Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811202183
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3811202183.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: Mgr. P. T., nar.

XX.X.XXXX, bytom Z. W., J. XXX/X, proti odporcovi: N.. G. T., nar. X.X.XXXX, bytom Z. - X., G. XXX/X,
o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.2.2011 domáhala, aby uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa konania, ktorým by poškodil dobré meno, povesť, česť a ľudskú dôstojnosť
navrhovateľky a tým aj maloletého syna C. a nahradil jej nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 1.200,-
Eur.

Návrh odôvodnila tým, že odporca v januári 2011 zaslal na viaceré inštitúcie list, v ktorom napísal

nepravdivé informácie o osobe navrhovateľky, že mala v máji 2008 vykonštruovať jeho obvinenie zo
sexuálneho zneužívania ich maloletého syna C.. Navrhovateľka však uvádza, že trestné oznámenie pre
podozrenie zo sexuálneho zneužívania podala dňa 25.5.2008 po telefonickej konzultácii s právničkou,
detskou lekárkou a psychologičkou, ktoré sa nezávisle od seba vyjadrili, že to musí oznámiť na polícii.

Odporca zaslal predmetný list vtedajšiemu zamestnávateľovi navrhovateľky - Strednej odbornej škole
Nováky, detskej lekárke ich syna MUDr. Y. O., Základne škole v Zemianskych Kostoľanoch, ktorú
navštevuje ich syn, tam list zaslal aj faxom. Navrhovateľka sa domnieva, že list zaslal aj do Základnej
školy Oslany a Materskej školy Oslany, na Obecný úrad v Zemianskych Kostoľanoch a inde.

Keďže navrhovateľka pracuje ako stredoškolská učiteľka, jej zamestnanie vyžaduje patričnú

spoločenskú vážnosť a úctu. Žije a pôsobí v regióne, kde ju pozná veľa ľudí, študentov, kolegov,
nadriadených, bývalých kolegov a susedov. Odporca týmto konaním so zjavným úmyslom poškodiť,
očierniť a znevážiť osobu navrhovateľky ublížil aj maloletému synovi.

V liste sú zároveň citované závery znaleckých posudkov týkajúce s odporcu zo súdnych konaní, zo
súdnych aj vyšetrovacích spisov, ku ktorým by sa adresáti listu inak nedostali. Adresáti listu nie sú
oprávnení sa oboznamovať s informáciami takéhoto charakteru. Odporca týmto konaním úmyselne
pošpinil česť navrhovateľky a znížil jej dôstojnosť v očiach iných ľudí, s ktorými denne, resp. častoprichádza do styku. Ohrozil jej vzťahy, povesť a dobré meno na pracovisku, v mieste bydliska a inde.
Spôsobil jej tým ujmu značného rozsahu, pretože veci sa už nedajú uviesť do pôvodného stavu.

Na výzvu súdu navrhovateľka podaním zo dňa 23.3.2011 odstránila vady svojho návrhu. Uviedla, že

sa domáha, aby súd uložil odporcovi aby písomne, elektronickou formou alebo ústne neposkytoval
neoprávneným osobám informácie súkromného charakteru, ktoré sa týkajú navrhovateľky a maloletého
syna Olivera, t.j. informácie o súdnych konaniach, trestných konaniach, informácie priamo zo súdnych
či vyšetrovacích spisov a znaleckých posudkov.

Zároveň navrhla, aby súd pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa vstúpil aj jej maloletý syn
C. T., nar. XX.X.XXXX.

Súd dal dňa 17.6.2011 podnet na začatie konania o ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloletého
C. keďže by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom, pretože v konaní vystupuje na
strane navrhovateľa matka maloletého a na strane odporcu jeho otec.

Konanie o ustanovenie opatrovníka sa na tunajšom súde viedlo pod sp.zn. 6P/21/2011. Uznesením
č.k. 6P/21/2011-46 zo dňa 6.2.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.

17Cop/31/2012-61 zo dňa 2.5.2012 súd ustanovil maloletému opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza na zastupovanie maloletého pri podaní návrhu aby súd pripustil jeho vstup do
konania na strane navrhovateľky sp.zn. 7C/25/2011 a na zastupovanie v tomto konaní.

Dňa 19.7.2012 bolo súdu doručené podanie, v ktorom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako
opatrovník maloletého Olivera uviedol, že nesúhlasí, aby súd pripustil vstup maloletého do konania

na strane navrhovateľky. Tunajší súd uznesením č.k. 7C/25/2011-97 zo dňa 20.7.2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/339/2012-139 zo dňa 14.11.2012 zamietol návrh
navrhovateľky na pripustenie vstupu maloletého Olivera do konania na strane navrhovateľky.

Podaním doručeným súdu dňa 5.12.2011 navrhovateľka doplnila svoj návrh na začatie konania. Uviedla,
že odporca opakovane zverejňuje jej súkromné listy ako prejavy osobnej povahy a to takým spôsobom,

že ich poskytuje do rôznych súdnych spisov. V máji 2009 ich poskytol do spisu vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 13P/389/2008. Navrhovateľka ich osobne zničila ešte v roku 1999 tým, že ich rozstrihala
a zahodila do smetného koša. Odporca ich bez jej vedomia vybral, poskladal a zlepil. Neskôr odporca
tieto listy použil aj konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 14Em/1/2011.

