Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412200730
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5412200730.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: P. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X., H. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so
sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, so sídlom Dolný
Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1651/2, IČO: 00314463, zastúpené ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Tolstého 9, IČO: 36708771, v konaní o náhradu škody na zdraví 6.113,16 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Základ žalobou uplatneného nároku na náhradu škody je daný.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd 16.02.2012 sa žalobkyňa prostredníctvom zástupcu voči žalovanému
domáhala zaplatenia sumy 6.113,16 eura spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa

doručenia žaloby až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Odôvodnila ju tým, že dňa 12.03.2010 došlo na chodníku, na zastávke autobusovej dopravy na ul.
Jánoškova v Dolnom Kubíne smerom na Ružomberok k škodovej udalosti tak, že žalobkyňa o 22.30
hod. pri vystupovaní z autobusu MHD Dolný Kubín smerom na Ružomberok sa pošmykla a spadla
na neupravenom chodníku v dôsledku neudržiavania tejto miestnej komunikácie, ktorá je v správe
žalovaného, v zodpovedajúcom stave. Pri škodovej udalosti došlo k zraneniu žalobkyne, a to k úplnej
zlomenine dolného konca vretennej kosti vpravo, s posunom úlomkov, s odlomením bodcovitého

výbežku lakťovej kosti (ďalej len „úraz“). Dňa 13.03.2010 bola ošetrená na ortopedickej pohotovosti
v NsP Dolný Kubín. Žalobkyňa bola práceneschopná od 13.03.2010 do 11.03.2011. Liečba mala
komplikovaný priebeh, a to hlavne poúrazovým neuroalgodystrofickým Sudeckovým syndrómom pravej
hornej končatiny a dupuytrentovou kontraktúrou pravej ruky po Sudeckovom syndróme. V súvislosti s
úrazombol15.04.2011vypracovanýlekárskyposudokobolestnomasťaženíspoločenskéhouplatnenia,
v zmysle ktorého bolo bolestné ohodnotené na celkový počet 90 bodov, čo v kontexte s výškou
hodnoty bodu na rok 2011 - 15,38 eura predstavuje bolestné vo výške 1.384,20 eura. V spojení s

vyhotovením lekárskeho posudku za účelom určenia bodového ohodnotenia úrazu ruky vznikli žalobkyni
trovy súvisiace s uplatňovaním nároku na náhradu škody na zdraví vo výške 7,- eur. Dňa 08.02.2012
bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého
bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s úrazom ohodnotené na celový počet 150 bodov,
čo v kontexte s výškou hodnoty bodu na rok 2011 (15,38 eura) predstavuje sumu 2.307,- eur. V spojení s
jeho vyhotovením za účelom určenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vznikli
žalobkyni trovy vo výške 7,- eur. Dňa 08.08.2011 bola žalobkyňa uznaná za invalidnú podľa ust. § 71 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“), lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, so stanovením dátumu vzniku invalidity na 12.03.2011 a
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách na 55 %. Na základe rozhodnutiaSociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX z 23.08.2011 bol žalobkyni podľa ust. § 70 ods. 1 a § 82 ZoSP
od 12.03.2011 priznaný invalidný dôchodok v sume 164,60 eura mesačne. Žalobkyňa v čase škodovej
udalosti bola zamestnaná ako výčapníčka v zariadení - Hostinec Záskalie u SZČO H. X., - Hostinec

ZÁSKALIE, Timravina, Dolný Kubín, IČO: 32274629. Ako zamestnanec mala nárok na plnú mzdu vo
výške 266,60 eura netto predstavujúcu priemerný zárobok na pracovnoprávne účely určený podľa ust.
§ 134 Zákonníka práce. Žalobkyňa bola odo dňa 13.03.2010 do 12.03.2011 práceneschopná. Počas
práceneschopnosti jej boli zo strany sociálnej poisťovne vyplácané dávky nemocenského poistenia:
v mesiaci 3/2010 suma 48,10 eura, v mesiacoch 4/2010, 6/2010, 9/2010 a 11/2010 v sume 160,30

eura, v mesiacoch 5/2010, 7/2010, 8/2010, 10/2010, 12/2010 a 1/2011 v sume 165,70 eura, v mesiaci
2/2011 v sume 149,70 eura a v mesiaci 3/2011 v sume 58,80 eura - spolu v období od 3/2010 do
3/2011 jej bolo vyplatené nemocenské vo výške 1.892,- eur. V prípade, že by sa v dôsledku škodovej
udalosti a úrazu nestala práceneschopnou, vznikol by jej mesačne nárok na plnú mzdu vo výške 266,60
eura netto, t. z. za celé obdobie od roku 3/2010 do 03/2011 by jej vznikol nárok na zárobok v sume
3.372,99 eura. Z uvedeného dôvodu si nárokuje aj náhradu za stratu na zárobku počas trvania PN

vo výške 1.269,74 eura. Dňa 31.01.2011 žalobkyňa v súvislosti s liečbou úrazu nastúpila na kúpeľnú
liečbu, ktorá bola ukončená 28.02.2011 a v súvislosti s ktorou jej vznikli účelne vynaložené náklady
spojené s liečením v podobe úhrady poplatku z ubytovania a doplatku na služby a ubytovanie v kúpeľoch
Lúčky v sume 74,48 eura. Za účelne vynaložené náklady spojené s liečením žalobkyňa považuje aj
doplatky za medikamentóznu liečbu na základe receptov a poukazov počas trvania PN, t. j. v období od

