Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212927
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6613212927.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobkyne Z. Q., K.

XX.XX.XXXX,I.O.O.XXXX/XX,J.,občianskaSlovenskejrepubliky,zastúpenáadvokátskoukanceláriou
JUDr. Peter Rybár s.r.o., Ludová 14, 040 11 Košice, adresa na doručovanie Nerudová 14, 040 01 Košice
proti žalovanému Rapid life, životná poisťovňa a.s. , IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71
Košice, zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom, adresa na doručovanie, Rastislavova 68,
040 01 Košice v konaní o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu a o odklad o vykonateľnosti rozsudku
rozhodcovského súdu takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e sa rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice,

IČO: 44 325 452 zo dňa 19.01.2012, vydaný v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/2301/2012.

Odkladá sa vykonateľnosť tohto rozsudku rozhodcovského súdu do právoplatného skončenia súdneho
konania vedeného na Okresnom súde Lučenec, sp.zn. 5C/69/2013.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na náhrade trov konania na účet jej právneho zástupcu
1 053,22 eura v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 331,50
eura v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala voči žalovanému zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu
Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012, sp.zn. 3C/2301/2012, ako aj odloženia
vykonateľnosti tohto rozsudku rozhodcovského súdu na tom skutkovom základe, že dňa 28.07.2008
uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zrušeniu poistnej zmluvy došlo dňa
29.06.2009. Následne žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 166,52 eura a návrhom na

splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice, Alžbetina ul. č. 41 si
uplatnil voči žalobkyni pohľadávku vo výške 166,52 eura a prísl., ktorá suma mala zodpovedať nákladom
žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Rozsudkom rozhodcovského súdu zo dňa 19.01.2012
sp.zn. 3C/2301/2012, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 01.07.2013 bolo jej, ako spotrebiteľovi uložené
zaplatiť žalovanému sumu 166,52 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 eura.

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala voči žalovanému zrušenia označeného rozsudku

rozhodcovského súdu z dôvodov podľa § 40 ods. 1, písm. c) a písm. j) Zák.č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Zák.č. 40/1964
Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej len OZ), z ktorého vyplýva, že za neprijateľné podmienkyuvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Žalobkyňa, ako spotrebiteľ a osoba, ktorá chcela uzavrieť poistnú zmluvu postupujúc na základe
pokynov a v dobrej viere podpísala všetky predložené dokumenty. Nebola poučená čomu všetkému
sa zaväzuje podpísaním Všeobecných poistných podmienok. Nešlo pritom o individuálne dojednanú
rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. Žalobkyňa takto
popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy v súlade s § 40 ods. 1, písm. c), Zák.č. 244/2002 Z.z.

Ďalej sa domáhala zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu z dôvodov podľa § 40, ods. 1, písm. j)
Zák.č. 244/2002 Z.z., nakoľko pri rozhodovaní mali byť porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa tým, že uzavretím rozhodcovskej doložky došlo k zhoršeniu postavenia
žalobkyne, ako spotrebiteľa, bez tejto rozhodcovskej doložky, by žalovaný mohol uplatniť svoj nárok voči
žalobkyni súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode jej bydliska, čo by bolo pre žalobkyňu

výhodnejšie. Zmluvu žalobkyňa nemohla ovplyvniť, nakoľko zmluva bola vopred predformulovaná,
predložená na podpis. Ďalej rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných
pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe a nebola o ich obsahu informovaná. Nemala možnosť voľby
iného súdu, ani rozhodcu, čo ešte zvýraznilo jej nevýhodné postavenie. Konanie pred rozhodcovským
súdom je pre žalobkyňu, ako spotrebiteľa prísnejšie, nakoľko je daná kratšia lehota na podanie odporu a

to lehota 5 dní od doručenia rozsudku, ďalej na odpor sa prihliada len, ak bol zaplatený súdny poplatok.
V konaní sú vysoké poplatky a neexistuje možnosť oslobodenia od platenia poplatkov.