Uznesením č.k. 7C/25/201-94 zo dňa 20.7.2012 súd pripustil zmenu - rozšírenie návrhu v tom rozsahu,

v ktorom sa odporkyňa domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým by
zverejnil, respektíve poskytol tretím osobám akékoľvek prejavy osobnej povahy navrhovateľky a ďalej
uložil povinnosť vydať jej všetky originály súkromných listov, ktoré mu adresovala, vrátane kópií, ak si ich
vyhotovil, a to prostredníctvom Slovenskej pošty (doporučeným listom) na adresu jej trvalého bydliska a
nahradil navrhovateľke nemajetkovú ujmu vo výške 3.000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že v predmetnom liste uviedol výhradne
informácie v súvislosti s jeho osobou. Šlo o hodnotenie jeho osoby. Konal na základe predchádzajúcej
konzultácie s advokátkou JUDr. W. W., ktorá na obsahu listu nenašla nič závažné a protiprávne.
V žiadosti o jej stanovisko k listu uviedol, že ak by mu mal list spôsobiť nejaké problémy, nebude
ho rozposielať. Advokátka ho upozornila, že nepovažuje za vhodné, aby list doručoval obyvateľom

bytoviek, ktorí ho poznajú. V súvislosti s listom podala navrhovateľka trestné oznámenie, ktoré bolo
vyšetrovateľom polície odstúpené na prejednanie priestupku, pričom obvodný úrad rozhodol, že sa
nejedná ani o priestupok.Vyšetrovanie preukázalo a potvrdilo, že skutky, z ktorých ho navrhovateľka obvinila nespáchal. Okrem
toho preukázal, že mal výborný vzťah so synom. Môže preukázať, že aj v čase, keď bolo naňho podané
trestné oznámenie ho mal Oliver rád a tešil sa na víkendy u neho v Žiline. Tiež preukázal, že matka už

približne dva roky pred podaním trestného oznámenia manipulovala so psychikou syna, aby ho odmietal.
Navrhovateľka o odporcovi v rôznych súdnych konaniach opakovane uvádzala nepravdy.

Polícia v Novákoch a obvodný úrad v minulosti riešili priestupkové konanie, kde navrhovateľka pred
personálom materskej školy a v prítomnosti ich syna, označila odporcu za zneužívateľa. Obdobne sa o
ňom vyjadrila na chodbe Úradu práce pre ich synom. Aj farár mu začiatkom januára 2011 povedal, že

sa mu donieslo od panej, ktorá chodí do kostola čítať, že odporca mal zneužívať svojho syna.

Cieľom rozposlaného listu bolo výlučne očistiť jeho meno. V liste používal výlučne hodnoverné
informácie týkajúce sa jeho osoby, žiadne informácie zo znaleckých posudkov, súdnych spisov a
podobne o navrhovateľke neuviedol. Navrhol, aby súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu a uviedla, že má za to, že odporca rozoslaným
listom na rôzne inštitúcie v regióne, kde býva a kde pôsobí ako učiteľka verejným spôsobom sprístupnil
informácie, ktoré sa týkajú aj jej, keďže aj ona je účastníkom týchto súdnych konaní. Týmto listom
odporca o nej rozšíril nepravdivé údaje. Sú tam uvedené jej osobné údaje a meno. Je tam nepravdivý
údaj, že mala vykonštruovať obvinenie na odporcu, pričom v žiadnom trestnom konaní nebolo dokázané,

že toto obvinenie vykonštruovala.

Má za to, že v trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti odporcovi bolo porušených viacero ustanovení
trestného poriadku a iných zákonov, Ústavy a medzinárodných dohovorov. Boli najmä porušené práva
maloletého Olivera ako obete. Maloletý nebol v trestnom konaní riadne vypočutý. V uznesení Generálnej
prokuratúry SR, ktoré predložila súdu je uvedené, že nebolo preukázané, že by si trestné oznámenie

vymyslela.

Odporca podľa nej zaslal list na tieto inštitúcie: Základná škola Zemianske Kostoľany, Materská
škola Zemianske Kostoľany, ambulancia detskej lekárky v Zemianskych Kostoľanoch, Základná škola
Oslany, Materská škola Oslany, jej vtedajší zamestnávateľ Strená odborná škola Nováky, Obecný úrad
Zemianske Kostoľany a má za to, že aj na iné inštitúcie, o ktorých som sa nedozvedela. Sú to všetko

inštitúcie, kde ju poznajú, resp. kde bola aj zamestnaná s tým, že zamestnanci týchto inštitúcii neboli
oprávnení sa dozvedieť, že bola účastníkom týchto súdnych konaní. List, ktorý sa stále nachádza v
týchto inštitúciách je vlastne fyzický dôkaz. Adresáti ho majú stále u seba a tým sa informácie, ktoré sú v
ňom uvedené, môžu šíriť ďalej ďalším neoprávneným osobám. Toto konanie odporcu poškodilo jej česť
a dôstojnosť v očiach ľudí, kolegov a nadriadených.

