Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216573
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312216573.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou, v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ

s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrich
Paľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109Bratislavaprotiodporcovi:Slovenskárepublikavjejmene:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 175.-eur ako majetkovej škody a titulom nemajetkovej ujmy sumu 774,48.- eur. Svoj návrh

odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4092119, dlžník Q. X., nar.22.6.1972. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu D. a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č. : 5402035370 *. Navrhovateľ následne dňa

23.11.2010 podal podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ
legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že
dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní
jezaloženázákonnápovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútora

do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú

spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. Nesprávny úradný postup videl navrhovateľ v tom, že neexistovala okolnosť, ktorý
by umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Poukázal ďalej na skutočnosť,
že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnutej v ust. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na základe žiadosti najmä v snahe o dôsledné

uplatňovania zásady hospodárnosti v exekučnom konaní a zabezpečenie ochrany oprávneného pri
nečinnosti súdneho exekútora. Pretože exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho
exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na
udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších zúčastnenýchorgánov. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa,
že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému

vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vystavil oprávnené
záujmy navrhovateľa nasledovným rizikám : neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastali riziká: zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a riziko insolvencii povinného.

V návrhu uviedol, že majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70.- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40.- eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50.- eur. a na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu
stavu konania na exekučnom súde sumu 15.- eur, spolu sumu 175 eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej ujmy má svoj

základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo

a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky vo výške
497, 88 eur, pričom pri výpočte vychádzal z alikvótneho pomeru 55,32 eur za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eur za rok :

12 mesiacov za mesiac. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 277 dní. Poukázal pritom na
nálezyÚstavnéhosúduSR,vktorýchbolonavrhovateľovipriznanéfinančnézadosťučineniezazbytočné
prieťahy súdov.
Ďalej v návrhu uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa dostavil právny
zástupca a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : návrhom navrhovateľa,
vyjadrením odporcu, pripojeným spisom Okresného súdu Levice č.k. 13 Er/291/2006, listom európskej
komisie, článkom o vymáhaní dlhov a zistil tento skutkový a právny stav :

Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi JUDr.S. F. dňa 13.3.2006 bolo začaté exekučné konania v
prospech oprávneného - navrhovateľa proti povinnému Q. X.. Dňa 16.3.2006 bola podaná žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 24.3.2006 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
pod reg. číslom 5402 0035370*. Dňa 23.11.2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu exekútora
a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. H. O.. Uznesením Okresného

súdu Levice sp. zn. XXEr XXX/XXXX - 18 zo dňa 24.1.2012 súd nevyhovel žiadosti oprávneného na
zmenu exekútora.Navrhovateľ uvádzal, že vo veci preukázanie škody požiadal o vypracovanie znaleckého posudku,
pričom súd poznamenáva, že ak mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a
za daného stavu nie je zrejmé ako mohol navrhovateľ dospieť k výške ním tvrdenej škody. Znalecký

posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd
návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na
ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu.

Nahliadnutím do Spr 1001/12 súd zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovania nároku
odporcovi 25.9.2012.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.zákona/vzneníplatnom včasezačatiatohtokonaniaapodania
návrhu na vydanie poverenia/, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods 1 zákona č. 541/2003 Z.z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania

nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov /ďalej len Exekučný poriadok/ účinného v čase začatia exekúcie, exekučným

titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c)
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, e) osvedčení o dedičstve,
vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných
rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú

na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov
schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho
zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, i) iných vykonateľných
rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Súd poukazuje na to, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní
úkonovvkonaní,najmäjehonesprávnevykonaniealebovykonaniebezsplneniezákonnýchpodmienok.
Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovene lehote. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom ako aj

právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a aj
činnosťou resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Súd vykonal dokazovanie predovšetkým z pripojeného exekučného spisu a zistil, že návrh na zmenu

exekútora došiel súdu dňa23.11.2010, pričom úpravou z 20.9.2011 bol vyzvaný súdny exekútor na
vyčíslenie trov konania . Následne súd rozhodol o zmene exekútora uznesením zo dňa 24.1.2012. Súd
zistil, že exekučný súd nedodržal lehotu 30 dní, návrhom sa zaoberal po3 mesiacoch od zaslania
vyčíslenia trov exekúcie..Súd nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní, ale či bola dodržaná zákonná 30 dňová lehota na vydanie
rozhodnutia, pričom zistil, že táto dodržaná zo strany súdu nebola. Ohľadne prípadného prieťahu sa

neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd
Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.

Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej
škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať

úkony exekučného konania. Pokiaľ by v dôsledku nedržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene
exekútora mala vzniknúť navrhovateľa škoda, musel by preukázať, že táto škoda vznikla v príčinnej
súvislostisnedodržanímuvedenejlehoty,čopodľanázorusúdunavrhovateľnepreukázal.Právnyzáklad
takéhoto nároku by musel spočívať v zodpovednosti odporcu za konanie súdneho exekútora, ktorý
mal vykonať až do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech
oprávneného a pokiaľ by ich neurobil, musel by navrhovateľ preukázať, že práve nečinnosťou tohto

pôvodného exekútora mu vznikla škoda. Navrhovateľ neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočíva
v zmenšení jeho majetku, alebo v ušlom zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Súd má za to,
že navrhovateľ nepreukázal vznik škody na jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o

jeho návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70.- eur, na udržiavanie a
správu informačného systému sumu 40.- eur, má súd za to, že túto škodu navrhovateľ nešpecifikoval, nie
je možné, podľa názoru súdu považovať uvedené položky za škodu v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Uvedené položky sú uvedené paušalizovane, pričom podľa názoru súdu