13.03.2010 do 11.03.2011 vo výške 70,74 eura. Žalobkyňa pri liečbe úrazu v období od 03.05.2010 do
29.07.2011 absolvovala celkom 117 rehabilitačných procedúr, na ktoré pri doprave na miesto výkonu,
vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom žalobkyne a miestom, v ktorom boli rehabilitačné procedúry
vykonávané, využívala služby miestnej autobusovej dopravy (autobusové spojenie zo stanice Banisko
do stanice Nemocnica). Výška jednosmerného cestovného bola v období od 03.05.2010 do 29.07.2011

v sume 0,30 eura. V súvislosti s rehabilitáciou jej teda vznikli účelne vynaložené náklady spojené s
liečením, ktoré spočívajú vo vynaložených výdavkoch na cestovné v spojení s rehabilitáciou v celkovej
výške 70,20 eura (117 x 0,60 - cestovné tam a späť 2 x 0,30 eura). Miesto, na ktorom došlo k škodovej
udalosti, je miestnou komunikáciou vo vlastníctve žalovaného, pričom v zimnom období, v čase vzniku
úrazu, sa na zastávke MHD a chodníku na ul. Jánoškovej nachádzala neodhrnutá a zľadovatená vrstva

snehu a zo strany žalovaného, na mieste, na ktorom došlo k škodovej udalosti, nebola v tom čase
zabezpečená povinná zimná údržba miestnej komunikácie, t. j. predmetné miesto bolo zľadovatené
s vrstvou snehu. Uvedené je zrejmé z fotodokumentácie a uvedenú skutočnosť preukazujú aj čestné
prehlásenia p. F. O. a G. Y.. Žalobkyňa 14.04.2010 podala sťažnosť na Mestský úrad v Dolnom Kubíne, v
ktorej odbor dopravy, miestneho hospodárstva a cestovného ruchu informovala o skutočnosti, že utrpela

úraz v dôsledku neudržiavania miestnych komunikácií zo strany žalovaného, a že po skončení jej PN
bude žiadať o náhradu škody na zdraví súdnou cestou, resp. mimosúdnym vyrovnaním. Táto sťažnosť
bola na mestskom úrade zaevidovaná pod č. 23711 k spisu č. 6092/2010. Žalovaný v oznámení o
výsledku prešetrenia sťažnosti z 07.07.2010 v spojení s odpoveďou k doplneniu sťažnosti z 03.08.2010
považoval sťažnosť žalobkyne za neopodstatnenú a teda za neopodstatnený aj nárok žalobkyne na

náhradu škody na zdraví z dôvodu, že sa podľa tvrdení žalovaného nepreukázalo, že by žalobkyňa pri
vystupovaní z autobusu na zastávke ul. Jánoškova spadla z dôvodu nedostatočnej údržby chodníka
zmluvnou organizáciou Technické služby, s. r. o. a teda z neho vyplývalo, že žalovaný sa necíti byť
zodpovedný za spôsobenú škodu na zdraví. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného za spôsobenú
škodu, táto je daná jednak ustanoveniami zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vo vtedy

platnom znení (ďalej len „cestný zákon“) a jednak ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“). Poukázala na znenie § 420 ods. 1, § 444, § 445, § 446 OZ, § 3d ods. 3, § 3d ods.
5 písm. d/, § 4b ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 9a ods. 2, 3 cestného zákona a § 12 ods. 2 písm. a/ a
c/, § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Podľa čl. II. písm. f/ organizačného poriadku Mestského úradu
Dolný Kubín z 29.07.2011 uverejneného na internetovej stránke mesta Dolný Kubín http://www.D..Y..R.,

mesto pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych
komunikácií, verejných priestranstiev, mestského cintorína, kultúrnych, športových a ďalších mestských
zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností mesta. Z uvedených ustanovení
je zrejmé, že správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli tzv. závady
v zjazdnosti, ktorými o.i. sú aj poľadovica a neodhrnutý zľadovatený sneh, ktoré vznikli námrazou či

zamŕzanímstekajúcejvodynavozovku(chodník)alebozamŕzanímvôdstojacichnavozovke(chodníka).
Ide o objektívnu zodpovednosť a jediným liberačným dôvodom je preukázanie, že nebolo v medziach
možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. V danom prípade škoda
vznikla v dôsledku závady v schodnosti chodníka, nakoľko na tomto úseku chodníka bola poľadovica,ktorá nebola správcom odstránená. Táto závada bola priamou príčinou vzniku škodovej udalosti a sú
splnené všetky predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Žalovaný
nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z cestného zákona, pretože nezabezpečil schopnosť chodníka,

keď nevykonal zodpovedajúcu údržbu. Možnosti žalovaného odstrániť závady v schodnosti chodníka,
je potrebné posudzovať a vnímať z objektívneho hľadiska a nie z hľadiska subjektívnych možností
konkrétnej správcovskej organizácie. Pri škodnej udalosti okrem škody na zdraví vznikajú aj ďalšie formy
najmä materiálnych škôd, ktorých náhradu možno zastrešiť pojmom odškodné (napríklad náhradu straty
na zárobku počas práceneschopnosti, ako aj po jej skončení, resp. ušlého zisku - nahrádza sa budúci

zárobok, ktorý by poškodený dosahoval nebyť škodnej udalosti, náhradu sťaženého spoločenského
uplatnenia, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, jednorazové vyrovnanie,
stratu na dôchodku, ako aj náhradu vecnej škody - zničenie bicykla, auta...). Pokiaľ ide o výšku škody,
táto je zrejmá z predloženého lekárskeho posudku a ostatných príloh žaloby. Pri ujme na zdraví, či na
živote poškodenému vzniká osobitný komplex práv na jej náhradu a jedným z nich je právo poškodeného
na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach a v sťažení spoločenského

uplatnenia. S poukazom na ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „ZoBaSSU“) a opatrenia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 18. mája 2011 č. S4820-OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 (ďalej len „opatrenie“), je táto výška určená
za jeden bod sumou 15,38 eura. V zmysle vypracovaného lekárskeho posudku je bolestné vo výške 90

x 15,38 eura = 1.384,20 eura. S poukazom na § 4 ods. 1 a 2 ZoBaSSU a opatrenia je táto výška určená
za jeden bod sumou 15,38 eura. O výške škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa
žalobkyňa dozvedela až 08.02.2012 na základe vypracovaného lekárskeho posudku. Nakoľko ku dňu
podania žaloby nebola stanovená hodnota bodu na rok 2012, žalobkyňa pri určení výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z hodnoty bodu určenej pre rok 2011 a podľa posudku je

náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 150 x 15,38 eura = 2.307,- eur. Poukazujúc na
§ 5 ods. 5 ZoBaSSU žiadala zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko žalobkyňa
bola v súvislosti s týmto úrazom uznaná invalidnou, a to o 40 %, t.j. o sumu 922,80 eura (40 % zo
sumy 2.307,- eura). Z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením si uplatňuje
sumu 74,48 eura ako prostriedky vynaložené ako doplatok za kúpeľnú liečbu, sumu 70,74 eura ako

súhrn doplatkov za medikamentóznu liečbu, sumu 70,20 eura ako sumu prostriedkov vynaložených na
cestovanie, ďalej 2 x po 7,- eur z titulu náhrady nákladov za znalecké posudky ohľadne bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z titulu náhrady ušlého zárobku počas trvania PN v období od
13.03.2010 do 11.03.2011 si voči žalovanému uplatňuje náhradu sumy 1.269,74 eura (rozdiel medzi
mzdou, na ktorú by jej v období trvania PN vznikol nárok, poníženým o vyplatenú čistú mzdu za

odpracované dni v mesiaci 03/2010 - suma 160,73 eura a 03/2011 - 50,52 eura (3.372,99 eura - 221,25
= 3.151,74 eura) a poskytnutými dávkami nemocenského poistenia počas trvania PN, t. j. sumy 1.892,-
eur). Zároveň si žalobkyňa odo dňa podania žaloby uplatnila aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy v
súlade s § 517 OZ a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s výškou základnej sadzby ECB
ku dňu podania žaloby vo výške 9 % ročne.

Žalobkyňa prostredníctvom zástupcu v ďalšom konaní poukazujúc na zaraďovací protokol z 23.02.2009
uviedla, že z neho je zrejmé, že v rámci vykonaných prác boli vybudované a do majetku žalovaného
zaradené aj veci - chodník pre peších so zábradlím, resp. plocha pod prístreškom zastávky MHD,
čo bolo financované výlučne z rozpočtu žalovaného v celkovej sume 48.443,75 eura s DPH. Na
posudzovaný prípad ust. § 9 ods. 2 druhá veta cestného zákona nie je možné aplikovať, pretože 1/

miesto, kde došlo ku škodovej udalosti, sa nenachádza v súvisle zastavanom území obce a 2/ aj
keď pozemok, v rámci ktorého bol realizovaný projekt “Priechod pre chodcov I/59 Banisko“ sa javí,
že je vo vlastníctve štátu, chodníky a zastávky patria žalovanému ako správcovi komunikácie a tento
je povinný na týchto vykonávať údržbu. Poukázal na odpoveď obdržanú zo strany Slovenskej správy
ciest (ďalej len „SSC“) doručenú 11.06.2012, podľa ktorej v intraviláne - v prejazdnom úseku ciest v

mestách a obciach s výnimkou mostov, nie sú súčasťou údržby z jej strany priľahlé chodníky, zábradlia,
reťaze a iné zariadenia na zaistenie bezpečnosti priechodov pre chodcov a stromoradia, aj keď sú na
telese. Údržbu zabezpečuje v zmysle cestného zákona podľa ust. § 9 ods. 2 cestného zákona správca
miestnychkomunikácií.Podľa§9ods.2vetaprvácestnéhozákona,závadyvschodnostipriechodovpre
chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti

miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych
komunikácií. Správcom miestnych komunikácií je s poukazom na § 4b ods. 1, 2 v spojení s § 3d ods. 5písm. d/ cestného zákona žalovaný. Ak aj Technické služby, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Nábrežie
Oravy 627/1 (ďalej len „TS“) vykonávali údržbu, s poukazom na § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona, to
ešte nezbavuje žalovaného zodpovednosti ako správcu komunikácie. Žalovaný nepreukázal, že došlo

k odovzdaniu majetku do správy TS spôsobom predpokladaným Zásadami hospodárenia s majetkom
žalovaného, pretože na takýto akt nebol daný súhlas mestského zastupiteľstva s poukazom na § 4 ods.
3 písm. b/ a d/. Ak by sa mal považovať protokol o odovzdaní a prevzatí prác z 30.11.2008 za akúsi
zmluvu o prevode správy, keďže iný doklad na prevod správy žalovaný nepredložil, tak v nej absentuje
dostatočné označenie účastníkov s uvedením ich IČO, nie je tam súhlas mestského zastupiteľstva a v

mene objednávateľa nebol oprávnený konať p. X., keďže nešlo o osobu primátora žalovaného. Protokol
nespĺňa ani nariadením požadované náležitosti zmluvy o prevode správy.

Žalobkyňa škodu utrpela pri úraze, ktorý vznikol v priamej, bezprostrednej a neprerušenej príčinnej
súvislosti výlučne s protiprávnym konaním žalovaného vo forme porušenia jeho povinností. O vzťah
príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, t.j. ak jeho
konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Nebyť porušenia povinnosti žalovaného

v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona, k úrazu žalobkyne a ku škode na zdraví žalobkyne
by v žiadnom prípade nedošlo. Výklad zákonných ustanovení o vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý
v konaní predostiera žalovaný, je výkladom ad absurdum, ktorý v plnom rozsahu popiera zmysel a
účel zákonných ustanovení o náhrade škody. Pripustením argumentácie žalovaného by bolo prakticky
nemožné preukázať príčinnú súvislosť medzi úrazom a vznikom škody v prípadoch, kedy by poškodený

trpelpraktickyakoukoľvekdiagnózou,čovšakcelkomistenebolozámeromzákonodarcuprikoncipovaní
znenia ust. § 9a ods. 3 cestného zákona. Porušenie povinností žalovaného priamo a bezprostredne
predchádzalo následku, ktorý spočíva v škode na zdraví a práve toto porušenie povinností škodlivý
následok vyvolalo. V tomto smere je daná vecná aj časová súvislosť medzi príčinou (porušenie
povinností) a následkom, ktorý spočíva v poškodení zdravia žalobkyne. Žalovaný v konaní netvrdil a ani

nepreukázal existenciu liberalizačného dôvodu v zmysle ust. § 9a ods. 3 cestného zákona. Sú splnené
všetky predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu.