V priebehu súdneho konania žalobkyňa doplnila dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. K porušeniu

právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa malo dôjsť tým, že rozhodcovský súd ju zaviazal na
plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 7A, časť XVII. Všeobecných
poistných podmienok, podľa ktorej je s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku spojený osobitný provízny
náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom,
ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči

poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá
sa vyporiada po ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkúpnej hodnote, ak je vytvorená, alebo
poistnému plneniu. Ak odkúpna hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka
sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi
ju uplatniť podľa zásad dohodnutých vo všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským

súdom. Žalobkyňa pritom trvala na tom, že nemala možnosť oboznámiť sa s týmto ustanovením
všeobecných poistných podmienok, ale čo je podstatné, výška a samotná existencia tohto záväzku jej
bola oznámená až doručením rozhodcovského rozsudku. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takýto právny úkon je neplatný aj
s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý

svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Poukázala taktiež na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Žalovaný trval na tom, že Okresný súd Lučenec nie je miestne príslušným súdom na konanie v

prejednávanej veci, pretože v súlade s § 88 ods.2 O.s.p. posledná veta pred bodkočiarkou, príslušným
je súd v mieste rozhodcovského konania, ktoré sa nachádza v obvode Okresného súdu Košice I. .
Žalobkyňa pritom v tomto konaní nie je v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv podľa
osobitných predpisov a preto nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.
2, písm. z) a zák.č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov. Vo veci samej žiadal žalobu žalobkyne v

celom rozsahu zamietnuť lebo tvrdenia žalobkyne o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé.
Rozhodcovská doložka bola medzi žalobkyňou a žalovaným dojednaná individuálne, nie je preto
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Na konci tlačiva všeobecných
poistných podmienok oddelene od ostatného textu všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP) sa
nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4475600006. Pod textom

osobitných zmluvných dojednaní sa nachádza podpis účastníkov zmluvy vyjadrujúci súhlas s osobitnými
dojednaniami t.j. s rozhodcovskou doložkou. Žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne
podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Všeobecné poistné
podmienky obsahujú rad ustanovení, ktoré sa na konkrétny poistný vzťah vzťahujú len vtedy, ak takurčuje poistná zmluva, alebo iné zmluvné dojednania. Poistník síce podpisuje súvislý text VPP, ako
celok, ale nie všetky ustanovenia VPP poistníka zaväzujú. VPP totiž upravujú množstvo ustanovení,
ktoré sa stávajú obsahom poistného vzťahu iba vtedy, ak tak uvádza a konkretizuje poistná zmluva.

V prejednávanom prípade však došlo k samostatnému podpisu žalobkyne pod osobitnými zmluvnými
dojednaniami. Ak pripojila svoj ďalší podpis pod osobitné zmluvné dojednania, ktorých obsahom je
rozhodcovská doložka odkazujúca na časť 15 poistných podmienok, ovplyvnila tým obsah poistného
vzťahu tak, že jeho súčasťou sa stala aj rozhodcovská doložka, ktorou je právne viazaná. Žalobkyňa
takto individuálne a nad rámec podpisu pod súvislým textom poistných podmienok prejavila svoju vôľu

byť viazaná rozhodcovskou doložkou. Navyše žalobkyňa osobitné dojednania mohla prijať, alebo aj
neprijať, mala teda dve alternatívy. Dodatkom č. 2 zo dňa 15.12.2008 (bod 7, časť 17, ods.11b) ku
všeobecnýmpoistnýmpodmienkamboladanádodatočnámožnosťpouzavretípoistnejzmluvyovplyvniť
dohodu o rozhodcovskom konaní tak, že rozhodcovské konanie bolo možné odmietnuť bez toho, aby
takýmto výkonom práva bola akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu.

Tretí subjekt nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvy tzv. viazaný finančný agent je povinný
pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka, t.j. spotrebiteľa o podstatných
okolnostiachpoistnéhovzťahu.Podpisomlistinyzáznamuopotrebáchapožiadavkáchklientažalobkyňa
potvrdila, že mu boli o jej poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta.
Žalobkyňa nežiadala žiadne doplňujúce informácie a vysvetlenia o veci uzatvoreného poistenia, preto

žalovaný sa oprávnene domnieva, že žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu na základe informácií o
ktorých písomne prehlásila, že jej boli poskytnuté, resp. sa s nimi oboznámila.

Žalobkyňa súhlasila so znením rozhodcovskej doložky a teda aj keby rozhodcovská doložka založila
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať a to v

súlade s ustanovením § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán nezakladá samotné dojednanie rozhodcovskej doložky, pretože ani zákon použitie
rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje.

Rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu, ktorý bol riadne publikovaný vo Vestníku, pokiaľ

ide o procesné postavenie žalobkyne, túto v porovnaní so žalovaným dokonca procesne zvýhodňuje
a to napr. oslobodením od súdnych poplatkov, či možnosťou voľby miesta rozhodcovského konania v
obvodebydliskažalobkyne.Rozhodcovskýsúdriešilajotázkuplatnéhouzavretiarozhodcovskejdoložky
a v rámci plnenia tejto povinnosti nijako neporušil právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a nepriznal
žalovanému neoprávnené nároky. Pokiaľ žalobkyňa nebola oboznámená s procesnými pravidlami

konania na rozhodcovskom súde touto námietkou nie je naplnený žiadny z dôvodov pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku tak, ako navrhuje žalobkyňa. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že konanie
pred rozhodcovským súdom je pre spotrebiteľa prísnejšie a nevýhodnejšie žalovaný uviedol, že pokiaľ
ide o dĺžku procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku Občiansky súdny poriadok neposkytuje
spotrebiteľom žiadnu výnimku, resp. ochranu poskytnutím osobitnej ochrany na podávanie opravných

prostriedkov. Lehota na podávanie opravných prostriedkov je stanovená všeobecne pre všetkých
účastníkov konania. Konanie pred rozhodcovským súdom prebehlo v súlade s rokovacím poriadkom
rozhodcovského súdu, ktorý je v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Zásada ústnosti nie je
ani v občianskom súdnom konaní absolútna, t.j. existujú výnimky, kedy sa táto zásada neuplatní, napr.
v konaní o vydanie platobného rozkazu. Navyše zásada ústnosti nie je v Občianskom súdnom poriadku

zakotvená na osobitnú ochranu spotrebiteľa, ale všeobecne na ochranu práv účastníkov konania. Z
tohto dôvodu by aj prípadné porušenie zásady ústnosti nebolo možné považovať na porušenie práv
spotrebiteľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, svedkyni P. W.,

konštatovaním obsahu písomnej žaloby, poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX,
Všeobecných poistných podmienok a osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 a dodatku č. 2 zo
dňa 15.12.2008, spisu sp.zn. 3C/2031/2012 Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice a dospel
k týmto skutkovým a právnym záverom. Dňa 28.07.2008 žalobkyňa a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné poistné podmienky žalovaného, vrátane osobitného

zmluvného dojednania č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve. Za žalovaného konal, ako finančný agent a
poistnúzmluvupodpísalE.Q.,otecžalobkyne.Výškapoistnejsumybolastanovenápreprípadkritických
chorôb 100 000,- Sk a výška poistného 408,- Sk mesačne. Poistenie bolo dojednané na poistnú dobu
25 rokov so začiatkom poistenia dňa 29.07.2008 a s určením konca poistenia dňa 29.07.2033.Listina so Všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného je podpísaná žalobkyňou a ďalej nasledujú
osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré sú opäť podpísané

žalobkyňou a E. Q. konajúcim za žalovaného.

Podľa bodu 1. Osobitných zmluvných dojednaní, zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1, prvá
veta, druhej časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie
nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti; túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť.

Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí ak bola zaplatená len časť poistného.

V bode 2. Osobitných zmluvných dojednaní sa konštatuje, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle 15-tej časti týchto VPP. Toto

ustanovenie chápu zmluvné strany, ako rozhodcovskú doložku.

Po ukončení poistného vzťahu medzi účastníkmi konania žalovaný návrhom na začatie konania z
02.01.2012 podanom na arbitrážnom súde v Košiciach dňa 04.01.2012 sa domáhal voči žalobkyni
zaplatenia sumy 166,52 eura s návrhom na splátkový kalendár. Z odôvodnenia návrhu na začatie

konania vyplýva, že podľa časti 17 ods. 7a príslušných všeobecných poistných podmienok vzniká
podpisom poistnej zmluvy žalovanému v právnom postavení žalobcu v uvedenom konaní osobitná
pohľadávka voči žalovanej, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia.
Žalobcovi vzniká voči žalovanej pohľadávka a tomu zodpovedajúc vznikol žalovanej voči žalobcovi dlh
vo výške 166,52 eura (čl.17).

Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice na Alžbetinej 41, v Košiciach zo dňa 19.01.2012
sp.zn.3C/2301/2012vyplýva,žežalobkyňabolazaviazanázaplatiťžalovanémupeňažnúsumuvovýške
166,52 eura a trovy rozhodcovského konania 276,- eur na účet žalovaného a v lehote 5 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý rozhodcovský

rozsudok vydal (čl.52-54).

Žalobkyňa prevzala rozsudok rozhodcovského súdu dňa 01.07.2013 (čl.55) a podala žalobu na súde o
zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku dňa 10.07.2013.

Súd skúmal otázku svojej miestnej príslušnosti na konanie o žalobe žalobkyne.

Z ustanovenia § 88 ods.2, veta posledná O.s.p. na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však
vždypríslušnýsúd,vktoréhoobvodesanachádzamiestorozhodcovskéhokonania;akjenavrhovateľom
spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd v obvode, ktorého má bydlisko.

Ide o výlučnú miestnu príslušnosť, pričom Občiansky súdny poriadok v § 88 ods.1 a 2 taxatívnym
spôsobom vypočítava konania a uvádza pri každom z nich súd, ktorý je miestne príslušný na konanie.
Priamo zo zákona je vylúčená všeobecná miestna príslušnosť a tiež aj osobitná miestna príslušnosť
daná na výber. Výlučnosť spočíva v tom, že žiaden iný súd okrem toho, ktorý je stanovený v zákone

nie je príslušný na konanie. Vychádzajúc zo skutkového stavu tvrdeného žalobkyňou v žalobe, ako aj
z právnej argumentácie oboch účastníkov konania súd nemal pochybnosti o tom, že ide o súdny spor
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyňa vystupuje v konaní ako spotrebiteľ.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c) Zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1, písm. j) citovaného zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne príslušnom súde a v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

V súlade s podanou žalobou súd zameral dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa dôvodne popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Z bodu 1. časť 15 Všeobecných poistných podmienok žalovaného, poisťovňa a poistník sa dohodli,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred

rozhodcovským súdom.

Podľa bodu 2. citovanej časti VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením, alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými

na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto VPP.

Podľa bodu 5. citovanej časti VPP rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným
a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom, alebo rozhodcovským súdom. Dôvody, pre ktoré možno

žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku
(čl.75-76).

Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 (čl.76) v bode 2. Obsahujú dohodu účastníkov poistnej zmluvy
o tom, že sa podrobia rozhodcovskému konania v zmysle 15-tej časti týchto VPP.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zák.č. 40/1964 Zb. v znení platnom ku dňu podpísania
poistnej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 cit. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 cit. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 cit. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 cit. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4, písm. r) cit. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 cit. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vyhodnotením právneho statusu účastníkov konania do okamihu uzavretia poistnej zmluvy, ako aj
predmetu právnych vzťahov, ktoré medzi nimi vznikli uzavretím tejto poistnej zmluvy je potrebné

konštatovať, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Opäť je potrebné zdôrazniť znenie 15-tej časti druhého bodu Všeobecných poistných podmienok
žalovaného, podľa ktorého pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením, alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými

na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

Citované ustanovenie Všeobecných poistných podmienok žalovaného, ktoré okrem iného dáva
žalovanému možnosť vytvoriť si rozhodcovský súd troma fyzickými osobami podľa vlastného výberu, je
potrebné považovať za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľa.

Citované ustanovenie VPP žalovaného zároveň vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť
je kvalifikovaná ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4, písm. r)

Občianskeho zákonníka.

V bode 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 zo dňa 28.07.2008 účastníci zmluvy mali opäť
vylúčiť súdne konanie, ako spôsob riešenia akýchkoľvek sporov medzi nimi.

Z výpovedí žalobkyne aj svedkyne P. W. (čl.151) jednoznačne vyplýva, že pri uzavieraní poistných
zmlúv v skutočnosti s klientmi, ako spotrebiteľmi neboli dojednávané žiadne zmluvné dojednania a
ako sprostredkovateľky poistenia nemali vedomosti o obsahu pojmu rozhodcovská doložka. Pokiaľ sa
pripravovali na výkon práce sprostredkovateľky poistenia tzv. viazaného finančného agenta, školenia si
organizovali len medzi sebou a ich obsahom bolo zdôraznenie podpísať poistnú zmluvu a k nej patriace

prílohy na každom vyznačenom mieste.

