Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/117/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711201304
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7711201304.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu W. N., nar. XX. X.
XXXX, bytom E., L. XX/XXXX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Kusom, advokátom AK so sídlom v
Michalovciach, Nám. osloboditeľov 10 proti žalovanému C. G., nar. XX. X. XXXX, bytom E., X. G. XX,
o zaplatenie 1 020,39 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 020,39 Eur istiny s prísl. žalovaným z titulu
náhrady škody.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 15. 12. 2010 v čase o 23,00 hod. viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo zn. VW Bora, Y.H.: E. XXX AJ v E. po Z.. X. G., kde pri rodinnom dome č. 36 mu náhle
do jazdnej dráhy vošiel chodec - žalovaný - C. G.. Žalobca v snahe vyhnúť sa zrážke so žalovaným
stočil volant do ľavej strany a s vozidlom vyšiel mimo vozovku na kameň a prednou časťou vozidla
narazil do stromov. Uvedená vec bola posúdená ako škodová udalosť podľa § 64 ods. 3/ Zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a je evidovaná pod číslom ORP-DI-2-15-422/2010. Požitie alkoholických
nápojov u žalobcu zistené nebolo, ale žalovanému bola nameraná hodnota 1,18 Mg/l alkoholu v krvi.
Žalovaný sa uvedeným konaním dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1/ písm. k/ Zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, keď porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a to ustanovenie § 52 ods. 1/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Za uvedený
priestupok bola žalovanému uložená bloková pokuta. Žalobcovi pri škodovej udalosti vznikla škoda na
prednej časti vozidla, keď žaloba bol nútený vykonať opravu poškodeného vozidla, nakoľko s vozidlom
jazdil každý deň do práce. Vozidlo dal opraviť do servisu - C. E. - G., L. X, G.. Oprava jednotlivých častí
vozidla je podrobne rozpísaná na faktúre, ako aj na dodacom liste zo dňa 21. 12. 2010, na sumu 1
020,39 Eur, ktorú sumu žalobca zaplatil v hotovosti, o čom mu bol vystavený aj príjmový pokladničný
doklad. Žalobca poukázal na to, že žalovaný zodpovedá za škodu, v zmysle § 420 ods. 1/ OZ, keď
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Z policajnej Správy o škodovej
udalosti zo dňa 7. 1. 2011 je zrejmé, že žalovaný ako chodec porušil právnu povinnosť uloženú v § 52
ods. 1/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v ktorom ustanovení sa okrem iného uvádza, že
chodec je povinný používať predovšetkým chodník a navyše bol pod vplyvom alkoholu. Žalobca v snahe
vyhnúť sa zrážke so žalovaným, stočil volant vozidla do pravej strany a s vozidlom vyšiel mimo vozovku
a narazil do stromov. Pri náraze mu bola spôsobená škoda na prednej strane vozidla, vo výške 1 020,39
Eur ako je aj vyššie uvedené. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu na
dobrovoľné plnenie, predžalobnou upomienkou zo dňa 12. 1. 2011, napriek tomu žalovaný predžalobnú

upomienku neakceptoval a doposiaľ žalovanú sumu žalobcovi neuhradil, preto žalobca trval na podanej
žalobe v celom rozsahu a zároveň si uplatnil aj trovy konania.

Okresný súd v G. vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 6 Ro 15/2011 zo dňa 25. 2. 2011, proti
ktorému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor z dôvodu, že neuznáva žalovanú sumu ako škodu,
ktorá vznikla žalobcovi následkom dopravnej nehody, dňa 15. 12. 2010, pretože dopravná nehoda tak,
ako ju popísal žalobca vo svojej žalobe, sa nestala. Uvedená vec bola posúdená ako škodová udalosť
a uzavretá ako priestupok, s ktorým postupom žalovaný nesúhlasil a preto podal sťažnosť na postup
polície na sekciu Kontrolu inšpekčnej služby MV SR v Bratislave. V uvedenej veci inšpekcia začala
šetrenie, keď dňa 3. 3. 2011 bola podaná výpoveď pred príslušníkom inšpekcie MV SR. Z uvedeného
dôvodu žalovaný žiadal zrušiť platobný rozkaz, vytýčiť vo veci pojednávanie, ale až po ukončení šetrenia
predmetnej veci Ministerstvom vnútra SR.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že odpor žalovaného je nedôvodný a neobstojí jeho
tvrdenie, keď neuznáva žalovanú sumu 1 020,39 Eur s prísl. ako škodu, lebo škodová udalosť bola
posúdená a uzavretá ako priestupok. Z priestupkového konania je zrejmé, že žalovaný sa dopustil
protiprávneho konania a bol uznaný za vinného, že porušil všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to § 52 ods. 1/ Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke.
Zároveň mu bola uložená aj bloková pokuta. Z policajnej správy o škodovej udalosti zo dňa 7. 1. 2011 je
zrejmé, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania pod vplyvom alkoholu a žalobca v snahe vyhnúť
sa zrážke so žalovaným ako chodcom stočil volant svojho vozidla do pravej strany a vozidlom narazil
do stromov. Pri náraze si spôsobil škodu na prednej časti vozidla, ktoré vozidlo dal opraviť do servisu a
za opravu zaplatil sumu 1 020,39 Eur, o čom svedčí aj vystavená faktúra. Keďže žalovaný dobrovoľne
odmietol zaplatiť ním požadovanú sumu, žalobca sa svojho nároku domáhal súdnou cestou, podaním
predmetnej žaloby. Tak, ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu vo vyjadrení k odporu, odpor zo strany
žalovaného neobsahuje jediný relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že vydaný platobný rozkaz je
nedôvodný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov H. L. ako aj H. N.,
znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca B.. L. L. pod číslom 68/2012, dôkaznou listinou -
znaleckým posudkom B.. D. T. č. 12/2012, predloženým žalobcom, odborným vyjadrením znalca B.. L.
L. k znaleckému posudku č. 12/2012 znalca B.. D. T., priestupkovým spisom OR PZ G., ODI, oddelenia
výkonu služieb G. - ORPZ-MI-ODI1-P-DN-112/2011 zo dňa 18. 8. 2011, priestupkovým spisom OR PZ
G., ODIU v E. č. ORPZ-MI-ODI3-P-92/2011 zo dňa 11. 1. 2012, celým obsahom priestupkových spisov,
fotodokumentáciou, ktorá je súčasťou priestupkových spisov, protestom prokurátora, rozhodnutím o
proteste prokurátora, predžalobnou upomienkou, faktúrou č. F 2010119, vystavenou dňa 21. 12. 2010
splatnou 4. 1. 2011 na sumu 1 020,39 Eur, správou zo škodovej udalosti OR PZ ODI v G. zo dňa 7.
1. 2011, sťažnosťou žalovaného na príslušníkov PZ SR ODI v G. zo dňa 21. 1. 2011, oznámením MV
SR - Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 21. 4. 2011,
zápisnicou o prešetrení sťažnosti C. G., záznamom dopravnej nehody zo dňa 9. 5. 2011 pod číslom
OR PZ-MI - ODI1-P-DN-112/2011, záznamom ODI v G. zo dňa 27. 5. 2011 o podaní vysvetlenia H. N.,
záznamom o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 15. 12. 2010, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil tento stav veci.

