Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200694
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1013200694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:
ŽelezniceSlovenskejrepubliky,Bratislava,Klemensova8,Bratislava,IČO:31364501protižalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti: Skanska SK, a.s., Krajná 29,
Bratislava, IČO: 31 611 788, zastúpená: Advokátska kancelária DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy
45, Bratislava a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1447-6000/2012-ON/376 zo 4. apríla 2013, o odvolaní účastníka
Skanska SK, a.s. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 93/2013-196 z 27. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 93/2013-196
z 27. júna 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 93/2013-196 z 27. júna 2013 zrušil, podľa § 250j ods. 2 písm.
a/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), rozhodnutie žalovaného č. 1447-6000/2012-
ON/376 zo 4. apríla 2013, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie kontrolovaného - žalobcu o výsledku
vyhodnotenia ponúk a súčasne nariadil znovu vyhodnotiť ponuky vo verejnej súťaži na predmet zákazky
„ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 -159,100 pre
traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)“ vyhlásenej vo Vestníku

verejného obstarávania č. 248/2009 z 29. decembra 2009 pod značkou 07704-MSP a zrušil rozhodnutie
kontrolovaného - žalobcu o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti a súčasne nariadil znovu
vyhodnotiť splnenie podmienok účasti vo verejnej súťaži, vyhlásenej žalobcom vo Vestníku verejného
obstarávania č. 248/2009 z 29. decembra 2009 pod značkou 07704-MSP a to do 30 dní od doručenia
rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vplýva, že z administratívneho spisu krajský súd zistil, že vo
Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 z 29. decembra 2009 pod značkou 07704-MSP, ako aj v

úradnom Vestníku Európskej únie z 31. decembra 2009 pod zn. 2009/S 252-36316 bolo Železnicami
Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“, alebo tiež „obstarávateľ“) vyhlásené verejné obstarávanie na
predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Puchov, žkm 100,500
- 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)“.
Účelom stavby je modernizácia technickej infraštruktúry trate na predmetnom úseku, ktorý je súčasťou
európskehoželezničnéhokoridoru.Navrhovanástavbamusíspĺňaťporealizáciipožiadavkynazaistenie
interoperability európskeho železničného systému v zmysle zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach.Do súťaže sa prihlásili 4 uchádzači. Obstarávateľ pôvodne vylúčil dvoch z nich, VIAMONT DSP, a.s. a
Združenie Skanska - modernizácia úseku Zlatovce - Trenčianska Teplá, ktorého vedúcim členom bola
spoločnosť Skanska SK, a.s. (ďalej len „Skanska“), ktorá podala 14. júla 2010 žiadosť o nápravu, ktorú

obstarávateľ zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o nápravu podala Skanska
námietky o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 994-175-7000/2010 zo 14. septembra 2010 tak,
že podľa § 139 ods. 2 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“, alebo tiež „zákon č. 25/2006 Z. z.“) zrušil rozhodnutie obstarávateľa
o vylúčení Skanska SK, a.s. a nariadil ju opätovne zaradiť do procesu verejného obstarávania. Následne

po vydaní tohto rozhodnutia obstarávateľ pristúpil k vyhodnoteniu ponúk v súťaži a ako víťaznú
vyhodnotil ponuku uchádzača Skanska SK, a.s.. Uchádzač Združenie pod Brezinou, ktorého vedúcim
členom bola spoločnosť TSS Grade, a.s. (ďalej len „TSS Grade“), podala proti tomuto rozhodnutiu
žalovaného žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý ho rozsudkom sp.zn. 4S 302/2010 z 27. júla 2012
zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný začal 31. januára 2011 kontrolu postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy z

vlastného podnetu, pričom na základe zistených výsledkov vydal 2. marca 2011 rozhodnutie č.
140-7000/2011-71/3, ktorým nariadil obstarávateľovi zrušiť verejnú súťaž. Voči tomuto rozhodnutiu boli
podané správne žaloby, o ktorých krajský súd rozhodol 29. septembra 2011 rozsudkom sp.zn. 1S
45/2011, 1S 51/2011, 4S 51/2011, ktorým rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Žalovaný začal 27. januára 2012 ďalšiu kontrolu postupu zadávania zákazky a rozhodnutím zo 17.
februára2012č.140-7000/2011-71/6zrušilrozhodnutieobstarávateľaovýsledkuvyhodnoteniasplnenia
podmienok účasti a súčasne nariadil vyhodnotiť splnenie podmienok účasti v predmetnej súťaži.
Opätovne teda došlo k novému vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu podmienok v súťaži, výsledkom
ktorého bolo nové rozhodnutie o vylúčení Skanska zo súťaže. Vylúčeniu predchádzali žiadosti o

vysvetlenie ponuky, pričom vysvetlenie ponuky bolo doručené obstarávateľovi 18. mája a 14. júna 2012.
Listom z 28. júna 2012 oznámil obstarávateľ uchádzačovi Skanska, že je z verejnej súťaže vylúčený.
Skanska podala proti tomuto vylúčeniu 9. júla 2012 žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 25/2006 Z.z., ktorú obstarávateľ zamietol. Následne o námietkach ktoré Skanska podala 17. júla
2012 žalovaný rozhodnutím zo 14. Septembra 2012 č. 1201 - 6000/2012-ON/313, 994-175-7000/2010-

N rozhodol tak, že tieto zamietol.

Komisia žalobcu už bez účasti Skanska vyhodnotila ponuky, výsledkom ktorého bola ako úspešná v
súťaži vybraná ponuka uchádzača č. 4 TSS Grade. Výsledky vyhodnotenia ponúk boli úspešnému
uchádzačovi oznámené 4. júla 2012, Skanska o výsledku vyhodnotenia ponúk upovedomená nebola.
Preto 28. septembra 2012 podala námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. proti

úkonu kontrolovaného inému, ako uvedenému v písm. a/ - f/ a zároveň žiadala, aby žalovaný vydal
predbežné opatrenie, ktorým by konanie vo veci dočasne pozastavil. Tejto žiadosti žalovaný nevyhovel
a 10. októbra 2012 uzatvoril žalobca Zmluvu o dielo s úspešným uchádzačom TSS Grade.

K námietkam Skanska z 28. septembra 2012 sa uskutočnilo u žalovaného ústnepojednávanie a
14. februára 2013 vydal žalovaný nové rozhodnutie č. 1447-6000/2012-ON/376-P, ktorým konanie o

námietkach prerušil s cieľom získať odborné stanovisko.

Následne 4. apríla 2013 vydal žalovaný rozhodnutie č. 1447-6000/2012-ON/376 (rozhodnutie, ktoré je
predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní), ktorým námietkam vyhovel a s odkazom na § 139 ods.
2 písm. e/ a f/ zákona č. 25/2006 Z.z. zrušil rozhodnutie žalobcu o vyhodnotení ponúk ako aj rozhodnutie
o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti a súčasne nariadil žalobcovi opätovne vyhodnotiť

ponuky a splnenie podmienok účasti vo verejnej súťaži.Krajský súd, odvolávajúc sa na § 155d zákona č. 25/2006 Z.z. poukázal na to, že nakoľko predmetná
verejná súťaž bola vyhlásená vo Vestníku verejného obstarávania 29. decembra 2009, je potrebné vec
posudzovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2009.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný napadnutým rozhodnutím nesprávne právne vec posúdil,
skutkový stav tak, ako ho zistil je nepostačujúci na posúdenie veci a zároveň je rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Keďže okamžitým výkonom rozhodnutia
žalovaného by mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia zmluvy o dielo platne uzavretej 10. októbra 2012 medzi
žalobcom a úspešným uchádzačom, krajský súd vyhovel žiadosti žalobcu a uznesením č.k. 1S 93/13-90

z 23. apríla 2013 odložil jeho vykonateľnosť, nakoľko podľa názoru krajského súdu vykonaním žalobou
napadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť aj k ohrozeniu projektu ako takého, nakoľko by bol vytvorený
právny stav, ktorý by mohol spochybniť plnenie vyššie uvedenej zmluvy o dielo. V konečnom dôsledku
by ohrozenie realizácie samotnej zákazky mohlo spôsobiť aj závažnú ujmu na verejných zdrojoch v
podobe straty možnosti čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie vyčlenených v rámci
Operačného programu 2007 - 2013 Doprava na daný projekt.

S prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa revíznych postupov navrhnutou žalovaným vo svojom vyjadrení
a s tým súvisiacim prerušením konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP sa krajský súd na pojednávaní
20. júna 2013 vysporiadal tak, že rozhodol o zamietnutí tohto návrhu.

Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa námietok, spoločnosti
Skanska, krajský súd uviedol, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/66/ES, ktorou sa

menia smernice rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v
oblasti zadávania verejných zákaziek, bola transponovaná do slovenského právneho poriadku novelou
zákona č. 503/2009 s účinnosťou od 1. januára 2010. Povinnosť transpozície však bola určená do 20.
decembra 2009. Verejné obstarávanie bolo vyhlásené po uplynutí lehoty na transpozíciu novely do
slovenského právneho poriadku, avšak pred realizáciou transpozície sú dané podmienky pre priamy

účinok ustanovenej novely na konanie súvisiace s verejným obstarávaním. Slovenská republika si
nesplnila svoju povinnosť z novely, avšak to nemôže mať zásadný vplyv na práva účastníka, ktoré mu
z novely vyplývajú. Ak smernica v znení novely priznáva účastníkovi práva, ktorým korelujú povinnosti
žalobcu a žalovaného, účastník je oprávnený sa týchto práv zo smernice priamo dovolávať. Najmä
však smernica oprávňuje osoby, ktoré mali alebo majú záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola

poškodená na svojich právach, uplatniť revízne postupy. Účastník konania v predmetnom spore bol
na podanie námietok aktívne legitimovaný a v tomto ohľade bol podľa krajského súdu žalobný dôvod
nedôvodný.

Podľa názoru krajského súdu však žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie zákonných predpokladov
na podanie námietok podľa § 138 ods. 2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. Odôvodnenie námietky je

založené na totožných skutočnostiach, ktoré boli obsahom námietok navrhovateľa, ktoré uplatnil voči
jeho vylúčeniu zo súťaže podľa § 138 ods. 2 písm. e/ zákona č. 25/2006 Z.z. a ktoré žalovaný v konaní
o námietkach Skanska proti vylúčeniu zo súťaže (námietky zo 17. júla 2012 pozn. NS SR) rozhodnutím
zo 14. septembra 2012 č. 1201 - 6000/2012-ON/313, 994-175-7000/2010-N zamietol.