K časti návrhu, kde žiadala, aby jej odporca vydal súkromné listy uviedla, že ide o intímne ľúbostné listy,
ktoré písala odporcovi ešte pred svadbou v deväťdesiatych rokoch. Má za to, že po ich rozchode jej mal
tieto listy vrátiť. Ona sama v roku 1999 tieto listy zničila tak, že ich rozstrihala na cca pol centimetrové
pásiky a zahodila do smetného koša. Odporca ich však bez jej vedomia odtiaľ vybral, zlepil ich lepiacou
páskou a o desať rokov neskôr v máji 2009 ich predložil ako dôkaz do súdneho konania na Okresnom

súde Prievidza k sp.zn. 13P/389/2008. Má za to, že tieto listy riadne zničila. Tieto listy sú jej prejavom
osobnej povahy a sú používané bez jej vedomia a súhlasu. Žiada, aby jej ich odporca vrátil späť. V týchto
listoch nie sú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin, a teda že odporca by
bol oprávnený predkladať ich ako dôkaz v súdnom konaní. Cíti sa dotknutá, že sú tieto listy zneužívané.

O liste rozposlanom odporcom sa dozvedela, keď som bola zamestnaná na Strednej odbornej škole

Nováky. Ukázala jej ho riaditeľka školy, vtedy si aj vyhotovila kópiu tohto listu. Riaditeľka jej povedala,že ho čítala iba ona, avšak podľa jej názoru to nemusí byť pravda. Nestretla sa s tým, že by s ňou niekto
inicioval rozhovor na témy, ktoré boli uvedené v liste. Myslí si však, že to nie je povinná preukazovať.
Cíti sa dotknutá tým, že sa ľudia o nej dozvedeli takéto veci.

Náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej sa domáha špecifikovala tak, že žiada 1.500,- Eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy za odporcom rozoslaný hanlivý list a 1.500,- Eur za to, že odporca poskytuje
neoprávnene jej súkromné listy.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka nepredložila dôkazy, že listy boli doručené
inštitúciám, ktoré uvádza. V jeho liste nie je nič závadné. Veci, ktoré tam napísal, sú verejne dostupné
a sú aj zverejnené na internete, čo sa týka čísiel súdnych konaní. Pri písaní listu čerpal zo znaleckých

posudkov, ktoré boli vyhotovené v súdnych konaniach alebo aj v trestnom konaní a uviedol výlučne
veci, ktoré sa týkali jeho osoby. Netýkali sa navrhovateľky, jej zdravotného stavu, alebo náhľadu súdu
na jej osobu. Veci, ktoré uviedol v liste sú pravdivé. List vznikol na základe jeho snahy očistiť jeho meno
v regióne, kde sa sa pohyboval počas stretávania sa s maloletým synom C., na ktorých bol niekedy
prítomný aj jeho otec.

Bol podozrivý, že sexuálne zneužíval svojho syna, v rámci trestného konania bol vo veci ustanovený
súdny znalec, ktorý sa k danej veci vyjadril. Trestné konanie bolo ukončené tým, že bolo zastavené,
pretože vyšetrovateľ dospel k záveru, že vykonanie skutkov, z ktorých bol odporca podozrivý, sa
nepreukázalo. Na základe sťažnosti podanej navrhovateľkou v tomto trestnom konaní rozhodovala aj
okresná prokuratúra, ktorá jej žiadosť zamietla.

V tomto období boli paralelne vedené dve súdne konania, prvé o pozastavenie jeho stretávania sa s
maloletým synom a druhé o úplnom zákaze stretávania sa s maloletým synom, ktoré sa viedlo pod
sp.zn. 13P/389/2008. V tomto konaní bolo nakoniec jeho stretávanie sa s maloletým synom rozsudkom
aj upravené. Aj v tomto konaní bol ustanovený znalec, bol prítomný na súdnom pojednávaní, kde
prezentoval svoje závery a aj na základe jeho vyjadrení mu súd stretávanie sa s maloletým opäť povolil.

V týchto súdnych konaniach nebolo ani náznakom preukázané, že by svojho syna zneužíval. Boli
tiež vyvrátené tvrdenia navrhovateľky, že je frigidný a sexuálny deviant. Voči tomuto rozsudku podala
navrhovateľka odvolanie po porade s JUDr. Gancárovou, o tomto odvolaní rozhodol KS v Trenčíne
rozsudkom č.k. 4CoP/69/2010 tak, že rozsudok Okresného súdu potvrdil.