Žalobca trval na podanej žalobe z dôvodov vyššie uvedených. Poukázal na to, že vo veci bol vydaný
platobný rozkaz, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatením žalovanej sumy, žalovaný ale podal odpor
z dôvodu, že nie jeho zavinením došlo ku škode a k poškodeniu vozidla žalobcu. Žalobca poukázal na
to a zdôraznil tú skutočnosť, že žalovaný sa dopustil priestupku, keď porušil všeobecne záväzný právny
predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a za uvedený priestupok mu bola uložená bloková
pokuta a v priestupkovom konaní bol zároveň uznaný aj vinným. U žalovaného v čase nehody bolo
zistené aj požitie alkoholických nápojov, kým u žalobcu nebolo zistené požitie alkoholu a k samotnej
nehode došlo tak, keď vodič, v snahe vyhnúť sa zrážke, keď mu žalovaný doslova vbehol do vozovky,
stočil volant do boku a narazil prednou časťou vozidla do stromu a v dôsledku zrážky došlo k poškodeniu
jeho motorového vozidla zn. VW Bora EČV: E. XXXAJ. Žalovaný bol vyzvaný aj mimosúdne k náhrade
škody. Pôvodne od neho žalobca požadoval 700,- Eur, ktorá suma predstavovala predbežné vyčíslenie

za náhradné diely s tým, že žalobca bol ochotný si svojpomocne zrealizovať opravu vozidla. Žalovaný
nebol ochotný požadovanú sumu uhradiť, vozidlo bolo dané za účelom opravy do autorizovaného servisu
v G. a následne bola vyčíslená požadovaná suma, bola vystavená faktúra, ktorá faktúra bola doručená
žalovanému, ktorej úhrady sa žalobca od žalovaného domáhal. Žalovaný odmietol plnenie, z toho
dôvodu žalobca, keďže doposiaľ nedošlo k plneniu, trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobca
vo svojej výpovedi uviedol, že hneď po vzniku udalosti, keď sa skutok stal, žalobca prizval policajtov
na miesto a to npor. C. G. z dopravného inšpektorátu G. a ďalších dvoch policajtov menom H. T. a G.
I. z OO PZ E., ktorí na tvare miesta urobili prvotné úkony a vec riadne zdokumentovali. Boli to v tom
čase službukonajúci príslušníci policajného zboru. Žalovaný si na miesto, kde došlo k nehode prizval
svoju sestru, ktorá tiež býva v dome žalovaného. Žalovaný, v zmysle výpovede žalobcu si v tom čase
priznal vinu a bol ochotný zaplatiť aj blokovú pokutu. Blokovú pokutu za žalovaného zaplatila vtedy sestra
žalovaného, resp. ona mu dala finančné prostriedky a žalovaný podpísal potrebné doklady t. j. zápis o
dychovej skúške, doklad na prevzatie bloku a záznam o dopravnej nehode, ktorý je súčasťou spisu. Na
základe toho bola vec vybavená. Dychovej skúške sa podrobil aj vodič, u neho nebolo zistené požitie
alkoholu, ani iné porušenie vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, pretože žiadnu povinnosť ako vodič
neporušil. V súvislosti s podanou sťažnosťou žalovaného na príslušníkov PZ SR ODI v G. a prešetrení
sťažnosti Ministerstvom vnútra, sekciou kontroly a inšpekčnej služby poukázal žalobca na to, že bola
vytýkaná povinnosť policajtov, že nemali vec realizovať ako škodovú udalosť, ale ako dopravnú nehodu,
a to preto, že nebolo na tvare miesta vyplnené tlačivo pre poisťovňu. V zmysle zákona o povinnom
zmluvnom poistení č. 381/2001 Z. z., nebolo možné realizovať náhradu škody v zmysle uvedeného
zákona, keďže nehodu spôsobil chodec.

