Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/328/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231784
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110231784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: D.. K.W. K., D. D.
X, D., zastúpenej JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD. advokátska kancelária, s.r.o., sídlo Chorvátska 199,
Šenkvice, proti odporcovi: B. J. C. D., I. I. Š. R. X, D., X.: XX XXX XXX, o náhradu škody vo výške X
XXX,XX E. a nemajetkovú ujmu X.XXX,- E., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného I. D. X., U.

A. XX. K. XXXX, Č..J.. XC XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
sume X.XXX,- E. a v časti priznania náhrady škody v sume XXX,XX E. p o t v r d z u j e .

V časti priznania náhrady škody v sume X.XXX,XX E. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u
š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu
v sume X.XXX,XX E. titulom náhrady škody, sumu X.XXX,- E. titulom nemajetkovej ujmy a náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX E.. Navrhovateľkou uplatňované nároky posúdil po
právnej stránke podľa § 420, § 3, § 13 Občianskeho zákonníka vychádzajúc zo zákona o vysokých
školách č. 131/2002 Z.z. a z vnútorných predpisov odporcu (študijný poriadok), a to ako
sekundárny právny nárok, ktorý vznikol následkom porušenia právnej povinnosti, v súvislosti s ktorou
vznikla navrhovateľke škoda, pričom skúmal splnenie všetkých základných zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, existenciu škody a príčinnú

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Porušenie právnej povinnosti mal preukázané
tým, že odporca konal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanoveniami § 66 ods.1
písm. e/ a § 69 ods.1 zák. č. 131/2002 Z.z. a k tomu všetkému konal i zmätočne, keď v čase, kedy
navrhovateľka mala prerušené štúdium rozhodnutím U. XX.XX.XXXX N. Č..: Š.V. XXXX/XXXX
na V. V. XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX, kedy podľa § 69 ods.2 zák. č. 131/2002 Z.z. nebola
študentkou; listom z XX.XX.XXXX N. Č..:Š.V.:XXXX/XXXX navrhovateľke oznámil termín štátnej skúšky
na XX.XX. - XX.XX.XXXX. Odporca termín štátnej skúšky z predmetu F. oznámil navrhovateľke napriek

tomu, že pre uvedený predmet nemal akreditáciu. Týmto konaním odporca konal v rozpore s ust. §
83 ods. 1, ods. 7, ods.9, ods.13 zák. č. 131/2002 Z.z. a v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka,
keď navrhovateľku zavádzal o termíne štátnej skúšky, ktorý jej oznámil a nakoniec nezabezpečil. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že odporca s navrhovateľkou riadne a ani včas
nekomunikoval za účelom zabezpečenia ponuky pokračovať v štúdiu podľa iného študijného programu
tak, ako mu ukladá ust. § 66 ods.1 písm. e/ zák.č. 131/2002 Z.z., i čl. 32 ods. 6 písm. e/

Vnútorného predpisu č.5/2008 (Študijný poriadok) až napokon listom z XX.XX.XXXX N. Č..: Š. XXXX/
XXXX A. X., C. čase kedy oficiálne navrhovateľka už nebola študentkou (štúdium mala prerušené A.
XX.XX.XXXX),rozhodolopredĺženíprerušeniaštúdiadoXX.XX.XXXXsmožnosťoupokračovaťvštúdiuna inej vysokej škole s platnou akreditáciou magisterského študijného programu F. O. zároveň oznámil
termín zápisu, keď takéto konanie odporcu bolo výlučne a len v dôsledku aktívnej a nepretržitej snahy
navrhovateľky spolu s ostatnými spolužiakmi zabezpečiť si ukončenie magisterského štúdia v súlade

so zákonom. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že konanie odporcu; ktorý v rozpore s
ust. § § 83 ods. 1, ods. 7, ods.9, ods.13 zák.č. 131/2002 Z.z. nezabezpečil riadne a včas akreditáciu
predmetu F.; spôsobilo, že navrhovateľka podľa § 63 ods. 1 zák.č. 131/2002 Z.z. v spojení s čl. 24 ods.
4 vety prvej Vnútorného predpisu č.5/2008 (Študijný poriadok) nemohla absolvovať vykonanie druhého
opravného termínu štátnej skúšky. Výlučne až na naliehanie, aktívnej a nepretržitej snahy navrhovateľky

spolu s ostatnými spolužiakmi, bolo odporcom zabezpečené ukončenie magisterského štúdia na inej
vysokej škole - Slovenskej zdravotníckej univerzite, v dôsledku čoho navrhovateľke vznikli zbytočné,
ale nevyhnutné náklady, ktoré bezprostredne súviseli s úspešným ukončením magisterského štúdia
ako poplatok za zápis na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave, poplatok za externé štúdium,
nákladyspojenéspreviazanímdiplomovejpráceaostanénáklady.Ako skutočnúškoduposúdilnáhradu
vecných nákladov vo výške XXX,XX E., ktorých úhradu navrhovateľka listinnými dôkazmi preukázala

