Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200115
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8211200115.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti H. E., H.. XX.X.XXXX, C. T. Č.. XX B. Q. E., H.. X.X.XXXX, C. T. Č.. XX, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, deti rodičov A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. D. Č.. XXX,
zast. JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom kpt. Nálepku č. 5, Prešov a Z. Š., H.. XX.X.XXXX,
C. T. Č.. XX, zast. JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, Mestská 2/A, 831 03 Bratislava o návrhu
otca na úpravu styku s maloletými deťmi takto

r o z h o d o l :

Otec A. E. je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi H. B. Q. E. v poslednú sobotu každého
nepárneho mesiaca kalendárneho roka v dobe od 9.00 hod. do 12.00 hod., prvé tri stretnutia mimo

domácnosti otca maloletých detí.

Matka je povinná deti na stretnutie s otcom pripraviť.

Otec si deti prevezme v určenom čase od matky a odovzdá matke v určenom čase v mieste bydliska
maloletých detí.

Otec je povinný oznámiť matke prekážku brániacu mu v styku s deťmi 24 hodín vopred SMS správou.

Matka je povinná oznámiť otcovi prekážku brániacu deťom v styku s otcom 24 hodín vopred SMS
správou.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí sa návrhom na začatie konania, ktorý podal na tunajšom súde dňa 11.1.2011
domáhal pôvodne zmeny rozhodnutia vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

H. E. B. Q. E.. Domáhal sa, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
s dvojtýždňovým intervalom. Svoj návrh odôvodňoval tým, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2Crod/40/2002 zo dňa 10.10.2002, maloleté deti boli na čas
po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Je
presvedčený, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletých detí a že budú lepšie zabezpečené ich
potreby.

V priebehu konania po podaní správy kolíznym opatrovníkom maloletých detí obsahujúcej aj názor
maloletých detí na striedavú starostlivosť, ktorí striedavú starostlivosť odmietali a po odporúčaní
kolízneho opatrovníka, ktorý šetrením pomerov na mieste samom zistil, že otec sa s deťmi nestretával užniekoľko rokov a odporúčal preto, aby najprv otec nadviazal pravidelný kontakt s deťmi, otec maloletých
detí zmenil návrh na začatie konania a žiadal už len, aby bol upravený jeho styk s maloletými deťmi.

Písomným podaním, ktoré súdu doručil 16.6.2011 žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie
konania a to tak, aby bol upravený jeho styk s maloletými deťmi, že je oprávnený stretávať sa s maloletou
H. a maloletým Q. každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., v čase letných
prázdnin v mesiaci júli od 1.7. do 31.7., počas vianočných a veľkonočných sviatkov striedavo a počas
polovice jarných prázdnin.

Uznesením tunajšieho súdu č.k,. 5P/3/2011-33 bola pripustená zmena návrhu na začatie konania.

Otec maloletých detí v priebehu celého konania trval na tom, aby súd rozhodol o úprave jeho styku s
maloletými deťmi. V priebehu konania menil svoj návrh, pokiaľ ide o rozsah styku s maloletými deťmi.
Podaním zo dňa 2.11.2012, ktoré bolo doručené súdu 12.11.2012, po podaní znaleckého posudku,

navrhoval upraviť jeho styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou H. a
maloletým Q. raz mesačne podľa dohody s matkou maloletých detí aspoň jednu hodinu s tým, že tento
stav bude pretrvávať do 30.4.2013 a po tomto termíne sa bude stretávať otec s maloletými deťmi vždy
poslednú sobotu v mesiaci.

Na poslednom pojednávaní navrhovala zástupkyňa otca styk otca s maloletými deťmi upraviť tak, aby
otec bol oprávnený stretávať sa s deťmi každý posledný víkend v mesiaci, buď v sobotu alebo v nedeľu
v čase od 8.00 hod. do 15.00 hod.

Matka maloletých detí prostredníctvom svojho zástupcu navrhovala návrh otca na úpravu jeho styku s

maloletými deťmi v celom rozsahu zamietnuť s tým, že je toho názoru , že nie je dôvod na rozhodnutie o
obmedzení styku, pretože žiadne rozhodnutie zatiaľ o úprave styku otca s maloletými deťmi neexistuje,
nie je dôvod ani zakázať otcovi styk s maloletými deťmi, pretože otec nie je pre deti žiadnou hrozbou,
nehrozí ani negatívny vplyv na výchovu detí a za týchto okolností navrhoval tento návrh zamietnuť s
tým výsledkom, že styk naďalej by zostal neupravený a otcovi by zostalo zachované právo stretávať

sa s deťmi kedykoľvek sa na tom s deťmi dohodnú. Takýto procesný návrh považuje za výhodný pre
otca, pretože sa môže stať, že deti prejavia záujem byť s otcom a on by nemohol v tom čase sa s deťmi
stretnúť a za návrh, ktorý je v súlade so záujmom maloletých detí.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom

spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Crod/40/2002, vykonaním znaleckého dokazovania, výsluchom znalca
na pojednávaní, zisťovaním aktuálneho stanoviska maloletých detí prostredníctvom psychológa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, výsluchom maloletých detí na pojednávaní a zisťovaním
názoru na túto vec, ktorá sa ich týka, šetrením pomerov na mieste samom kolíznym opatrovníkom
a vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom

tunajšieho súdu č.k. 2Crod/40/2002-23 zo dňa 10.10.2002. Maloleté deti H. B. Q., narodené v tomto
manželstve, boli na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matky (teraz osobná starostlivosť),
otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí po 800.- Sk mesačne na každé
z nich. Styk otca s maloletými deťmi v rozhodnutí o rozvode manželstva upravovaný nebol, ani do dňa
16.6.2011 nebol podaný návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi.