Z podaných námietok, ktoré smerovali podľa § 138 ods. 2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. proti úkonu

kontrolovaného inému ako uvedenému v § 138 ods. 2 písm. a/ - f/ zákona č. 25/2006 Z.z. nie je podľa
názoru krajského súdu zrejmé, proti akému konkrétnemu inému úkonu boli námietky podané. Podať
námietku podľa písm. g/ nie je možné voči skutočnostiam, ktorými je posudzovanie podmienok účasti
alebo vyhodnocovanie ponúk, nakoľko tieto aspekty sú spôsobilé byť predmetom námietok podľa §
138 ods. 2 písm. e/ a f/ zákona č. 25/2006 Z.z. Uchádzač Skanska mal možnosť v predchádzajúcich

štádiách verejného obstarávania uplatniť všetky skutočnosti uvádzané v námietkach na základe jeho
predchádzajúcich žiadostí o nápravu a námietok.

Obdobne podľa názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aký konkrétny iný úkon
žalobca vykonal v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z.z.. V odôvodnení celého rozhodnutia sa žalovanýzaoberá výlučne procesom vyhodnotenia ponúk a vyhodnotenia podmienok účasti. Zároveň namietané
porušenia zákona č. 25/2006 Z.z. - najmä § 33 a § 42 sa týkajú podmienok účasti a vyhodnotenia
ponúk. Proti uvedeným postupom obstarávateľa je však v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. možné podať

námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e/ a f/ zákona č. 25/2006 Z.z. a to za predpokladu, že podaniu
námietky predchádzala neúspešná žiadosť o nápravu. Vzhľadom na obsah námietok (námietky smerujú
voči vyhodnoteniu ponúk), kde je možné podať námietky podľa § 138 ods. 2 písm. f/ zákona č. 25/2006
Z.z., preto nie je podľa názoru krajského súdu možné akceptovať podanie námietok podľa písm. g/, ako
by sa jednalo o námietky proti inému úkonu kontrolovaného. V zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. je podľa

názoru krajského súdu prípustné podať námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g/ len proti takému úkonu
kontrolovaného, ktorý svojou povahou nie je úkonom uvedeným v § 138 ods. 2 písm. a/ - f/. Uvedená
podmienka v prípade daných námietok splnená nebola.

Krajský súd poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko neboli splnené
podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalobcu podľa § 139 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. Žalovaný
podľa názoru krajského súdu dostatočne neosvedčil, že skutočnosti uvedené v rozhodnutí mohli mať

zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný je povinný zisťovať, či prípadné porušenie
zákona skutočne mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, avšak v odôvodnení
rozhodnutia sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie, že porušenie mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania. Samotné konštatovanie v tomto smere však nestačí a nemožno ho považovať
za riadne zdôvodnenie preukázania, že táto materiálna podmienka pre vydanie rozhodnutia o zrušení

rozhodnutia o výsledku vyhodnotenia ponúk a o zrušení rozhodnutia o výsledku vyhodnotenia splnenia
podmienok účasti bola splnená. Takéto konštatovanie bez bližšieho zdôvodnenia predstavuje podľa
názoru krajského súdu príliš reštriktívny výklad uvedeného zákonného ustanovenia.

Krajský súd tiež dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnych skutkových
zisteniach a vychádza z nedostatočne odôvodnených údajných nedostatkov v ponukách zostávajúcich

dvoch uchádzačov v procese verejného obstarávania odvolávajúc sa na odborné stanovisko. Zásadné
pochybenie žalovaného videl krajský súd v tom, že žalovaný v rozhodnutí nijako nešpecifikoval
charakter, obsah ani autora odborného stanoviska, na ktorom založil vecné odôvodnenie pochybení
obstarávateľa pri vyhodnocovaní podmienok účasti a ponúk uchádzačov č. 2 a č. 4. Preto podľa názoru
krajského súdu je napadnuté rozhodnutie v časti, kde sa odvoláva na bližšie nešpecifikované odborné

stanovisko, s ktorého závermi sa žalovaný stotožnil, nedostatočne zdôvodnené a nepreskúmateľné.

Rozhodnutie podľa názoru krajského súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
sa týka oprávnenosti žalovaného preskúmavať v danej fáze postup obstarávateľa v rozsahu, v akom
k nemu došlo, ako aj výkladu aplikácie ustanovení § 9 ods. 2, § 33 a § 42 zákona č. 25/2006
Z.z., ktorých porušenie v postupe žalobcu žalovaný konštatoval. Samotná komisia žalovaného totiž

podľa názoru krajského súdu nie je oprávnená vstupovať do myšlienkových pochodov členov komisie
na vyhodnotenie ponúk a tieto pochody akokoľvek preskúmavať, hodnotiť, či dokonca nahrádzať
vlastným správnym uvážením. Dohľadová právomoc žalovaného je v tomto smere obmedzená len na
preskúmanie toho, či postup obstarávateľa, resp. samotný proces posúdenia ponúk bol uskutočnený v
súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z. Žalovaný sám v danom prípade nanovo skúmal ponuky uchádzačov

a identifikoval v nich nedostatky, napriek tomu, že všetky ponuky uchádzačov boli v priebehu daného
verejného obstarávania opakovane vyhodnocované a boli tiež predmetom kontroly zo strany samotného
žalovaného. Preto je podľa názoru krajského súdu postup žalovaného v tomto smere retroaktívny, keďže
pripustil opätovné preskúmanie skutočností, ktoré už boli predmetom kontroly zo strany žalovaného a
zároveň boli predmetom niekoľkých konaní o revíznych postupoch uplatnených žalovaného. V rámci

konania o námietkach žalovaný vytkol žalobcovi také nedostatky vo verejnom obstarávaní, ktoré v rámci
predchádzajúcichkontrolneidentifikoval,resp.ichnepovažovalzadostatočnezáväzné.Uvedenýpostup
žalovaného porušuje právnu istotu a legitímne očakávanie žalobcu.

Postupom žalovaného boli podľa názoru krajského súdu porušené aj ústavné princípy právneho štátu,
medzi ktoré patria princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, ako aj právo na spravodlivý proces.

Žalovaný svoju právomoc v rámci rozhodovania o revíznych postupoch podľa zákona č. 25/2006 Z.z.
môže v zmysle Ústavy SR uplatňovať iba tak, že jeho postup bude konzistentný, predvídateľný a nebude
javiť v žiadnom okamihu náznak svojvôle. Postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia bol v rozpore sprincípom právneho štátu, nakoľko vo svojich dôsledkoch znamenal nepredvídateľnosť rozhodovania
štátneho orgánu a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty.

Na záver krajský súd zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie má viacero vád, čo sa týka

nesplnenia náležitostí rozhodnutia v konaní o námietkach uvedených v § 145 zákona č. 25/2006,
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, odôvodnenie rozhodnutia
neobsahuje všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré viedli žalovaného k jeho vydaniu a nezdôvodňuje,
akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutie taktiež nespĺňa požiadavky
na výrok rozhodnutia, ktorý je neurčitý a nevykonateľný. Žalovaný vo výroku rozhodnutia nijako

bližšie nešpecifikoval rozhodnutia, ktorých sa výrok týka. Nakoľko v priebehu dotknutého verejného
obstarávania boli podmienky účasti a ponuky uchádzačov vyhodnocované niekoľkokrát, nie je zrejmé,
ktorého vyhodnocovania sa napadnuté rozhodnutie týka. Vo výroku absentuje jednoznačné a presné
označenie dotknutého rozhodnutia uvedením orgánu, ktorý ho vydal, dátumu vydania, prípadne čísla,
ak mu bolo pridelené.

Na základe vyššie uvedených pochybení, ktorých sa žalovaný dopustil dospel krajský súd k záveru, že

napadnutý postup ako aj rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, a preto ho zrušil a vrátil
vec žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalobcovi ich náhradu vo výške zaplateného
súdneho poplatku za podanie žaloby podľa § 250k ods. 1 OSP.

VčaspodanýmodvolanímsaúčastníkkonaniaSkanska(ďalejlen„účastník“) domáhal,abyodvolacísúd

rozsudokkrajskéhosúduzmeniltak,žežalobuvcelomrozsahuzamietne.Podľajehonázorujerozsudok
krajského súdu arbitrárny, zmätočný, nezákonný, vecne a právne nesprávny a v určitých častiach aj
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Predovšetkým namietal, že krajský súd sa vo svojom rozsudku nedostatočne vysporiadal s aktívnou
legitimáciou účastníka na podanie námietok proti vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia

podmienok účasti a časť rozsudku, v ktorej vyhodnocoval priamy účinok smernice Rady 92/13/
EHS z 25. februára 1992 ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia
o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov
pôsobiacich vo vodnom, energetickou, dopravnom a telekomunikačnom sektore v znení smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú

smernice Rady č. 89/665/EHS a č. 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania
v oblasti zadávania verejných zákaziek (ďalej len „Smernica“) vyznieva zmätočne. Účastník poukázal
na to, že s ohľadom na jeho vylúčenie z verejného obstarávania mu nebolo doručené oznámenie o
vyhodnoteníponúkžalobcom.Účastníkakovylúčenýuchádzačnemalmožnosťpodaťžiadosťonápravu
proti vyhodnoteniu ponúk podľa § 136 ods. 1 písm. f/ ZVO, resp. námietky proti vyhodnoteniu ponúk

podľa § 138 ods. 2 písm. f/ ZVO. Namietať úkony kontrolovaného spočívajúce v postupe komisie
na vyhodnotenie ponúk pri posudzovaní splnenia podmienok účasti, resp. posudzovania ponúk, ich
vecnej technickej zhody s dokumentáciou verejného obstarávania mohol de facto i de iure účastník
len námietkou podľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO. Podľa názoru účastníka, ZVO zjavne v rozpore so
Smernicou nepočíta s možnosťou, aby vylúčený uchádzač uplatnil revízne postupy voči vyhodnoteniu

ponúk podľa § 138 ods. 2 písm. f/ ZVO (nakoľko mu nie je v rozpore so Smernicou doručované
oznámenie o vyhodnotení ponúk). Keďže takýto uchádzač nie je schopný efektívne podať žiadosť o
nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. f/ ZVO (lehota na podanie začína plynúť doručením oznámenia o
vyhodnotení ponúk), nie je možné, aby podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. f/ ZVO. V zmysle
eurokonformného výkladu ZVO však podľa názoru účastníka môže podať námietky podľa § 138 ods. 2

