

pojednávania žalobca uvádza ako dôvod kolíziu pojednávania na Krajskom súde Nitra, ktoré sa konalo
dňa 13.12.2013. Pojednávanie v uvedenej veci bolo dňa 13.01.2014. Ešte na doplnenie záverov svojho
rozhodnutia, prečo súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu súd uvádza, že
kolízia pojednávania nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho istého účastníka na
rôznych súdoch, o ktorej právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom predstihu. Je potrebné

zdôrazniť,žežalobcapodalveľkémnožstvožalôb,vktorýchsplnomocniltohoistéhoprávnehozástupcu,
bolo na ňom, aby zabezpečil personálne zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach
tak, aby súd vo veci mohol konať.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní

právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na

odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho
súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti naodročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na
rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na
odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§

101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci
konajúceho súdu.

Z dôvodu, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ako aj kolízia, ktorá sa mala konať dňa
13.12.2013 pred Krajským súdom Nitra pod sp. zn. 19 SP 35/2013 nie je dôvodom na odročenie

pojednávania, navyše súd poukazuje na to, že pojednávanie pred Krajským súdom Nitra bolo
v decembri, toto pojednávanie na Okresnom súde Prešov bolo nariadené na január 2014, súd
neakceptovalžiadosťžalobcuoodročeniepojednávaniaavovecipojednávalvneprítomnostiúčastníkov
konania postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa

§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,vnečinnostiprivýkoneverejnejmocialebo
v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktoréhosa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo

zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy majúc za
to, že v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou došlo k prieťahom v
konaní.Žalobcamalzato,žeexekučnýsúdrozhodolozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené
ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá

splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide
o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu

rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.

Z obsahu pripojených exekučných spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou súd zistil, že exekučný
súd rozhodoval v uvedených veciach o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnom konaní, keď
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote. Podľa skutkových okolností, uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia
o žiadosti súdneho exekútora.

Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Je potrebné
zdôrazniť, že aj samotný žalobca uviedol v žalobe, že do exekučných spisov dával žiadosti na prieťahy

v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v Článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je podľa názoru súdu kompetentný
preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho

úradného postupu nie je oprávnený posudzovať tento súd.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za

jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v
prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si

vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote
a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych

očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v
exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností.

Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného
súdu Vranov nad Topľou v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok
na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho, aby tieto položky
bližšie špecifikoval. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísal,

nijako ich nezdokladoval, určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti
uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci stačilo iba prípadné
konštatovanie porušenia práva, nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s
prihliadnutím na dôvody vyššie uvedené. Samotné vedenie exekučného konania, bez ohľadu na jeho
dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora s povinným

a nie je ani dôvodom insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecné známe riziká
sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Súd ešte môže podotknúť, že samotnú situáciu vyvolal
aj samotný žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd ( súkromnoprávny orgán) pred všeobecným
súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o ochrane spotrebiteľa a súdnej

praxe. Súd ešte uvádza, že podľa jeho názoru žalobcovi s ohľadom na predmet jeho podnikateľskej
činnosti je rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovských rozsudkov známa.
Súd môže konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že návrh na začatie konania, resp. žaloba žalobcu nespĺňa zákonné
náležitosti a súd by mal vyzvať žalobcu na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. s týmto názorom nie je
možné v žiadnom prípade súhlasiť. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má podľa jeho názoru náležitosti
v zmysle § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku a z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

Súd vo veci nevydal medzitýmny rozsudok tak, ako to požadoval žalobca, nakoľko mal za to, že sú
splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Pokiaľ ide o uplatnenie majetkovej škody, ktorú si žalobca špecifikoval v tejto žalobe ako náhradu istiny,

titulom založenia prekážky rozhodnutej veci, na ktorú má súd prihliadať ex offo, žalobca túto majetkovú
škodu definoval ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhanie istiny s príslušenstvom zo strany exekučného súdu. Žalobca mal za to, že exekučný súd

tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny, a to bez plnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totižto existujeprávne relevantný exekučný titul, a to rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty, podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá
právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, na druhej strane nie

je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie, požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2012 č.k.
10Coe/308/2011 -39, ako aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých
nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Z tohto dôvodu
nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že mu týmto vznikla majetková škoda. Súd poukazuje aj
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 291/2010, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS SR
545/2010.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, že ak došlo k uplynutiu 15 dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom
23.04.2009 je nárok žalobcu premlčaný. Z exekučných spisov súd zistil, že o tento prípad nešlo, nakoľko
z pripojených spisov vyplýva, že žiadosti žalobcu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli súdu

doručené až po tomto dni, preto sa vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného nezaoberal,
považoval ju za nedôvodnú.

Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného
postupu,reálnenepreukázaniavznikuškody,chýbajúcejpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným

postupom a vznikom škody.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, súd náhradu trov konania

účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.