Na základe návrhu matky maloletých detí prebiehalo konanie na tunajšom súde o zvýšenie výživného,
ktorý matka podala dňa 3.3.2009. Konanie o zvýšenie výživného skončilo rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č.k. 16CoP/26/2010 zo dňa 14.10.2010, ktorým bolo otcovi zvýšené výživné pre maloleté
deti zo sumy 800.- Sk mesačne na sumu 67.- eur mesačne na každé z nich od 1.1.2010. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť 23.11.2010.

Návrh na zverenie detí do striedavej starostlivosti bol otcom podaný na tunajšom súde vo veci sp. zn.
5P/3/2011 dňa 11.1.2011 a v priebehu tohto konania bol potom tento návrh zmenený na návrh na úpravu
jeho styku s maloletými deťmi.

Po rozvode manželstva rodičov maloletých detí obaja rodičia uzavreli nové manželstvá. Otec detí si
založil novú rodinu s manželkou Z., majú spolu dve deti, E., H.. N. Q. XXXX B. E., H.. N. Q. XXXX.Bývajú teraz v D., kde si zrekonštruovali dom. Matka maloletých taktiež uzavrela nové manželstvo s A.
Š., v manželstve sa im narodili dve deti, maloletý K. N. Q. XXXX a v priebehu konania tohto ďalšie dieťa.

Matka tvrdila, že deti sa nechcú s otcom stretávať a že toto ich stanovisko je ovplyvnené podľa matky,
tým, že otec po celú dobu od rozvodu manželstva sa o deti nezaujímal, nestretával sa s nimi. Tvrdila,
že nebránila mu, aby chodil za deťmi, nepodal žiaden návrh na úpravu styku s maloletými deťmi.
Poukazovala na to, že prvý návrh podal až potom, čo bolo rozhodnuté vo veci zvýšenia výživného pre
maloleté deti, čo považuje za následok konania o zvýšenie výživného. Maloleté deti, odkedy uzavrela

nové manželstvo, žijú s ňou a s jej manželom a deťmi, ktoré sa narodili v jej terajšom manželstve.
Maloletá H. a Q. boli svedkami toho, že jej terajší manžel, ktorý má dve dcéry z predchádzajúceho
manželstva, sa s deťmi pravidelne stretáva, zaujíma sa o ne, deti chodili pravidelne k ním a takýto
záujem zo strany svojho otca nevideli. Otec ani nevedel, aké majú deti známky v škole, nepoznal deti,
nezaujímal sa o veci, ktoré sa ich týkali.

Otec maloletých detí a jeho zástupkyňa v priebehu konania neustále tvrdili, že matka bránila otcovi v
kontakte s deťmi, že marila styk otca s deťmi. Ku skutočnosti, že otec návrh na úpravu styku podal až
začiatkom roku 2011, zástupkyňa otca maloletých detí uvádzala, že to bolo tak z toho dôvodu, že otec
nevedel, že sa môže domáhať úpravy styku s deťmi na súde a že takáto informácia mu bola poskytnutá
až pri porade v advokátskej kancelárii. Poprela, žeby sa otec o deti nezaujímal, žeby nemal záujem

sa s deťmi stretávať. Tvrdila, ale že matka deti doslova nainfikovala proti otcovi, manipulovala s deťmi.
Otec detí, keď už vie, že sa môže domáhať úpravy styku s deťmi súdnou cestou tak trvá na tom, aby
jeho styk s deťmi bol upravený súdom.

Otec detí vo svojej výpovedi uvádzal, že po rozvode manželstva zo začiatku mu matka umožňovala

kontakt s deťmi, stretával sa s nimi zhruba raz za mesiac počas jedného dňa, keď mal možnosť sa s nimi
stretnúť. S deťmi bol od rána do večera v neprítomnosti matky. Tak to fungovalo zhruba dva roky, potom
matka, keď chcel sa s deťmi stretnúť, vyhovárala sa, že deti sú choré, stále uvádzala nejaký dôvod, aby
sa nestretol s deťmi. Postupom času už ho to prestalo baviť a keď ju párkrát stretol v meste, pýtal si
jej číslo telefónu, aby sa s ňou mohol kontaktovať a tvrdil, že jej hovoril, že chce sa s deťmi stretávať.

Telefónny kontakt na matku získal až od jej otca, kde jej zatelefonoval a chcel od nej informáciu o deťoch,
tak že reagovala tak, že nech dá im alimenty a nech im dá svätý pokoj. Tvrdil, že asi dva alebo tri roky
dozadu začal využívať komunikáciu s deťmi cez Facebook, avšak bez odozvy. Za obdobie posledných
šesť rokov sa s deťmi videl asi trikrát, boli to iba náhodné stretnutia, so synom na jarmoku v roku 2010,
dcéru videl s matkou na Mikuláša v roku 2010 na námestí v Bardejove, ale keď ho zbadali, odvrátili

sa od neho. Deťom neposielal pohľadnice, ani listy, ani na narodeniny, ani na meniny, ani na Vianoce.
Odôvodňoval to tým, že v živote žiadne pohľadnice nikomu neposielal, darčeky deťom nekupoval. Tvrdil,
že z toho dôvodu, že ak by deti boli pri ňom, tak by im určite darčeky kúpil, keby dal darčeky matke,
táto by povedala, že sú to darčeky od nej. Tvrdil, že pokiaľ ide o získavanie informácií o maloletých
deťoch, pokiaľ ide o ich zdravotný stav, prospievanie v škole, prípadne, či netrpia hmotnou núdzou, že sa

pokúšal zisťovať cestou matky a že táto odmietala mu ich poskytovať. Triednych učiteľov detí za účelom
zisťovania informácií nevyhľadal, tvrdil, že nemal na to čas, stále bol v práci.