písm. g/ ZVO, proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a/ až f/ tohto ustanovenia
a takýto postup je jediným účinným nástrojom efektívnej ochrany jeho práv. V predmetnom prípade by
reštriktívny výklad a aplikácia citovaných ustanovení ZVO viedli, podľa názoru účastníka, k odopretiu
práva na uplatnenie revíznych postupov osobe, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a
ktorábolapoškodenánaprávachaleboexistujeriziko,žebudepoškodenározhodnutímobstarávateľa.Z

uvedenéhojemožnébezpochybydôvodiťexistenciuaktívnejlegitimácieúčastníkanapodanienámietok.Účastník tiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že námietky, ktoré podal účastník 28. septembra
2009 - t.j. námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO (ďalej len „Námietky“) sú založené na totožných
skutočnostiach ako námietky, ktoré účastník podal podľa § 138 ods. 2 písm. e/ ZVO, proti svojmu

vylúčeniu zo súťaže, ktoré mu bolo oznámené obstarávateľom 28. júna 2012, na základe vyhodnotenia
ponúk z 27. júna 2012 (ďalej len „Námietky 2“); tieto boli zamietnuté rozhodnutím žalovaného zo
14. septembra 2012 č. 1201-6000/2012-ON/313, 994-175-7000/2010-N (ďalej len „Rozhodnutie 2“).
Takýto argument podľa tvrdenia účastníka je irelevantný a nezodpovedá objektívnej realite. Námietky
smerujú voči úkonom žalobcu pri skúmaní zhody ponúk nevylúčených uchádzačov s dokumentáciou

verejného obstarávania, konkrétne k (ne)vysvetľovaniu ponúk a voči úkonom žalobcu pri skúmaní
splnenia podmienok účasti nevylúčenými uchádzačmi. Rovnako bol namietaný súlad úkonov žalobcu
so základnými princípmi verejného obstarávania podľa § 9 ods. 2 ZVO, nakoľko voči účastníkovi sa
postupovalo inak ako voči iným uchádzačom č. 2 a č. 4. Námietky 2 sa zamerali výlučne na nezákonnosť
dôvodov vylúčenia účastníka. Rovnako nie je podľa názoru účastníka možné súhlasiť s názorom
krajského súdu, že účastník mohol dôvody uvádzané v Námietkach uplatniť v predchádzajúcich štádiách

verejného obstarávania. Krajský súd nijako nešpecifikoval štádiá verejného obstarávania, kedy mal
účastník podľa jeho názoru možnosť namietať skutočnosti uvedené v Námietkach ani druh podania,
ktorým tak mal účastník urobiť. Účastník v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovaného č.
41 0-6000/2012-ON/124 z 13. apríla 2012, ktorým bolo zastavené konanie o námietkach účastníka
z 5. marca 2012. Účastník sa pokúšal využiť procesné možnosti, ktoré mu dáva slovenský právny

poriadok a po rozhodnutí žalovaného zo 17. februára 2012 č. 140-7000/2011-71/6, ktorým žalovaný na
základe vykonanej kontroly zrušil rozhodnutie žalobcu/obstarávateľa o výsledku vyhodnotenia splnenia
podmienok účasti a výsledku vyhodnotenia ponúk a súčasne nariadil žalobcovi/obstarávateľovi znovu
vyhodnotiť splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní (ďalej len „Rozhodnutie o kontrole
2“), námietkou v zmysle § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO poukázal na pochybenia v ponukách iných

uchádzačov a pochybenia žalobcu pri skúmaní týchto ponúk a ich vysvetľovaní (iné úkony v zásade
totožné s úkonmi popísanými v Námietkach). Žalovaný však konania zastavil, nakoľko úkony, proti
ktorým táto námietka smerovala, viac neexistovali - boli zrušené Rozhodnutím o kontrole 2. Účastník
zdôraznil, že napriek tomu, že o výhradách účastníka mal žalobca/obstarávateľ jasnú vedomosť od
5. marca 2012 a žalovaný mu dokonca v citovanom rozhodnutí uložil s týmito skutočnosťami sa

vysporiadať, z Rozhodnutia ako aj z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca všetky výhrady účastníka
pri vysvetľovaní ponúk a vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti ignoroval. Preto podľa názoru
účastníka je odôvodnenie nedostatku aktívnej legitimácie účastníka na podanie Námietok formalistické
a ignoruje základné princípy verejného obstarávania ako aj ciele relevantného práva EÚ.

Účastník ďalej v odvolaní spochybnil záver krajského súdu o tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí

riadne nezdôvodnil existenciu dôvodov na zrušenie namietaných rozhodnutí obstarávateľa v zmysle §
139 ods. 2 ZVO z dôvodu, že zistenie krajského súdu je v rozpore s obsahom rozhodnutia, ktoré je
podľa názoru účastníka zrozumiteľné a vyčerpávajúce a v celom rozsahu zodpovedá požiadavkám
na zdôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovení § 139 ods. 2 a § 145 ZVO. V tomto bode rozsudok
vychádza podľa názoru účastníka z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Taktiež podľa názoru účastníka skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený autor
Odborného vyjadrenia, nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Účastník má za to, že celé odborné
vyjadrenie je ako podklad rozhodnutia založené v administratívnom spise. V napadnutom rozhodnutí sú
v súlade s bežnou praxou žalovaného uvádzané len relevantné citácie. V predchádzajúcej rozhodovacej

praxi krajský súd nikdy takýto postup žalovaného neoznačil za nezákonný. V materiálnej rovine je
potrebné poukázať aj na skutočnosť, že závery odborného vyjadrenia spracovaného na objednávku
žalovaného sú ekvivalentné k záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku vypracovaného Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, číslo úkonu 277/2012, ktorý v námietkach označil
účastník ako dôkaz a tento riadne predložil žalovanému. Preto podľa názoru účastníka je napadnuté

rozhodnutie žalovaného v tomto smere súlade so zákonom a riadne preskúmateľné.

Podľa názoru účastníka, krajský súd v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu záveru o tom,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľkožalovaný už nebol oprávnený v danej fáze preskúmavať postup žalobcu a tiež v tom, že postup
žalovaného bol retroaktívny, nakoľko pripustil opätovné preskúmavanie skutočností, ktoré už boli
predmetom skorších kontrol. V zmysle aplikovateľného práva EÚ, má žalovaný právomoc preskúmať v

námietkach identifikované porušenia ZVO. Námietky boli podané pred podpisom zmluvy a ak žalovaný
nezabránil svojím úkonom jej podpisu (žalovaný rozhodol 5. októbra 2012 o nevydaní predbežného
opatrenia), nemôže toto byť na škodu práv účastníka. Smernica jednoznačne prikazuje členským štátom
garantovať dotknutým osobám efektívne prostriedky nápravy v prípade porušenia ich práv v procese
verejného obstarávania. Z námietok je zrejmé, že práva účastníka boli úkonmi žalobcu flagrantne

porušené.Akmáprávogarantovaťúčastníkoviefektívnyprieskum,niejemožnérozhodnutímonevydaní
predbežného opatrenia účastníka tohto práva zbaviť. Išlo by o porušenie práva EÚ a jednoznačné
odopretie práva na prístup k spravodlivosti. Účastník poukázal na to, že ak je z faktov prípadu zjavné,
že voči účastníkovi obstarávateľ postupoval diskriminačne, inak ako voči ostatným uchádzačom a
jeho úkony sú do veľkej miery netransparentné, musí existovať zákonná možnosť účastníka ako
ochrániť svoje práva. Pokiaľ ide o námietku retroaktivity, účastník poukázal na to, že žalovaný má v

zásade úplnú prieskumnú právomoc v každom štádiu verejného obstarávania. Navyše porušenia ZVO,
ktoré identifikoval žalovaný v rozhodnutí, nastali až po ukončení všetkých predchádzajúcich revíznych
postupov.Ažpozrušenípredchádzajúcichrozhodnutížalobcuosplnenípodmienokúčastiavyhodnotení
ponúk Rozhodnutím o kontrole 2 urobil žalobca/obstarávateľ úkony, ktoré boli predmetom námietok
(vysvetľovanie, posúdenie súladu ponúk s dokumentáciou a posúdenie splnenia podmienok účasti) a

porušenia ZVO identifikované v námietkach nikdy predtým neboli riadne uplatnené v rámci revíznych
postupov a teda žalovaný ani nemal možnosť tieto skúmať. Účastník poukázal na to, že dôvody, pre
ktoré bolo zrušené rozhodnutie žalobcu o vyhodnotení ponúk a splnení podmienok účasti Rozhodnutím
o kontrole 2 sa neobjavili nikdy predtým v rozhodnutiach žalobcu v rámci revíznych postupov vo
verejnom obstarávaní. Účastník bol označený za úspešného uchádzača a toto rozhodnutie nebolo

nikdy spochybnené v revíznych postupoch dôvodmi uvedenými v Rozhodnutí o kontrole 2. Rovnako na
základe rozhodnutia žalovaného zo 14. septembra 2010 č. 994-175-7000/2010 (ďalej len „Rozhodnutie
1“) bol účastník opätovne zaradený do verejného obstarávania a v žiadnom z nasledovných revíznych
postupov žalovaný nezistil dôvody, ktoré neskôr použil žalobca na vylúčenie účastníka z verejného
obstarávania. Ak krajský súd takýto postup žalovaného v konaniach 2S 89/2012 a 5S 314/2012 napriek

výhradám účastníka ako žalobcu aproboval ako zákonné, je v tomto konaní (1S 93/2013) podľa
názoru účastníka povinný postupovať identicky. S ohľadom na uvedené neobstojí argument krajského
súdu o retroaktívnom pôsobení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako porušení princípu právnej
istoty. V zásade každé rozhodnutie žalovaného pôsobí v procese zadávania zákaziek retroaktívne,
nakoľko sa preskúmavajú už realizované kroky obstarávateľov. To, že pri predchádzajúcich kontrolách a

konaniach v rámci revíznych postupov unikli žalovanému skutočnosti, ktoré označil ako porušenie ZVO
v napadnutom rozhodnutí nemôže ísť na škodu práv účastníka.

