Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4C/172/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225339
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Macúchová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:1111225339.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľov:

1/ U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja
zastúpení Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou so sídlom v Starej Turej, Družstevná 2 proti odporcom:
1/ Finance4you, a.s., IČO 43906915, so sídlom v Bratislave, Pod Rovnicami 42, zastúpenému JUDr.
Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, 2/ LICITOR group, a.s., IČO
36421561, so sídlom v Žiline, Tajovského 5, zastúpenému JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou so
sídlom v Žiline, Tajovského 5, 3/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z.. Q.. I. XXXX/XX, o určenie
neplatnosti právnych úkonov a dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že dražba nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia
C., vykonaná dňa XX.XX.XXXX odporcom 2/, je neplatná.

II. U r č u j e sa, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľmi
a odporcom 1/, je neplatná.

III. U r č u j e sa, že záložná zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľmi a odporcom 1/,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia C., je
neplatná.

IV. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným dňa 04.08.2011 domáhali voči odporcovi 1/ určenia neplatnosti
zmluvy o úvere uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnili tým, že na základe tejto zmluvy

im odporca 1/ mal poskytnúť úver vo výške 7.000,- eur so splatnosťou 36 mesiacov. Odporca 1/
si jednostranne započítal poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 560,- eur, ako aj prvú splátku
vo výške 363,- eur a teda v skutočnosti im vyplatil 6.077,- eur. Ďalej uviedli, že ako laici nevedeli
posúdiť, či bude úver pre nich prijateľný a výhodný. Z formuláru o zmluvných podmienkach, ktorý
jediný majú k dispozícii, vyplýva, že celková suma, ktorú majú splatiť, predstavuje 13.650,- eur pri
ročnej úrokovej sadzbe 20 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 73,5 %, priemernej hodnote RPMN
pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru 13,76 % a poplatok za uzavretie zmluvy je 560,- eur.

Ďalej z formuláru pre nich vyplývajú sankcie, a to zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta 0,2 %
z istiny za každý deň omeškania, čo predstavuje 73 % ročne, v prípade omeškania presahujúceho
1 mesiac zmluvná pokuta 700,- eur. Neplatnosti úverovej zmluvy sa domáhali z toho dôvodu, že
obsahuje pre nich ako spotrebiteľov neprijateľné podmienky spočívajúce v neprimeranosti úrokovejmiery, v sankciách za omeškanie, je v rozpore s dobrými mravmi, postihuje ich v prípade omeškania
dvoma spôsobmi, a to úrokmi z omeškania a zmluvnými pokutami. Ďalej uviedli, že na zabezpečenie
pohľadávky odporcu 1/ vrátane zmluvných pokút bola uzavretá záložná zmluva, ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov zapísané na liste vlastníctva č. XXX
katastrálneho územia C., a to rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. č XXX, parcela č. XXX/X
zpl. a nádvoria o výmere 165 m2, parc.č. XXX/X zpl. a nádvoria o výmere 29 m2, parc. č. XXX/X
zpl. a nádvoria o výmere 68 m2, parc. č. XXX zpl. a nádvoria o výmere 151 m2, parc. č. XXX/X zpl.
a nádvoria výmere 380 m2 a parc. č. XXX zpl. a nádvoria o výmere 378 m2. Z obsahu záložnej

zmluvy vplýva, že ak pohľadávka zo zmluvy o úvere nebude splatená riadne a včas, je veriteľ oprávnený
sa uspokojiť z výťažku z predaja zálohu, a to buď predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe
alebo v exekučnom konaní alebo priamym predajom tretej osobe za cenu stanovenú súdnym znalcom.
Navrhovatelia ďalej uviedli, že do júla 2010 splatili z úveru 4.627,- eur, ďalej ho v dôsledku nepriaznivej
finančnej situácie neboli schopní splácať. V auguste 2010 bol doručený list, v ktorom im bolo oznámené
začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a listom z 29.09.2010 bola vyčíslená dlžná

suma na 11.766,11 eura. Následne ich navštívil znalec X.. N., ktorý ohodnotil nehnuteľnosti sumou
17.200,- eur, teda ani nie polovicou hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom z roku 2008.
Znalecký posudok vôbec nevideli. Odporca 3/ vydražil nehnuteľnosti za najnižšie podanie 12.900,- eur
v druhom kole dražby, ktoré sa konalo XX.XX.XXXX v sídle odporcu 2/, ktorý dražbu vykonával, prvé
kolo dražby bolo neúspešné. Neskôr sa dozvedeli, že vydražiteľ od začiatku spolupracoval s odporcom

1/. Uviedli, že nehnuteľnosti kúpili v roku 2006 za 500.000,- Sk, v kúpnej zmluve je však uvedená
cena 250.000,- Sk. Po kúpe vykonali rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu, prestavbu vnútorných
priestorov. V roku 2008 si mienili v banke vziať úver na pokračovanie v rekonštrukcii a vtedy si dali
vypracovaťznaleckýposudoknahodnotunehnuteľností.Cenabolastanovenásumou36.513,31eura.V
dražbe boli nehnuteľnosti predané za smiešnu cenu. Úver si nakoniec vzali od odporcu 1/ a až odstupom