Žalobca vo svojej výpovedi zdôraznil, že v inkriminovaný večer viedol svoje osobné motorové vozidlo
po Ul. X. G. v E., v ktorom vozidle sa s ním viezol aj H. N. ako aj jeho manželka C., keď mu náhle
do jazdnej dráhy vbehol chodec, v dôsledku čoho strhol a stočil volant smerom do pravej strany, tým
vyšiel mimo vozovku, narazil do tují, v dôsledku nárazu došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla.
Po vystúpení z vozidla išli k chodcovi, ktorý bol na vozovke, zisťovali, či nie je zranený, či nepotrebuje
lekársku pomoc a zároveň mu žalobca prikázal zotrvať na mieste, pokiaľ sa nedostaví policajná hliadka.
Následne po príchode hliadky z obvodného oddelenia žalobca podal vysvetlenie o tom, čo sa stalo
a tiež aj chodec opísal situáciu a policajtom tvrdil, že mu vybehla na cestu mačka, chcel ju chytiť a
nevšimol si prichádzajúce vozidlo. Žalovaný si priznal vinu a bol ochotný zaplatiť aj blokovú pokutu,
ktorú za neho vyplatila jeho sestra. Na mieste samom žalovaný podpísal aj záznam o škodovej udalosti
ako aj blokovú pokutu a doklad o dychovej skúške. Na mieste nehody sa so žalovaným ako aj jeho
sestrou dohodli, že spoločne pôjdu do servisu a do poisťovne, ale keďže žalovaný nemal uzavretú s
poisťovňou žiadnu poistku, neprichádzala do úvahy náhrada škody zo strany poisťovne. Na druhý deň
už žalovaný nesúhlasil s tým, aby uhrádzal škodu, ktorá vznikla v dôsledku nehody. Žalobca naviac
uviedol, že vozovka v čase nehody bola zľadovatelá, on však jazdil primeranou rýchlosťou.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou a poprel pravdivosť výpovede žalobcu. V ten deň, keď došlo k nehode,
bol u svojho suseda a popíjali spolu víno. Keď od neho odchádzal, sused ho chcel ešte odprevadiť,
pretože spadol pri bránke susedovho domu, keďže bolo šmykľavo a pri zatváraní bránky spadol na
kolená. Sám sa postavil, odmietol, aby ho sused odprevádzal a povedal mu, že sa chytí plota a popri plote
pôjde domov. Vtedy, keď spadol pri bránke susedovho domu, si všimol už aj žalobcu, ktorý prešľapoval z
miesta na miesto, nevidel však žalobcove auto. Keď prišiel domov, k bránke svojho domu, vtedy žalobca
na neho zavolal, či by nemohol prísť k nemu. Keď prichádzal k žalobcovi, vtedy sa znovu pošmykol a
videl aj auto, ktoré prichádzalo veľmi pomaličky a ktoré išlo v protismere. Auto zašlo za kríky a zastavilo.
Potom, ako sa priblížil k žalobcovi, sa ho opýtal, čo potrebuje, na čo on mu povedal, že má počkať
na políciu. Nechápal, prečo žalobca volal políciu a prečo on mal čakať na policajtov. Následne prišli
policajti, žalobca sa s nimi rozprával, hoci vtedy nevedel posúdiť, či to boli policajti, nespomenul si, či
boli v uniforme, ani maják na policajnom aute si nevšimol. Medzi tým vyšla vonku aj jeho sestra aj mama
a následne prišla nehodovka a s nimi sa už potom rozprávala sestra. Zisťovali u neho požitie alkoholu,
vykonali dychovú skúšku a dali mu podpísať záznam o dychovej skúške. Žalovaný nemal vedomosť o
tom, že by podpisoval aj iné doklady. Podľa výpovede žalobcu mal zapríčiniť nehodu, pretože porušil
cestný zákon a spadol do cesty - na vozovku, čo však popieral. Pokiaľ žalobca uviedol, že naháňal
mačku, to sa nezakladá na pravde, pretože mal narazené koleno, bolo veľmi šmykľavo a keďže bol v
podnapitom stave a následne by sa rozbehol, bol by sa hneď poškmykol a spadol. Mačka ku nim prišla až
vtedy, keď vyšla von aj sestra s mamou. Cez cestu, ako to uviedol žalovaný, neprechádzal, odchádzal

od suseda, ktorý býva vedľa neho a išiel po chodníku, popri plote. Žiadny náraz nepočul, zbadal len
žalobcu, ktorý prešľapoval z miesta na miesto a pokiaľ došlo k nejakému nárazu, muselo k tomu dôjsť
podľa jeho názoru už skôr.