Vo vyjadrení z 10.10.2013 k znaleckému posudku č. 73/2013 zástupca žalobkyne uviedol, že jeho
závery potvrdzujú dôvodnosť žaloby a tvrdení žalobkyne. Posudok potvrdil, že príčinou úrazu bol
pád žalobkyne na tvrdú podložku a podľa rtg snímok, ktoré boli zhotovené v nasledujúci deň po

úraze, v oblasti zápästia neboli viditeľné osteoporotické zmeny, ani ochorenia v zmysle oslabenia kosti
cystou alebo inými kostnými zmenami. Následná komplikovanosť liečby zlomeniny žalobkyne alebo
poúrazovýneurodystrofickýsyndrómbolvpríčinnejsúvislostisjejúrazom.Znalecpotvrdil,žeakopríčina
vzniku úrazu i následného ochorenia nie je osteoporóza a ani sa nikde v literatúre ako možná príčina
neuvádza. Znalec potvrdil, že v hodnotenom prípade je evidentné, že zlomenina vznikla na podklade

úrazového deja a samotná zlomenina nemala charakter osteoporotickej zlomeniny. Kauzalita medzi
príčinou a následkom v danej veci jednoznačne existuje. V súdenej veci by škodlivý následok bez príčiny
spočívajúcej v porušení povinností žalovaného nenastal. Príčina vzniku je úraz, ktorý utrpela žalobkyňa,
pričom tento úraz je adekvátnou príčinou vzniku škody. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je
príčinnásúvislosťdanávtedy,akješkodapodľavšeobecnejpovahy,zvyčajnéhochoduvecíaskúseností

adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej udalosti. Žalobkyňa v konaní preukázala,
že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny. Ústavný súd ČR vo svojom náleze sp.zn. I. ÚS 312/05 vo
vzťahu k teórii primeranosti príčinnej súvislosti uviedol, že „pre zodpovednosť za škodu nie je nutné,
aby vznik určitej škody bol pre konajúceho (škodcu) konkrétne predvídateľný, ale je dostatočné, že pre
optimálneho pozorovateľa nie je vznik škody vysoko nepravdepodobný.“ Žalobkyňa navrhla, aby súd

žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu vo svojom prvotnom písomnom vyjadrení z 05.03.2013
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala ako (akým
spôsobom) a kedy došlo ku vzniku škodovej udalosti, kde došlo k úrazu, príčinnú súvislosť medzi škodou
aporušenímpovinnostižalovaného,ktorýmábyťpodľatvrdenížalobcuzodpovednýzavzniknutúškodu.

Poznamenal, že žalobkyňa bola ošetrená príslušným lekárom až nasledujúci deň (13.03.2010), pričom
údajne malo dôjsť k úrazu dňa 12.03.2010 o 22.30 hod. Nie je preukázané, že k úrazu došlo 12.03.2010
o 22.30 hod. a tým spôsobom ako žalobkyňa tvrdí v žalobe.

Vďalšomkonanízástupcažalovanéhonamietolpasívnuvecnúlegitimáciužalovanéhoatoajpreprípad,
ak by aj skutočne malo dôjsť k tvrdenej škode v mieste uvádzanom žalobkyňou, poukazujúc v tejtosúvislosti na § 9 ods. 2 cestného zákona. Ku škode malo totiž dôjsť na pozemku, ktorý podľa výpisu z LV
č. XXXX k. ú. D. X. je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenskej správy ciest Bratislava. V
tejto súvislosti poukázal Ohlásenie stavebných úprav zo dňa 20.11.2007 a Zaraďovací protokol zo dňa

23.02.2009 týkajúcich sa vykonania stavebných úprav “I/59 Dolný Kubín - Banisko, úprava zastávok
SAD a priechod pre chodcov”. Na konci Ohlásenia stavebných úprav je jednoznačne uvedené, že
predmetné stavebné úpravy budú realizované výlučne v rámci cestného pozemku v správe SSC IVSC
Žilina (Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Žilina). Do majetku žalovaného 1/
sa v zmysle Zaraďovacieho protokolu zaradili len ukončené práce (kapitálový náklad obce roku 2007 a

2008) pod názvom majetku “Priechod pre chodcov I/59 Banisko”. Keby bolo aj preukázané, že k údajnej
škodnejudalostidošlonachodníku,vzmysle§9ods.2druhávetacestnéhozákonazávadyvschodnosti
chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s
cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia
alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
To znamená, že povinnou osobou (pokiaľ závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom) sú

vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Pri právnom posúdení je teda rozhodujúci § 9 ods. 2
druhávetacestnéhozákonaupravujúcišpeciálnusituáciuzodpovednostizaúdržbuchodníkovpriľahlých
k nehnuteľnosti, hraničiacich s cestou alebo miestnou komunikáciou, pričom toto ustanovenie treba dať
do súvisu s § 9a ods. 4 daného zákona, čo je špeciálne ustanovenie upravujúce zodpovednosť za
vzniknutú škodu. Z predloženého protokolu a inventárnej karty vyplýva, že zhotoviteľ JK - Rezostav s. r.

o. odovzdal vykonané práce na akcii - I/59 Dolný Kubín - Banisko, úprava zastávok SAD a priechod pre
chodcov, objednávateľ - žalovaný ich dňom 30.11.2008 prevzal a zároveň odovzdal TS ako správcovi.
Teda bolo preukázané, že akciu - I/59 Dolný Kubín - Banisko, úprava zastávok SAD a priechod pre
chodcov dňom 30.11.2008 protokolárne odovzdal žalovaný TS ako správcovi, ktorého je žalovaný
jediným spoločníkom. Uvedený subjekt mal v rozhodnom období v rámci predmetu podnikania uvedenú

aj údržbu miestnych komunikácií a verejných priestranstiev. Z predloženého operačného plánu zimnej
údržby ciest - MK na obdobie 2009 - 2010 vyplýva, že TS v rozhodnom období zabezpečovali a aj
naďalej zabezpečujú zimnú správu a údržbu miestnych komunikácií, autobusových zastávok a podobne.
TS majú platne uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb.
Zo záznamu o prevádzke motorového vozidla nákladnej dopravy č. 324094 z 12.03.2010 (ďalej len