času zistili, že zmluva obsahuje pre nich ako spotrebiteľov neprijateľné podmienky. Ďalej uviedli, že po
dražbe sa dostali do bezvýchodiskovej situácie, pretože dostali výzvu, aby predmet dražby odovzdali.
Nemajú sa kam odsťahovať, v dome bývajú siedmi. Tiež vyslovili podozrenie, že zástupca dražobnej
spoločnosti a odporca 3/ sa poznali, vždy si tykali a odporca 3/ síce vydražil nehnuteľnosti ako fyzická
osoba, ale pravdepodobne so svojím otcom vlastnia realitnú kanceláriu W. I..W..V.. I. a nehnuteľnosti

budú predmetom ďalšieho predaja za vyššiu cenu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv
a dobrovoľnej dražby odôvodnili hrozbou vysťahovania z nehnuteľností.

Odporca 1/ navrhol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že na vlastnú žiadosť
navrhovateľov na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX týmto poskytol
úver vo výške 7.000,- eur za dohodnutý úrok a odplatu vo výške 1.890,- eur a navrhovatelia sa mu

zaviazali zaplatiť sumu 13.650,- eur vrátane poplatku za uzatvorenie zmluvy vo výške 560,- eur v 36-tich
pravidelných mesačných splátkach, prvých 35 splátok vo výške 363,- eur a 36. splátku vo výške 385,-
eur, a to vždy k 25. dňu každého kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom jún 2009. Navrhovatelia
boli oboznámení s podmienkami, za ktorých je odporca 1/ ochotný ísť do podnikateľského rizika a
poskytnúť úver v nebankovom sektore, o čom svedčí aj formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorý spĺňa zákonné náležitosti a ktorý navrhovatelia prevzali dňa 14.05.2009, čo
potvrdili svojím podpisom, pričom podmienky obsiahnuté vo formulári plne korešpondujú s podmienkami
dohodnutýmivzmluveoúvere.NáslednedňaXX.XX.XXXXbolabeznámietoknavrhovateľovpodpísaná
dokumentácia k predmetnému úveru vrátane zmluvy o úvere, v ktorej sa v článku I. uvádza, že zmluvné
strany sa dohodli na zápočte poplatku a prvej splátky a úver bude vyplatený ponížený o tieto sumy v

prospech navrhovateľov s ohľadom na termín splatnosti poplatku a prvej splátky. Nešlo o jednostranný
úkon odporcu 1/, ale zápočet bol vykonaný po dohode zmluvných strán. Každému z navrhovateľov
bol odovzdaný jeden rovnopis predmetnej zmluvy, čo potvrdili svojím podpisom. Taktiež v článku VIII.
zmluvy o úvere je uvedené, že bola vyhotovená v štyroch rovnopisoch, z ktorých každý účastník obdrží
po jednom vyhotovení a jedno vyhotovenie tvorí prílohu na vklad záložného práva. Uviedol, že mu nie

je známe akým spôsobom navrhovatelia ďalej disponovali so samotnou zmluvou, resp. je možné, že
tvrdenie navrhovateľov o tom, že nedisponujú zmluvou o úvere je účelové. Navrhovatelia sa kedykoľvek
mohli obrátiť na neho s požiadavkou o vyhotovenie kópie zmluvy. Uviedol, že poskytnutý úver podlieha
režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 3 ods. 10 ustanovuje, že
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú Nariadením vlády

SR č. 238/2008. Priemerná RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru bola v čase uzatvorenia
zmluvy 13,76 % a vážený priemer priemerných hodnôt bol 19,44 %, dvojnásobok priemernej RPMNbol 27,52 % a štvornásobok váženého priemeru bol 77,76 %. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru bola vo výške 1.890,- eur, čo tvorí 24 % z istiny, a tak odplata neprevýšila výšku ustanovenú
nariadením vlády. Odporca 1/ tiež poukázal tiež na to, že ročný úrok vo výške 20 % nepovažuje

za neprimeraný v nebankovom sektore, keďže poskytovanie úverov v nebankovom sektore je značne
rizikovejšie a úrokové sadzby bánk pri poskytovaní spotrebiteľských úverov bez uvedenia účelu sa
pohybujú v rozmedzí 12 % -18 %. Pokiaľ ide o odplatu za poskytnutie úveru, táto nebola uvedená vo
formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže tento kogentne upravuje
vyhláška Ministerstva financií SR z 13.12.2007, ktorou sa ustanovuje vzor formulára, ktorý nie je možné