Podľa názoru účastníka rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný aj v tej časti, kde krajský
súd tvrdí, že predmetným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu princípov právneho štátu a
porušeniu princípov právnej istoty. V tejto súvislosti účastník zdôraznil, že predmetom námietok boli

skutočnosti a porušenia ZVO, o ktorých mal žalobca vedomosť najneskôr od 5. marca 2012 po
podaní námietok účastníka, v ktorých namietal, že s uchádzačmi vo verejnom obstarávaní nie je
zaobchádzané rovnako, účastník je diskriminovaný, postup žalobcu je netransparentný a sú dané ďalšie
porušenia ZVO v ponukách uchádzačov č. 2 a 4. Napriek tomu žalobca ako obstarávateľ nespravil
žiaden úkon, ktorým by akokoľvek odstránil pochybnosti účastníka o zákonnosti jeho postupu. Preto

s ohľadom na nepreskúmanie nedostatkov, ktoré označil účastník vo svojich námietkach z 5. marca
2012, nemohol žalobca legitímne očakávať iný výsledok konania o námietkach, než aký bol nakoniec
zhmotnený v napadnutom rozhodnutí. Navyše, podľa názoru účastníka princíp právnej istoty nemôže
v posudzovanom prípade prevýšiť princíp zákonnosti. Ak mal žalobca minimálne od 5. marca 2012
vedomosť o podozreniach na porušenie ZVO jednak svojim postupom, ale aj chybami v ponukách

uchádzačov č. 2 a č. 4, princípu právnej istoty by podľa názoru účastníka zodpovedalo tieto pochybnosti
odstrániť a nie ich ignorovať.

Účastník v odvolaní ďalej namietal tvrdenie krajského súdu o tom, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že je nevykonateľné pre neurčitosť
výroku. Podľa jeho názoru je naopak detailne odôvodnené, plne v súlade s § 145 a nasl. ZVO. Žalovaný

sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberá každým namietaným porušením ZVO, uvádza všetkydôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vysporiadava sa aj s vyjadreniami účastníkov konania
o námietkach a je z neho možné bez akýchkoľvek ťažkostí identifikovať úvahy, ktorými bol žalovaný
vedený pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutie má podľa názoru účastníka podstatne kvalitnejšie a

detailnejšie odôvodnenie ako väčšina rozhodnutí žalovaného v rámci verejného obstarávania. Účastník
poukázal na to, že v konaniach o jeho žalobách voči Rozhodnutiu 2 (konanie vedené na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 5S 314/2012) a Rozhodnutiu o kontrole 2 (konanie vedené na Krajskom
súde v Bratislave pod sp.zn. 2S 89/2012), v ktorých rovnako, ako žalobca v tomto konaní, namietal
nepreskúmateľnosť a insuficientnosť odôvodnení žalovaného, krajský súd tento argument paušálne

odmietol ako neopodstatnený. Podľa názoru účastníka kvalita odôvodnení Rozhodnutia 2 a Rozhodnutia
o kontrole 2 je neporovnateľne nižšia ako kvalita odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného,
no napriek tomu tieto krajský súd aproboval ako zákonné. Preto podľa názoru účastníka k naplneniu
jeho legitímnych očakávaní by zodpovedalo, ak by krajský súd, aj keď iný senát, zákonnosť odôvodnení
žalovaného a ich preskúmateľnosť posudzoval konzistentne bez toho, aby boli zjavne diskriminované
záujmy účastníka. Taktiež výrok rozhodnutia je podľa jeho názoru štandardný a zodpovedá bežnej

rozhodovacej praxi žalovaného, ktorá doteraz nebola v tomto ohľade nikdy spochybnená. S ohľadom
na obsah administratívneho spisu a rozhodnutia žalobcu urobené vo verejnom obstarávaní neexistuje
pochybnosť, o ktoré rozhodnutie žalobcu sa jedná. V momente vydania napadnutého rozhodnutia
existovalo v rámci verejného obstarávania iba jedno rozhodnutie žalobcu o výsledku vyhodnotenia
splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a jedno rozhodnutie žalobcu o vyhodnotení

ponúk. Navyše, výrok Rozhodnutia o kontrole 2, ktoré žalobca bez najmenších problémov vykonal, je
formulovaný identicky s výrokom napadnutého rozhodnutia. Rovnako účastník poukázal na skutočnosť,
že zákonnosť uvedeného rozhodnutia bola na základe jeho žaloby predmetom preskúmania v konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S 89/2012. Žalobca v tomto konaní ako
účastník obhajoval zákonnosť Rozhodnutia o kontrole 2, pričom nepoukazoval v žiadnom prípade na

nevykonateľnosťnamietanéhorozhodnutia.Účastníkkonaniapreúplnosťuviedol,žejehožaloba,ktorou
v konaní č. 2S 89/2012 namietal nezákonnosť Rozhodnutia o kontrole 2, okrem iného aj pre jeho
formálne vady, bola krajským súdom zamietnutá a rozsudok je právoplatný.

Na záver účastník konania poukázal na to, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený,
čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie spočívajúce v odňatí možnosti konať

pred súdom. Z rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd sa v odôvodnení dostatočne
nevysporiadal s argumentáciou účastníka, nezobral do úvahy argumenty žalovaného, mechanicky
prisvedčil argumentácii žalobcu a odôvodnenie právneho názoru krajského súdu chýba. V danej veci
je potreba presvedčivého odôvodnenia podľa názoru účastníka mimoriadne naliehavá, pretože ak po
troch rokoch verejného obstarávania žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na základe námietok

účastníka na závažné pochybnosti v konaní žalobcu/obstarávateľa a z toho vyplývajúce porušenia
ZVO, musí byť zrušenie takéhoto rozhodnutia mimoriadne kvalitne odôvodnené. Zrušením napadnutého
rozhodnutia žalovaného vznikajú podľa názoru účastníka pochybnosti o schopnosti a ochote štátnych
orgánov Slovenskej republiky rešpektovať záväzky vyplývajúce im z práva EÚ.

Žalobca sa k odvolaniu účastníka vyjadril podaním z 30. septembra 2013, v ktorom žiadal odvolanie

účastníka konania odmietnuť a rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru
účastník konania Skanska nemá aktívnu legitimáciu na podanie odvolania v predmetnom prípade,
nakoľko nie je účastníkom konania ale iba osobou, za účasti ktorej sa koná. Pripustením, aby subjekt
za účasti ktorého sa koná, mohol nakladať s predmetom konania, nielen odvolať sa proti rozhodnutiu,
ale zobrať návrh späť, a pod. i proti vôli účastníkov konania, ako to je v danom prípade, keďže žalovaný

sa neodvolal a teda akceptoval rozhodnutie súdu vrátane jeho zdôvodnenia, by okrem iného došlo
aj k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie pokiaľ ide o žalobcu. Poukázal pritom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), sp.zn. II. ÚS 197/07 z 21. februára 2008,
v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval, že podľa § 250 ods. 1,2 a 3 OSP sú účastníkmi konania
len žalobca a žalovaný a podľa ods. 4 pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní

je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni a ďalej uviedol, že: „Navrhovateľka
nemôže vystupovať ako účastníčka konania na strane žalovaného, a to ani ako vedľajšia účastníčka,
pretože Žalovaným v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže byť v
zmysle § 250 ods. 4 OSP len správny orgán, ktorý rozhodoval v správnom konaní v poslednom stupni.“Pokiaľ išlo o vecné námietky týkajúce sa aktívnej legitimácie Skanska na podanie námietok, splnenia
podmienok na zrušenie rozhodnutia podľa § 139 ods. 2 ZVO, odborného vyjadrenia použitého
žalovaným, oprávnenia žalovaného preskúmať postup žalobcu, retroaktivity postupu žalovaného a

porušenia princípu právnej istoty, v týchto zopakoval svoje argumenty uvedené v žalobe a zotrval na
všetkých svojich doterajších vyjadreniach.

Žalovaný sa k odvolaniu účastníka konania vyjadril podaním z 5. septembra 2013 v ktorom uviedol, že
sám voči rozhodnutiu súdu odvolanie nepodal, a preto nemá dôvod sa k odvolaniu vyjadrovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu zúčastneného účastníka
je potrebné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 17. decembra 2014 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. 1447-6000/2012-ON/376
zo 4. apríla 2013, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie kontrolovaného - žalobcu o výsledku vyhodnotenia
ponúk a súčasne nariadil znovu vyhodnotiť ponuky a rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia splnenia

podmienok účasti a súčasne nariadil znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti vo verejnej súťaži
na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm
100,500 -159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)“
vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 z 29. decembra 2009 do 30 dní od doručenia
rozhodnutia.

Vzhľadom na námietku žalobcu, že účastník nemal právo podať odvolanie, a preto je toto potrebné
podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, sa odvolací
súd musel predovšetkým vysporiadať s otázkou procesného postavenia odvolateľa pred súdom a tým i
zákonnosťou jeho odvolania aj proti prípadnej vôli žalovaného.

Podľa § 246c ods. 1 OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú

primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 250 ods. 1 účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie
do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho

rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá sa
domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom
kontrolovaného alebo orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b/ môže pred uzavretím zmluvy
alebo rámcovej dohody podať námietky

Z uvedeného je zrejmé, že piata časť OSP upravujúca procesný postup v správnom súdnictve má
osobitnú úpravu pokiaľ ide o účastníkov konania, a preto použitie ustanovení tretej časti OSP tak, ako to
namieta žalobca neprichádza do úvahy. Túto skutočnosť potvrdzuje aj spomínaný nález ústavného súdu
keď hovorí, že navrhovateľka nemôže vystupovať ako účastníčka na strane žalovaného. V správnomsúdnictve v zmysle úpravy obsiahnutej v § 250 ods. 1 OSP pribratý účastník správneho konania
nevystupuje ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného. Jeho účasť v súdnom konaní prichádza
do úvahy len vtedy, ak by zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia mohol byť dotknutý na

svojich právach.

Z ustanovenia § 138 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. vyplýva, kto je účastníkom konania o námietkach. Z
administratívneho spisu je nepochybné, že odvolateľ bol účastníkom konania o námietkach, pretože on
sám tieto podal. Je preto zrejmé, že bol účastníkom správneho konania.

Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každému priznáva právo domáhať sa
ustanoveným postupom svojich práv na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky a odsek 2

tohto ustanovenia zaručuje tomu, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnejsprávy,obrátiťsanasúd,abypreskúmalzákonnosťtakéhotorozhodnutia.Ústavnýsúdvosvojej
judikatúre uvádza, že súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 je nielen právo každého domáhať sa
svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania,
v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť

účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže
chrániť svoje práva a právom chránené záujmy.

Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv, ale nemožno ním daný
subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo to by znamenalo
popretie podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Ak je obsahom práva podľa čl. 46 ods. 1 možnosť vyvolať svojim prejavom vôle konanie súdu alebo
iného zákonom určeného orgánu, tak je o to viac jeho obsahom možnosť byť účastníkom konania, v
ktorom sa rozhoduje o právach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt práv, o ktorých sa koná.