“záznam”) a Správy dispečera TS z 12.03.2010 vyplýva, že TS vykonali 12.03.2010 zimnú údržbu aj v
lokalite Banisko, kde sa predmetná autobusová zastávka nachádza a tiež z nej vyplýva stav počasia
v daný deň ráno o 6.00 h, 12.00 h, 18.00 h spolu s uvedenými osobami, ktoré vykonávali v tento deň
zimnú údržbu, vrátane čistenia chodníkov a správa o kontrole Mestskou políciou, ktorá skonštatovala
bezzávadnosť. Poukázal na § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona a § 4 ods. 3 písm. l/ zákona č.

369/1990 Zb. zakotvujúcich pre obec možnosť založenia alebo zriadenia právnickej osoby na správu
komunikácií. Ak si obec založí na účel správy komunikácií právnickú osobu (Technické služby), odovzdá
jej do správy komunikácie, tak ich správu vykonáva na tento účel založená právnická osoba. Na základe
uvedeného TS spravovali v rozhodnom období miesto, kde malo dôjsť podľa tvrdení žalobkyne k vzniku
škody a TS boli povinné na tomto mieste aj zabezpečovať zimnú údržbu.

V zmysle slovenského právneho poriadku žalobkyňa nesie dôkazné bremeno svojich tvrdení (najmä vo
vzťahu skutočného preukázania vzniku škody, nielen vo verbálnej rovine, porušenia právnej povinnosti,
preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou) pred príslušným súdom
a svoje tvrdenia musí riadne a najmä spoľahlivo a bezpečne preukázať. Poukázal na judikát R 21/1992
(Rozsudok NS ČR z 27.09.1990, 1 Cz 59/90), v ktorom sa rieši aj otázka príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym konaním a vznikom škody na zdraví, podľa ktorého príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná; nestačí tu iba
pravdepodobnosť, tvrdenia, dohady alebo nepreukázané jednostranné tvrdenie. Príčinnú súvislosť
nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada „ante
hoc, propter hoc“ (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti

dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie
skonštatoval súd v judikáte R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama o sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje
vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.
Pokiaľ ide o základ uplatneného nároku, zo znaleckého posudku znalca MUDr. W. vyplýva, že k úrazu

žalobkyne mohlo dôjsť tým spôsobom, ako to uvádza žalobkyňa a nie že tomu tak skutočne bolo, čo
je rozdiel oproti argumentácii žaloby. Z posudku je akurát zrejmé to, že zlomenina žalobkyne nemala
charakter osteoporotickej zlomeniny. Žalobkyni sa v súdnom konaní nielenže nepodarilo dostatočne anajmä spoľahlivo a bezpečne preukázať svoje tvrdenia, ale tieto tvrdenia žalobkyne neboli v konaní
preukázané vôbec. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žiadal žalobu v celom rozsahu žalobu
zamietnuť.

Voči subjektu Technické služby, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Nábrežie Oravy 627/1 (TS), ktorého
vstup do konania ako žalovaného 2/ tunajší súd pripustil unesením z 28.09.2012 č. k. 5C/11/2012-255,
právoplatným 24.10.2012 a v tejto súvislosti pripustenou zmenou žaloby uznesením z 18.01.2013 č. k.
5C/11/2012-390, ktorou súd v súvislosti so zmenou okruhu účastníkov pripustil žalobkyňou navrhovanú
zmenu žaloby, podľa ktorej táto žiadala zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy oboch žalovaných

spoločne a nerozdielne, súd čiastočným rozsudkom z 21.01.2013 č. k. 5C/11/2012-419 žalobu
zamietol pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
15.03.2013.

Uvedeným čiastočným rozsudkom bola vyriešená otázka, ktorý zo subjektov môže v danej veci
prichádzať do úvahy ako subjekt pasívne vecne legitimovaný pre prípad naplnenia predpokladov pre
vznik zodpovednosti za škodu podľa § 9a ods. 3 alebo 4 cestného zákona a po vylúčení liberačného

dôvodu uvedeného v § 9a ods. 3 cestného zákona. Miesto, na ktorom malo dôjsť k úrazu žalobkyne
(chodník v autobusovom zálive pri zastávke AD na ulici Jánoškova v Dolnom Kubíne pod sídliskom
Banisko v smere na Ružomberok), je pri ceste I. triedy I/59, ktorá sa nachádza na parc. KN-C č. 1882/7
- ostatné plochy o výmere 12716 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k. ú. D. X. (č. l. 56, 135),
ktorej vlastníkom je Slovenská republika vcelosti a správcom SSC. Ide o pozemok nachádzajúci sa v

zastavanom území obce, ktorý predstavuje hranicu súvisle zastavaného územia obce od „extravilánu“
práve z tej strany, na ktorej sa nachádza daný autobusový záliv s chodníkom a zastávkou (ortofotomapy
č. l. 106 - 109 spisu). Susediace parcele (napr. parc. KN-C č. 1419/3 - LV č. XXXX k. ú. D. X. (č. l. 137) a
aj parc. KN-C č. 1418, na ktorú nie je založený LV (č. l. 138), sú už mimo zastavaného územia obce. Ešte
pred úrazom žalobkyne došlo na danom mieste k vykonaniu stavebných úprav zo strany žalovaného ako

investora, ako o tom svedčí ohlásenie stavebných úprav z 20.11.2007 (č. l. 84). Protokolom o odovzdaní
a prevzatí dokončených prác na akcii - I/59 Dolný Kubín - Banisko - úprava zastávok SAD a priechod
pre chodcov z 30.11.2008 došlo k odovzdaniu vykonaných prác na danej akcii zo strany zhotoviteľa JK
- Rezostav s.r.o. žalovanému ako objednávateľovi, ktorý ich prebral a zároveň dielo odovzdal TS ako
správcovi. Na základe „Zaraďovacieho protokolu z 23.02.2009 bola zrealizovaná investičná akcia I/59