meniť, avšak formulár obsahoval celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré
v zmluve o úvere už neboli žiadnym spôsobom navyšované. K záložnej zmluve uviedol, že v návrhu na
vklad účastníci žiadali správu katastra o urýchlené konanie a je plne v kompetencii príslušnej správy
katastra, v ktorý deň v rámci 15-dňovej lehoty vklad povolí a odmietol prepojenie na správu katastra.
K cene nehnuteľností tvoriacich predmet záložného práva uviedol, že za vypracovanie znaleckého
posudku zodpovedá znalec a za priebeh dobrovoľnej dražby dražobník. Tvrdenie navrhovateľov, že

nehnuteľnostikúpilizakúpnucenu500.000,-Skavkúpnejzmluvejeuvedenásuma250.000,-Skoznačil
za účelové, resp. za obchádzanie daňovej povinnosti, čo svedčí o morálnom profile navrhovateľov.
Odmietol tvrdenie navrhovateľov, že spolupracoval s odporcom 3/, tento u neho nikdy nepracoval ani
ako zamestnanec, ani s ním nikdy nebola uzatvorená zmluva o akejkoľvek spolupráci. Pri určovaní výšky
zmluvnej pokuty poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 a rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 438/2005 a uviedol, že zmluvná pokuta dohodnutá zmluvnými
stranami v zmluve o úvere je vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý deň omeškania, čiže
ešte pod dolnou hranicou definovanou v citovanom judikáte. Poukázal na to, že navrhovatelia mali
pred podpisom zmluvy o úvere dostatok času, aby sa oboznámili s podmienkami, za ktorých im bol
ochotný poskytnúť finančné prostriedky a v prípade, že nesúhlasili s podmienkami, nemuseli uzavrieť

zmluvu o úvere. Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľov, aby zmluva o úvere bola vyhlásená za neplatnú,
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008 zo dňa 10.12.2008 a podotkol, že
žiadny právny predpis nebráni súdu moderovať výšky zmluvných pokút, je oprávnený vyvážiť zmluvné
neprimeranosti v súlade so zásadou ekvity. V súvislosti s ochranou spotrebiteľa poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo/1201/2009.

Odporca 2/ s podaným návrhom na určenie neplatnosti dražby nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť
z dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali žiadne porušenie konkrétneho ustanovenia zákona o
dobrovoľných dražbách. Poukázal na to, že za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky nezodpovedá
dražobník, ale záložný veriteľ, teda odporca 1/. Z tohto dôvodu sa vyjadroval len k tej časti návrhu, v
ktorom navrhovatelia napádajú platnosť dobrovoľnej dražby. Uviedol, že pokiaľ navrhovatelia v súčasnej

dobe namietajú cenu predmetu dražby určenú znaleckým posudkom X.. N., počas prípravy dražby
znalcom cenu nenamietali, hoci mali na to dostatok času. Ich námietky v tomto smere označil za účelové.
Zdôraznil, že ohodnotenie predmetu dražby znalcom nemá vplyv na cenu dosiahnutú vydražením,
pretože táto sa stanovuje na základe ponuky a dopytu v danom mieste a čase. Cena dosiahnutá
vydražením bola určená objektívne, na základe dopytu a ponuky na realitnom trhu. V súdnom konaní

nie je možné preskúmavať znalecký posudok vyhotovený pre účely dražby a ak sa navrhovatelia
domnievajú,žeznalecporušilsvojepovinnosti,majúprávouplatniťsivočinemunároknanáhraduškody.
Tiež poukázal na to, že cena nehnuteľností predávaných na dražbe je nižšia, ako ceny nehnuteľností
predávaných na realitnom trhu, pretože sa predpokladajú problémy s vypratávaním nehnuteľnosti, ako aj
možnosť napadnúť platnosť dražby. Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na to, že cena nehnuteľností podľa

znaleckého posudku z roku 2008, ktorým disponujú, bola vyššia, treba brať do úvahy obdobie, v ktorom
bol vypracovaný, ako aj účel, na ktorý bol vypracovaný. Zdôraznil, že nič nebránilo navrhovateľom, aby
vlastnou aktivitou našli kupujúceho za výhodnejšiu cenu. Za cenu, ktorú oni uvádzali, ale ani za cenu
určenú znalcom, sa predaj nikdy nemohol zrealizovať, o čom svedčí aj neúspešné prvé kolo dražby.
Záverom uviedol, že dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby je len také porušenie zákona, ktoré

ukracuje osobu domáhajúcu sa neplatnosti na jej právach. Žiadna z tvrdených skutočností neukracuje
navrhovateľov na ich právach a ich tvrdenia majú len povahu účelovej obrany, ktorej cieľom je oddialiť
uspokojenie pohľadávok záložného veriteľa.