Žalovaný nepreukázal, že osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 dohodnuté so žalobkyňou boli
dojednané individuálne. Preukázať túto okolnosť je povinnosťou žalovaného, ako dodávateľa (§53 ods.3
OZ).

Zakotvenie dvoch bodov osobitných zmluvných dojednaní na listine všeobecných poistných podmienok
žalovaného ešte neznamená, že medzi účastníkmi zmluvy skutočne došlo k rokovaniu o otázke
rozhodcovskej doložky a že došlo k vytvoreniu súhlasného stanoviska. Práve naopak vykonaným
dokazovaním bolo spochybnené individuálne dojednanie osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007

účastníkmi konania.

Žalobkyňa uzavrela zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo žalovaným dňa 11.10.2007 s tým, že bude
poskytovať svoje sprostredkovateľské služby podľa tejto zmluvy a podľa pravidiel, inštrukcií, nariadení
tak, ako ich vydá žalovaný. Žalobkyňa síce mala možnosť oboznámiť sa s obsahom Všeobecných

poistných podmienok, ako aj s obsahom osobitných dojednaní, avšak nevedela o možnosti ovplyvniť
obsah VPP a osobitných dojednaní, lebo aj v rámci výkonu práce sprostredkovateľky poistenia bola
vedená k tomu, že k platnosti uzavretej poistnej zmluvy sa vyžaduje, aby boli klientom podpísané všetky
listiny na miestach označených na podpis.

Skúmaním otázky okolností za ktorých bola vo VPP žalovaného a v osobitných dojednaniach zakotvená
rozhodcovská doložka, súd dospel k záveru o nekalom charaktere tejto zmluvnej podmienky. Z čl.
6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa. Žalobkyňa nemohla mať žiaden záujemna tom, aby jej prípadné sporné vzťahy so žalovaným neprejednával súd všeobecnej sústavy súdov, ale
rozhodcovský súd, prípadne fyzické osoby podľa výberu žalovaného.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl.
6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného
poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavky dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods.2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Keď predajca, alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa Prílohy Smernice k podmienkam uvedeným v čl. 3 ods. 3 k zoznamu podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé, patrí neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu,alebopodaťakýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilspory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah
malo spočívať na inej zmluvnej strane (príloha ods. 1, písm. q).

Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Oceáno Grupo Editoriál z 27.06.2000, C-240/1998
až C-244/98, ZD.s I-4941 a systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

pripravené vopred predajcom, alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Ako bolo konštatované na listine, ktorá obsahuje Všeobecné poistné podmienky sa nachádzajú osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 podpísané účastníkmi poistného zmluvného vzťahu (čl.76).

Podľa Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 zo dňa 15.12.2008 Zmluvné
strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom v osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia
obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednanie tohto článku (XV. časť) môže poistník v lehote
30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol
dotknutý, alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto

poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav
vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30-ty
deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Tento Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam
je platný a účinný od 15.12.2008 (čl.78).

Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam nebol žalobkyňou podpísaný, avšak podľa tvrdenia
žalovaného ide o listinu verejne prístupnú a žalobkyni preto nič nebránilo sa s obsahom tohto dodatku
oboznámiť.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti Všeobecných poistných

podmienok a v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007 a Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným
podmienkam zo dňa 21.05.20007 s účinnosťou od 15.12.2008 nebola dojednaná platne, ide o nekalú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve.Pod Osobitnými zmluvnými dojedaniami č. 01/2007 sa síce nachádzajú podpisy oboch účastníkov
konania, avšak rozhodcovskú doložku nie je možné ani tak považovať za individuálne dojednanú. V
prípade rozhodcovského konania ide o právny inštitút, občanom bez právnického vzdelania väčšinou

neznámy a uplatňovaný len v nepatrnom rozsahu, pritom však s ďalekosiahlymi procesnými dôsledkami.
Žalobkyni pri podpisovaní poistnej zmluvy ani neskôr nebola poskytnutá žiadna informácia ohľadne
významu a následkoch dojednania rozhodcovskej doložky. Poskytnutie takejto informácie, ani v
najmenšomrozsahusanemohlouskutočniťvzhľadomktomu,žeanisprostredkovateliapoistenianemali
vedomosti o obsahu tohto pojmu, ako vyplýva z výpovede žalobkyne, ako aj vypočutej svedkyne. Pokiaľ