Vtomtorozsudkusanasiedmejstraneuvádza:„Vtejtosúvislostijevšakpotrebnézdôrazniť,žeznalecký

posudok bol nariadený za účelom skúmania tvrdení matky o sexuálnom zneužívaní maloletého C. jeho
otcom a na posúdenie vzťahu maloletého Olivera s otcom.“ Z uvedeného vyplýva, že vecou sa zaoberalo
viacero nezávislých znalcov a inštitúcií a nebolo preukázané, že tvrdenia navrhovateľky uvádzané voči
osobe odporcu sa zakladajú na pravde. On už skôr upozorňoval ÚPSVaR Prievidza, že matka vedie
syna proti nemu. Po tom, čo mu súd obnovil možnosť stretávať sa so synom sa to potvrdzuje.

Uvedeným listom teda chcel dať na pravú mieru, že obvinenia, ktoré boli proti nemu sa nezakladajú
na pravde. Pred napísaním listu sa poradil s advokátkou, ktorá ho predtým zastupovala v niektorých
súdnych konaniach, či listom s takýmto obsahom sa dopustí protiprávneho konania. Odpoveď advokátky
bola upresňujúca, že mu neodporča doručovať list obyvateľom bytovky, kde býva navrhovateľka s ich
synom. Advokátke zároveň uviedol, že pokiaľ by mal byť tento list nejakým spôsobom závadný, resp.

protiprávny, tak sa toho konania vzdá.

V súvislosti s týmto listom podala na neho navrhovateľka trestné oznámenie, polícia však dospela
k záveru, že napísanie listu nie je trestným činom a postúpila vec Obvodnému úradu Prievidza na
prejednanie priestupku. Obvodný úrad konanie o priestupku zastavil. Z toho teda vyplýva, že uvedeným
listom sa nedopustil trestného činu, ani priestupku.K časti návrhu, kde navrhovateľka spomínala jej súkromné listy uviedol, že tieto listy použil výlučne v
súvislosti so súdnym konaním, preukazoval nimi dôvody, prečo navrhovateľka koná tak, ako koná a
prečo tak konajú jej príbuzní. Iným spôsobom tieto listy nešíril.

Predmetný list rozposlal až v januári 2011. Bolo to preto, že vtedy už boli všetky dôkazy vykonané, boli
známe výsledky znaleckého dokazovania a súdom mu bolo umožnené opäť sa stretávať so synom.
Celá vec už bola uzavretá, bolo to po rozhodnutí vyšetrovateľa, prokurátora a súdu. Obyvatelia dediny,
kde jeho syn spolu s navrhovateľkou býva a zamestnanci inštitúcii v tejto dedine ho poznajú. V tomto
regióne je teda známy a nikdy sa tam nedopustil priestupku ani iného konania v rozpore s dobrými

mravmi. Cítil sa poškodený konaním navrhovateľky tým, že ho na dva a pol roka odstavila zo stretávania
sa s maloletým synom. Chcel, aby sa nešírili klebety a to aj z toho dôvodu, že počas jeho návštevy v
Materskej škole v Zemianskych Kostoľanoch sa navrhovateľka pred personálom škôlky a prítomnými
rodičmi nevhodne vyjadrila na jeho osobu v tej súvislosti, že je úchylný a podobne.

List zaslal Základnej škole v Zemianskych Kostoľanoch, Strednej odbornej v Novákoch, Obecnému
úradu v Zemianskych Kostoľanoch a detskej lekárke maloletého Olivera. Tá mu v tom čase nechcela

poskytovať informácie o synovi.

Listy, ktoré mu písala navrhovateľka má u seba. Nevie, koľko tých listov je a či niektorý z nich chýba.
Je to ich korešpondencia z čias, keď bola navrhovateľka v Nemecku. V týchto listoch opisovala svoju
rodinu a dôvody, prečo sa k nej nechce vrátiť. Tieto listy boli čiastočne znehodnotené a boli uložené v
igelitovom vrecku. Navrhovateľka ich mala pri sebe, keď boli na cyklovýlete približne v roku 2002. On to

vrecko našiel a dal si ho do svojho batoha. Tieto listy boli adresované jemu, on ich mal pôvodne u seba
uschované, navrhovateľka mu ich zobrala, nepovedala mu o tom a následne ich znehodnotila.

Navrhovateľka v reakcii na vyjadrenia odporcu uviedla, že odporcovi hrá do karát, že v trestnej veci,
v ktorej bol podozrivý, bol podľa jej názoru viacnásobne porušený zákon. Trvá na tom, že trestné
oznámenie si nevymyslela, vychádzala zo skutočností, ktoré jej povedalo dieťa.

K tvrdeniu odporcu, že by mala predložiť dôkazy o tom, komu bol doručený jeho list, uviedla, že on
sám vymenoval inštitúcie, kam ho zaslal. Ona má ešte vedomosť o tom, že boli doručené Základnej aj
Materskej škole v Oslanoch. Z toho, že bol list zaslaný viacerým inštitúciám je zrejmé, že sa odporca
dopustil tohto zásahu verejne. Odporca v liste uvádza, že obvinenia vykonštruovala, čo však nie je
pravda. Mala dôvodné podozrenie. V trestnom konaní, ktoré sa viedlo ohľadom zneužívania maloletého

Olivera opakovane namietala porušenie zákona. Uvádzala, že maloletý nebol vypočutý a nebol mu
ustanovený opatrovník. Napriek tomu Okresná prokuratúra Žilina zamietla jej sťažnosť ako nedôvodnú.
Svojmu synovi verila a bude mu veriť. Ak by stála pred rovnakou voľbou, znova by takto konala. Pred
podaním trestného oznámenia sa radila s právničkou, detskou lekárkou a psychologičkou, pričom o
sebe nevedeli.