Matka popierala, aby bránila otcovi stretávať sa s deťmi. Pokiaľ ide o úpravu styku s deťmi, nemali
uzavretú žiadnu konkrétnu dohodu o úprave styku s otcom maloletých detí. Otec prišiel za deťmi, keď

sa ohlásil, stávalo sa to tak raz za tri, štyri mesiace, bolo to sporadické. Nemala žiaden problém s tým,
aby deti boli s otcom. Naposledy bol s deťmi asi dva roky po rozvode manželstva, bolo to počas C.
A.. Maloletá H. chodila vtedy do prvého ročníka základnej školy a maloletý Q. bol ešte len v materskej
škôlke. Poukázala, na to, že si vtedy myslela , že strávi s deťmi otec celý deň, ale v priebehu dňa
jej volal, či môže jej deti doviezť. Následne sa dozvedela, že ho videli potom pod stánkami. Potom

uzavrela nové manželstvo, narodilo sa jej ďalšie dieťa, deti si zvykli na spolužitie v rodine, ktorú založila
s terajším manželom. Medzi maloletými deťmi a jej manželom sa vytvoril kamarátsky vzťah, vychádzajú
dobre spolu. Sama vzhľadom na skutočnosť, že deti jej manžela navštevovali otca v jeho novej rodine
mala z toho nepríjemný pocit, že ako to vnímajú jej deti, keď terajší manžel javil záujem o deti z
predchádzajúceho manželstva a že maloleté deti H. B. Q. sa so svojim otcom nestretávali. Aj keď sa

na nič nepýtali, sama sa snažila im vysvetliť, že otec sa tak rozhodol, aby si z toho nič nerobili, aby
sa kvôli tomu netrápili. Myslela si, že ich to môže, táto situácia trápiť a snažila sa im to vysvetliť. Je
presvedčená o tom, že otec k podaniu návrhu na najprv na striedavú starostlivosť, potom na úpravu
styku pristúpil z toho dôvodu, že došlo k zvýšeniu výživného, že je to reakcia na zvýšenie výživného.Sama sa nesnažila o nejaký kontakt otca s deťmi ani detí s otcom. Mali už svoj vlastný život, mali
náhradného otca, nepokúšala sa o to, ani nenavrhovala im, aby sa pokúšali s otcom skontaktovať, či
už písomne alebo telefonicky.

Súdvtejtovecinariadilznaleckédokazovaniezaúčelomzistenia,akýjecitovývzťahdetíkrodičomaaký
je vzťah rodičov k deťom, aký je vzťah detí k manželke otca a ich súrodencom z druhého manželstva.
V prípade, ak ide o negatívny vzťah detí k otcovi, či tento vzťah nebol vyvolaný zámerným pôsobením
matky, resp. iných osôb, prípadne aká je príčina negatívneho vzťahu detí k otcovi a či nevyplýva z

osobnej skúsenosti detí s otcom. Aká forma, aký rozsah styku otca s deťmi by bol najvhodnejší a
zodpovedajúci tak záujmom maloletých detí ako aj otca s prihliadnutím na vek detí a okolnosť, že deti
žijú v súčasnej dobe s matkou v obci Zlaté a s otcom nemali styk doposiaľ upravený ani súdom, ani
dohodou rodičov a ani sa reálne s otcom v období posledných rokov nestretávali, okrem náhodného
stretnutia v roku 2010 a že otec je znovu ženatý, žije v spoločnej domácnosti s deťmi, ktoré sa mu narodili
v terajšom manželstve, či prichádza do úvahy úprava styku podľa návrhu otca detí, podľa uznesenia o

pripustení zmeny návrhu a úlohou znalca bolo aj aby zistil názor maloletých detí Nikoly a Róberta na
predmet konania a na úpravu styku s otcom a aby zistil ich motiváciu, ktorá prípadne ovplyvňuje ich
názor a či vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť sú schopní vyjadriť na túto vec svoj názor a do
akej miery ma súd na tento názor prihliadať.