sprostredkovatelia poistenie konajúci za žalovaného sa aj zúčastnili školení, ich obsahom bolo najmä
zdôraznenie povinnosti podpísať v zmluve a v prílohách miesta určené na podpis. Žalobkyňa, hoci sama
bola sprostredkovateľkou poistenia, takto sa neoboznámila s obsahom pojmu rozhodcovská doložka a
rozhodcovské konanie.

O tom, že k podpísaniu poistnej zmluvy žalobkyňou, Všeobecných poistných podmienok, ako aj

Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 by došlo za iných okolností žalovaný nepredložil súdu
dôkazy.

Podľa § 4 ods. 8 Zák.č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými

tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Z XV.časti Všeobecných poistných podmienok žalovaného vyplýva jeho jednoznačná dominancia pre
kreovaní, alebo výberu špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, pri určení rozsahu sporných
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, o ktorých bude rozhodcovský orgán rozhodovať, v
konštatovaní, že rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho
preskúmavať iným rozhodcom, alebo rozhodcovským súdom. Žalobkyňa sa pritom nachádzala v stave

právnej neistoty najmä v otázke, kde bude mať sídlo rozhodcovský súd, aké bude jeho zloženie.

V priebehu konania nebola preukázaná jediná okolnosť, ktorá by odôvodňovala výhodnosť uvedeného
spôsobu riešenia sporných vzťahov medzi účastníkmi zmluvy z hľadiska žalobkyne oproti konania pred
súdmi všeobecnej sústavy súdov podľa Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa teda nemala žiaden

dôvod rozhodcovskú doložku podpisovať. Podpisom rozhodcovskej doložky práve naopak jej procesné
postavenie sa stalo neistým, najmä čo sa týka miesta rozhodcovského súdu personálneho zloženia, ako
aj procesných predpisov, ktoré bude rozhodcovský súd vo svojej činnosti uplatňovať.

Z týchto dôvodov je potrebné považovať konanie žalovaného pri dojednaní rozhodcovskej doložky

v samotných Všeobecných poistných podmienkach, ako aj osobitných zmluvných dojednaniach č.
01/2007 a Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
ako to má na mysli ustanovenie § 4 ods. 8 Zák.č. 250/2007 Z.z.

Zároveň tým došlo k naplneniu zákonných dôvodov na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1, písm. c) Zák.č.

244/2002 Z.z., z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a
c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Podľa § 43 ods. 2 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je
uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Vzhľadom na odlišné právne následky zrušenia rozhodcovského súdu podľa § 40, písm. c) cit. zákona,
alebo z iného dôvodu podľa § 40 ods. 1 cit. zákona, súd ďalej neskúmal otázku, či pri uzavieraní
poistnej zmluvy účastníkmi konania boli porušené Všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu právspotrebiteľa podľa § 40 ods. 1, písm. j) cit. zákona. Je zrejmé, že o ďalších dôvodoch na podanie žaloby,
podľa žaloby žalobkyne sa bude rozhodovať po zrušení rozhodcovského rozsudku v rámci pokračovania
v konaní súdom.

Súd takto zrušil rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44
325 452 z 19.01.2012 sp.zn. 3C/2301/2012 z dôvodu podľa § 40 ods. 1, písm. c) Zák.č. 244/2002 Z.z. .

Súd zároveň dospel k záveru, že žalobný návrh žalobkyne presne a jednoznačne vymedzuje predmet

konania a z písomnej žaloby vyplývajú aj dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiada zrušiť rozhodcovský
rozsudok rozhodcovského súdu. Preto nebolo potrebné priamo v žalobnom návrhu uviesť dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Žalovanýtrvalnatom,žepodľasmernicesúpoistnézmluvyspomedzispotrebiteľskýchzmlúvvýnimočné
v tom, že niektoré zmluvné podmienky dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom ovplyvňujú

kalkuláciu poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu
úpravy smernice vylúčené. Medzi takého ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a
ustanovenia týkajúce sa provízie finančných agentov.