Má za to, že odporca sa protiprávnych aktivít proti dieťaťu dopúšťal dlhšiu dobu a pripravoval sa na to,
že sa to môže prezradiť. A preto napísal sťažnosť proti nej ako matke 4.1.2007 na ÚPSVaR Prievidza,
v ktorej uviedol, že dieťa je nesprávne vedené.

Odporca jej kúpil bicykel v lete 1999. Tento bicykel nemal košík ani blatníky. To čo odporca uvádza, že
mala mať listy so sebou na cyklovýlete nie je pravda, listy v lete 1999 zobrala zo skrine, ktorú spoločne

užívali, rozstrihala ich a vyhodila do koša. Tieto listy písala ona a sú to prejavy jej osobnej povahy.

Súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol odporca, a to oboznámenie obsahu spisov Okresného súdu
Prievidza sp.zn. 17Em/2/2012 a sp. zn. 2T/44/2010. Vec vedená na tunajšom súde pod sp.zn.
17Em/2/2012 bolo konanie o návrhu odporcu na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, pričom
odporca zobral v tomto konaní návrh na začatie konania späť hneď na prvom pojednávaní. Podľa názoru

súdu obsah tohto spisu nesúvisí s predmetom konania.Spis tunajšieho súdu sp. zn. 2T/44/2010 bol v čase konania pojednávania predložený Krajskému
súdu v Trenčíne a nebolo ho možné pripojiť. Odporca na pojednávaní netrval na vykonaní dôkazu
oboznámením obsahom tohto spisu.

Súd ďalej nevykonal ako dôkaz oboznámenie fotografiami, ktoré sa v spise nachádzajú na č.l. 62-63.
Tieto fotografie sa týkajú maloletého C. Keďže v konaní nebolo pripustené, aby v procesnom postavení
navrhovateľa vystupoval aj tento maloletý, navrhovaný dôkaz nesúvisí s predmetom konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Dňa 25.5.2008 na OO
PZ v Novákoch podala navrhovateľka trestné oznámenie pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania
ich spoločného syna Olivera Marka, nar. 29.6.2003 odporcom. V trestnom oznámení uviedla, že dňa

18.5.2003 jej syn opísal konanie odporcu, ktoré v nej vzbudilo podozrenie zo spáchania tohto skutku.
Následne túto situáciu konzultovala so svojou advokátkou, psychologičkou aj sociálnymi pracovníkmi.
Vyšetrovateľ OR PZ v Žiline vydal dňa 16.6.2008 pod ČVS: ORP-602/OVK-ZA-2008 uznesenie, ktorým
začal trestné stíhanie pre zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona. Zo spáchania tohto skutku bol podľa uznesenia podozrivý odporca.

Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Žiline zo dňa 5.9.2008 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že
skutokniejetrestnýmčinom.Protiuzneseniupodalanavrhovateľkadňa17.9.2008sťažnosť.Osťažnosti
rozhodla prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina tak, že ju dňa 20.10.2008 ako nedôvodnú zamietla.

Dňa 5.1.2011 napísal odporca list, v ktorom uviedol, že nepravdivé obvinenia zo sexuálneho zneužívania
jeho syna, s ktorými sa spájalo jeho meno vo viacerých inštitúciách boli vykonštruované navrhovateľkou

za účelom zdiskreditovania jeho osoby, privodenia mu trestného stíhania a odsúdenia za činy, ktoré
nespáchal a znemožnenia aby syn mal milujúceho otca.

Tento list odporca zaslal prinajmenšom týmto subjektom: Základnej škole v Zemianskych Kostoľanoch,
Strednej odbornej v Novákoch, Obecnému úradu v Zemianskych Kostoľanoch a detskej lekárke
maloletého C. T.. Zaslanie listu týmto konkrétnym subjektom nebolo medzi účastníkmi sporné.

Trestné oznámenie podané navrhovateľkou na odporcu za rozposlanie tohto listu bolo postúpené na
prejednanie priestupku. Obvodný úrad Prievidza v priestupkovom konaní rozhodol, že priestupok sa
nestal.