Odporca 3/ tiež s návrhom v časti, ktorá sa ho dotýka, nesúhlasil. Uviedol, že o dražbe nehnuteľností
sa dozvedel z inzerátu zverejneného na internetovej stránke odporcu 2/. Prejavil záujem o

ohliadku nehnuteľností, pretože ich chcel získať na svoje bývanie. Poprel tvrdenie navrhovateľov,že spolupracoval s odporcom 1/, nikdy sa s ním nekontaktoval, ani s ním nespolupracoval. Dňa
XX.XX.XXXXX sa zúčastnil prvej ohliadky nehnuteľností a po preskúmaní stavu a nutnosti ďalších
investícií, usúdil, že stanovená cena 17.200,- eur jeho finančnej situácii nevyhovuje. K tvrdeniu

navrhovateľov,žeichnútisazdomuvysťahovaťuviedol,ževyužilnauplatneniesvojhoprávavydražiteľa
len úradné prostriedky, a to zaslanie výziev, podanie trestných oznámení, podanie žaloby na vypratanie
nehnuteľností. Ďalej uviedol, že po zapísaní jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností zrušil
pôvodným vlastníkom trvalý pobyt v predmetnom dome a zo záznamu ohlasovne pobytu v obci C. zistil,
že v dome bolo prihlásených 5 osôb, a nie 7, ako tvrdili navrhovatelia. Poprel tvrdenie navrhovateľov,

že nehnuteľnosti budú predané prostredníctvom realitnej kancelárie, ako aj to, že W. H. je jeho otcom.
Nehnuteľnosti kúpil pre svoju potrebu, pretože sa plánuje osamostatniť a založiť si vlastnú rodinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky 1/, odporcu 3/, svedkov K.. T. Š., I. Č.,
oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, formuláru
o zmluvných podmienkach, zápočtu k zmluve o úvere, záložnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX,
oznámenia o začatí výkonu záložného práva z XX.XX.XXXX, vyčíslenia úveru z XX.XX.XXXX, zápisnice

o priebehu dobrovoľnej dražby, notárskej zápisnice z XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX,
znaleckého posudku X.. S. U. XX.XX.XXXX, výzvy na odovzdanie predmetu dražby z XX.XX.XXXX,
výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. C., záznamu ohlasovne pobytu C. z XX.XX.XXXX príjmového
dokladu z XX.XX.XXXX, znaleckého posudku X.. Š.T. N. Č.. XX/XXXX, obsahu dražobného spisu č.
XXXXXX a spisu Správy katastra K. č. C. XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Odporca 1/ je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, ktorá má v predmete svojej
činnosti okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom,
navrhovatelia sú fyzické osoby, nepodnikatelia. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi odporcom 1/ ako veriteľom
a navrhovateľom 1/ ako dlžníkom a navrhovateľom 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená v zmysle § 497
a nasl. Obchodného zákonníka zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa odporca 1/

zaviazal poskytnúť navrhovateľom bezúčelový úver vo výške 7.000,- eur bezhotovostným prevodom
najneskôr do dvoch pracovných dní po podaní návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktoré zaisťujú predmetný úver, do katastra nehnuteľností. Zmluvné strany sa dohodli, že za poskytnutie
úveru zaplatia navrhovatelia poplatok vo výške 560,- eur, vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uvedený ako poplatok spojený s uzatvorením úverovej zmluvy a správou

úverového účtu navrhovateľov, ktorý je splatný ku dňu vyplatenia úveru, pričom k tomuto dňu je splatná
aj prvá splátka úveru. Vzhľadom na termín splatnosti poplatku a prvej splátky sa zmluvné strany dohodli,
že pohľadávka navrhovateľov voči odporcovi 1/ na vyplatení úveru bude započítaná s pohľadávkou
odporcu 1/ voči navrhovateľom na zaplatenie poplatku a prvej splátky tak, že odporca 1/ vyplatí
navrhovateľom dohodnutú výšku úveru zníženú o poplatok a prvú splátku. Navrhovatelia sa zaviazali

za poskytnutie úveru zaplatiť odporcovi 1/ úrok vo výške 20 % z istiny ročne a celkovú odplatu vo
výške 1.890,- eur, ktoré sú spolu s istinou splatné mesačne, pričom mesačná splátka zahŕňa splátku
istiny, úroku a odplaty. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 73,50 %, priemerná
ročná percentuálna miera nákladov vo výške 13,76 %. Navrhovatelia sa zaviazali uhradiť odporcovi 1/
celkom sumu vo výške 13.650,- eur, z toho poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 560,- eur a sumu

vo výške 13.090,- eur v 35 pravidelných mesačných splátkach vo výške 363,- eur a 36. splátku vo
výške 385,- eur s tým, že prvá splátka bude splatná ku dňu vyplatenia úveru, t.j. dňa 19.05.2009 a
každá ďalšia vždy k 25. dňu každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom jún
2009 až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jednej
splátky v plnej výške a najneskôr do troch mesiacov odo dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v

splátkovom kalendári. Zmluvné strany sa dohodli, že neuhradenie jednej splátky v plnej výške, alebo
v termíne, má za následok zosplatnenie úveru, čím sa stáva splatný celý dlh, vrátane príslušenstva,
odplaty, zmluvných pokút a paušálnej náhrady nákladov vynaložených na vymáhanie pohľadávky. Pre
prípad omeškania navrhovateľov so splácaním dlhu bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z
pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania, zároveň jednorazová zmluvná pokuta vo výške