S výpovede svedkyne H. L. - sestry žalovaného - vyplýva, že v noci, dňa 15. 12. 2010 prišla za ňou
mama, ktorá ju zobudila s tým, aby vstala a išla vonku, pretože sa vonku niečo deje. Spolu s mamou,
s ktorou bývajú spoločne v jednom dome išli vonku a v rozpätí medzi ich a susedovým domom videli
pána N., nejakých dvoch chlapov a dvoch policajtov, ktorí stáli na ceste. Policajtov sa spýtala, čo sa
stalo, na čo jej stroho odvetili, že jej brat spôsobil dopravnú nehodu. Niekoľko minút na to došiel aj
dopravný policajt, ktorý sa začal rozprávať s pánom N.. Nepočula ich rozhovor, pretože stála ďalej od
nich. Potom sa ju dopravný policajt opýtal na brata, kto to je a tiež sa spýtal, čo sa stalo. Odvetila mu,
že nevie, ale policajti tvrdili, že jej brat spôsobil dopravnú nehodu. Dopravný policajt si žiadal od brata
občiansky preukaz a podrobil ho dychovej skúške a spísal nejaký záznam na základe výpovede pána N..
Medzi tým sa pýtala policajta, či niečo ešte treba, či môže ísť jej brat dnu, pretože ledva stál na nohách.
Policajt s tým súhlasil, s tým, že nejaký záznam ešte podpisovala za brata, v jeho mene, ktorý záznam
nečítala, policajt ju ešte vyzval k zaplateniu 50,- Eur a keď sa opýtala, za čo, bolo jej povedané, že ak
nezaplatí, „potom bude platiť viac“, preto sa rozhodla zaplatiť 50,- Eur, čo policajt zdokladoval blokovým
ústrižkom, ktorý ale nepodpisovala. Svedkyňa vo svojej výpovedi tiež uviedla, že ju zarazilo to, že keď
vyšla vonku a ešte tam nebola dopravná polícia, auto už bolo vyprostené, nebolo tam, kde nabúralo.
Keďže svedkyňa nevedela skutočnosti, čo sa stalo, dohodla sa s pánom N., že škodu budú riešiť cez
poisťovňu a to cez poistku na dom. Hneď na druhý deň pán N.L. prišiel za ňou, opísal si číslo poistky
a išiel do poisťovne zistiť, či mu škodu uhradia. Pán N. sa vrátil s tým, že musí byť poistené vnútro
domu, inak poistka neplatí, teda cez poistku sa to nedalo riešiť. Pán N., hovoril, že on auto potrebuje, že
auto treba čím skôr opraviť, preto sa svedkyňa rozhodla ísť s pánom N. do servisu, aby vedela rozsah
škody na vozidle, ako aj to, koľko to bude stáť. Medzitým žiadala od neho vysvetlenie, aby jej vysvetlil,
odkiaľ mu jej brat vošiel do cesty. Pán N. jej tvrdil, že jej brat - žalovaný - išiel od susedovho domu a
spadol na ceste. Pán N. jej tiež ukázal na fotografii miesto, kde nabúral. Ešte sa ho spýtala, prečo sa
vyhýnal do pravej strany, keď jej brat mu padal z pravej strany do cesty. Svedkyňa tiež uviedla, že v
deň, keď boli v servise im nevedeli určiť výšku škody, opravár sa vyjadril, že až keď rozoberie auto
bude vedieť určiť približnú výšku škodu. Asi po 10 dňoch prišiel ku nim domov pán N. s tým, aby mu
preplatili faktúru za opravu vozidla, že zaplatil približne okolo 600,- Eur bez DPH. Na to svedkyňa pána
N. vyzvala, aby počkali na rozhodnutie z polície. Pán N. jej však povedal, že z polície nič nepríde, a
preto si svedkyňa skutočnosti chcela overiť a s tým sa aj rozišli. Zároveň sa dohodli, že svedkyňa mu dá
vedieť do 2 dní, čo zistila. Keďže sa so žalobcom svedkyňa nekontaktovala, opätovne došiel žalobca za
ňou aj s manželkou, ktorá mimo toho, že ich pourážala, povedala, že keby ona nebola sedela v aute a
neskričala by, tak by brata zrazili, lebo sedel na ceste. Tiež sa im vyhrážala, že ich dajú na súd a vezmú
im aj dom. Svedkyňa poukázala na rozpory vo výpovediach žalobcu, ktorý uviedol, že jej brat padal
do cesty, kým jeho manželka uviedla, že jej brat sedel na ceste. Pritom manželka žalobcu na mieste
nehody nebola, usudzujúc z toho, že ju tam nevidela. Následne, keď prišiel za ňou žalobca s faktúrou
vyčíslenou na sumu okolo 1 020,- Eur, svedkyňa volala do servisu, že sa jej to zdá veľa, vtedy
jej vedúci servisu povedal, že auto sa ešte opravuje a preto jej nebolo zrejmé, ako mohla byť už faktúra
vystavená, keď ešte auto nebolo opravené. Faktúra údajne bola vyžiadaná pánom N., ktorý sa domáhal
vystavenia faktúry už pred ukončením opravy vozidla. Svedkyňa vo svojej výpovedi tiež uviedla, že jej
brat tvrdil, že on žalobcovi nič nespôsobil, a preto mu nič platiť nebude. Svedkyňa sa rozhodla podať
na Ministerstvo vnútra SR - sekciu kontroly a inšpekčnej služby sťažnosť, v ktorej sťažnosti poukázali
na postup šetrenia dopravnej nehody policajtmi. V dôsledku predmetného šetrenia sa zrušila bloková
pokuta a bolo im vrátených 50,- Eur.

Z výpovede svedka H. N. vyplýva, že niekedy v decembri 2010 v nočných hodinách sa viezol osobným
motorovým vozidlom so svojim priateľom W. N., kedy sedel vpredu vedľa vodiča a v E., smerom od SAD
po Ul. X. G. bola vozovka klzká. Náhle im do vozovky vbehol žalovaný, ktorého zbadal on, ako aj vodič, v
dôsledku čoho vodič odbočil vpravo a narazil do tují a do kameňov. Následne auto zostalo stáť na ceste,
nie v tujách, resp. auto vrazilo do tují, prešlo po kameňoch a zastavilo sa opäť na vozovke v smere jazdy.

Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie, keď znalcovi uložil určiť skutočnú škodu, ktorá vznikla
žalobcovi pri nehode a zároveň mu uložil posúdiť dôvodnosť fakturácie náhradných dielov, ktoré boli

vymenené pri oprave a tiež posúdiť, či fakturovaná suma za opravu vozidla zodpovedala skutočnej
škode, prípadne, či konanie vodiča, t. j. žalobcu bolo v súlade s pravidlami cestnej premávky na
pozemných komunikáciách, či z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností, keď pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať, mohol zabrániť spôsobenej škode s prihliadnutím
na primeranú rýchlosť a správnu reakciu vodiča a zároveň mu súd uložil vyjadriť sa aj k iným okolnostiam,
ktoré súviseli s vecou.