DK - Banisko, úprava zastávok SAD a priechod pre chodcov zaradená do mestského majetku (č. l. 86) a
o jeho zaradení svedčí Inventárna karta hmotného a nehmotného investičného majetku žalovaného (č. l.
207 a rovnako č. l. 296). Bolo nesporným, že „údržbu“ ako letnú, tak aj zimnú v oblasti danej autobusovej
zastávky dlhodobo zabezpečujú pre žalovaného TS na podklade uzatváraných zmlúv o dielo, ktorá pre
rok 2010 bola uzavretá 08.03.2010 (č. l. 96 a nasl. spisu) a TS 2/ vypracovaným Operačným plánom

zimnej údržby ciest - MK na obdobie 2009 - 2010 z októbra 2009 (č. l. 157 - 164, rovnako č. l. 208 - 223).

Podľa § 3d ods. 5 cestného zákona v znení účinnom v čase vzniku úrazu žalobkyne (zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách) správu pozemných komunikácií vykonávajú,

ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby
na tento účel zriadené ministerstvom (písm. b/)

ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo
vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (písm. d/).

Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez
prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.

Podľa § 9 ods. 2 cestného zákona závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych

komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.
Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území
a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci,správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo
snehom.

S citovaným ustanovením § 9 ods. 2 veta prvá cestného zákona „korešponduje“ aj odpoveď SSC z

05.06.2012 (č. l. 93).

Podľa § 9 ods. 3 cestného zákona rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na
miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.

Prejazdné úseky cesty definuje § 4 ods. 1 vyhlášky FMD č. 35/1984 Zb. V § 12 ods. 5 tejto vyhlášky
definuje závady v schodnosti chodníkov a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a
priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území, ktorými sú závady obdobné

závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ako pri zvýšenej opatrnosti
chodcov.

Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú
za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným

spôsobom upozorniť.

Podľa § 9a ods. 3 cestného zákona správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody,
ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a
prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov
a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť,

ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa § 9a ods. 4 cestného zákona vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v
zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých
príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo
snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

Už v čiastočnom rozsudku tunajší súd uviedol, že s ohľadom na miesto, na ktorom malo dôjsť k úrazu
žalobkyne, s poukazom na § 9 ods. 2 veta prvá v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona
prichádza do úvahy zodpovednosť len ich správcu. Do úvahy neprichádza zodpovednosť „vlastníka“
susediacej nehnuteľnosti (§ 9 ods. 2 veta druhá cestného zákona), keďže ako už bolo uvedené
nehnuteľnosti „priľahlé“ k parc. KN-C č. 1882/7, hraničiace s ňou práve z tej jej strany, na ktorej malo

dôjsť k vzniku úrazu žalobkyne, sa nenachádzajú v zastavanom území obce. Ako subjekt správcu
ustálil práve žalovaného ako vlastníka miestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 cestného zákona), nakoľko
nebolo preukázané zverenie miestnych komunikácií žalovaným do správy TS a súčasne, že TS má
byť právnickou osobou založenou práve (aj) na daný účel (v tomto ohľade bolo poukázané hlavne na
vymedzenie predmetu činnosti TS zapísanej v obchodnom registri ako v čase rozhodovania súdu tak a aj

v rozhodnom období), teda to, že by TS boli správcom miestnych komunikácií vo vlastníctve žalovaného
(hoci na nich zabezpečujú a aj v rozhodnom období mali zabezpečovať na podklade zmluvného vzťahu
sožalobcomichletnúazimnúúdržbu,čovšaksamoosebeobsahovonenapĺňapojemsprávymiestnych
komunikácií).

Súd s ohľadom na vykonané dokazovanie ustálil v súdenom prípade ako zodpovedný subjekt za škodu

na zdraví žalobkyne spôsobenej jej úrazom dňa 12.03.2010 žalovaného z nasledovných dôvodov:

Vykonané dokazovanie podľa názoru súdu bezpečne preukázalo, že ku škodovej udalosti došlo práve
dňa 12.03.2010 v čase okolo 22.30 hod., kedy pri vystupovaní žalobkyne zo zadných dverí autobusu na
zástavke Banisko v smere na Ružomberok na chodník došlo k pošmyknutiu žalobkyne na zľadovatenomsnehu nakopenom medzi cestou a chodníkom autobusového zálivu. Pri tomto páde došlo u žalobkyne k
úplnej zlomenine dolného konca vretennej kosti vpravo, s posunom úlomkov, s odlomením bodcovitého
výbežku lakťovej kosti. To, že k tomuto úrazu došlo práve týmto spôsobom, preukazuje ako priamy dôkaz

výpoveď žalobkyne (vypočutej na pojednávaní 30.04.2012 a opätovne aj na pojednávaní 17.12.2012,
podrobne opisujúcej priebeh a miesto pádu v súlade s opisom skutkového deja v žalobe, udávajúcej aj
to, akú mala obuv, aké boli vtedy poveternostné a iné podmienky v mieste jej vystupovania...) a nepriamo
to potvrdzuje sled viacerých nepriamych dôkazov, keď možný iný vznik tohto úrazu nepreukazuje žiadny
dôkaz. Súd poukazuje predovšetkým na čestné prehlásenie G. Y. z 26.08.2011 (č. l. 32) a jej následnú

svedeckú výpoveď na pojednávaní 28.05.2012. Menovaná, ktorá dňa 12.03.2010 cestovala spolu so
žalobkyňou autobusom z nástupišťa pri železničnej stanici s príchodom na zástavku pod Baniskom
o 22.30 hod., vystupovala tiež na uvedenej zástavke, ale inými (prednými) dverami. Menovaná síce
nevidela „pád“ žalobkyne, ale videla ju až keď sa dvíhala zo zeme a niečo brala, asi kabelku alebo tašku.