700,- eur splatná, ak omeškanie presiahne jeden mesiac, taktiež sa navrhovatelia zaviazali uhradiť
paušálnu náhradu nákladov vynaložených odporcom 1/ v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo
výške 664,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol zaistený
záložným právom ku konkrétnym nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov,
pričom pre prípad zaťaženia predmetných nehnuteľností akoukoľvek ťarchou, a to ešte pred zápisom

záložného práva zaisťujúceho pohľadávku z úveru do katastra nehnuteľností mal odporca 1/ právonavrhovateľom účtovať zmluvnú pokutu vo výške 664,- eur. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou,
predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu, zriadeného pri

Rozhodcovská spoločnosť, a. s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava. Zároveň sa
dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm.
h) zákona č. 244/2002 Z. Z. o rozhodcovskom konaní, s tým, že nie je dotknuté právo navrhovateľov
sa obrátiť s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd a táto skutočnosť sa považuje za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo neplatí v prípade, ak pred podaním na príslušnom

všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto doložkou založená
právomoc rozhodcovského súdu. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár, formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Na základe záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.05.2009 podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka
bola pohľadávka odporcu 1/ s príslušenstvom a zmluvnými pokutami vyplývajúca zo zmluvy o úvere
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov,

a to rodinnému domu, súp. č. XXX, na pozemku CKN parc. č. XXX, zapísanému na LV č. XXX pre
katastrálne územie C., pozemkom CKN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165
m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 68 m2, parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 151 m2, parc. č.
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 380 m2, parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 378 m2, zapísaných na LV XXX pre katastrálne územie C.. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že
všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe záložnej zmluvy alebo súvisiacich
s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu,
zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a. s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5,
Bratislava a zároveň sa dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu

na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. Z. o rozhodcovskom konaní. Na základe zápočtu k
zmluve o úvere zo dňa 19.05.2009 odporca 1/ započítal svoju pohľadávku na zaplatenie poplatku za
uzatvorenie zmluvy vo výške 560,- eur a zaplatenie prvej splátky vo výške 363,- eur voči pohľadávke
navrhovateľov na vyplatení úveru vo výške 7.000,- eur a vyplatil navrhovateľom sumu vo výške 6.077,-
eur.

Z výsluchu svedkyne I. Č., zamestnankyne odporcu 1/, bolo zistené, že odporca 1/ disponoval jedným
formulárom zmluvy o úvere, v ktorom bola individuálne dojednaná výška úveru, od výšky úveru závisiaca
výška úrokovej sadzby a RPMN. Odporca 1/ zabezpečoval vždy záväzok z úverovej zmluvy záložnou
zmluvou, a to bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru.

Zo znaleckého posudku X.. O. S., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností,

zo dňa 26.08.2008, ktorý si dali vypracovať navrhovatelia, bolo zistené, že všeobecná hodnota
predmetných nehnuteľností k uvedenému dátumu je 36.513,31 eur.

Z výpovede navrhovateľky 1/ vyplýva, že do júla 2010 poskytnutý úver splácala, následne v dôsledku
nepriaznivej finančnej situácie ho prestala splácať. Splatila celkovo sumu vo výške 4.627,- eur. Odporca
1/ navrhovateľom listom zo dňa 20.08.2010 v zmysle § 151 l Občianskeho zákonníka oznámil, že

pristupuje k výkonu záložného práva, ktorý sa uskutoční formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve zapísaných v liste vlastníctva č. XXX k.ú. C.. Listom zo dňa 29.09.2010
im oznámil, že dlžná suma ku dňu 20.10.2010 predstavuje 11.766,11 eura a poskytol im možnosť zaplatiť
ju do 20.10.2010.

Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril podľa § 16 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení

zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o dobrovoľných dražbách) odporca 1/ ako navrhovateľ dražby (záložný veriteľ) s odporcom 2/ ako
dražobníkom zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby. Jej súčasťou bolo aj vyhlásenie odporcu 1/, že
má voči dlžníkom (navrhovateľom) pohľadávku vo výške 12.466,89 eura s príslušenstvom zabezpečenú
záložným právom, ktorá je pravá a že nehnuteľnosti je možné dražiť (§7 ods. 2, § 16 ods. 2 zákona o

dobrovoľných dražbách).Z výpovede navrhovateľky 1/, ale aj vyjadrení odporcu 2/ a z obsahu dražobného spisu vyplýva, že
dražba sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hodine v salóniku H. N. na U. C., v R. K. R. C..
Všeobecná hodnota nehnuteľností bola predtým určená v znaleckom posudku znalca X.. Š. N. sumou