poplatky spojené s pracovným výkonom zamestnancov informačného systému má navrhovateľ v
súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou a nemôže vyčísliť, akú hodnotu by mali výkony jeho
zamestnancov práve so správou pohľadávky, ktorý bola predmetom exekučného konania. K výške
škody, ktorá má spočívať v úkonoch na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50.- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného

súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučného súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde
sumu 15.- eur, navrhovateľ nepreukázal. V exekučnom spise sa v období od podania návrhu na zmenu
exekútora do jeho rozhodnutia nenachádza ani jedna urgencia zo strany oprávneného, teda ani tieto

položky škody navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, pritom ako dôkaz v žalobe navrhol pripojiť
exekučný spis Okresného súdu Levice, ktorý súd pripojil a oboznámil prečítaním, pričom žiadne dôkazy,
na ktoré navrhovateľ poukazuje a z ktorých odvodzuje vznik škody, sa v spise nenachádzajú a ani žiadne
iné navrhovateľ k žalobe nedoložil.

Súd je toho názoru, že počas doby od podania návrhu na zmenu exekútora do jej rozhodnutia, ku
ktorému došlo po zákonom stanovenej lehote, navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Jeho vyjadrenia
o rizikách neskoro vydaného rozhodnutia o tom, že nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného, by súd považoval za
irelevantné v takom prípade, ak by

neboli uvádzané len všeobecne a hypoteticky, ale by boli k tomu produkované aj dôkazy, napr. také,
že v čase, keď podal návrh na zmenu exekútora mal povinný na účte finančné prostriedky a následne v
priebehu doby do rozhodnutia ich už nemal. Aj v tomto prípade však dáva do pozornosti tú skutočnosť,
že až do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene exekútora, je povinný vykonať neodkladné úkony
pôvodne poverený exekútor. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu

škody. Ako už bolo konštatované majetková ujma nebola preukázaná.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej

zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmysluresp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46
ods. 3 ústavy ( " Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného

štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom máten,komubola takýmpostupomspôsobenáškoda. Škodousapritom rozumiemajetková
ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe , je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení

( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy

ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny
úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo
vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa
rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Navrhovateľ tieto skutočnosti nepreukázal, nepreukázal, že majetková škoda mu vznikla v príčinnej
súvislosti s oneskorene vydaným rozhodnutím exekučného súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované,

tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa ktorého by mal súd prihliadnuť
na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že k vydaniu rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote došlo v čase, kedy sa oprávnený
domáhal v exekučným konaniach zaplatenia svojich pohľadávok, ktoré mu boli priznané rozhodnutiami
rozhodcovských súdov a z rozhodovacej činnosti konajúceho súdu je súdu známe, že išlo o veľký

počet návrhov, ktoré nebolo možné fyzicky s takým obsadením oddelení zaoberajúcich sa exekúciami,
vybaviť v zákonom stanovenej lehote v každom prípade. Aj táto okolnosť, je podľa názoru súdu a platnej
judikatúry, rozhodujúca a súd nemôže opomenúť okolnosti, za ktorých došlo k nesprávnemu úradnému
postupu.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj
od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod
pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným
podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej
podnikateľskej aktivite. O návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o

prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo konštatované, žiadne
konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Vprvomrademalsúdzato,žežiadna
škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval,
nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora, teda že by mu tvrdené

náklady nevznikli aj tak, keďže exekúcia nie je doteraz právoplatne skončená.

Súd ďalej poukazuje na to, že príp. priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore
s ust. § 1 O.s.p. , podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v
občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k
právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve
navrhovateľ, ktorého základ jehopodnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských zmlúv a to na základe formulárových zmlúv a
všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, s
cieľom v neprehľadnej, zložito formulovanými podmienkami s oslovením tej najzraniteľnejšej skupiny

obyvateľstva, ktorá nemôže týmto zmluvnými podmienkami rozumieť, dosiahnuť zisk, sa domáha
v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných
konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že využíval
práve rozhodcovské doložky a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali
ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať, to nerobili a

priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky.
Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany svojich práv a dôsledného
dodržiavania zákona, ale vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol.
Naopak, jeho podnikateľskou činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá vo svojom liste, ktorý
bol aj pripojený odporcom k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie v súvislosťami s praktikami
navrhovateľa a ďalšími

nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na
problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené
prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto
podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im
vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je

uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

K námietke premlčania, vznesenej odporcom v jeho písomnom vyjadrení súd uvádza, že od podania

návrhu na zmenu súdneho exekútora dňa 23.11.2010 do uplatnenia si náhrady škody priamo u odporcu
dňa 25.9.2012 neuplynula trojročná doba. Odporca namietal premlčanie návrhu. Súd mal za to že návrh
nie je premlčaný. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode a o tom, kto ju spôsobil, pričom táto je trojročná. Subjektívna aj objektívna premlčacia lehota,
ktorý je 10 ročná, platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v

rámci predbežné prerokovania a pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Počas predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne premlčacie lehoty odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania nároku, najdlhšie však 6 mesiacov, neplynú. Súd mal za to, že
navrhovateľ sa mohol o škode dozvedieť po 30 dňoch od doručenia návrhu na zmenu exekútora, pričom
si náhradu škody v rámci predbežného prerokovania uplatnil 25.9.2012, teda včas, a súd nemohol

prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostialebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.