V Slovenskej republike sa zásada, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje
o jeho právach a povinnostiach, odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí

Európskeho súdu pre ľudské práva (medzi inými napríklad rozhodnutia vo veciach Philis vers. Grécko,
z 27. augusta 1991, séria A č. 209, Les Saints Monastéres vers. Grécko,z 1. septembra 1997, séria
A č. 301-A)), vzťahuje aj na správne konanie, a teda i na predmetné konanie o námietkach účastníka
proti rozhodnutiu obstarávateľa vo verejnom obstarávaní podľa zákona č. 25/2006 Z. z. (pozri analog.
nález ÚS SR 3/2002).

V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),
„...v konaní podľa druhej a tretej hlavy piatej časti OSP je okruh účastníkov viazaný na účasť v
administratívnom konaní. Z tejto právnej úpravy je zrejmé, že okruh účastníkov je závislý na okruhu
účastníkovadministratívnehokonania,ktoréhovýsledkomjenapadnutérozhodnutie.Podľa§250iods.1
prvávetaOSPpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiajepresúdrozhodujúciskutkovýstav,ktorýtubol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V zmysle uvedeného ustanovenia sa preskúmava napadnuté
rozhodnutie podľa stavu a s okruhom účastníkov konania, ktorí boli v administratívnom konaní v čase
vydania napadnutého rozhodnutia..“(medzi inými rozsudok NS SR č. 8Sžo 46/2008 zo 17. apríla 2008).

Zo skutkového stavu v prejednávanej veci je nepochybné, že odvolateľ bol účastníkom
administratívneho konania, výsledkom ktorého bolo predmetné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým

správny orgán vyhovel námietkam odvolateľa voči vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti a
vyhodnoteniu ponúk vo verejnom obstarávaní. V tomto konaní sa rozhodlo, že obstarávateľ musí
opätovne vyhodnotiť ponuky a splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní všetkých pôvodne
prihlásených uchádzačov, t. j. aj odvolateľa, za podmienok určených obstarávateľom.

Toto rozhodnutie v administratívnom konaní nadobudlo právoplatnosť, a preto sa ním odvolateľ dôvodne

mienil riadiť. Preto akákoľvek možná zmena tohto rozhodnutia sa priamo dotýka jeho práv a povinností.Hocitakátozmenarozhodnutímôženastať„legeartis“vpreskúmavacomsúdnomkonaní,niejemožnéz
takéhoto konania vylúčiť priamu účasť odvolateľa, na žiadosť ktorého bolo celé administratívne konanie
iniciované. V opačnom prípade, keďže sa pred súdom koná a rozhoduje o jeho právach a povinnostiach,

by došlo k popretiu podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Najvyšší súd z uvedených dôvodov odvolanie posúdil ako podané účastníkom konania, a preto nebol
dôvod pre postup podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP.

V odvolaní účastník predovšetkým namieta, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,
keďže sa nevysporiadal s jeho argumentáciou ani s dôvodmi žalovaného, ale iba mechanicky prisvedčil
tvrdeniam žalobcu a odôvodnenie názoru krajského súdu de facto chýba.

V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého
rozsudku považoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje
rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu
bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje
rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne

neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy
(mutatis mutandis rozhodnutie II. ÚS 127/07).

AkovyplývazkonštantnejjudikatúryÚstavnéhosúduSR(napríkladII.ÚS127/07,I.ÚS110/02)osvojvôli
pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,
ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Skutočnosť, že sa odvolateľ s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k
záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II.
ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v
plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,
IV. ÚS 112/05).

V predmetnej právnej veci však výklad príslušných ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z., v kontexte
európskej legislatívy, týkajúcej sa verejného obstarávania a spôsob, ako tieto krajský súd aplikoval, si v
skutočnosti protirečia. Na jednej strane krajský súd priznal účastníkovi aktívnu legitimáciu na uplatnenie
revíznych postupov prostredníctvom priamej aplikácie ustanovení Smernice, ktorá v danom čase nebola
transponovaná do vnútroštátneho právneho poriadku, avšak zároveň mu toto právo odoprel a súdny

prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného de facto nevykonal.

Navyše, krajský súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, a preto
zo zrušujúceho rozsudku musí byť zrejmé, akým spôsobom k porušeniu došlo. Nepostačí len samotné
konštatovanie, že rozhodnutie je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov; aj správny orgán má právo
na zrozumiteľné a nespochybniteľné rozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia, aby

sa v budúcej praxi podobných pochybení vyvaroval.

V tejto súvislosti preto najvyšší súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu nie je riadne
odôvodnený a signalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvahy krajského súdu nevychádzajú
z konkrétnych faktov, na viacerých miestach im chýba vnútorná logika, a preto možno skonštatovať, že
vykazuje znaky arbitrárnosti.Už tieto zistené nedostatky by samé osebe mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského
súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. Avšak, vzhľadom na dĺžku trvania
celého sporu, ako aj samotnú jeho podstatu, považoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa aj vecnou

stránkou prípadu, a preto sa vysporiadal aj s ostatnými relevantnými námietkami odvolateľa.

Z pripojeného administratívneho spisu a ostatných listinných dôkazov odvolací súd zistil, že žalobca ako
obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové
Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa
(úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 pod značkou

07704-MSP dňa 29.12.2009 a v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.12.2009 pod značkou 2009/
S 252-363162.

Ide o nadlimitnú zákazku, pričom ponuku do verejného obstarávania predložili 4 uchádzači, medzi nimi
aj účastník.

Ako vyplýva z čiastkovej zápisnice č. 5 z vyhodnocovania ponúk predložených do verejnej súťaže
na výber zhotoviteľa stavebných prác, z 30.4.2010, komisia po dôkladnom preskúmaní vysvetlení

podmienok účasti skonštatovala, že všetci uchádzači splnili podmienky účasti.

Z čiastkovej zápisnice č. 6 z vyhodnocovania ponúk zo 14.5.2010 vyplýva, že komisia skonštatovala
potrebu požiadať uchádzačov č. 1, 2 a 3 o vysvetlenie ponuky ceny, u uchádzača č. 3 o vysvetlenie
ponuky neobvykle nízkej ceny, predovšetkým v súvislosti s vysvetlením, v ktorých položkách sú
zahrnuté ceny neocenených položiek v popísanom rozsahu podľa predloženého výkazu výmer a v akej

jednotkovej cene a cene celkom a s vysvetlením, prečo uchádzač používa odlišnú jednotkovú cenu
pre rovnaké položky. Komisia taktiež požadovala vysvetlenie položiek týkajúcich sa objektu 30.33.01
a preukázanie, ako účastník dokáže tento objekt reálne fyzicky zrealizovať pri dodržaní požadovanej
kvality a termínov.

Požadované vysvetlenie doručil uchádzač obstarávateľovi 25.5.2010. V čiastkovej zápisnici č. 8 z

11.6.2010 obstarávateľ skonštatoval, že uchádzač č. 3 predložil požadované vysvetlenie v stanovenej
lehote.

V čiastkovej zápisnici č. 9 z 29.6.2010 komisia v bode 3 skonštatovala nedostatky vo vysvetlení
neobvykle nízkej ceny a preto navrhla uchádzača č. 3 zo súťaže vylúčiť. Listom zo 6. júla 2010 žalobca/
obstarávateľ oznámil účastníkovi, že je z verejnej súťaže vylúčený (ďalej len „1. vylúčenie účastníka“).

Proti vylúčeniu podal účastník žiadosť o nápravu a následne námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e/ ZVO
(ďalej len „1. námietky účastníka“), ktorým žalovaný vyhovel a rozhodnutím č. 994-175-7000/2010 zo 14.
septembra 2010, podľa § 139 ods. 2 písm. c/ ZVO, zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení účastníka
a nariadil jeho zaradenie do procesu verejného obstarávania. Toto rozhodnutie napadol 27.9.2010
uchádzač č. 4 - TSS Grade žalobou, o ktorej bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave konanie pod

sp.zn. 4S 302/2010.

Komisia obstarávateľa sa týmto rozhodnutím žalovaného zaoberala na svojom zasadnutí 28.9.2010,
pričom, ako vyplýva z čiastkovej zápisnice č. 10, po dôkladnom preskúmaní všetkých ponúk dospela k
záveru, že ponuky uchádzačov spĺňajú všetky podmienky súťaže (zväzok IV, str. 1321 adm. spisu).

Na zasadnutí 5.10.2010 pristúpila komisia k samotnému vyhodnoteniu ponúk.

Z písm. c/ zo zápisnice o vyhodnotení ponúk podľa § 42 ods. 8 ZVO vyplýva, že všetci štyria uchádzači
splnili podmienky účasti vo verejnej súťaži.Z písm. d/ vyplýva, že z verejnej súťaže bol vylúčený uchádzač č. 1 z dôvodu, že predložené vysvetlenie
ponuky nebolo v súlade s § 42 ods. 4 písm. b/ ZVO.

Z písm. e/ vyplýva, že nikto nebol vylúčený z dôvodu, že by ponuka obsahovala neobvykle nízku cenu.

Z písm. f/ vyplýva, že ako úspešný uchádzač bol vyhodnotený uchádzač č. 3 - skupina SKANSKA a
uchádzači č. 2 a 4 boli vyhodnotení ako neúspešní, pričom sa vyhodnotili: kritérium č. 1 - navrhovaná
cenadiela(Akceptovanázmluvnácena)akritériumč.2zníženiepožiadavieknaobmedzenieželezničnej
prevádzky. Proti priebehu vyhodnocovania nemal výhrady žiaden člen komisie a všetci podpísali
zápisnicu bez výhrad.

Listom zo 6.10.2010 obstarávateľ oznámil účastníkovi, že jeho ponuku prijal s tým, že v prípade, že

nebudú uplatnené revízne postupy, bude vyzvaný na predloženie návrhu zmluvy.

Neúspešný uchádzač č. 4 - TSS Grade podal 14.10.2010 žiadosť o nápravu podľa § 136 ZVO proti
postupuobstarávateľavoverejnejsúťaži,vktorejnamietal,žeobstarávateľmalvzmysle§44ZVOuviesť
v oznámení o výsledku vyhodnotenia ponúk identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov,
informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť

podaná žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. f/. Zároveň žiadal, aby obstarávateľ prehodnotil
výsledky verejnej súťaže, uskutočnil opätovné vyhodnotenie a vzal pritom do úvahy, že pokiaľ v
konkrétnom postupe zadávania zákazky došlo k obmedzeniu rozvoja účinnej hospodárskej súťaže,
resp. k nedodržaniu základných zásad práva Európskej únie v oblasti verejného obstarávania, môže to
spôsobiť, že obstarávateľ nesplní základné podmienky pre poskytnutie pomoci zo štrukturálnych fondov.