Dňa 7.11.2011 v trestnom konaní začatom na základe trestného oznámenia odporcu vydal vyšetrovateľ
ORPZvŽilinepodČVS:ORP-683/2-OVK-ZA-2011uznesenie,ktorýmvzniesolobvinenienavrhovateľke

pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. Skutku sa mala dopustiť tým,
že podala trestné oznámenie na odporcu vo veci zločinu sexuálneho zneužívania. Proti uzneseniu
vyšetrovateľa podala navrhovateľka sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiline
zamietla ako nedôvodnú. Uvedené uznesenia boli dňa 13.8.2008 uznesením Generálneho prokurátora
Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 164/12-5 zrušené, pretože bol nimi porušený zákon v neprospech

navrhovateľky.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13P/389/2008 predložil odporca dňa 13.5.2009, ako
dôkaz v tomto konaní kópiu rukou písaného listu zo dňa 3.12.2008. List je adresovaný odporcovi,
odporca uviedol, že list písala navrhovateľka.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14Em/1/2011 predložil odporca dňa 14.3.2011 ako

dôkaz v tomto konaní kópie troch rukou písaných listov. Na dvoch z nich je uvedené, že sú adresované
odporcovi, jeden z nich je datovaný 6.3.1999 a druhý 15.7.1998.Podľa §11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 OZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť
len s jej privolením.

Podľa § 12 ods. 2 OZ privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.

Podľa § 12 ods. 3 OZ podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké
účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v
rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je že došlo k neoprávnenému zásahu

do tohto práva. Takýto zásah musí byť zároveň objektívne spôsobilý privodiť dotknutej fyzickej osobe
ujmu na právach uvedených v § 11 OZ. Vyvolanie následkov takýmto zásahom sa nevyžaduje.

Občianskoprávnaochranasaposkytujelenvočitakýmkonaniam(zásahom),ktorésadotýkajúosobnosti
fyzickej osoby tým, že znižujú jej česť, dôstojnosť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu k spoluobčanom a
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Zákon chráni česť fyzickej osoby najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, a to bez rozdielu akými
prostriedkami k nemu dôjde. Zverejnenie nepravdivej informácie o fyzickej osobe treba v zásade vždy
považovať za zásah do osobnostných práv a to aj v prípade, ak príslušná informácia nebude mať
vyslovene difamačný charakter. Podstatné je to, že takýmto spôsobom sa o konkrétnej osobe vysloví
nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu dotknutú fyzickú osobu posudzovať skreslene.

Odporca v konaní uviedol, že listom zo dňa 5.1.2011, ktorý rozposlal rôznym inštitúciám v Zemianskych
Kostoľanoch a okolí chcel očistiť svoje meno, resp. svoju povesť v regióne kde býva jeho syn, s ktorým
sa stretával a s ktorým sa má záujem stretávať.

Spôsob ktorý zvolil, možno v zásade považovať za vhodný. Chcel oznámiť relevantným inštitúciám
v regióne, okrem iného škole, ktorú navštevoval jeho syn, či detskej lekárke jeho syna, že trestné

stíhanie, ktoré sa proti nemu viedlo za údajné sexuálne zneužívanie jeho syna bolo zastavené. Odporcapredpokladal, že vážnosť podozrení a následné pochybnosti o jeho osobe, v prostredí kde žije jeho syn
a kde odporcu poznajú, môže odstrániť len týmto spôsobom. Obsahom listu, ktorý zvolil však prekročil
hranice legitímnej obrany, keď na adresu navrhovateľky uviedol, že proti nemu vykonštruovala obvinenie

zo sexuálneho zneužívania ich syna.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v čase napísania a rozposlania listu navrhovateľka nebola v
trestnom konaní právoplatne uznaná vinnou (vtedy dokonca ešte ani obvinenou) z trestného činu krivého
obvinenia podľa § 345 Trestného zákona.

Podľa názoru súdu len pri splnení podmienky právoplatného odsúdenia za tento trestný čin, by bolo
možné šíriť informáciu, že navrhovateľka „vykonštruovala“ obvinenie proti odporcovi.

Okrem toho, v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľke ako obvinenej pre prečin krivého obvinenia
podľa § 345 od. 1 Trestného zákona, uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Žilina sp.zn. ORP-683/2-OVK-
ZA-2011 o vznesení obvinenia proti navrhovateľke a potvrdzujúce uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina
sp.zn. 3Pv/627/11 z 21.5.2012 boli dňa 13.8.2012 generálnym prokurátorom zrušené ako nezákonné.

Zuvedenéhovyplýva,žeskutkovétvrdenieodporcuvlistezodňa5.1.2011otom,ženavrhovateľkamala

proti nemu „vykonštruovať“ obvinenie zo sexuálneho zneužívania ich syna je nepravdivé. Pravdivým
údajombybololenoznámenie,žetrestnékonanievovecisexuálnehozneužívaniasaviedlonapodklade
trestného oznámenia navrhovateľky.

Medzi týmito dvoma konštatovaniami je zásadný rozdiel, trestné oznámenie podáva ten, kto má
vedomosť o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin (§ 62 ods. 2 Trestného

poriadku).Trestnéhočinukrivéhoobvineniapodľa§345Trestnéhozákonasavšakdopustíten,ktoiného
lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Tvrdenie odporcu o „vykonštruovaní
obvinenia“ navrhovateľkou obsiahnuté v jeho liste z 5.1.2011 je preto podľa názoru súdu nepravdivým
tvrdením.