Znalec Ing. L. L. z odboru cestnej dopravy, nehody v cestnej doprave, odhadu hodnoty a technického
stavu vozidiel, v závere svojho znaleckého posudku pod číslom 68/2012, po vyhodnotení všetkých
získaných informácií, po podrobnom preštudovaní si spisového materiálu, oboznámení sa s pripojenými
listinnými dôkazmi, vrátane fotografií a to aj v elektronickej podobe, získaných od polície, vykonaní
ohliadky miesta, kde došlo k predmetnej škodovej udalosti uviedol, že rozsah opravy je možné určiť
len na základe vystavenej faktúry zo dňa 21. 12. 2010, č. 2010119. Fotodokumentácia vyhotovená
na mieste vzniku údajnej škodovej udalosti nepostačuje na objektívne posúdenie rozsahu poškodenia
a potreby vykonania opravy. Z predloženej fotodokumentácie znalec konštatoval, že poškodenie
pravého predného blatníka nekorešponduje s popísaným priebehom deja a nevzniklo pri popisovanom
priebehu škodovej udalosti. Rovnako poškodenie pravej časti predného nárazníka nevzniklo pri
popisovanom priebehu škodovej udalosti. Rovnako lakovanie kapoty sa podľa fotodokumentácie
javilo ako neodôvodnené, nakoľko na fotografii nebol viditeľný taký rozsah poškodenia, ktorý by si
vyžadoval lakovanie celej kapoty. Vyhodnotením vyhotovenej fotodokumentácie a podľa zistení priamo
na mieste údajnej škodovej udalosti znalec dospel k jednoznačnému záveru, že popisovaný priebeh
škodovej udalosti je z technického hľadiska vylúčený a udalosť sa nestala tak, ako ju posádka vozidla
popísala. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku, rovnako jednoznačne možno konštatovať, že pri
uvádzanom priebehu škodovej udalosti nedošlo k poškodeniu olejovej vane po náraze do kameňa
(betónu), v dôsledku čoho malo dôjsť k vytečeniu oleja z motora. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
k udalosti nedošlo tak, ako to popisoval vodič a posádka a tiež nedošlo k poškodeniu olejovej vane
popísaným spôsobom, preto znalec vyjadrenie žalobcu o opodstatnenosti použitia náhradných dielov
pri oprave a o správnosti fakturácie za vykonanú opravu považoval za nenáležité. V súvislosti s
priebehom škodovej udalosti znalec dospel k jednoznačnému záveru, že popisovaný priebeh škodovej
udalosti je z technického hľadiska vylúčený a udalosť sa nestala tak, ako ju posádka vozidla popísala
vrátane žalobcu. Priebeh škodovej udalosti popísaný posádkou vozidla je z technického hľadiska
nepravdepodobný a údajná škodová udalosť sa tak nestala.

Súd sa zároveň oboznámil aj s dôkaznou listinou - znaleckým posudkom B.. D. T. pod číslom 12/2012,
ktorý posudok dal vypracovať žalobca z vlastnej iniciatívy, na základe svojich dôkazov, ktorý posudok ako
dôkaznú listinu súd zároveň predložil znalcovi B.. L. L. za účelom odborného vyjadrenia, keďže žalobca
mal za to, že sú rozdiely medzi obidvoma posudkami a to napriek tomu, že žalobca nesúhlasil s tým, aby
sa k posudku, ktorý dal vypracovať z vlastnej iniciatívy, vyjadroval súdom ustanovený znalec. Znalec B..
L. L. po preštudovaní znaleckého posudku znalca B.. D. T. dospel k záveru, že znalecký posudok bol
vypracovaný korektne a rozdiely medzi obidvoma posudkami spočívajú hlavne v skutočnosti, že zatiaľ,
čo znalec B.. D. T. nemal za úlohu venovať sa prijateľnosti deklarovaného priebehu nehodového deja,
znalec B.. L. L. mal za úlohu vyjadriť sa okrem iného aj k iným okolnostiam, ktoré s vecou súviseli a keďže
technická prijateľnosť deklarovaného priebehu nehodového deja je podľa jeho názoru jednoznačne vec,
ktorá s vecou súvisí, vo svojom posudku tejto otázke venoval náležitú pozornosť. Rovnako ako B..
D. T., v znaleckom posudku konštatoval, že popisovaný priebeh udalostí tak, ako ho uviedla posádka
vozidla je z technického hľadiska prijateľný (na základe len žalobcom predložených dôkazov), ale
po podrobnom preskúmaní fotodokumentácie znalec B.. L. L. dospel k jednoznačnému záveru, že
posádkou a najmä vodičom deklarovaný pohyb vozidla, a to aj po úprave verzie s miestom „prvotného
zastavenia“ sa v uvedenom mieste neudial. Neznáma osoba v uvedenom mieste naaranžovala stopy,
ktoré mali deklarovanú verziu potvrdiť. Urobila to však s mnohými chybami, ktoré vylučujú deklarovaný
pohyb vozidla, namiesto toho, aby ho potvrdili. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť znalec považoval za
nedôvodné skúmať správnosť a rozsah vykonanej opravy, rovnako ako výpočet výšky škody.

Súd sa oboznámil s vystavenou faktúrou č. 2010119, vystavenou dodávateľom E. C., G., L. X, G.,
adresovanou W. N. na sumu 1 020,39 Eur, dodacím listom, ktorý je súčasťou faktúry, ako aj príjmovým
pokladničným dokladom.