Poukázal pritom na dôvody žaloby v ktorých okrem iného uvádza, že obstarávateľ bol oprávnený vylúčiť
z obstarávania ponuku, ktorá nedostatočne alebo neodôvodnene vysvetľovala ponúknutú nízku cenu,
čo sa napokon aj stalo. Obsahovo podobnú žiadosť o nápravu podal 15.10.2010 aj uchádzač č. 2, OHL
ŽS a.s..

Tieto žiadosti obstarávateľ zamietol a dotknutých uchádzačov o svojom rozhodnutí oboznámil listami z

15.10.2010. TSS Grade podala proti vyhodnoteniu ponúk 27.10.2010 námietky podľa § 138 ods.2 písm.
f/ ZVO, ku ktorým sa kontrolovaný vyjadril tak, že skutočnosti uvedené v námietkach nepreukazujú, že
by svojim postupom pri vyhodnocovaní ponúk porušil ZVO a že by toto porušenie mohlo mať vplyv na
výsledok verejného obstarávania (admin. spis zv. V., str. 1490 - 1491). Dňa 8.12.2010 sa uskutočnilo
ústne pojednávanie pred komisiou ÚVO a následne vydal žalovaný rozhodnutie č. 1335-6000/2010-

ON-240 z 15. decembra 2010, ktorým nariadil obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav spočívajúci v
neuvedení identifikácie úspešného uchádzača v liste označenom „Informácia o výsledku vyhodnotenia
ponúk“ zo 6. októbra 2010, a to opätovným písomným oznámením informácie o výsledku vyhodnotenia
ponúk v súlade s § 44 ods. 1 ZVO s riadnou identifikáciou úspešného uchádzača všetkým neúspešným
uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. O námietke

týkajúcej sa nesplnenia podmienok účasti uchádzača Skanska (spôsobilosť hlavného stavbyvedúceho,
admin. spis zv. VI., str. 1536), žalovaný nerozhodol s poukazom na to, že sa jedná o novú skutočnosť,
ktorú navrhovateľ uplatnil prvý krát až na ústnom pojednávaní a ktorá nebola súčasťou obsahu žiadosti
o nápravu (admin. spis zv. VI., str. 1562).

Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal TSS Grade žalobu, o ktorej bolo na Krajskom súde

v Bratislave vedené konanie pod sp.zn. 2S 366/10. V intenciách vyššie uvedeného rozhodnutia
obstarávateľ zaslal neúspešným uchádzačom informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk listom z
20.12.2010 a víťazného uchádzača Skanska vyzval na predloženie návrhu zmluvy o dielo predmetnej
zákazky.

TSS Grade podal 27.12.2010 žiadosť o nápravu a následne 30.12.2010 námietky voči vyhodnoteniu

ponúk oznámených vyššie uvedenou informáciou z 20.10.2010. Stále išlo o vyhodnotenie ponúk z
5.10.2010, v ktorých bola ako úspešná vyhodnotená ponuka uchádzača č. 3.Žalovaný o týchto námietkach TSS Grade rozhodol 26. januára 2011 rozhodnutím č. 7-6000/2011-
ON-276, ktorým konanie zastavil, nakoľko navrhovateľ vzal svoje námietky pred rozhodnutím späť.

Listom z 27. januára 2011 oznámil žalovaný obstarávateľovi začiatok kontroly postupu zadávania

zákazky pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu, ktorú začal 31. januára 2011 a zároveň vydal
rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým pozastavil konanie obstarávateľa vo verejnej súťaži a 2.
marca 2011 vydal rozhodnutie č. 140-7000/2011-71/3, ktorým nariadil obstarávateľovi zrušiť verejnú
súťaž na predmet zákazky. Preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia bolo predmetom konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 45/2011 ktorý vo veci 29. septembra 2011

rozhodoltak,žetotozrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonaniestým,žedôvody,prektoréžalovaný
nariadil zrušiť verejnú súťaž neboli natoľko závažné, aby nemohli byť odstránené inak, ako zrušením
celej súťaže. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie účastníkom v treťom rade, ktoré najvyšší
súd uznesením č.k. 5 Sžf 84/2011 z 23. decembra 2011 odmietol ako podané niekým, kto nebol osobou
oprávnenou na podanie odvolania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. septembra 2011 č.k. 2S 366/10-352 rozhodol tak, že

rozhodnutie žalovaného č. 1335-6000/2010-ON-240 z 15. decembra 2010 zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Na základe odvolania účastníkov Skanska a ŽSR najvyšší súd preskúmal
rozhodnutie v tejto veci a rozsudkom sp.zn. 3 Sžf 2/2012 z 15. januára 2013 potvrdil rozhodnutie v celom
rozsahu najmä z toho dôvodu, že medzičasom bolo rozsudkom krajského súdu 4S 302/2010-372 z 27.
júla 2012 zrušené rozhodnutie žalovaného zo 14. septembra 2010, ktorým nariadil zaradiť Skanska do

verejnej súťaže.

Listom z 22.12.2011 žalovaný oznámil obstarávateľovi začatie kontroly postupu zadávania zákazky
pred uzavretím zmluvy a zároveň vydal predbežné opatrenie rozhodnutím č. 2188-7000/2011-OK/2,
ktorým konanie kontrolovaného obstarávateľa pozastavil. V tomto momente platil skutkový stav taký, že
uchádzač č. 3, Skanska, bol na základe rozhodnutia žalovaného zo 14. septembra 2010 zaradený do

procesu verejného obstarávania a na základe vyhodnotenia ponúk z 5. októbra 2010 bol vyhlásený za
úspešného uchádzača.

Opätovnú kontrolu postupu zadávania zákazky začal žalovaný 27. januára 2012. Listom z 9.2.2012
žalovaný opätovne oznámil obstarávateľovi začatie kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím
zmluvy za účelom zabezpečenia vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S

45/2011 z 29. septembra 2011 s tým, že táto kontrola bude prebiehať súbežne s už prebiehajúcou
kontrolou vedenou pod číslom 2188-7000/2011-OK/2 a zároveň vydal predbežné opatrenie rozhodnutím
č. 140-7000/2011-71/5, ktorým konanie kontrolovaného obstarávateľa pozastavil.

Na základe výsledkov tejto kontroly, rozhodnutím č. 140-7000/2011-71/6 zo 17. februára 2012, žalovaný
zrušil rozhodnutie obstarávateľa o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti a rozhodnutie

obstarávateľa o výsledku vyhodnotenia ponúk (je zrejmé, že išlo o vyhodnotenie ponúk z 5.10.2010,
nakoľko žiadne iné vyhodnotenie ponúk obstarávateľ do tohto času neurobil) a súčasne nariadil
obstarávateľovi znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti v predmetnej verejnej súťaži. Voči tomuto
rozhodnutiu podal účastník Skanska, ako žalobca, žalobu na Krajskom súde v Bratislave, o ktorej
krajský súd 29. mája 2013 rozhodol rozsudkom č.k. 2S 89/2012-98 tak, že žalobu zamietol. Rozsudok

je právoplatný, odvolanie voči nemu podané nebolo, ani samotným žalobcom.

Zároveň 5.3.2012 podal účastník Skanska námietky proti inému úkonu kontrolovaného podľa § 138 ods.
2 písm. g/ ZVO.

Z čiastkovej zápisnice č. 12 zo zasadnutia komisie na vyhodnotenie ponúk zo 7.3.2012 vyplýva, že
komisia skonštatovala, že ÚVO nariadil opätovne vyhodnotiť splnenie podmienok účasti v predmetnej

súťaži a tiež že obstarávateľ oznámil komisii podanie námietok účastníkom č. 3. Zároveň odporučil tieto
zamietnuť, nakoľko podľa obsahu sú to námietky proti vyhodnoteniu ponúk a nie proti inému úkonukontrolovaného.Vbode5saprítomnízhodli,žepokiaľnebudúmaťkdispozíciídokumentáciuoverejnom
obstarávaní, nemôže komisia pokračovať vo vyhodnocovaní v zmysle rozhodnutia ÚVO zo 17.2.2012.
Nasledujúce zasadnutie komisie sa malo uskutočniť na základe osobitnej pozvánky.

Rozhodnutím č. 410-6000/2012-ON/124 z 13.4.2012 žalovaný zastavil konanie o námietkach účastníka
z 5.3.2012 z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného č. 140-7000/2011-71/6 zo
17. februára 2012, čím sa proces verejného obstarávania v predmetnej verejnej súťaži dostal do štádia
pred vyhodnocovaním splnenia podmienok účasti a tiež pred vyhodnocovaním ponúk jednotlivých
uchádzačov.

Z čiastkovej zápisnice č. 13 z 2.5.2012 a č. 14 zo 4.5.2012 vyplýva, že komisia sa uzniesla na potrebe

objasnenia a vysvetlenia ponúk jednotlivých uchádzačov. Účastník zaslal obstarávateľovi vysvetlenie
ponuky 18. mája a 14. júna 2012.

Ako vyplýva z čiastkovej zápisnice č. 17, komisia vyhodnocovala ponuky predložené do verejnej súťaže
opätovne na svojom zasadnutí 27. júna 2012, pričom u uchádzača č. 1 skonštatovala, že tento je zo
súťaže vylúčený podľa § 42 ods. 1 ZVO, nakoľko jeho ponuka nespĺňa požiadavky obstarávateľa na

predmet zákazky; u uchádzača č. 2 skonštatovala, že jeho vysvetlenie ponuky uznala; u uchádzača č.
3 skonštatovala, že je zo súťaže vylúčený, z dôvodov podľa § 33 ods. 4 písm. d/ ZVO, keď poskytol
nepravdivé alebo skreslené informácie a tiež podľa § 42 ods. 1, keď jeho ponuka nespĺňa požiadavky
obstarávateľa na predmet zákazky; u uchádzača č. 4 skonštatovala, že jeho vysvetlenie ponuky uznala.