Toto nepravdivé tvrdenie bolo spôsobilé negatívne zasiahnuť do občianskej cti navrhovateľky, teda v

širšom ponímaní do jej práva na ochranu osobnosti. Aj keď sa dokazovaním nepreukázali následky
tohto zásahu, ako už bolo vyššie uvedené, na porušenie práva na ochranu osobnosti stačí, že zásah je
objektívne spôsobilý privodiť dotknutej fyzickej osobe ujmu na právach uvedených v § 11 OZ.

Odporca teda v tejto časti svojho listu zasiahol do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti.

Ďalšímzásahomdojejprávanaochranuosobnostimalobyťpodľanavrhovateľkyto,žeodporcaposkytol

písomnosti osobnej povahy - intímne ľúbostné listy navrhovateľky adresované odporcovi ako dôkazy v
dvoch občianskych súdnych konaniach.

Podľa § 12 ods. 2 OZ privolenie dotknutej fyzickej osoby na použitie písomností osobnej povahy nie je
potrebné, ak sa tieto písomnosti použijú na úradné účely na základe zákona. Takáto zákonom stanovená
výnimka použitia prejavov osobnej povahy je tzv. zákonnou licenciou.

Aj keď v konaní nebolo nesporne preukázané, ako sa odporca k listom, ktoré navrhovateľka zničila
rozstrihaním na pásiky napokon opäť dostal, medzi účastníkmi nebolo sporné, že on bol pôvodným
adresátom týchto listov v už čase, keď ich navrhovateľka písala. Fyzické osoby, ktorých sa listy
navrhovateľky ako písomnosti osobnej povahy dotýkali boli teda navrhovateľka ako pisateľka týchto
listov a odporca ako ich adresát. Obaja sú teda oprávnení mať ich u seba, nakladať s nimi a použiť ich,

resp. dať súhlas na ich použitie v medziach zákona.Odporca predložil niektoré z týchto listov v dvoch občianskych súdnych konaniach ako dôkaz. Podľa
názoru súdu, toto konanie mu umožnila zákonná licencia obsiahnutá v § 12 ods. 2 OZ. Použitie týchto
listov ako dôkazu by bolo vylúčené vtedy, ak by ich predložila tretia osoba, ktorej by sa netýkali, resp.

by ich získala nezákonným spôsobom, bez súhlasu dotknutých osôb.

Použitím listov navrhovateľky adresovaných odporcovi, ako dôkazu v občianskom súdnom konaní, teda
podľa názoru súdu nedošlo k zásahu do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti.

V § 13 OZ sú upravené prostriedky, ktoré zákon poskytuje fyzickým osobám, ktorým bolo zasiahnuté do
ich práva na ochranu osobnosti. Fyzická osoba môže uplatniť tieto prostriedky, ak existuje subjekt, ktorý
zodpovedá za neoprávnený zásah. Prostriedky uvedené v § 13 OZ majú povahu sankcií voči osobe,

ktorá do práva na ochranu osobnosti iného zasiahla. Pri aplikácii týchto sankcií, je dôležité dodržať
zásadu primeranosti.

Navrhovateľka sa návrhom v súdnom konaní domáhala, aby súd uložil odporcovi zdržať sa poskytovania
informácií súkromného charakteru, ktoré sa týkajú navrhovateľky, t.j. informácií o súdnych konaniach,
trestnýchkonaniach,informáciípriamozosúdnychčivyšetrovacíchspisovaznaleckýchposudkov.Ďalej

žiadala aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa konania, ktorým by zverejnil, resp. poskytol tretím
osobám akékoľvek prejavy osobnej povahy navrhovateľky a povinnosť vydať navrhovateľke všetky
originály súkromných listov, ktoré mu adresovala, vrátane kópií, ak si ich vyhotovil doporučeným listom.
Domáhala sa aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.000,- Eur

Ako bolo vyššie uvedené, súd ustálil, že rozposlaním listu zo dňa 5.1.2011 odporcom došlo k zásahu

do práv navrhovateľky na ochranu osobnosti, a to v tej časti, kde nepravdivo uviedol, že navrhovateľka
mala vykonštruovať jeho obvinenie zo sexuálneho zneužívania ich syna. Nebolo však preukázané, že
by odporca týmto listom poskytol vôbec nejakú konkrétnu informáciu (faktografický údaj) týkajúcu sa
navrhovateľky, teda ani informáciu týkajúcu sa súdnych, či trestných konaní. Odporca v liste sumarizuje
priebeh trestného konania, ktoré sa viedlo vo veci sexuálneho zneužívania a v ktorom vystupoval

v postavení podozrivého a tiež občianskych súdnych konaní, predmetom ktorých bola úprava jeho
stretávania sa so synom. V ďalšom obsahu listu cituje zo znaleckých posudkov závery znalcov týkajúce
sa len jeho osoby.

V konaní ďalej nebolo preukázané, že by odporca okrem tohto listu bol ešte nejakým iným spôsobom,
resp. ďalším konaním informoval tretie osoby o súdnych alebo trestných konaniach týkajúcich sa jeho

osoby alebo osoby navrhovateľky.