a s poukazom na charakter a účel vynaloženia uvedených finančných prostriedkov tieto považoval ako
dôvodné a primerané. Ako náhradu škody priznal aj ušlý zisk vo výške X.XXX,- E., ktorý vznikol
za obdobie mesiacov I. XXXX O. A. XXXX, C. C.J. XXX,- E. zodpovedajúcej priemernej mesačnej
mzde absolventa odboru F.G., o ktoré navrhovateľka prišla v dôsledku zavinenia odporcu. Pokiaľ ide
o nemajetkovú ujmu vo výške X.XXX,- E., túto posúdil podľa § 13 Občianskeho zákonníka, keď mal

jednoznačne preukázané, že odporca je objektívne zodpovedný za vzniknutú škodu, a preto skúmal, či
ide o závažný zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti navrhovateľky, objektívne spôsobilý
jej privodiť ujmu na jeho osobnosti. Nakoľko obnovenie pôvodného stavu zo strany odporcu nebolo
možné, zaoberal sa návrhom o priznaní primeraného zadosťučinenia v peniazoch, podmienkou ktorého
je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana, jeho vážnosť a česť

vo vzťahu k ostatným spoluobčanom a ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. To, či si bol
odporca vedomý svojho protizákonného konania alebo či išlo len o nedbanlivé konanie, je bezvýznamné.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 1 zák.č. 131/2002 Z.z., v ktorom je definované poslanie vysokých
škôl, kde je špeciálne poukázané na morálne zásady, občiansku a spoločenskú zodpovednosť, k čomu
mimo iného vysoké školy majú viesť študentov. Z dôvodu, že vysoká škola má priamo v zákone uloženú

povinnosť viesť študentov k morálnym zásadám, k občianskej a spoločenskej zodpovednosti a práve
ona v danom prípade bola tým subjektom, ktorý všetky tieto zásady a princípy porušil, považoval za
potrebné ju za takýto postup sankcionovať. Mal zato, že takéto počínanie odporcu bolo spôsobilé
vyvolať závažný zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti navrhovateľky, ktorá cítila hanbu a
poníženie pred svojou rodinou a blízkymi, čo mal preukázané svedeckými výpoveďami a bolo spôsobilé

vyvolať zhoršenie jej postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy
považoval za primeranú s poukazom na závažnosť porušenia zákonných ustanovení zák.č. 131/2002
Z.z., s poukazom na nečinnosť odporcu, resp. jeho zavádzanie, že situáciu bude riešiť a samotný fakt, že
trojročné magisterské štúdium navrhovateľky bolo vážne ohrozené neumožnením druhého opravného
termínu štátnej skúšky a tým aj kvalifikované uplatnenie v praxi. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods.1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Argumentoval tým, že z dôvodu, že navrhovateľka; ako aj ďalší študenti, ktorí neuspeli na
opravnom termíne štátnej skúšky; požiadali o prerušenie štúdia, nemal dôvod stanoviť ďalší opravný
termín pre vykonanie štátnej skúšky v príslušnom školskom roku. Poukázal na to, že rozhodnutím
podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky zo dňa 09. 09. 2009 mu bolo odňaté právo
udeľovať zodpovedajúci akademický titul absolventom štúdia študijných programov v študijnom odbore

F., ktorý študovala aj navrhovateľka, a pretože v danom období a ani v súčasnosti nemá akreditovaný
magisterský študijný program, ktorý by mohol navrhovateľke ponúknuť, hľadal možnosti, ako situáciu
navrhovateľky vyriešiť, keď navrhovateľka mala nelekársky študijný odbor, a teda nesplnila kritéria pre
pokračovanie v študijných programoch všeobecné lekárstvo alebo zubné lekárstvo. Poukázal na to, že
rokovalsministerstvomškolstva,soSlovenskouzdravotníckouuniverzitouvBratislave,akoajsFakultou

zdravotníctva Prešovskej univerzity o možnosti riešenia situácie navrhovateľky, nebolo však v jeho moci
uvedenú situáciu okamžite vyriešiť. Vyvíjal maximálne úsilie, aby navrhovateľka mohla dokončiť štúdium
v príslušnom odbore na niektorej vysokej škole a aj jeho pričinením bolo umožnené navrhovateľkedokončiť štúdium na Slovenskej zdravotníckej univerzite, ktoré štúdium žiadnym spôsobom neznížilo jej
dôstojnosť, česť a vážnosť a ani neohrozilo jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti, keď Slovenská
zdravotnícka univerzita je riadnou vysokou školou zaradenou v sieti vysokých škôl, a teda navrhovateľka