Z doslovného znenia 19-teho odôvodnenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 však taký

záver nevyplýva. Z 19-teho odôvodnenia Smernice vyplýva, že na jej účely sa hodnotenie nekalého
charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy, ani vzťah kvalita a cena tovaru,
alebo dodávaných služieb. Hlavný predmet Zmluvy a vzťah cena a kvalita môže byť napriek tomu braný
do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Ďalej zámerom je medzi iným, aby poistné
zmluvy, ktorých podmienky definujú, alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli

podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného
plateného spotrebiteľom.

Z uvedeného teda vyplýva, že pri poistných zmluvách vzťah kvality a ceny dodaných služieb nemôžu
byť predmetom hodnotenia nekalého charakteru zmluvných podmienok. Z citovaného odôvodnenia

smernice nie je možné vyvodiť záver, že by posudzovanie platnosti rozhodcovskej doložky bolo vylúčené
z právnej úpravy obsiahnutej v Smernici 93/13/EHS v prípade, že dodávateľom je poisťovňa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe úspešnosti v konaní.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania na strane žalobkyne, ako úspešnej účastníčky konania spočívajú v trovách jej právneho
zastúpenia nasledovne:

6 úkonov právnej služby á 67,88 eura, nakoľko základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je 60,07 eura a režijný paušál 7,81 eura, spolu 67,88 eura za 6 úkonov právnej služby potom
407,28 eura. Za úkony právnej služby je potrebné považovať prípravu a prevzatie zastúpenia, žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vyjadrenie žalobcu k písomnému stanovisku žalovaného, ďalej

trikrát účasť na pojednávaniach v dňoch 11.10.2013 , 25.10.2013, 16.12.2013.

Strata času v súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 11.10.2013
predstavuje 2 hod. 12 min., ako cesta z Košíc do Lučenca a späť a takú istú hodnotu pri spiatočnej ceste
z Lučenca do Košíc.

Strata času za účelom účasti na pojednávaniach v dňoch 25.10.2013 a 16.12.2013 predstavuje taktiež
vždy 2 hod. 12 min. jedna cesta Košice - Lučenec. Vychádzajúc z každej začatej polhodiny po 13,01
eura, potom strata času predstavuje 390,30 eura.

Cestovné v súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní na Okresnom súde
Lučenec dňa 11.10.2013 predstavuje sumu 76,71 eura nasledovne: Pri prekonaní vzdialenosti 308 km
pri spotrebe pohonných hmôt 6,20 l na 100 km a pri cene pohonných hmôt 1,589 eura a pri paušálnej
náhrade 0,183 eura za každý km, cestovné náhrady predstavujú sumu 76,71 eura.Pri rovnakom spôsobe výpočtu cestovného v súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalobkyne na
pojednávaniach na Okresnom súde Lučenec v dňoch 25.10.2013 a 16.12.2013 s prihliadnutím na

nepatrnú zmenu ceny pohonných hmôt cestovné za deň 25.10.2013 predstavuje 84,80 eura a dňa
16.12.2013 sumu 84,13 eura.

Takto žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na náhrade trov jej právneho zastúpenia na účet právneho
zástupcu žalobcu sumu 1 053,22 eura.

Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala v rámci náhrady trov konania zaviazať žalovaného na zaplatenie ďalších
dvoch úkonov právnej služby, vykonaných jej právnym zástupcom a to vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu
žalovaného z 22.10.2013 a vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného z 28.11.2013 nevznikli k tomu
dôvody. Označené vyjadrenia neboli podané na základe výzvy súdu a ich predloženie súdu nebolo
nevyhnutné v záujme úspechu v konaní. Súd ich preto nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania.

Takto vyúčtovaná odmena právneho zástupcu žalobkyne je v súlade s ustanovením § 111 ods. 1 , písm.
a), § 17 ods.1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. .

Žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov v súlade s § 4 ods. 2 , písm. z), a) Zák.č. 71/1992 Zb.

v znení zmien a doplnkov.

Podľa § 2 ods. 2 , veta prvá Zák.č. 71/1992 Zb. , ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený.

Súdny poplatok podľa pol. 3, písm. c) cit. zákona predstavuje 331,50 eura a túto sumu je žalovaný
povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.