Z bodu 5 zápisnice vyplýva, že komisia po preskúmaní podmienok účasti pristúpila k vyhodnoteniu

splnenia podmienok účasti;

v bode 6 komisia uviedla, že uchádzač č. 3 nesplnil podmienky účasti, pričom poukázala na zápisnicu
z podmienok účasti zo dňa 27.6.2010;

v bode 7 skonštatovala, že preskúmala aj ostatné náležitosti ponuky uchádzačov a po formálnej stránke
všetci uchádzači splnili požiadavky obstarávateľa;

v bode 8 skonštatovala, že uchádzači č. 1 a č. 3 nesplnili požiadavky na predmet zákazky a

v bode 9 uviedla, že vzhľadom na lehotu výstavby musela pristúpiť k tomu, že súbežne vyhodnocovala
podmienky účasti podľa § 33 ZVO a zároveň vyhodnocovala ponuky podľa § 42 ZVO (admin. spis zv.
VII., str. 2160).

Zo zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti podľa § 33 ods. 7 ZVO z 27.6.2012 vyplýva,

že účastník č. 3 bol vylúčený z dôvodu poskytnutia nepravdivých alebo skreslených informácií (odborná
prax Ing. L. v trvaní 15 rokov vo funkcii hlavného stavbyvedúceho, odborná prax Ing. T. v trvaní 20 rokov
vo funkcii stavbyvedúceho a odborná prax Ing. G. v trvaní 19 rokov vo funkcii stavbyvedúceho). Komisia
uviedla, že postupovala v súlade so súťažnými podkladmi kapitola E. Podmienky účasti uchádzačov,
časť II. Minimálne požiadavky na preukázanie splnenia podmienok účasti, bod 6. Spôsob vyhodnotenia

podmienok účasti vo verejnom obstarávaní ( admin. spis zv. VII., str. 2164 - 2165).

Zo zápisnice o vyhodnotení ponúk podľa § 42 ods. 8 ZVO z 27.6.2012 vyplýva, že uchádzač č. 3 bol
vylúčený podľa § 42 ods. 1 ZVO, nakoľko jeho ponuka nespĺňa požiadavky obstarávateľa na predmet
zákazky, pričom bol uvedený odkaz na čiastkovú zápisnicu č. 17 z 27.6.2012 (admin. spis zv. VII., str.
2218). Žiadna ponuka nebola vylúčená z dôvodu, že by obsahovala neobvykle nízku cenu (písm. e)

zápisnice, tamtiež).

Z výsledného hodnotenia verejnej súťaže z 27.6.2012 vyplýva, že komisia vyhodnotila ako úspešného
uchádzača č. 4.Listomz28.júna2012,doručeným2.júla2012,oznámilobstarávateľúčastníkovi,žejezverejnejsúťaže
vylúčený, pričom bol oboznámený tak s dôvodmi vylúčenia podľa § 33 ods. 4 písm. d/ ZVO, ako aj s
dôvodmi vylúčenia podľa § 42 ods. 1 ZVO.

Následne podal účastník žiadosť o nápravu, ktorá bola zamietnutá a 17. júla 2012 aj námietky podľa §
138 ods. 2 písm. e/ ZVO, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 1201-6000/2012-ON/313, 994-175-7000/2010-
N zo 14. septembra 2012 zamietol. Týmto rozhodnutím zamietol žalovaný aj námietky účastníka
smerujúce voči jeho 1. vylúčeniu zo súťaže, ktoré mu bolo oznámené listom obstarávateľa č.
1167/2009-0225 zo 6. júla 2010.

Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal účastník, ako žalobca, žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd

v Bratislave rozsudkom zo 7. mája 2013 č. k. 5S 314/2012-304 tak, že žalobu zamietol. Na základe
odvolania žalobcu je na najvyššom súde vedené odvolacie konanie pod sp.zn. 2 Sžf 96/2013.

Medzičasom, Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. júla 2012 č. k. 4S 302/2010-372 rozhodol
o žalobe uchádzača TSS Grade, ktorou bola napadnutá zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo 14.
septembra 2010 (žalovaný týmto rozhodnutím zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení účastníka

Skanska zo súťaže a nariadil jeho zaradenie do procesu verejného obstarávania) tak, že žalobe vyhovel,
napadnutérozhodnutiežalovanéhozrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.Zjehoodôvodnenia
vyplýva, že hlavným dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola účasť uchádzača Skanska, ktorý
predložil ponuku s neobvykle nízkou cenou, čím boli znevýhodnení a teda diskriminovaní ostatní
uchádzači. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. októbra 2012 a žalovaný mal opätovne rozhodnúť o

námietkach účastníka Skanska proti jeho 1. vylúčeniu zo súťaže, ktoré mu bolo oznámené listom zo 6.
júla 2010, o ktorých však už žalovaný rozhodol vyššie uvedeným rozhodnutím zo 14. septembra 2012.

Účastník Skanska podal 28. septembra 2012 námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO, proti úkonu
kontrolovaného (obstarávateľa/žalobcu) inému ako uvedenému v § 138 ods. 2 písm. a/ až f/, ktoré
odôvodnil tým, že až z uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii ČVS:PPZ-48/BPK-S-20 12 z 21.

augusta 2012, ktoré mu bolo doručené 27. augusta 2012 sa dozvedel že žalobca vyhodnotil splnenie
podmienok účasti jednotlivých súťažiacich v predmetnom verejnom obstarávaní s tým, že boli vylúčení
uchádzači č. 1 a č. 3, „Združenie Zlatovce“ a skupina právnických osôb „SKANSKA“. Účastník bol toho
názoru, že ako vylúčený uchádzač mal možnosť namietať úkony kontrolovaného spočívajúce v postupe
komisie na vyhodnotenie ponúk pri posudzovaní splnenia podmienok účasti, resp. posudzovania ponúk,

ich vecnej technickej zhody s dokumentáciou verejného obstarávania len námietkou podľa § 138 ods.
2 písm. g/ ZVO.

Na základe vyššie uvedených námietok žalovaný vydal 4. apríla 2013 napadnuté rozhodnutie č.
1447-6000/2012-ON/376, ktoré je predmetom súdneho preskúmania v tomto konaní, ktorým zrušil
rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk a rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia

splnenia podmienok účasti a súčasne nariadil obstarávateľovi znovu vyhodnotiť ponuky a opätovne
vyhodnotiť splnenie podmienok účasti v predmetnom obstarávaní.

K podpísaniu zmluvy o dielo medzi obstarávateľom a víťazným uchádzačom č. 4 TSS Grade došlo 10.
októbra 2012.

Podľa § 9 ods. 2 ZVO, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,

princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti
a efektívnosti.

Podľa § 33 ods. 1, verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní
v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi. Ak sú podmienky
účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného

obstarávania.Podľa ods. 2 obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti v súlade s pravidlami, ktoré určil.
Pri určení alebo aktualizácii pravidiel na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti podľa § 32 ods.
2 v užšej súťaži a v rokovacom konaní so zverejnením nesmie vyžadovať od niektorých záujemcov

také požiadavky, ktoré nevyžadoval od ostatných záujemcov, alebo opakovane doklady, ktoré už má k
dispozícii.

Podľa ods. 4 písm. d/, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača
alebo záujemcu, ak poskytol nepravdivé informácie alebo skreslené informácie.

Podľa§42ods.1vyhodnocovanieponúkkomisioujeneverejné.Komisiavyhodnocujeponukyzhľadiska
splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú

požiadavky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako
výzva na súťaž a v súťažných podkladoch. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje
podľa § 37 ods. 3.

Podľa § 138 ods. 2 písm. g/, uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva
alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgán

štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b/ môže pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody podať
námietky proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a/ až f/.

Podľa ods. 5 písm. c/ námietky v písomnej forme musia byť podané úradu a kontrolovanému
pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody, ak smerujú proti úkonu kontrolovaného inému ako
uvedenému v odseku 2 písm. a/ až f/.

Podľa § 139 ods. 2 písm. e/ a f/, ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol
porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, zruší
rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a nariadi znovu vyhodnotiť
ponuky alebo návrhy, resp. zruší rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, a
ak je to potrebné aj rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka,

rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov alebo rozhodnutie kontrolovaného o
výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a súčasne nariadi znovu vyhodnotiť splnenie podmienok
účasti.

Účastník konania Skanska vo svojom odvolaní predovšetkým namietal, že krajský súd sa vo svojom
rozsudku nedostatočne vysporiadal s aktívnou legitimáciou účastníka na podanie námietok proti

vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti.

Ako už odvolací súd skonštatoval vyššie, je pravdou, že krajský súd síce priznal účastníkovi aktívnu
legitimáciu na podanie námietok podľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO, ale zároveň dospel k záveru, že
námietky ktoré účastník 28.9.2012 podal, nespĺňali zákonom stanovené podmienky, nakoľko z nich
nebolo zrejmé, proti akému konkrétnemu inému úkonu boli podané a uchádzač Skanska mal možnosť v

predchádzajúcich štádiách verejného obstarávania uplatniť všetky skutočnosti uvádzané v námietkach
na základe jeho predchádzajúcich žiadostí o nápravu a námietok.

Tieto závery krajského súdu však nekorešpondujú s obsahom spisu a zisteným skutkovým stavom.

Z námietok ktoré účastník podal 28.9.2012 je zrejmé, že smerujú proti vyhodnoteniu splnenia podmienok
účasti nevylúčených uchádzačov a napádajú nesúlad úkonov žalobcu so základnými princípmi

verejného obstarávania uvedenými v § 9 ods. 2 ZVO, najmä s princípom rovnakého zaobchádzania,
s princípom nediskriminácie uchádzačov a s princípom transparentnosti verejného obstarávania. Je
pravdou, že v § 138 ods. 2 ZVO sú v písmenách a/ až f/ taxatívne vymedzené skutočnosti, ktoré možno
označiť za dôvod podaných námietok, avšak zároveň písm. g) tento taxatívny výpočet neguje v súlades čl. 1 bod 1 a čl. 2 bod 2 Smernice („... členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie
toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr
preskúmať v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že tieto

rozhodnutia porušili právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne
predpisy, ktorými sa toto právo transponuje...“).