Znalec PhDr. Dezider Koľaj vo svojom znaleckom posudku č. 17/2012 zo dňa 7.5.2012 zhodnotil na
základe psychologického vyšetrenia účastníkov citový vzťah detí k rodičom a vzťah detí k manželke
otca a ich súrodencom z druhého manželstva otca a dospel k záveru, že obidve deti majú silný citový
a kladný citový vzťah k svojej matke, ktorá je pre nich hlavným predmetom pozitívnych citov a lásky.
K biologickému otcovi ide o vzťah citovo prázdny, nenaplnený vzťah, slabej intenzity a takýto vzťah

prázdny a nenaplnený majú aj k manželke otca a k súrodencom z druhého manželstva. Citový vzťah
matky k obidvom deťom zhodnotil ako silný a kladný citový vzťah ochranárskeho, až hyperprotektívneho
typu a citový vzťah biologického otca k obidvom deťom hodnotil ako nenaplnený vzťah, ktorý je však
kladný a spojený s úprimným predsavzatím stretávať sa s deťmi. K príčinám súčasného slabého,
citovo prázdneho a nenaplneného vzťahu obidvoch detí k biologickému otcovi uviedol, že to spôsobila

jednak matka detí, ktorá dodnes prejavuje voči svojmu bývalému manželovi neskrývanú nedôveru a
zrejme najmä v rokoch tesne po rozvode ich manželstva vedome manipulovala s postojom detí voči ich
biologickému otcovi. V súčasnosti už deti ovplyvňovať proti osobe otca nemusí, pretože detí už samé
jeho osobu odmietajú a za ďalšiu príčinu považoval skutočnosť, že otec detí až nepochopiteľne spojil
svoje porozvodové sklamanie a nechuť komunikovať s bývalou manželkou so zanedbaním osobného

styku s deťmi. Podľa záverov znaleckého posudku si maloletá H. v priebehu doterajšieho života do role
otca substituovala súčasného partnera svojej matky, ktorý sa k nej správa primerane veku a všestranne
pomáha matke pri výchove detí. Podľa znalca sa maloletá pri postoji voči svojmu biologickému otcovi
úplne stotožnila s názormi svojej matky a podľa nej dôvodom požiadavky otca na styk s ňou a s bratom je
skutočnosť, že ich mama požiadala o zvýšenie výživného. Nevie si predstaviť pobyt v novej rodine otca.

Súčasnúmanželkuaichspoločnédetivôbecnepozná.Na vyšetreníuznalcamaloletáuvádzala,žeotec
sa o ňu a o jej brata dlhé roky nezaujímal, hoci „mu v tom nikto nebránil“. A na hypotetické otázky znalca
o možnostiach navštevovať svojho biologického otca reagovala odmietavo, pretože „nevidí dôvod, prečo
by sa s ním mala stretávať ...“.

Podľa záverov znaleckého posudku aj maloletý Q. si do roly otca už dávnejšie dosadil nového partnera
svojej matky, pána Š.. Tento muž sa k chlapcovi správa primerane jeho veku, všestranne pomáha matke
pri výchove detí. Maloletý o biologického otca prejavuje minimálny záujem, jeho ochota na pravidelný
styk je s ním tiež nízka.

Znalec po zvážení výsledkov znaleckého vyšetrenia a okolností prípadu odporúčal obnoviť styk
maloletých H. B. Q. s otcom z dôvodov, že v tomto prípade došlo k tzv. extrémnemu odlúčeniu (trvá
takmer desať rokov) a podľa znalca je potrebné v záujme obnovenia vzťahu vymedziť styk pre prvé
polročné obdobie na jedno stretnutie za mesiac v čase víkendu a dodržať harmonogram, aby stretnutia
mali vždy tzv. programový charakter, aby otec pripravil pre deti program s kultúrnym, rekreačným,

športovým či výchovným zameraním zodpovedajúci ich veku, oznámil zvolený program a predpokladaný
čas návratu deťom resp. ich matke minimálne tri dni pred stretnutím. Stretnutia by boli zamerané na tento
program a počas nich by sa nehovorilo o matke, rozchode rodičov a problémoch z minulosti. Až po čase,
približne po pol roku v prípade súhlasu maloletých by mohli mať spoločný program aj v dome otca s tým,že deti sa môžu stýkať s otcom aj jednotlivo. Prípadný nezáujem maloletých o stretnutie s otcom znalec
navrhoval hodnotiť ako výsledok nedostatočného plnenia povinností matky detí na stretnutie s otcom
deti dopredu pripraviť po psychickej a organizačnej stránke, tak aby otca bezdôvodne neodmietali, aby

nedochádzalo k triviálnym problémom. Úpravu styku podľa návrhu otca zo dňa 7.11.2011 považoval
vzhľadom na stupeň vzájomného odcudzenia detí a otca za nereálnu a pre ďalší vývin vzťahu za
rizikovú s tým, že porozvodová výchova detí vrátane stretávania sa detí s druhým rodičom má dbať
predovšetkým o potreby detí a nie o túžby ich rodičov. Pokiaľ ide o zistenie názoru maloletých detí
na stretávanie sa s otcom uviedol, že názory maloletých na styk s otcom sú ovplyvnené konaním ich

rodičov v minulosti. Sú vlastne obeťou tohto konania rodičov a ich absolútne odmietanie styku nemožno
akceptovať ako reálne a dôvodné, pretože sa nezakladá na vlastnej zápornej skúsenosti s osobou otca.

Po podaní tohto znaleckého posudku otec maloletých detí, pokiaľ ide o návrh na úpravu styku, tento
obmedzil tak, aby bolo umožnené otcovi stretávať sa s maloletými deťmi aspoň jednu hodinu poslednú
sobotu v mesiaci.