Navrhovateľka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi zdržať sa poskytovania informácií súkromného
charakteru o súdnych a trestných konaniach, ktoré sa týkajú navrhovateľky. Keďže sa nepodarilo
preukázať existenciu zásahu odporcu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky tým spôsobom,
že by poskytoval tretím osobám informácie o navrhovateľke, resp. o súdnych konaniach, ktorých je

účastníčkou, návrhu navrhovateľky v tejto časti nebolo možné vyhovieť.

Navrhovateľka návrhom ďalej požadovala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa konania, ktorým
by zverejnil, resp. poskytol tretím osobám akékoľvek prejavy osobnej povahy navrhovateľky.

Odporca predložil listy navrhovateľky, ktoré mu napísala, len v dvoch súdnych konaniach ako dôkaz. Ako
bolo uvedené, súd posúdil, že takéto použitie listov je v súlade s § 12 ods. 2 OZ. Iné sprístupnenie listov

navrhovateľky tretím osobám odporcom sa nepreukázalo. Odporca neposkytol tieto listy tretím osobám
žiadnym spôsobom. Nedošlo teda k zásahu do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti.

Navrhovateľka tiež žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať jej všetky originály súkromných
listov, ktoré mu adresovala, vrátane kópií týchto listov v prípade, že si ich vyhotovil.Súd dospel k záveru, že odporca ako pôvodný adresát týchto listov, je oprávnený mať ich u seba a to aj
napriek rozpadu vzťahu navrhovateľky a odporcu a nie je povinný ich navrhovateľke vrátiť.

Navrhovateľka sa napokon domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásahy do práva na

ochranu jej osobnosti, ktoré mal spôsobiť odporca. Nemajetkovú ujmy vyčíslila na 3.000,- Eur.

V zmysle § 13 ods. 2 OZ predpokladom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je,
že morálne zadosť učinenie nie je v danom prípade postačujúce a že zároveň došlo neoprávneným
zásahom k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti dotknutej fyzickej osoby v značnej miere.

Navrhovateľka na pojednávaní špecifikovala požadovanú sumu v tom zmysle, že 1.500,- Eur požaduje
za list rozposlaný odporcom a 1.500,- Eur za to, že odporca neoprávnene poskytuje tretím osobám jej

súkromné listy.

Keďže sa nepreukázalo, že by odporca neoprávnene sprístupnil osobné listy navrhovateľky tretím
osobám, súd sa touto časťou náhrady nemajetkovej ujmy vôbec nezaoberal. Ďalej skúmal len to, či
je dôvodné priznať náhradu nemajetkovej ujmy za zásah, ktorý navrhovateľka utrpela listom zo dňa
5.1.2011 rozposlaným odporcom.

Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí mať súd v prvom rade preukázané, že v danom
prípade nastali také okolnosti, že dotknutej osobe nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ.
Navrhovateľkasavnávrhunedomáhalaododporcužiadnehoprimeraného(morálneho)zadosťučinenia.
Podľa názoru súdu by na dosiahnutie dostatočnej satisfakcie v prípade navrhovateľky úplne postačovalo
požadovať napr. verejné ospravedlnenie odporcu za tento zásah, realizované napr. tým spôsobom, že

by odporca zaslal list, v ktorom sa ospravedlňuje navrhovateľke tým istým subjektom, ktorým rozposlal
aj pôvodný list.

Súd nepovažoval za splnenú ani druhú podmienku na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. V konaní
nebolo preukázané, že by listom odporcu bola v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľky alebo
jej vážnosť v spoločnosti. Dôkazné bremeno o takejto skutočnosti je vždy na navrhovateľovi, ktorý musí

poskytnúť súdu dôkazy o vzniku takejto ujmy a o jej závažnosti. Navrhovateľka však nepreukázala, že by
sa list odporcu dostal ďalej ako k predstaviteľom inštitúcií, ktorým bol doručený, resp. že by informácie
z tohto listu boli ďalej šírené týmito inštitúciami, ich predstaviteľmi, prípadne zamestnancami. Zároveň
nepotvrdila, že by sa po rozposlaní predmetného listu nejako zmenilo správanie okolia voči nej a ani
iným spôsobom nepreukázala, že by bola znížená jej dôstojnosť, resp. vážnosť v okruhu ľudí, v ktorom

sa pohybuje.

Podľanázorusúdutedanebolisplnenépodmienkynapriznanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch.

Vzhľadom na uvedené okolnosti, keďže nebolo možné vyhovieť jednotlivým častiam petitu návrhu
navrhovateľky, súd jej návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd záverom udáva, že napriek tomu, že navrhovateľka správne dospela k názoru, že listom odporcu

došlo k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti a to v časti, kde bolo nepravdivo uvedené, že
vykonštruovala obvinenie odporcu, v petite svojho návrhu napokon nezvolila správny spôsob ochrany
svojich dotknutých práv. Domáhala sa len (popri náhrade nemajetkovej ujmy), aby súd uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa konaní, ktorých sa v skutočnosti vôbec nedopustil. Preto jej návrhu nebolo možné
vyhovieť.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporcabolsícevkonaníúspešný,trovykonaniasivšakneuplatnil,pretomusúd ichnáhradunepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.