17.200,- eur (§12 zákona o dobrovoľných dražbách). Do začiatku konania dražby nebola zložená žiadna
dražobná zábezpeka, nikto neurobil najnižšie podanie, a tak bolo toto prvé kolo dražby neúspešné.
Opakovaná dražba sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hodine v sídle odporcu 2/ v Žiline. Zmluvu
o vykonaní opakovanej dražby uzavreli odporcovia 1/, 2/ dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu dražobného
spisu, ale aj výpovede svedka K.. Š. vyplýva, že dražobnú zábezpeku pred začatím dražby zložil jeden

záujemca, a to odporca 3/, ktorý aj nehnuteľnosti vydražil za najvyššie podanie 12.900,- eur a udelením
príklepu licitátora bola dražba ukončená. Notárskou zápisnicou č. R. XXX/XXXX, spísanou notárkou
S.. Ľ. P. bol osvedčený priebeh vykonania dobrovoľnej dražby, ktorú na nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve navrhovateľov vykonal dražobník - odporca 2/. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX
k.ú. C. je v katastri nehnuteľností ako vlastník v súčasnej dobe vedený odporca 3/, a to titulom vyššie
uvedenej notárskej zápisnice, ktorá osvedčila priebeh dobrovoľnej dražby.

V predmetnom konaní sa navrhovatelia domáhajú určenia neplatnosti opakovanej dražby ich
nehnuteľností. Predpokladom úspešnosti takejto určovacej žaloby podanej podľa § 80 písm. c/
O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem
navrhovateľov v danej veci vyplýva priamo z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto

zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať

sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Navrhovatelia podali návrh na určenie neplatnosti dražby v zákonom stanovenej lehote a ako pasívne
vecne legitimovaných účastníkov označili v súlade s citovaným ustanovením navrhovateľa dražby -
odporca 1/, dražobníka - odporca 2/, vydražiteľa - odporca 3/. Po zistení týchto formálnych predpokladov

podaného návrhu súd skúmal, či navrhovatelia, ktorí sa domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby, boli touto dražbou v dôsledku porušení zákona o dobrovoľných dražbách dotknutí na svojich
právach ako vlastníci dražených nehnuteľností. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom
úspešnosti návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je preukázanie porušení zákona o
dobrovoľných dražbách, v dôsledku ktorého bola osoba, ktorá návrh podáva, dotknutá na svojich

právach.

Navrhovatelia tvrdili, že pri dražbe ich nehnuteľností bolo porušených niekoľko ustanovení zákona,
v dôsledku ktorých boli poškodení na svojich právach. Predovšetkým namietali, že im nebol doručený
znalecký posudok, ktorým bola určená hodnota nehnuteľností, namietali znaleckým posudkom určenú
hodnotu nehnuteľností, ako aj to, že odporca 3/, ktorý nehnuteľnosti vydražil, sa osobne poznal so

zástupcom odporcu 2/ a na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľov spochybnila aj dodržanie
ďalších ustanovení zákona, o oznámení konania dražby na úradnej tabuli obce, v periodickej tlači,
označenie draženej nehnuteľnosti páskou.

Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách jednoznačne nevyplýva, či môže súd
určiť neplatnosť dražby aj z iného dôvodu ako označil navrhovateľ, teda či je súd oprávnený preskúmať

dodržanie aj ďalších ustanovení zákona, ako tých, ktoré namieta navrhovateľ. Súd je toho názoru,
že mu nič nebráni v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmať dodržanie aj ďalších ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách za predpokladu, že sa preukáže, že bol navrhovateľ týmto porušením
ustanovení zákona na svojich právach dotknutý. Súd preto skúmal, či pri organizácii, resp. realizáciidražby, neboli porušené aj ďalšie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a či sa prípadné
porušenie nedotklo práva navrhovateľov.

Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že im nebol doručený znalecký posudok X.. N., v tomto smere zákon nebol

porušený.

Odporca 2/ súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách zabezpečil ohodnotenie
dražených nehnuteľností znaleckým posudkom X.. N.. Posudok je z XX.XX.XXXX a hodnota všetkých
nehnuteľností bola určená sumou 17.200,- eur. Odporca 2/ si splnil aj povinnosť vyplývajúcu z ust. §
12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého má dražobník povinnosť doručiť znalecký
posudok vlastníkovi predmetu dražby najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Znalecký posudok

bol zaslaný navrhovateľom do vlastných rúk (§10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách) spolu s
oznámením o dražbe podľa §17 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Obaja písomnosti prevzali
dňa XX.XX.XXXX (prvé kolo dražby sa konalo dňa XX.XX.XXXX).