Znalec na pojednávaní zdôrazňoval, že vzhľadom na trvajúce odlúčenie otca a detí a keď deti v
súčasnosti otca odmietajú a vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré predchádzali, keď na súčasnej situácii
sa podieľala tak matka ako aj otec maloletých detí, že to dospelo do štádia, že deti odmietajú stretávať
sa s otcom, je na prvom mieste revitalizácia vzťahu medzi otcom a deťmi a práve za týmto účelom

je spôsobom, akým sa dá revitalizácia vzťahu dosiahnuť programový charakter stretnutí, aby sa tieto
stretnutia realizovali nie v domácnosti otca, aby sa realizovali tieto stretnutia mimo domácnosti otca na
začiatok raz v mesiaci, napr. jedno doobeda a od toho, ako by sa situácia vyvíjala, a od tohto vývoja by
záviselo, či by sa deti stretávali s otcom aj v jeho domácnosti alebo nie. Znalec považuje za prirodzené,
že by sa mal kontakt detí s otcom udržiavať a vytvárať a matka, ktorá má výchovnú kompetenciu, mala

by viesť deti k vytváraniu a udržiavaniu takéhoto vzťahu, inak deti vychováva zle.

Kolízny opatrovník maloletých detí zhodne ako znalec bol toho názoru, že je potrebné to riešiť
spôsobom, aby došlo k postupnému vytváraniu a obnovovaniu citového vzťahu medzi deťmi a otcom,
aby stretnutia mali programový charakter a po uplynutí znalcom predpokladanej doby pol roka by sa

to znova prehodnotilo. Aj keď po materiálnej stránke má otec vytvorené vo svojom dome podmienky,
aby tam deti mohli tráviť čas, vzhľadom na dlhoročné odlúčenie deti a otca, aj keď v zásade je v záujme
maloletých detí, aby sa stretávali nielen s otcom ale aj so svojimi ďalšími súrodencami, je predovšetkým
potrebné prihliadať na záujem maloletých detí a tieto sa celkom odmietali stretávať sa s otcom. Prístup
otca k deťom by mal byť zameraný na nadviazanie vzťahu otca s deťmi.

V priebehu konania otec tvrdil, že bol za deťmi v septembri v roku 2012, po tom, čo boli u znalca,
zvonil. Matka sa ho pýtala, čo chce, povedal, že prišiel pre deti, tvrdil, že začala kričať, že deti nemajú tri
roky, že ich len tak naloží do auta a odvezie. S deťmi sa nestretol. Na tretí deň mu potom dcéra písala
na Facebooku, aby všetko stiahol zo súdu, že inak sa s ním stretávať nebude. Matka maloletých detí

potvrdila, že dcéra písala otcovi, aby nechodili po súdoch, že sa s ním stretnú, ak chce, ale že by návrh
na začatie konania zobral späť.

Súd požiadal o poskytnutie psychologického poradenstva rodičom maloletých detí pri revitalizácii
vzťahu otca s maloletými deťmi a zároveň o súčinnosť pri zisťovaní aktuálneho názoru maloletých detí

na túto vec, ktorá sa ich týka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, referát poradensko
psychologických služieb. Podľa správy psychologičky ÚPSVaR v Bardejove zo dňa 6.8.2013 maloleté
deti nemajú záujem stretávať sa s otcom, nevideli ho, podľa nich, veľmi dávno. Podľa H. naposledy,
keď mala sedem rokov, aktívne ich nevyhľadával, nekontaktoval sa s nimi. Podľa nich, ak by chcel, mal
veľa možností na stretávanie s nimi. Vzhľadom na to, že deti sú už v adolescentnom období, je podľa

psychologičky ÚPSVaR v Bardejove potrebné rešpektovať ich názor. Podľa obsahu správy otec sa na
poradenstvo nemohol dostaviť, bol pracovne odcestovaný. Dohodli si stretnutie, keď sa vráti za účelom
poskytnutia mu poradenstva ako vytvoriť a budovať vzťah s deťmi. V tejto správe sa ďalej uvádza, že
matka detí nebráni sa deťom stretávať sa s otcom.

Otec detí, podľa tvrdenia jeho zástupkyne, mal vyhľadať psychologičku ÚPSVaR v Bardejove, ale bez
ohláseniaanezastiholjuaporadenstvasanezúčastnil.Podľavyjadreniakolíznehoopatrovníkaneobrátil
saaninanichzaúčelomposkytnutiasprostredkovaniastretnutiaspsychologičkouÚPSVaRvBardejove.Súd vypočul aj maloleté deti na pojednávaní. Maloletá H. uvádzala vo svojej výpovedi, že kontakt s
otcom bol riedky, že pokiaľ si pamätá, tak skoro vôbec za nimi nechodil. Mama im hovorila, že keď sa
chcú stretávať, že majú ísť, nezakazovala im chodiť k otcovi. Potom sa mama vydala, deti jej manžela

chodili k ním a chodia stále. Po rozvode otec chodil ešte za nimi, ale často to nebolo. Nepamätá si už
ani dokedy to tak bolo. K svojim rodičom ich nebrával, maloletá nepozná ani babku, ani deda z otcovej
strany. Otca ak by ho len náhodne bola stretla na ulici, zrejme by ho ani nespoznala. Tým, kto sa o ňu
stará a kto ju má rád, je manžel jej mamy. Keď chodila na základnú školu do Bardejova, nestalo sa,
aby otec prišiel za ňou pred školu, bola by sa s ním aj stretla, ale teraz už nie. Tvrdila, že mu písala,

aby všetko stiahol a že môžu sa dohodnúť mimosúdne na stretávaní, keď by mal fakt úprimný záujem.
Tvrdila, že jej neodpísal, takže nemá záujem sa už s ním stretávať. Keď sa pýtala mamy na otca, tak
hovorila jej, prečo sa rozviedli, hovorila o tom, že sa nehrnul do roboty. Nechce sa s otcom stretávať.
Jednak kvôli tomu, že neodpovedal, keď mu písala o mimosúdnej dohode, po súdnom pojednávaní sa
už vôbec neozval. To , že otec bol za nimi v septembri v roku 2012, dozvedela sa od mamy. V tom
čase bola u kamarátky, nebol doma, keď prišiel otec za nimi. Zazlieva otcovi, že rieši to cestou súdu,