Súd sa ďalej oboznámil s priestupkovým spisom OR PZ G., ODI, oddelenie výkonu služby pod číslom
OR PZ-MI-ODI1-P-DN-112/2011, ako aj celým obsahom priestupkového spisu, priestupkovým spisom
OR PZ G., ODI E. číslo OR PZ-MI-OD13-P- 92/2011, celým obsahom predmetného spisu, sťažnosťou
žalovaného, oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti, ktorá bola sčasti dôvodná a opodstatnená,
Rozhodnutím o odvolaní KR PZ L., KDI č. KRPZ-KE-KDI2-P-193-2011 zo dňa 28. 11. 2011, z ktorého
rozhodnutia vyplýva, že KDI KR PZ v L. rozhodnutie o priestupku, vydané ODI E., OR PZ G. pod
číslom ORPZ-MI-ODI3-P-92/2011 zo dňa 9. 9. 2011, podľa § 59 ods. 3/ Zákona o správnom konaní
č. 71/1969 zrušilo a vec sa vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu
orgánu. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia
o priestupku nepostupoval v zmysle § 3 ods. 1/ Zákona č. 71/1967 o správnom konaní a nesprávne
právne kvalifikoval priestupok zo spáchania ktorého bol obvinený C. G., t. j. žalovaný. Súd sa oboznámil
aj s rozhodnutím o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry v G. zo dňa 16. 6. 2011, ktorý navrhol
rozhodnutie o uložení blokovej pokuty zrušiť z dôvodu, že bolo porušené ustanovenie § 84 ods. 1/
Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a § 3 ods. 1/, § 46 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a
§ 66 ods. 6/ Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Rozhodnutím OR PZ v G., ODI G. číslo MI-ODI1-P-
DN-112/2011 zo dňa 11. 7. 2011 o proteste prokurátora bolo vyhovené protestu prokurátora a uložená
bloková pokuta vo výške 50,- Eur bola zrušená.

Súd sa ďalej oboznámil aj s Rozhodnutím o priestupku ODI E. OR PZ v G. č. ORPZ-MI-OD13-
P-92/2011 zo dňa 11. 1. 2012, ktorým rozhodnutím bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, podľa § 22 ods. 1/ písm. g/ Zákona č. 372/1990
o priestupkoch a bolo mu upustené od uloženia sankcie. Predmetné rozhodnutie, ako to vyplýva z
priestupkového spisu nebolo doručené žalovanému, keď zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva,
že po poučení žalovaný podpísal, že si nežiada doručiť písomné vyhotovenie rozhodnutia a zároveň
sa vzdal odvolania. Zo zápisnice z ústneho pojednávania predmetného priestupkového konania zo dňa
11. 1. 2012 vyplýva, že žalovaný vo svojej výpovedi totožne vypovedal, ako v pôvodnom priestupkovom
konaní, že „si nie je vedomý toho“, že zavinil dopravnú nehodu. „K dopravnej nehode bol len
privolaný pánom N., na vozovku nespadol, spadol len na chodníku“.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 120 ods. 1/ O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 135 ods. 1/, 2/ O. s. p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže
súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho
vychádza.

Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 420 ods.
1/ Občianskeho zákonníka dospel k tomu právnemu záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný a
opodstatnený. V danom prípade bolo nesporne preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje žalobca
nevznikla porušením právnej povinnosti žalovaného a ani nemohla vzniknúť tak, ako to popísal žalobca
v pôvodne podanej žalobe a to porušením právnej povinnosti žalovaným, keďže žalobca pôvodne

poukazoval na pôvodné rozhodnutie o priestupku, ktorým rozhodnutím bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, čomu predchádzalo ešte
aj uloženie blokovej pokuty, ktoré rozhodnutie bolo zrušené, rovnako aj bloková pokuta, ako je vyššie
uvedené. Zároveň znaleckým posudkom znalca B.. L. L. bolo nesporne preukázané, že ku škodovej
udalosti, ako to popisoval žalobca nemohlo dôjsť a udalosť sa tak nestala, ako ju posádka vozidla
popísala a keďže popísaný priebeh škodovej udalosti bol z technického hľadiska neprijateľný, nemohlo
dôjsť ani ku škode, ktorej sa žalobca domáhal. Tvrdenia žalobcu boli vyvrátené aj svedeckou výpoveďou
svedkyne H. L., ktorá aj keď nebola účastníčkou nehody, poukázala na podstatné skutočnosti súvisiace
s nehodou, keď vozidlo už v čase, keď prišla dopravná polícia nebolo na mieste, kde malo nabúrať,
žalobca sa údajne vyhol chodcovi, ktorý mal vbehnúť do cesty sprava tým, že stočil volant tiež doprava,
kedy mohol ohroziť chodca, žalobca predložil faktúru s vyčíslenou škodou v čase, keď vozidlo ešte
nebolo opravené a podobne.

Súd poukazuje aj na rozdielne výpovede a rozpory v tvrdeniach žalobcu, keď pôvodne žalobca v návrhu,
ako aj vo svojich výpovediach uvádzal, že potom, ako stočil volantom vozidla do pravej strany, vyšiel
mimo vozovku na kameň a narazil do stromov - tují (č. l. 2 spisu a č. l. 78 spisu), v priebehu konania
žalobca zase uviedol, že narazil na kameň, kríky boli poniže, za kameňom, prešiel popri tujách, ale
nezastavil sa v tujách (č. l. 123 spisu).

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd z dôvodov vyššie uvedených dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná a preto ju zamietol.