V prvom kole dražby boli dodržané aj ostatné ustanovenia zákona a lehoty vyplývajúce zo zákona o
dobrovoľných dražbách (§17 ods. 3, ods. 5, § 11 ods. 4). Viaceré ustanovenia však boli porušené pri

opakovanej dražbe, ktorej neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú a v dôsledku ich porušenia títo boli
ako vlastníci dražených nehnuteľností dotknutí na svojich právach.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť,
podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie
o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet

dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou
minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste,
predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a
bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

Z obsahu dražobného spisu vyplýva, že odporca 2/ zaslal oznámenie o opakovanej dražbe Obci C.

dňa XX.XX.XXXX. Keďže opakovaná dražba sa konala dňa XX.XX.XXXX, nemohlo byť oznámenie
zverejnené na úradnej tabuli obce 15 dní pred jej konaním, keď v tejto lehote ani nebolo odporcom 2/
odoslané. Z dražobného spisu nie je celkom zrejmé, či odporca 2/ splnil v zákonnej lehote povinnosť
uverejniť oznámenie o opakovanej dražbe v periodickej tlači. Z fotokópie periodika N.-R.-K., v ktorom
bolo oznámenie zverejnené, nie je možné zistiť, kedy periodikum bolo vydané. Z oznámenia o

opakovanej dražbe vyplýva, že podpis štatutárneho zástupcu odporcu 1/ bol overený notárkou v V. dňa
XX.XX.XXXX. Je málo pravdepodobné, že oznámenie bolo uverejnené v lehote 15 dní pred konaním
opakovanej dražby.

Dražobník, teda odporca 2/, nedodržal ani lehotu vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 5 zákona o
dobrovoľných dražbách. Podľa tohto ustanovenia dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku

4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné
miestonapredmetdražbyumiestnioznámenieodražbealebooznámenieoopakovanejdražbe.Vlastník
predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

Z výpovede svedka K.. Š. (licitátor podľa §9 zákona ) vyplýva, že predmet dražby označil páskou
podľa prílohy zákona v rámci ohliadok. Pri opakovanej dražbe boli ohliadky stanovené na XX.XX.XXXX

O. XX.XX.XXXX (viď oznámenie o opakovanej dražbe). To znamená, že k označeniu došlo 5, resp. 3
dni pred konaním dražby.

Pri opakovanej dražbe boli porušené aj ďalšie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
Opakovanú dražbu upravuje ustanovenie § 22 zákona o dobrovoľných dražbách . Podľa odseku 4 tohto
ustanovenia, ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie

o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenejdesať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17
ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby;
na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote

najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe
aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.

Podľa § 17 ods. 2 - 5 zákona o dobrovoľných dražbách oznámenie o dražbe uverejní dražobník v
registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak (odsek 2).
Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak

najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb
najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle
aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku (odsek 3). Pre predmety dražby podliehajúce
skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia o dražbe primerane skrátiť (odsek 4).
V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe

a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s

dlžníkom záložného veriteľa,

b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné
právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii
podľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a
nevyhnutných na nakladanie s ním,

c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia
navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,

d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby,

e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci
oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),

f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa
miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak
je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi

dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,

g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,

h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj
orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej
osoby,

i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)] (odsek 5).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak je predmetom dražby, resp. opakovanej dražby, dom, resp. iná
nehnuteľnosť, tak ako je to aj v tomto prípade, dražobník uverejní oznámenie o dražbe v registri dražieb
najmenej30dnípredzačatímdražbyabezzbytočnéhoodkladuhozašleajnazverejnenievObchodnom
vestníku. Súčasne ho v tejto lehote zašle aj dlžníkovi záložného veriteľa a vlastníkovi predmetu dražby,

ako aj ďalším subjektom uvedeným v ust. § 17 ods. 5 zákona.

Z vykonaného dokazovania, najmä z obsahu dražobného spisu, súd zistil, že oznámenie o opakovanej
dražbe bolo v registri dražieb zverejnené dňa XX.XX.XXXX, teda len 14 dní pred začatím opakovanej
dražby. Navrhovateľom, teda vlastníkom dražených nehnuteľností a súčasne dlžníkom záložného
veriteľa, bolo zaslané oznámenie o opakovanej dražbe dňa XX.XX.XXXX, teda 12 dní pred začatím

dražby. Z uvedeného vyplýva, že ani tieto zákonom stanovené lehoty dražobník, teda odporca 2/,nedodržal. Pri porušení týchto ustanovení bol dražobník, teda odporca 2/ povinný upustiť od dražby
najneskôr do jej začatia pre nesplnenie podmienok (§19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných
dražbách).

Súd ďalej skúmal, či sa uvedené porušenia zákona o dobrovoľných dražbách dotkli práv navrhovateľov,
teda spoluvlastníkov dražených nehnuteľností. Dospel k tomu záveru, že navrhovatelia boli dotknutí
predmetnou dražbou na svojich právach. Účelom dobrovoľnej dražby je zabezpečiť na dražbe čo
najväčší počet potenciálnych účastníkov dražby a tým aj čo najvyššiu cenu vydraženia predmetu
dražby. Za tým účelom ukladá zákon o dobrovoľných dražbách dražobníkovi povinnosti smerujúce k