Navyše, z oznámenia o vylúčení z 28.6.2012 sa účastník mohol dozvedieť len skutočnosti týkajúce
sa jeho vylúčenia. Podstatou predmetných námietok je však tá skutočnosť, že obstarávateľ rovnaké
pochybenia pre ktoré vylúčil účastníka, v ponukách uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti, resp. boli

v súťaži úspešní, nebral pri vyhodnocovaní do úvahy, resp. tieto prehliadol. Z uvedeného je zrejmé, že
tvrdenie krajského súdu, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, aký konkrétny iný úkon
obstarávateľ vykonal v rozpore so zákonom, nie je pravdivé.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa
povinnostičlenskýchštátovzabezpečiťmožnosťúčinnéhoarýchlehopreskúmaniarozhodnutíverejných
obstarávateľov (medzi inými napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. septembra 2005 vo veci C - 129/04

Espace Trianon SA, Société wallonne de location-financement SA (Sofibail) proti Office coimmunautaire
et régional de la formation professionnelle et de l´emploi (FOREM), bod 17, rozsudok z 11. januára 2005
vo veci C-26/03, Stadt Halle, RPL Recyclingpark Lochau GmbH proti Arbeitsgemeinschaft Thermische
Restabfall- und Energieverwertungsanlage TREA Leuna, body 29 - 31 a 34 a rozsudok z 28. októbra
1999 vo veci C-81/98, Alcatel Austria a i., bod 32, 35a 43,), ako aj na svoje skoršie rozhodnutie vo

veci priznania aktívnej legitimácie na podanie žaloby uchádzača TSS Grade, ktorý nebol účastníkom
konania o námietkach, v ktorom dospel k záveru, že „... Ak rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané
vo formalizovanom procese podľa správneho poriadku alebo iného zákona, potom sa obmedzujúca
podmienka § 250 ods. 2 OSP (t.j. účasť v správnom konaní) nepoužije a žalobcovi postačí všeobecná
žalobná legitimácia vyplývajúca z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP a to, že bol rozhodnutím a postupom

správneho orgánu ukrátený na svojich právach.....

...Ujma takýmto účastníkom verejného obstarávania vznikne tým, že môže dôjsť k uprednostneniu
uchádzača, ktorého ponuka nebola dôsledne posúdená z hľadiska návrhu neprimerane nízkej ceny,
čo je konanie v rozpore so zásadami verejného obstarávania, najmä zásady nediskriminácie a čestnej
hospodárskej súťaže...“ (Uznesenie NS SR č.k. 5Sžf/13/2012 z 29. marca 2012).

V kontexte vyššie uvedeného možno potom dospieť k záveru, že aj keby účastník v danom prípade
nepodal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO, bol by v tejto veci aktívne legitimovaný na podanie
žaloby na súd, nakoľko postupom obstarávateľa mu mohla vzniknúť ujma, keďže ponuka úspešného
uchádzača nebola dôsledne posúdená a vyhodnotená; t.j. nebola posúdená v takom rozsahu a tak
podrobne, ako bola posúdená ponuka účastníka.

Preto postup žalovaného, ktorým v zmysle Smernice priznal účastníkovi právo na podanie námietok
podľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO možno považovať za správny a v súlade s vnútroštátnym právom
ako aj s právom EÚ (pozri medzi inými rozsudok Súdneho dvora EÚ z 19. júna 2003 vo veci Werner
Hackermuller proti Bundesimmobiliengesellschaft mbH (BIG), Wiener Entwicklungsgesellschaft mbH fur
den Donauraum AG (WED), body 21 až 25 a 27, 28, ako aj rozsudok zo 4. júla 2013 vo veci C - 100/12

Fastweb SpA proti Azienda Sanitaria Locale di Alessandria, za účasti: Telecom Italia SpA, Path-Net
SpA).

Pokiaľ ide o tvrdenie krajského súdu, že obsah námietok je totožný s obsahom námietok, ktoré už boli
predmetom revíznych postupov v predchádzajúcich konaniach a o ktorých už žalovaný rozhodoval,
odvolací súd sa po podrobnom zosumarizovaní rozhodujúcich skutočností, ktoré sú opísané vyššie, s

týmto tvrdením nestotožňuje a poukazuje na to, že konanie o námietkach žalobcu z 5. marca 2012,
ktoré boli obsahovo podobné s predmetnými námietkami, žalovaný zastavil a tieto z vecného hľadiska
vôbec neskúmal.Účastník v odvolaní ďalej namietal tvrdenie krajského súdu o tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
riadne nezdôvodnil existenciu dôvodov na zrušenie namietaných rozhodnutí obstarávateľa v zmysle §
139 ods. 2 ZVO, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov a že je nevykonateľné pre neurčitosť výroku.

S touto námietkou sa odvolací súd stotožnil. Rozhodnutie žalovaného je rozsiahle a podrobné, žalovaný
na 37 stranách vymenúva a vyhodnocuje jednotlivé námietky účastníka, posudzuje ich opodstatnenosť
a podrobne sa s každou jednou vysporiadava. V podaných námietkach účastník namietal porušenie
zákazu diskriminácie, nerovnaké zaobchádzanie a porušenie princípu transparentnosti, t.j. základných

princípov verejného obstarávania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí minimálne v šiestich prípadoch
(na str. 17, 20, 25, 26, 32, 35 preskúmavaného rozhodnutia) dospel k záveru, že obstarávateľ sa v
procese vyhodnocovania podmienok účasti ako aj vyhodnocovania ponúk dopustil konania, ktoré je v
rozpore s § 33 a § 42 ZVO, ako aj so základnými princípmi verejného obstarávania, pričom na str. 27
výslovne konštatuje, že: “... v danom prípade došlo k flagrantnému porušeniu jedného zo základných
princípov verejného obstarávania, a to princípu rovnakého zaobchádzania ...“.

Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že uvedené princípy sú ako základné zásady verejného
obstarávania zakotvené v § 9 ods. 2 ZVO a navyše, Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pravidelne
zdôrazňuje, že povinnosť transparentnosti vereného obstarávania vyplýva priamo z článkov 43 a 49 ES,
ktoré majú priamy účinok vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov a majú prednosť pred
každým ustanovením vnútroštátneho práva, ktoré je s nimi v rozpore (pozri napr. rozsudok z 13. apríla

2010 vo veci C-91/08 Wall AG proti La ville de Francfort-sur-le-Main a Frankfurter Entsorgungs- und
Service (FES) GmbH.bod 3).

Preto podľa názoru odvolacieho súdu záver krajského súdu, že žalovaný dostatočne neosvedčil, či
skutočnosti uvedené v rozhodnutí obstarávateľa mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania nie je správny a nemá oporu v spisovom materiály.

Na druhej strane je možné súhlasiť s tvrdením krajského súdu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia
žalovaného absentuje dátum vyhodnotenia splnenia podmienok účasti a vyhodnotenia ponúk. Neušlo
však pozornosti odvolacieho súdu, že dátum zasadnutia komisie žalobcu, na ktorom došlo k
vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti a vyhodnoteniu ponúk, absentuje vo všetkých rozhodnutiach
žalovaného v danej veci, preto v záujme nespochybňovania určitosti výrokov žalovaného bude potrebné

a nanajvýš vhodné, aby v budúcnosti žalovaný v podobných rozhodnutiach tieto dátumy uvádzal.

Nemožno však súhlasiť s názorom žalobcu, s ktorým sa krajský súd stotožnil, že táto skutočnosť
bez ďalšieho spôsobuje nevykonateľnosť predmetného rozhodnutia, nakoľko nie je zrejmé, ktoré
vyhodnotenie splnenia podmienok účasti a vyhodnotenie ponúk žalovaný vlastne zrušil. Podľa názoru
odvolacieho súdu toto pochybenie žalovaného nemá vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, nakoľko z

popisu skutkového stavu je nepochybné, že žalovaný zrušil vyhodnotenie splnenia podmienok účasti a
vyhodnotenie ponúk, ktoré obstarávateľ urobil na zasadnutí 27. júna 2012.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil so závermi krajského súdu a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné, riadne a dostatočne odôvodnené a je z neho
zrejmé, ktoré porušenie zákona zo strany obstarávateľa skutočne mohlo mať zásadný vplyv na výsledok

verejného obstarávania.

Odvolací súd poukazuje aj na neopodstatnenosť tvrdenia krajského súdu o nezákonnosti rozhodnutia
žalovaného z dôvodu neuvedenia autora odborného stanoviska. V zmysle judikatúry najvyššieho
súdu, ak žalovaný rozhodol o technických námietkach na základe odborného stanoviska znalca, jeho
správnu úvahu možno v zásade spochybniť iba oponentským odborným stanoviskom (pozri medzi inými

rozsudok z 18. februára 2010, č.k. 3Sžf 80/2009). Žalobca v konaní nepredložil oponentské stanovisko,
ktoré by spochybňovalo závery, ku ktorým dospel žalovaný na základe odborného stanoviska, ktoréje v súlade s obsahom znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline č.ú. 277/2012.

Napokon odvolací súd prisvedčil aj tým námietkam uvedeným v odvolaní, ktorými účastník namietal

neopodstatnenosť tvrdení krajského súdu o retroaktivite rozhodnutia žalovaného, o porušení princípov
právneho štátu, porušení princípov právnej istoty, legitímnych očakávaní a práva na spravodlivý proces,
nakoľko takéto porušenia sa v priebehu odvolacieho konania nepreukázali.

Z celého spisového materiálu, ako aj z genézy predmetného verejného obstarávania je zrejmé, že
obstarávateľ vyhodnocoval ponuky uchádzačov a splnenie podmienok účasti viac krát, pričom dospel
opakovane k protichodným záverom. Jeho hlavnou úlohou, predpísanou kogentnou právnou normou, je

prizadávanízákaziekuplatňovaťprincíprovnakéhozaobchádzania,princípnediskriminácieuchádzačov
alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Žalovaný, ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý je tým orgánom, na
ktorého bola, v súlade s čl. 2 ods. 2 Smernice a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, zákonom o verejnom
obstarávaní postúpená právomoc preskúmať každé rozhodnutie obstarávateľa, preskúmaval úkony

žalobcu/obstarávateľa v rámci revíznych postupov iniciovaných rôznymi uchádzačmi taktiež opakovane,
pričom rovnako dospel k protichodným záverom.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného okrem iného vyplýva zistenie, že žalobca postupoval pri
vyžiadaní vysvetlení od jednotlivých uchádzačov netransparentne, čo mohlo viesť v konečnom dôsledku
k tomu, že uplatnil kvalitatívne kritériá výberu úspešných uchádzačov diskriminačným spôsobom.

Preto je nanajvýš žiaduce, aby z dôvodu odstránenia akýchkoľvek pochybností o transparentnosti
predmetného verejného obstarávania, dodržania princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie
uchádzačov, obstarávateľ vykonal nové vyhodnotenie splnenia podmienok účasti a vyhodnotenie ponúk
tak, ako mu to v predmetnom rozhodnutí žalovaný nariadil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu pribratého účastníka vyhovel a s

prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave
podľa § 220 OSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na
jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP) a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, keďže dospel k záveru,
že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 246c ods.

1, § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania
nepriznal a žalovanému ako aj účastníkovi právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.