Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/194/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210501
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 660 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 660 eur.
V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 500300075 dlžníkom O. L. v
zákonom stanovenej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnému O. L., E.. X. X. XXXX. Súdny
exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 1215/2011. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd
Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 20. 12. 2011, a to rozhodnutím o poverení, teda po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 12 mesiacov). Uvedený postup exekučného
súdu je nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. O okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí

exekúcie. Uplatnená majetková škoda vo výške 125 eur predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov, spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70 eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 eur a nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdavky, spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Výška hmotnej škody je stanovená
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť
len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnychvýdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca.
Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu s porušením práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie
veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných

rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom

vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Preto si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za 12 celých mesiacov, t.
j. 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom v danej veci bol exekučný súd

bezdôvodne nečinný viac ako 363 dní. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 5NcC/314/2013-19, zo dňa 4. 4. 2013, rozhodol, že sudkyňa

OkresnéhosúduLiptovskýMikulášJUDr.IvetaŽiškovájevylúčenázprejednávaniaarozhodovaniaveci,
vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 10C/194/2012, ostatní sudcovia Okresného
súdu Liptovský Mikuláš nie sú vylúčení.

Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 16. 12. 2013, navrhol podanú žalobu zamietnuť,

zdôvodunepreukázaniasplneniazákonnýchpodmienok,ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia povinného,
najmä v odlišných dátumoch narodenia, označenia exekučného konania, uvedenia relevantných údajov,
ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k
žalobe žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody,

nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu - prieťahov v
konaní, a to ani v rámci vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku. Všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko
túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva na náhradu

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené dňa 23. 4.
2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde predčasne. Na výzvu na doplnenie žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokužalobca reagoval lenvšeobecnouodpoveďou,ktorounedoplnilžiadané

informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné pre posúdenie nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného

od 1. 6. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku pred 1. 6. 2011 znelo „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu je uvedené, žesprávnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim autentickým
výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená automaticky prieťahy v

konaní. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
vprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti.Žalobcasivovzťahukpredpokladu

posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú
existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej

lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom,
kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej
žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
pričom ho mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo
ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý využíva nielen počas domnelých
prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom

exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických
osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže
náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov

bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj
predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie

žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne

pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z
dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým
podaním zo dňa 12. 12. 2013 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že doposiaľ
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu a súčasne navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. b/ a 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd uznesením zo dňa 18. 12. 2013 návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby, by bolo v rozpore

so zásadou hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne na nariadenom súdnom pojednávaní (aj keď
uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť).
Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a
žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6Er/129/2011, súd zistil, že dňa
9. 2. 2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému O.E.L., na vymoženie sumy 1838,27 eura s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola oprávnenému
priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn.
SR 11633/10 zo dňa 7. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. 1. 2011 a vykonateľnosť dňa 13.

1. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 14. 2. 2011 vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. o predloženie rozhodcovského spisu SR 11633/10. Rozhodcovský súd
dňa 17. 2. 2011 požiadal exekučný súd o predĺženie lehoty na predloženie rozhodcovského spisu a dňa
4. 3. 2011 predložil súdu spis na CD nosiči. Uznesením zo dňa 24. 5. 2011, č. k. 6Er/129/2011-17, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 8. 2011, č. k. 9CoE/168/2011-32, bola žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymáhania zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1838,27 eura od 1. 7. 2010 do zaplatenia, zamietnutá. Uznesením zo
dňa 28. 12. 2011, č. k. 6Er/129/2011-37, bolo exekučné konanie v časti vymáhania zmenkového úroku
vovýške0,25%denne zosumy1838,27euraod1.7.2010dozaplatenia,zastavené.Exekučnýsúddňa
20. 12. 2011 pod č. 5505 034502 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie
v prospech oprávneného na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1838,27 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 6 % ročne od 23. 9. 2010 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške
425,46 eura a trovy exekúcie.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za

škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistírozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 660 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 9. 2. 2011, po
uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia

§ 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
neuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu(existenciu
prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn. 6Er/129/2011, plynulo a bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučnými titulmi, na ktoré sa pri rozhodovaní
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevzťahovala zákonná

15-dňová lehota, boli v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, v znení
účinnom do 31. 5. 2011, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené.
Vzhľadom na to, že exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok,
mal súd za to, že zákonná lehota 15 dní sa na rozhodovanie súdu o udelení poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie nevzťahovala (uvedenému výkladu nasvedčuje aj následný postup

zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 1. 6. 2011 rozhodcovský rozsudok uviedol výslovne do zákonného
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). Je tiež potrebné uviesť, že rozhodovanie
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na exekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, najmä z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a
vykonateľnosti exekučného titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Exekučný súd preto postupoval

so všetkou opatrnosťou, keď ešte pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie si vyžiadal kompletný rozhodcovský spis a v nadväznosti na zistené skutočnosti
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej exekučný titul
priznával zákonom nedovolené plnenie, zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že
súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním

viac ako 12 mesiacov, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 9. 2. 2011 a
poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 20. 12. 2011, po čiastočnom zastavení exekúcie.
Súd tiež poukazuje na to (aj keď nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preukázané nemal), že samotné nedodržanie zákonnom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 16/2002). Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej majetkovej škody
v sume 125 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur na správu vymáhanej pohľadávky,
nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad vznikol.
Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným nákladomna udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. Žalobca neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vykonanie

uvedených úkonov preukazoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje právo
na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a reálneho
vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe
ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 660 eur. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku
tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania

pre stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil, ani nepreukázal,
aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v
akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších
podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu. Pokiaľ ide o
žalovaným uplatnenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok skutkových
tvrdení, uvedených v žalobe, nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade so zásadou

hospodárnosti konania, prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie v tomto
smere nevykonával, nakoľko by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne
rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený
nárok v zmysle § 15 ods. l zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že
žalobca v podanej žalobe tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody je založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhrady škody a nemajetkovej
ujmy pri výkone exekúcie proti povinnému S. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu
na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou
nedoplnil žiadané informácie. Vzhľadom na dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nárok u

na náhradu škody žalovanému teda ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov
v zmysle § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy

konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.