V neposlednom rade súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pred vyhlásením rozsudku keďže naďalej
zostala sporná výška škody, súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré navrhol vykonať žalovaný, ako to
vyplýva z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 20. 2. 2012 (č. l. 116, 117 spisu), ako aj z jeho výpovede (č. l.
290 spisu), ktorý zároveň navrhol vykonať znalecké dokazovanie aj za účelom určenia príčiny dopravnej
nehody. Z uvedeného dôvodu súd dňa 28. 7. 2012 vyhlásil rozhodnutie vo forme uznesenia, ktorým
nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom B.. L. L.. Nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu
žalobcu (jeho písomné vyjadrenie - č. l. 292 až 295 spisu), že súd vykonal dôkaz - nariadenie znaleckého
dokazovania - z vlastnej iniciatívy a konal v rozpore s ustanovením § 120 O. s. p. Naopak, súd vykonal
znalecké dokazovanie za účelom zistenia skutočnej škody, ktorá bola sporná, keď žalovaný výšku škody
namietal a ktorý zároveň okrem určenia výšky škody navrhol určiť znalcom aj príčinu dopravnej nehody,
keďže v zmysle jeho tvrdenia práve žalobca zapríčinil nehodu tým, že po zľadovatelej, neposypanej
vozovke išiel neprimeranou rýchlosťou.

Pokiaľ právny zástupca poukazuje vo svojom písomnom podaní na to, že v sporovom konaní už 18
rokov neplatí zásada materiálnej pravdy (č. l. 193 spisu), zrejme len nedopatrením na tlačive, ktorým
bolo nariadené znalecké dokazovanie sa nepreškrtlo „zistenie materiálnej pravdy“, čo však nemenilo na
skutočnosti, že znalecký posudok bol potrebný pre objektívne posúdenie veci. Pokiaľ žalobca vo veci
ako dôkaz predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom B.. D. T., predmetný posudok si svojvoľne
dal vypracovať znalcom, ktorého si sám zvolil a na základe dôkazov, ktoré sám znalcovi predložil a
to v čase, keď už mal k dispozícii aj znalecký posudok súdom ustanoveného znalca B.. L. L.. Nič
predsa nebránilo žalobcovi predložiť znalcovi, ktorého si sám zvolil na prípadné posúdenie aj znalecký
posudok B.. L. L. (ktorý už žalobca mal - doručený mu bol dňa 18. 10. 2012 a o vypracovanie posudku
znalca B.. D. T. požiadal dňa 14. 11. 2012), kedy sa znalec mohol oboznámiť so všetkými listinnými
dôkazmi, celkovou fotodokumentáciou, ktorú mal k dispozícii znalec B.. L. L. a zrejme by nedošlo k
rozdielnym posudkom a rozdielnym záverom, pretože znalci by vychádzali z totožných dôkazných listín.
S poukazom na skutočnosť, že žalobca zdôrazňoval rozdielnosti v znaleckých posudkoch, súd predložil
listinný dôkaz t. j. znalecký posudok B.. D. T. znalcovi B.. L. L.Š. za účelom odborného vyjadrenia
a to napriek tomu, že žalobca s tým nesúhlasil, neuviedol však dôvod, z akého dôvodu nesúhlasí s
vyjadrením súdom ustanoveného znalca k posudku B.. D. T., prípadne k záverom jeho posudku, naopak,
bránil sa tomu, aby sa k posudku B.. D. T. vyjadril súdom ustanovený znalec. Pokiaľ by zo strany
účastníkov bol daný návrh na prípadné kontrolné znalecké dokazovanie, súd by nariadil aj kontrolné
znalecké dokazovanie, účastníci však nenavrhli takýto dôkaz a preto súd vo veci nevykonal ďalšie
kontrolné znalecké dokazovanie a to aj z dôvodu hospodárnosti konania, keď už doposiaľ vzniknuté

trovy navyšujú žalovanú istinu a naviac, nejedná sa tu o dva rozdielne znalecké posudky, na základe
rovnakých dôkazov, ale o dva rozdielne posudky, ktoré boli vypracované dvomi znalcami, na základe
rozdielnych dôkazných listín - súdom ustanoveným znalcom B.. L. L., ktorý mal k dispozícii celkovú
spisovú dokumentáciu so všetkými dôkaznými listinami a fotodokumentáciou, na rozdiel od znalca B..
D. T., ktorý bol požiadaný o vypracovanie posudku len žalobcom na základe ním predložených dôkazov,
ktorými disponoval.

S poukazom na ustanovenie § 132 O. s. p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená
domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak
(§ 133 O. s. p.). Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti
považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil
pri hodnotení dôkazov, ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku,
akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania, výsluchu účastníkov, svedkov, pripojených listinných dôkazov a s poukazom na vyššie
citované ustanovenie § 132 O. s. p. a zároveň § 420 OZ, súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a nie je opodstatnená, hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že k údajnej škodovej udalosti
nemohlo dôjsť tak, ako to bolo popísané žalobcom, keď jeho tvrdenie bolo vyvrátené hlavne znaleckým
posudkom znalca B.. L. L.. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska
ich hodnovernosti a pravdivosti, kedy súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle,
ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však
vychádza zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Súd tieto skutočnosti rešpektuje, pritom nie je viazaný
žiadnym poradím významu preukázanej sily jednotlivých dôkazov. Súd hodnotí aj dôkaz znalcom ako
každý iný dôkaz, pritom skúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a
či z hľadiska myslenia je presvedčivý. V predmetnom konaní aj keď mal súd k dispozícii znalecký
posudok B.. D. T. s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, tento hodnotí ako iný listinný dôkaz, nie ako
znalecký posudok súdom nariadený, keďže súd ho nenariadil a pokiaľ závery tohto posudku sú odlišné
od záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom, ktorého súd ustanovil, súd má za to,
že rozdielny záver vychádza z toho, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe rozdielnych
neúplných dôkazných listín, keďže znalec nemal k dispozícii všetky dôkazy a preto sa nejedná o dva
rozdielne znalecké posudky o tej istej otázke a nie je preto dôvod na odstránenie rozporov záverov
znaleckých posudkov, skúmať iným znalcom, prípadne vedeckým ústavom, prípadne inou inštitúciou.