nemôže byť pri uplatnení v zamestnaní znevýhodnená, preto priznanie nemajetkovej ujmy vo výške
X.XXX,- E. považoval za nedôvodné. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že navrhovateľka požiadala o
prerušenie štúdia a bolo jej vyhovené - rozhodnutím zo dňa XX. XX. XXXX, prestala tak byť od XX. XX.
XXXX študentom vysokej školy, a teda súd prvého stupňa jej priznal ušlý zisk za obdobie, keď na vlastnú
žiadosť mala prerušené štúdium. Z uvedeného dôvodu považoval priznanie ušlého zisku navrhovateľke

za nedôvodné.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na to, že tento ignoroval celé
súdne konanie, a preto námietky uplatnené v podanom odvolaní si mohol uplatniť už pred súdom
prvého stupňa. Zotrvala na svojej argumentácii pred súdom prvého stupňa, že odporca jej neposkytol
vysokoškolské vzdelanie a namiesto prestupu na inú školu, jej vzdelanie ukončil, bez získania titulu,
svoje rozhodnutie o ukončení štúdia na zásah ministerstva školstva zrušil, opätovne ju prijal a až

následne mohlo dôjsť k prestupu na inú školu. Dodala, že odporcovi bola zrušená akreditácia preto,
lebo o jej udelenie vôbec nepožiadal a vedel o tom dostatočne vopred na to, aby sa pripravil a zariadil
bezproblémový prestup na inú univerzitu, bez časového sklzu. Odporca stratil akreditáciu už v sE.
XXXX, a preto po tomto čase iba zavádzal a spôsobil jej predĺženie štúdia až A. S. XXXX, keďže po tom,
ako prestúpila na Slovenskú zdravotnícku univerzitu, musela absolvovať riadny semester, rozdielové

skúšky, zmeniť a znovu obhájiť diplomovú prácu u nového školiteľa a oponenta, k čomu by nebolo došlo,
ak by odporca už v máji začal pripravovať prestup na inú vysokú školu alebo ak by všetky tri termíny
zabezpečil v priebehu S.Q. O. O. XXXX v súlade so svojimi povinnosťami podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov a svojich vnútorných predpisov.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,

vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je
čiastočne dôvodné.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. - je protiprávny úkon
ako porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody, zavinenie škodcu vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti, ktoré sa predpokladá
na úrovni nevedomej nedbanlivosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva buď v protiprávnom konaní
alebo opomenutí konania, na ktoré bol niekto inak povinný; môže ísť o porušenie právnej povinnosti

vyplývajúcej z právnych alebo iných záväzných predpisov ako aj zo zmlúv.

Pokiaľ ide o právny základ navrhovateľkou uplatňovaných nárokov, stotožnil sa odvolací súd s právnymi
závermi súdu prvého stupňa v tom, že odporca v súvislosti so stratou akreditácie nepostupoval v
súlade s ustanoveniami § 66 ods.1 písm. e/ a § 69 ods.1 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách,
keď nevyvinul takmer žiadne úsilie o zabezpečenie pokračovania navrhovateľky v štúdiu včasným

zabezpečením akreditácie, prípadne stanovením opravného termínu na vykonanie poslednej štátnej
skúšky ešte v čase platnej akreditácie alebo plynulým pokračovaním v štúdiu vo zvolenom študijnom
programe na inej vysokej škole. Odporca v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal, aké kroky
podnikol v snahe o zabezpečenie ďalšieho pokračovania navrhovateľky v štúdiu, k návrhu na začatie
konania sa nevyjadril, nedostavil sa ani na nariadené pojednávania pred súdom prvého stupňa, a preto

nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa v podanom odvolaní, že si osvojil v tomto smere len tvrdenia
navrhovateľky. Správne preto súd prvého stupňa považoval takýto postoj odporcu k vyriešeniu situácie
navrhovateľky za priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka.

Odporca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne námietky voči priznaniu náhrady vecných nákladov;
pozostávajúcich z poplatku za zápis v sume X,XX E., z poplatku za školné v sume XXX,XX E., z nákladov

spojených s overovaním dokumentov v sume X,XX E. a z nákladov za poskytnuté právne
služby v sume XXX,- E..Odvolací súd sa preto obmedzil na posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľky na náhradu
nemajetkovej ujmy v sume X.XXX,- E. a na náhradu straty na zárobku vo výške X.XXX,- E. a spolu
s ňou súvisiacim nárokom na odvody hradené do zdravotnej poisťovne v sume XXX,XX E..