že ak by sa bol osobne s ňou skontaktoval, napr. ak by ju bol pozval na kávu, tak by s ním išla, aby sa
postupne spoznávali, ale že to neurobil, ale že ich ťahal ku psychológovi. Teraz už nemá záujem sa s
ním stretávať. Keď bola u psychológa, mala práve 15 rokov. Za svojho otca považuje terajšieho manžela
matky. O tom, že otcovi sa narodilo ďalšie dieťa, sa dozvedela až u psychologičky. Nevie si predstaviť,
o čom by spolu hovorili, ak by sa s otcom stretli. Na narodeniny jej iba na Facebooku blahoželal. Sama

od seba, pokiaľ to nebude mať nariadené súdom, sa nechce s otcom stretávať.

Maloletý Q. si pamätá, že keď sa rodičia rozviedli, tak keď bol malý, možno dvakrát ich otec zobral do D.
a raz boli v C. na jarmoku. Potom kontakt prestal. Spätne pred piatimi alebo šiestimi rokmi sa stretli na
jarmoku. Bolo to len náhodné stretnutie a neskôr sa stretli náhodne v Hypernove, on ho ani nespoznal.

Pýtal sa iba príbuzných, ktorí s ním tam boli, kto to je, keď sa mu pozdravil a povedali mu, že je to jeho
otec. Potom už zase žiaden kontakt medzi nimi nebol. Dostal blahoželanie k narodeninám asi pred tromi
rokmi na Facebooku. Na blahoželanie reagoval iba zo slušnosti. Je toho názoru, že za postojom otca,
terajším konaním otca je výživné. Vytýka otcovi, že keď ho potreboval, tak vtedy tu nebol. Je preňho
biologickým otcom, ale stará sa oňho a žije s ním v spoločnej domácnosti A. Š.. Nevie si predstaviť,

čo by počas stretnutí robili. Uviedol, že sa nechce s otcom stretávať.

Zástupkyňa otca maloletých detí naďalej trvala na úprave styku otca s maloletými deťmi. Jej posledný
návrh bol, aby tento styk bol upravený na čas buď v sobotu alebo v nedeľu posledný víkend v mesiaci
v dobe od 8.00 hod do 15. 00 hod.

Zástupca matky maloletých detí naďalej trval na zamietnutí návrhu na úpravu styku. K znaleckému
posudku uviedol, že bol podaný v určitom čase a bol v kontakte znalec s deťmi v určitom časovom období
a vypracoval akýsi model, ako by to malo prebiehať. Na začiatok navrhoval jednu hodinu v mesiaci,
avšak ani v takomto rozsahu sa styk v skutočnosti nerealizoval pre podľa zástupcu matky pre nezáujem

otca. Návrh otca nezohľadňuje záujem maloletých detí, ale záujem otca, keď deti sa majú prispôsobovať
tomu, kedy to bude otcovi vyhovovať, či to bude poslednú sobotu alebo v nedeľu v mesiaci. Úpravu
súdnym rozhodnutím nepovažujú za zhodnú so záujmom maloletých detí, ktorý je pri rozhodovaní vo
veciach maloletých detí prvoradý. V prípade zamietnutia návrhu otca na úpravu styku zostala by otcovi
otvorená možnosť stretávať sa s deťmi kedykoľvek. Poukazoval na to, že otec nevyužil možnosť stretnúť

sa s deťmi, kedy chce. On by mal vyvinúť snahu, keďže sa s deťmi dlhý čas nestretával, o obnovenie
vzťahu s deťmi. Ak tvrdí, že mu bolo bránené v styku s deťmi, tak nik mu nemohol zabrániť, aby poslal
deťom aspoň gratuláciu k sviatkom. To považuje za úplne bežnú vec. Podľa jeho názoru, motiváciou
otca pre podanie návrhu na striedavú starostlivosť bolo konanie o zvýšenie výživného. Poukazoval na
vek maloletých detí a nimi vyslovený názor na pojednávaní k stretávaniu sa s otcom.

K motivácii otca pre podanie návrhu na striedavú starostlivosť, ktorý následne bol zmenený na úpravu
styku, jeho zástupkyňa uviedla, že k takémuto návrhu pristúpil po tom, čo ukončil rekonštrukciu
rodinného domu v D..

Úprava styku s s maloletým dieťaťom v čase rozvodu manželstva rodičov maloletých detí na čas po
rozvode upravená vo vtedy platnom a účinnom Zákona o rodine, zákon č. 94/1963 Zb.Predchádzajúca právna úprava vychádzalo zo zásady, že súd o styku s maloletým dieťaťom rozhodoval
len vtedy, ak rodičia sa o styku s maloletým dieťaťom nedohodli, alebo ich dohoda bola v rozpore so
záujmom maloletého dieťaťa. V rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí styk upravený

nebol.