Naviac, v predmetnom konaní nebolo preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania tak,
ako ho popísal žalobca, resp. ako bol uznaný vinným na základe rozhodnutia o priestupku zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1/ písm. g/ Zákona č.
372/1990 Z. z., keďže súd má za to, že pôvodné priestupkové konania vrátane blokovej pokuty boli
zmätočné, nezákonné, následne zrušené a pokiaľ sa jedná o posledné rozhodnutie o priestupku č. ORPZ
MI-ODI3-92/2011 zo dňa 11. 1. 2012, predmetným rozhodnutím bol síce žalovaný uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1/ písm. g/ Zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení noviel, upustilo sa mu však od uloženia sankcie a predmetné
rozhodnutie mu nebolo ani doručené. Z jeho výpovede na pojednávaní (č. l. 123 spisu) vyplýva, že proti
rozhodnutiu o priestupku odvolanie nepodal, pretože mu vyšetrovateľ vysvetlil, že kým mu vina nie je
preukázaná, sa považuje za nevinného a pokiaľ bol rozhodnutím o priestupku uznaný vinným, (ktoré
rozhodnutie mu doručené nebolo), bol uvedený do omylu.

V súvislosti s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, v jeho písomnom vyjadrení (č. l. 331 spisu), že súdom
ustanovený znalec bol usvedčený z klamstva a že sa dostal do rozporov v závere svojho znaleckého
posudku, súd má za to, že takéto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu je nepravdivé, naopak, súd je
toho názoru, že ustanovený znalec B.. L. L. podal presvedčivý znalecký posudok, odstránil rozpory a
preto nie je na mieste osočovanie znalca zo strany právneho zástupcu žalobcu a jeho tvrdenie, že znalec
bol usvedčený z klamstva, je zrejme len preto, že vyvrátil tvrdenia žalobcu. Znalec predsa nemá dôvod
ohroziť si svoje postavenie znalca pre prípadne nezákonný, nestranný znalecký posudok a naviac sa
jedná o korektného znalca s dlhoročnou praxou, ktorý doposiaľ riadne a včas vyhotovoval znalecké
posudky a nemal predsa dôvod, aby práve v tejto veci konal inak. Súd tiež poukazuje v súvislosti s

ustanovením § 120 ods. 1/ O. s. p., kedy účastníci označujú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
súd rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, prípadne môže vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. V danom prípade súd dôkaz -
znalecký posudok nariadil na základe návrhu žalovaného, ktorý opakovane takýto dôkaz navrhol vykonať
a preto sa v danom prípade nejedná o svojvoľné vykonanie dôkazu súdom, hoci predmetné ustanovenie
§ 120 ods. 1/ O. s. p. umožňuje súdu vykonať prípadne aj iné dôkazy ako je vyššie uvedené, pokiaľ by
to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V súvislosti s ustanovením § 135 ods. 1/, 2/ O. s. p., keď je súd okrem iného viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých
patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným
orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí, vynesenom
v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Súd je v občianskom súdnom konaní
výslovne viazaný odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní. Pokiaľ je v odsudzujúcom
trestnom rozsudku uvedená výška škody ako kvalifikačný moment (škoda veľkého rozsahu, škoda je
nepatrná resp. značná škoda a pod.), aj keď je vo výroku rozsudku škoda presne vyčíslená, súdy v
občianskom súdnom konaní nie sú touto výškou škody viazané. Súd nie je viazaný tým, ak by proti
žalovanému bolo aj zastavené trestné stíhanie a práve tak nie je viazaný tým, aká bola poškodenému
priznaná náhrada škody v adhéznom konaní, ak poškodený tvrdí, že utrpel škodu vyššiu. Otázkou
opodstatnenosti tohto vyššieho nároku sa súd zaoberá práve tak aj v prípade, ak bol poškodený v tejto
časti svojho nároku odkázaný na občianske súdne konanie, ako aj v prípade, ak poškodený v adhéznom
konaní uplatnil iba nižší nárok. Súd je viazaný len výrokom trestného rozsudku a nie odôvodnením
trestného rozsudku, ak je náhrada škody prejednávaná neskôr v občianskom súdnom konaní. Z výroku
o vine súd vychádza ako z celku a berie do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie
znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti v priestupkovom konaní, hlavne pre zmätočnosť rozhodnutí príslušných orgánov,
ktoré rozhodovali v priestupkovom konaní, súd v zmysle odseku 2/ citovaného ustanovenia otázku, o
ktorej mal rozhodnúť iný orgán, posúdil sám, čo je v súlade s citovaným ustanovením a nevychádzal z
rozhodnutia, ktoré pre súd nebolo presvedčivé. Naopak, v tomto konaní hlavne znaleckým posudkom a
ďalšími dôkazmi boli preukázané iné skutočnosti, než z akých vychádzal správny orgán, ktorý rozhodoval
o priestupku a ktorý pri rozhodovaní o priestupku vychádzal len z tvrdení účastníkov nehody, ktoré boli
naviac rozporné, dokonca aj zápisnica z ústneho pojednávania v priestupkovom konaní (č. l. 96 spisu)
opisuje obvinenú nie obvineného ako dôchodkyňu so zlým zdravotným stavom, jej majetkové pomery a
podobne. V danom prípade rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú nepresvedčivé, zmätočné, nemôžu
byť pre súd záväzné.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď
žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s .p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.