V tejto súvislosti považoval odvolací súd za dôvodnú námietku odporcu v tom, že náhrada na stratu
na zárobku bola navrhovateľke priznaná za obdobie od I. A. A. XXXX, počas ktorého obdobia mala
mať navrhovateľka, na jej vlastnú žiadosť, na základe rozhodnutia odporcu, prerušené štúdium. Navyše,
pokiaľ by aj odporca včas stanovil opravný termín, teda ešte v čase platnej akreditácie, alebo by
riadne zabezpečil dokončenie štátnej skúšky na inej vysokej škole, pre priznanie nároku na náhradu

straty na zárobku je potrebné posúdiť, či by bola navrhovateľka uspela, a teda či by úspešne skončila
vysokoškolské štúdium a mohla sa tak zamestnať vo vyštudovanom odbore. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa nemožno vôbec zistiť, aké úvahy ho viedli k právnemu záveru o splnení zákonných
predpokladovprepriznanienárokunavrhovateľke nanáhradustratynazárobku.Pokiaľsinavrhovateľka
uplatnilazarovnakéobdobie(X-XX/XXXX),počasktoréhomala prerušenéštúdium, nároknazaplatenie
odvodov do zdravotnej poisťovne, súd prvého stupňa ani priznanie tohto nároku žiadnym spôsobom

v rozsudku neodôvodnil, a preto aj v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej

súvislosti, s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne,
aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť
subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej
osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.

Neoprávnenosťou zásahu, ktorý predstavuje zákonnú podmienku vzniku občianskoprávnej

zodpovednosti za ujmu spôsobenú do osobnostných práv fyzickej osoby, treba rozumieť také
správanie, konanie či postoje (aktívne aj pasívne) pôvodcu zásahu, ktoré sú v rozpore s objektívnym
právom, teda s právnym poriadkom.

Základné hodnoty ľudskej osobnosti sú ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie ľudskej
dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené Ústavou a ich ochrana Občianskym zákonníkom, pričom ide o

objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel či
konanie v dobrej miere.

Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez
výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri
rešpektovaníurčitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytnosti každej ľudskej

bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej
ponižovaním.

Nadruhejstranečesťjevýrazomurčitejúcty,uznania,ocenenia,vážnostifyzickejosoby,ktorúpožívapre
svoje správanie, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie
a uplatnenie v spoločnosti.

S ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru zhodnému
so súdom prvého stupňa v tom, že odporca svojím postojom a prístupom k plneniu si svojich
povinností v hrubom rozpore s poslaním vysokých škôl, postupoval spôsobom, ktorým negatívne
zasiahol do osobného života navrhovateľky. Následky zásahu boli v konaní dostatočne
podložené svedeckými výpoveďami, na základe ktorých bola preukázaná závažnosť zásahu do

psychickej a morálnej integrity osobnosti navrhovateľky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporca
svojou nečinnosťou, resp. zavádzajúcim postupom, neoprávnene zasiahol do osobnostných práv
navrhovateľky na ochranu jej súkromného života a občianskej cti. Vzhľadom na okolnosti danej veci
považoval aj odvolací súd za primerané peňažné zadosťučinenie vo výške X.XXX,- E. na eliminovanie
ujmy vzniknutej na osobnostných právach navrhovateľky, ktorá výška je adekvátna vo vzťahu ku

vzniknutým následkom aj z pohľadu povahy neoprávneného zásahu, spôsobu jeho uskutočnenia, akoaj významného postavenia odporcu, ako osoby rušiteľa, v celospoločenskom vzdelávacom systéme.
Priznané peňažné zadosťučinenie je teda spôsobilé vyvážiť následky vzniknutej ujmy u navrhovateľky.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania

nemajetkovej ujmy v sume X.XXX,- E. a v časti priznania náhrady škody v sume XXX,XX E. podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa náhrady na strate na zárobku vo výške X.XXX,- E. a náhrady
škody spočívajúcej v zaplatených odvodoch do zdravotnej poisťovne vo výške XXX,XX E., s poukazom
na vyššie uvedené nedostatky, keď výrok rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti nemá dostatočnú
oporu v odôvodnení rozhodnutia, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý

podklad pre opodstatnenosť právnych záverov vyslovených v tejto jeho výrokovej časti je v tejto
časti nepreskúmateľný, keď pre nedostatok dôvodov ho nie je možné náležite preskúmať z hľadiska
posúdenia jeho vecnej správnosti, a tak vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá zakladá vecnú
nesprávnosť rozhodnutia a postup, ktorým dochádza k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/,

písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa
opätovne posúdi zvyšné nároky na náhradu škody z hľadiska splnenia zákonných predpokladov pre
vznik zodpovednosti odporcu za túto škodu a svoje skutkové a na ne nadväzujúce právne závery v
odôvodnení svojho rozhodnutia zákonným spôsobom odôvodní.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.