Okrem uvedených nepriamych dôkazov výpoveď žalobkyne potvrdzuje aj to, čo v rámci anamnézy
žalobkyňa uviedla na svojom prvotnom klinickom vyšetrení dňa 13.03.2010 v čase o cca 7.18 hod. na

ortopedickej ústavnej pohotovostnej službe ortopédovi MUDr. R. a to, že včera spadla pri vystupovaní
z autobusu. Tvrdenie žalobkyne obsiahnuté v uvedenej lekárskej správe z 13.03.2010 je konzistentné
s údajmi v žalobe a výpoveďami žalobkyne v tomto konaní. Aj uvedený fakt podporuje vierohodnosť
tvrdení žalobkyne a jej výpovedí, keďže táto v tom čase, kedy ešte nemala žiadny dôvod predpokladať
následne vzniknuté komplikácie spojené s uvedeným úrazom, ktoré sa vyskytli až v následnom období

a v dôsledku ktorých táto bola dlhodobo na PN až do uznania jej invalidity dňa 08.08.2011 s dátumom
vzniku invalidity dňa 12.03.2011, t.j. k tomu istému dňu, ale nasledujúceho roka, v ktorom utrpela
predmetný úraz.

Napokon aj znalec z odvetvia traumatológia MUDr. W. vo svojom znaleckom posudku č. 73/2013 zo
16.09.2013 (č. l. 460 a nasl.), na čo napokon poukázal aj zástupca žalobkyne, o.i. uviedol, že príčinou

zlomeniny dolného konca vretennej kosti žalobkyne vpravo s odlomením bodcovitého výbežku lakťovej
kosti bolo spôsobené pádom žalobkyne na tvrdú podložku, pričom pád smeroval na dlaňovú stranu ruky.
Takéto zlomeniny (zlomeniny v oblasti dolného konca vretennej kosti na typickom mieste s posunom
úlomkov) nikdy nevznikajú bez úrazového deja charakterizovaného ako pád na oblasť ruky. Aj pokiaľ ide
o čas vzniku uvedenej zlomeniny, znalec uzavrel, že táto (vychádzajúc z časových údajov vyplývajúcich

z prvotného ošetrenia tejto zlomeniny dňa 13.03.2010 o 7.18 hod., kedy sa jednalo o zlomeninu starú
okolo 8.30 hod. vychádzajúc z jej popisu a z možnosti jej nápravy bez potreby dať žalobkyňu do celkovej
anestézy) mohla vzniknúť dňa 12.03.2010 o 22.30 hod. ako to uvádza žalobkyňa. Aj spôsob vzniku tejto
zlomeniny popísaný znalcom zodpovedá úrazovému deju ako ho žalobkyňa opísala. V tomto smere,
keďže znalec nebol svedkom (priamym svedkom) úrazu žalobkyne, ale pri zaujatí svojich odborných

záverov vychádzal zo stavu poškodenia zdravia žalobkyne vyplývajúcim z jej zdravotnej dokumentácie,
ani nemohol byť jeho dôkaz konkrétnejší v smere možnosti ešte viac (s ohľadom na prijatý záver)
potvrdiť výpoveď žalobkyne ohľadne vzniku zlomeniny (spôsobu a času jej vzniku). Zo znaleckého
posudku tiež vyplýva, že v mieste zlomeniny neboli zistené osteoporotické zmeny ani ochorenie v
zmysle oslabenia kosti cystou alebo inými kostnými zmenami a že táto zlomenina nemá charakter

osteoporotickej zlomeniny.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného, resp. opomenutím potrebného konania pri
zabezpečovaní schodnosti komunikácie, resp. chodníka pri predmetnej autobusovej zástavke, t.j. že
medzižalobkynivzniknutouškodounazdravíakonásledkunekonania(nedostatočnejčinnostipriúdržbe
miestnych komunikácií) je vzťah príčiny a následku, súd považuje za potrebné uviesť, že podľa teórie

adekvátnej príčinnej súvislosti, na ktorú sa kladie aj v našej občianskoprávnej teórii väčší dôraz, než
na teóriu podmienky (stanovujúcej že príčinná súvislosť medzi príčinou a následkom je daná vtedy,
pokiaľ by následok bez príčiny nenastal), je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom škodnej udalosti. Zároveň však
musí byť preukázané, že škoda by nevznikla bez tejto príčiny (např. Švestka, J. - Spáčil, J. - Škárová, M.

- Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. Komentář. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 1066). Pre
vznik zodpovednosti za vzniknutú škodu postačuje, že pre optimálneho pozorovateľa nie je vznik škody
vysoko nepravdepodobný. Nie je teda nutné, aby vznik škody bol pre škodcu konkrétne predvídateľný.
Inými slovami podľa tejto teórie je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom (ajvo forme opomenutia potrebného konania) alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy,
ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je nielen podmienkou určitej škody, ale má zároveň podľa
obvyklého (prirodzeného) chodu vecí i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenej

tejto škody. Iba taký protiprávny úkon (či škodová udalosť) je adekvátnou príčinou škody, a teda
dostatočným dôvodom zodpovednosti zaň.

V súdenej veci bola vykonaným dokazovaním v potrebnej miere preukázaná príčinná súvislosť medzi
nesplnením zákonnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z § 9 ods. 2 vety prvej cestného zákona
a škodlivým následkom existujúcej závady v schodnosti predmetného chodníka na zdraví žalobkyne,

ktorým bol úraz žalobkyne vzniknutý jej pádom po pošmyknutí sa na zľadovatenom povrchu chodníka
pri vystupovaní z autobusu. Nebola preukázaná žiadna iná okolnosť, ktorá by či už výlučne alebo v
určitom podiele v spojení s okolnosťou uvedenou vyššie, spôsobila daný úraz žalobkyne, ktorým došlo
k poškodeniu jej zdravia.