Od účinnosti nového zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. t.j. od 1.4.2005 rozhodovanie o úprave styku pri
rozvode manželstva sa stalo obligatórnym a tento stav trval do 30.6.2010. Od 1.7.2010 je súd povinný
rešpektovať vôľu rodičov, ak žiadajú styk v rozsudku o rozvode neupravovať.

Styk otca s maloletými deťmi ani doposiaľ upravený nebol. Podľa vyjadrenia rodičov ani mimosúdnou
dohodou rodičov. Matka navrhuje styk neupravovať, otec trvá na úprave styku .

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Situácia je aktuálne taká, že doposiaľ nebol styk otca s deťmi súdom upravený, to znamená, že otec
mal a má možnosť neobmedzeného styku s deťmi.

Právo styku rodiča s dieťaťom vzniká rodičovi, ktorému dieťa nie je rozhodnutím súdu zverené do

osobnej starostlivosti a je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností. Ide o obojstranné právo
rodiča aj dieťaťa. Vyplýva nielen z ústavy ale aj z ustanovení dohovorov o právach dieťaťa, kde v článku
7 je upravené, ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. V článku 8, ktorý
upravuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov, v článku 29 ods. 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu

úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
dohovoru, uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné
osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov“ (Gorgulu versus Nemecko - č.74969/01), resp. „ že
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“.

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné aby súdy dbali za každých okolností na to, aby
záujem dieťaťa bol prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

Pri úprave styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jednotlivého prípadu, posudzovať čo
je v záujme maloletého dieťaťa, za tým účelom zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa. Neexistuje

šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa
určeného vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho náležitom záujme a že zodpovedá aj zásade
proporcionality.

Znenie ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine zdôrazňuje záujem dieťaťa ako dlhodobo všeobecne

prijímané kritérium vyplývajúce z celého kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi , ako
i dohovoru.

Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho
rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson

versus Švédsko č. 10465/83).

Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnom zložkou rodičovských práv a povinností,
ktoré vychádza z článku 41 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy SR, v zmysle ktorého
starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a

starostlivosť. Ide o obojstranné právo, obsahom ktorého je právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ako aj
právodieťaťanastarostlivosťzostranyjehorodiča.Rodič,ktorýnemámaloletédieťazverenédoosobnej
starostlivosti, resp. s nám nežije v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného
výkonu rodičovských práv a povinností, realizáciou styku s ním však dochádza k ich výkonu.Obmedzením styku rodiča s maloletým dieťaťom sa rozumie zúženie styku súdom určeného alebo
medzi rodičmi dohodnutého, prípadne na aký by mal rodič dieťaťa zásadne právo, keby neexistovali

okolnosti, ktoré ho plne neumožňujú, resp. ho vylučujú. Obmedzením styku je potrebné rozumieť
stretávanie sa rodiča s maloletým dieťaťom pod hranicu bežnej úpravy, ktorou sa má na mysli polovica
jeho voľného času za podmienky, že rodič má záujem o styk v takomto rozsahu. S obmedzením styku
možno v konečnom dôsledku rozumieť aj viazanie styku rodiča s maloletým dieťaťom na konkrétne
miesto. Jedinou podmienkou uloženia zákazu, resp. obmedzenia styku rodiča s maloletým dieťaťom

je záujem maloletého dieťaťa. Z dôvodovej správy k Zákonu o rodine v porovnaní s pôvodnou úpravou
sa rozširuje predpoklad, na základe ktorého je možné, aby súd vyslovil obmedzenie alebo zákaz
styku rodiča s dieťaťom na rozdiel od doterajšieho kritéria záujmu zdravia dieťaťa, novoformulovaný
všeobecnejší predpoklad záujmu dieťaťa bude zahŕňať aj prípady, keď rodič napr. ohrozuje mravnosť
dieťaťa spôsobom svojho života, nie vhodným životným príkladom pre dieťa a pod.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzhľadom na dlhoročnú absenciu kontaktu medzi otcom a
maloletými deťmi došlo zo strany detí k citovému odcudzeniu voči otcovi, u deti pozíciu otca zastáva ich
terajší manžel matky, ktorý si plní prirodzeným spôsobom všetky povinnosti, aké by si mal plniť vo vzťahu
k deťom otec, tak to aj maloleté deti vnímali a vnímajú. Zazlievajú otcovi, že dlhé roky neprejavoval o ne
záujem a že v súčasnej dobe sa snaží zabezpečiť svoj kontakt s nimi na základe súdneho rozhodnutia.

Doposiaľ súdnym rozhodnutím styk otca s maloletými deťmi upravený nebol, to znamená, že nebol jeho
styk s deťmi nijakým spôsobom obmedzený, záviselo to len od postoja všetkých troch zúčastnených,
oprávneného povinného rodiča a maloletých detí, či sa tento styk bude alebo nebude realizovať. Realita
je taká, že styk nebol realizovaný a že deti vytýkajú otcovi, že neprejavoval o ne záujem. Predmetom
konania je vzhľadom na to, že doposiaľ styk otca s maloletými deťmi nebol ničím obmedzený a otec sa

domáha úpravy styku, je vlastne obmedzenie jeho styku s deťmi.

To že deti otca teraz odmietajú a že nemajú k nemu citový vzťah ide aj na ťarchu samotného otca
maloletých detí, ktorý nevyužil možnosti, ktoré mal pre realizáciu styku s deťmi ak tvrdí, že mu matka
bránila v styku s deťmi. Či už zákonné , podanie návrhu na začatie konania o úpravu styku alebo aj

faktické a to prejavovanie záujmu o deti spôsobom, žeby ich počkal pred školou, zaujímal sa o ich
prospech, zdravotný stav, poslal blahoželanie k narodením a pod. a deti to od neho očakávali.