Na základe vyššie rozobratých skutočností mal súd bezpečne preukázané, že k úrazu žalobkyne
dňa 12.03.2010 a s tým spojenému poškodeniu jej zdravia, v súvislosti s ktorým sa táto domáha

náhrady škody, došlo výlučne v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z citovaného
ustanovenia § 9 ods. 2 veta prvá cestného zákona, na základe čoho je daná jeho objektívna
zodpovednosť podľa § 9a ods. 2 a 3 cestného zákona za škodu vzniknutú žalobkyni, keďže súd v
tomto prípade nezistil naplnenie zákonom stanoveného liberačného dôvodu, t.j. že nebolo v medziach
možností žalovaného existujúce závady v schodnosti miesta, kde došlo k úrazu, odstrániť a ani na

ne predpísaným spôsobom upozorniť. V smere preukázania danosti takéhoto liberačného dôvodu bolo
dôkazné bremeno na žalovanom, ktoré tento neuniesol.

Totiž ohľadne stavu údržby komunikácie a predovšetkým chodníka v autobusovom zálive pod sídliskom
Banisko na Jánoškovej ulici v smere na Ružomberok, opäť okrem žalobkyne na „nedostatočnú“ údržbu
poukázala svedkyňa Y.. Tá už v čestnom prehlásení uviedla, že sa tam nachádzal neodhrnutý sneh

a primrznuté hromady snehu, veľmi sa šmýkalo a komunikácia vôbec nebola ošetrená posypovým
materiálom. Vo výpovedi potvrdila, že aj vtedy, keď si všimla žalobkyňu ako vstáva zo zeme, že zástavka
nebola vôbec udržiavaná. Bolo vtedy pomerne dosť snehu a v dôsledku jeho odhrnutia z cesty sa na
zástavke pri okraji cesty urobil taký snehový val, cez ktorý si ľudia vyšliapali chodníčky, keď vstupovali do
autobusu. Tiež uviedla, že pokiaľ si spomína, snehový val bol dosť zamrznutý, šmýkalo sa a žalobkyňu

muselo šmyknúť na mieste toho valu, pretože v tom mieste ju videla dvíhať sa zo zeme. Na nedostatočnú
údržbu o.i. aj komunikácie (chodníka) v mieste úrazu žalobkyne, a to aj v období vzniku úrazu žalobkyne,
poukazovala v čestnom prehlásení z 03.08.2011 aj F. O. (č. l. 33). K stavu miesta, na ktorom došlo k
úrazu žalobkyne, boli žalobkyňou doložené 3 fotografie miesta úrazu žalobkyne vyhotovené mobilným
telefónom, s oneskorením necelých 18 hodín po vzniku úrazu (podľa zistených údajov spôsobom

vyplývajúcim z podania zástupcu žalobkyne z 13.05.2014 - č. l. 450 ohľadne vlastností elektronických
súborov všetkých týchto snímok, tieto boli vyhotovené dňa 13.03.2010 v rozmedzí od 16:13:01 do
16:15:24 hod.) a to bratom žalobkyne (č. l. 31 a aj č. l. 444 až 446), z ktorých je zrejmé, že na rozdiel
od cestnej komunikácie v autobusovom zálive zástavky pod Baniskom v Dolnom Kubíne, chodník nebol
nijako viditeľne „ošetrený“ posypom. Medzi cestnou komunikáciou a chodníkom je zrejmé nakopenie

snehu(valsnehu)s„jamami“snajväčšoupravdepodobnosťouspôsobenýmichodcamiprinástupealebo
výstupe z autobusu, resp. prechádzajúcimi tadiaľ z cesty na chodník pri zástavke.

Pokiaľ ide o dôkazy predkladané žalovaným, resp. TS, ktoré podľa žalovaného preukazujú v danom
mieste vykonanie zodpovedajúcej údržby (operačný plán zimnej údržby ciest - MK na obdobie r. 2009
- 2010, záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy dňa 12.03.2010 - č. l. 224 - 225 a záznamy

pracovníka TS ohľadne toho, aké bolo počasie uvedeného dňa - č. l. 226 a 305) súd uvádza, že tieto
doklady v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi nepreukazujú vykonanie potrebnej údržby zo strany
žalovaného, resp. zo strany subjektu TS, ktorý podľa zmluvy o dielo z 08.03.2010 mal zabezpečovať
v období od 01.01.2010 do 31.12.2010 údržbu žalovaným spravovaných komunikácií, o.i. aj miesta
autobusových zástaviek pod Baniskom (č. l. 96 a nasl.). Jednak z týchto dokladov vyplýva, že sypač

značky Ludog mal vykonávať práce aj v „dotknutom mieste“ len niekedy v čase od 4.10 hod. do 13.40
hod. dňa 12.03.2010. Práve uvedený stroj mal slúžiť na odstraňovanie snežného valu vzniknutéhoodhrnutím snehu z cesty ako o tom vypovedal na pojednávaní 05.12.2012 konateľ TS R. F.. Ak malo
dôjsť aj dňa 12.03.2010 (kedy ráno malo snežiť a potom sneženie ustáť) k odstraňovaniu týchto valov
uvedeným strojom, poprípade aj ručne, nebolo v kontexte s fotografiami predloženými žalujúcou stranou

z nasledujúceho dňa ozrejmené, prečo s odstupom cca 18 hodín bol zachytený v danom mieste v
poobedňajších hodinách taký stav, aký je zrejmý z uvedených fotografií (žeby dňa 12.03. bola údržba
riadne vykonaná a nasledujúci deň už nie?, ak súčasne ani v jednom z dní 12.03. a 13.03.2010
nemala byť podľa žalovaného signalizovaná žalovanému alebo TS nedostatočná údržba daného miesta
- existencia závady v schodnosti).

Nakoľko medzi účastníkmi bol sporný aj základ uplatneného nároku, keď k otázke jeho výšky sú stále
najmä zo strany žalovaného navrhované dôkazy, súd považoval za vhodné a účelné aj z hľadiska
hospodárnosti konania rozhodnúť o tomto základe s poukazom na § 152 ods. 2 O. s. p. medzitýmnym
rozsudkom a keďže vykonané dokazovanie danosť tohto nároku preukázalo, súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).