Podľa § § 25 ods. 3 Zákona o rodine v platnom znení jedinou podmienkou uloženia zákazu, resp.
obmedzenia styku rodiča s maloletým dieťaťom je záujem maloletého dieťaťa.

V danom prípade, keďže styk doposiaľ nebol upravený vyslovene súdny rozhodnutím, má sa za to, že
styk otca s maloletými deťmi bol neobmedzený, takže predmetom tohto konania je vlastne konanie o
obmedzení styku rodiča s maloletými deťmi.
V každom prípade pre rozhodovanie súdom vo veciach starostlivosti o maloletých je prioritou záujem

maloletého dieťaťa a súd sa musí predovšetkým sa snažiť vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi
záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča, pričom zvláštny význam je daný záujmu maloletého dieťaťa,
ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča. V tomto prípade ide o záujem rodiča byť v pravidelnom
osobnom kontakte so svojim dieťaťom, čím mu je umožnené vykonávať rodičovské práva a povinnosti
a tým aj výchovne pôsobiť na dieťa . Korelácia záujmov rodiča maloletého dieťaťa za súčasného

priorizovania záujmov maloletého dieťaťa neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.

Zo samotného vyjadrenia zástupcu matky vyplýva a z jeho procesného návrhu na zamietnutie návrhu
na úpravu styku otca s deťmi, že nenavrhuje styk ani obmedziť, ani zakázať. Netvrdí , žeby styk otca s

deťmi ohrozoval zdravie a rozvoj maloletých detí. Sám konštatoval, že nie je dôvod na obmedzovanie,
ani na zákaz styku otca s maloletými deťmi, pretože otec nie je pre deti nejakou hrozbou. Poukazuje ale
na skutočnosť, že má byť rešpektovaný názor maloletých detí a ich záujem, ktorý podľa neho spočíva
v tom, aby došlo k postupnému nadväzovaniu vzťahov medzi otcom a deťmi neformálne, bez súdneho
rozhodnutia, na základe ich mimosúdnych dohôd, vzhľadom na to, že ide o deti u dcéry už vo veku

blízkom dospelosti, nemožno ich nútiť k stretávaniu sa s otcom, ak sami o to nebudú prejavovať záujem.

Pokiaľ ide o deťmi vyslovený názor, podľa ktorého sa odmietajú stretávať s otcom, ktorému s ohľadom
na vek a rozumovú vyspelosť detí je potrebné venovať značnú pozornosť, v konečnom dôsledku to všakneznamená, že vyjadrenie názoru maloletého dieťaťa o tom že sa nechce s otcom stretávať, samo
o sebe stačí pre vyslovenie zákazu styku. V takomto prípade by nebolo potrebné žiadne dokazovanie
žiadne konanie, ale styk by závisel od určitého veku dieťaťa od jeho názoru. Názor maloletých detí

nemôže súd hodnotiť a vnímať izolovane, ale v spojitosti s ostatnými dôkazmi, v danom prípade
predovšetkým so závermi znalca, ktorého závery účastníci nenamietali. Ani z dohovorov o právach
dieťaťa nemožno vyvodiť, že by bol názor maloletého dieťaťa zamedzujúci s nemožnosťou odchýlenia
sa od neho. Opačný názor by vo svojom dôsledku znamenal nadbytočnosť konania pred súdom.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku a vykonaného dokazovania, vzhľadom na situáciu, ktorá sa vo
vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi vytvorila, je potrebná revitalizácia vzťahu medzi deťmi a otcom,
ktorá je tak v záujme detí ako aj otca maloletých detí a čo by umožnilo, aby maloleté deti postupne
získavali rodinné väzby aj k ďalším svojim súrodencom.

Pretože nebolo tvrdené ani preukázané, aby bolo potrebné styk s deťmi otcovi zakázať, ale bolo

preukázané, že nie je možné, aby sa styk realizoval podľa návrhu otca maloletých detí, tak ako ho
predniesla zástupkyňa otca na poslednom pojednávaní, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky
pre úpravu styku v obmedzenom rozsahu, teda pre obmedzenie styku, na ktorý by inak otec za riadnych
okolností mal nárok /polovica voľného času dieťaťa, ak by o to prejavoval záujem/ na rozsah, ktorý by
umožnil revitalizáciu vzťahu medzi deťmi a otcom a zásadne by nezasiahol do terajšieho spôsobu ich

života, čo podľa názoru súdu zodpovedá aj zásade proporcionality medzi záujmami maloletých detí a
právami ich otca, teda pre obmedzenie styku otca s deťmi len na čas 3 hodín raz za dva mesiace tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Ak by súd vyhovel návrhu matky a návrh zamietol, malo
by to za následok, že styk otca s deťmi by bol neobmedzený a kedykoľvek by sa mohol styku s deťmi
domáhať a to by nemuselo byť vždy v súlade so záujmami maloletých detí.

Pričom styk má prebiehať počas prvých troch stretnutí mimo domácnosti otca a otec je povinný matke
včas najmenej 24 hodín vopred oznámiť SMS správou , ak sa mu vyskytne náhla prekážka brániaca mu
v styku s deťmi. Rovnako je takáto povinnosť uložená aj matke maloletých detí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľrozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).