dostatočnému zverejneniu dražby, čím sa zabezpečí aj jej objektívnosť a transparentnosť. Dražobník
ako súkromná osoba je povinný dodržiavať a správne aplikovať ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách tak, aby neboli porušené, ale ani ohrozené práva osôb pri výkone záložného práva.
Dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom
výkone záložného práva za každých okolností, ale dražobník koná, organizuje a vykonáva dražbu
rešpektujúc práva a právom chránené záujmy osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri

zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Odporca
2/ mal v danej veci postupovať dôslednejšie aj z toho dôvodu, že mu bolo známe, že účelom
dražby je uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa zo spotrebiteľského úveru (zmluva o úvere je
súčasťou dražobného spisu) a ako bude ďalej uvedené, táto zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných
podmienok, ktoré ju robia v celom rozsahu neplatnou. Nedodržanie lehôt na zverejnenie oznámenia

o konaní dražby, nedostatočná publicita verejnej dražby, mohla ovplyvniť počet účastníkov dražby,
ich správanie a postup na samotnej dražbe, o čom svedčí aj skutočnosť, že prvého kola dražby sa
nezúčastnila žiadna osoba a na opakovanej dražbe len jeden záujemca, ktorý nehnuteľnosť vydražil
za najnižšie podanie. Je zrejmé, že porušením uvedených ustanovení zákona neboli dražbou a jej
organizáciou vytvorené podmienky pre získanie skutočne najvyššej dosiahnuteľnej ceny. Toto je z

pohľadu rešpektovania práv vlastníkov dražených nehnuteľností, teda navrhovateľov, veľmi dôležité,
pretože ak by boli ustanovenia zákona dodržané a dražiteľom zabezpečená dostatočná publicita dražby,
je možné, že vydražením nehnuteľností by sa získala vyššia suma, ktorá by nielen pokryla vymáhanú
pohľadávku resp. náklady dražby, ale časť výťažku dražby by sa dostal aj navrhovateľom (§ 32 zákona
o dobrovoľných dražbách). Aj toto je relevantné z pohľadu rešpektovania práv vlastníkov dražených

nehnuteľností, teda navrhovateľov.

I keď odporca 2/ ako dražobník nemal povinnosť hodnotiť oprávnenosť pohľadávky záložného veriteľa
a navrhovateľa dražby - odporcu 1/, dražbu mohol uskutočniť len na základe platne uzavretej zmluvy
o vykonaní opakovanej dražby, ktorej prílohou malo byť aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby -
odporcu 1/, že je možné predmet dražby dražiť a vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky

(§ 22 ods.1, § 16, § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Takéto vyhlásenie na účely výkonu
záložného práva plní akoby funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu,
teda jeho vlastnícke práva k nehnuteľnosti. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby uzavretá odporcami
1/, 2/ dňa XX.XX.XXXX takúto prílohu neobsahuje a z vyhlásenia odporcu 1/ zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré bolo prílohou prvej zmluvy o vykonaní dražby nevyplýva konkrétna výška pohľadávky odporcu 1/

(uvádza sa suma 12.466,89 eura s príslušenstvom), ani splatnosť pohľadávky. Odporca 2/ tak vykonal
dražbu na základe neplatnej zmluvy (§16 ods. 10 zákona o dobrovoľných dražbách).

K námietkam navrhovateľov týkajúcim sa ceny dražených nehnuteľností stanovenej znalcom podľa §
12 ods. 1 zákona treba uviesť, že súd nie je oprávnený v konaní o určenie neplatnosti dražby ocenenie
nehnuteľností preskúmavať. Znalec stanovil všeobecnú cenu nehnuteľností podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivostiSRč.492/2004Z.z.Ajstanovenienajnižšiehopodaniapriopakovanejdražbe(3/4hodnoty
nehnuteľností určenej znaleckým posudkom) je v súlade s ust. § 16 ods. 6 zákona. Navrhovatelia tiež
nepreukázali, že odporca 3/ bol osobou vylúčenou z účasti na dražbe (§5 ods. 7 písm. a/ zákona).

Keďže súd rozhodol z uvedených dôvodov, že dražba je neplatná, majú navrhovatelia naliehavý právny
záujem aj na určení neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, pretože ich záväzok vyplývajúci z

týchto zmlúv doteraz celkom nezanikol. Pohľadávku odporcu 1/ uspokojili navrhovatelia len čiastočne.Sami uviedli, že zaplatili odporcovi 1/ len 4.627,- eur, hoci len úver bol poskytnutý vo výške 7.000,- eur,
resp. 6.077,- eur.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) a r), a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou

zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správnehoorgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa písm. b) tohto zákonného ustanovenia
zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Z vykonaného dokazovania vplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi odporcom 1/ ako veriteľom a
navrhovateľmi ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Napriek tomu, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi tak spadá do kategórie absolútneho
obchodu (§ 261 ods. 3 písm d) Obchodného zákonníka), nemá táto skutočnosť za následok, že sa na
predmetný právny vzťah, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nebudú

aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc
zo zásady špeciality zákona o spotrebiteľských úveroch je vyššie uvedená zmluva v zmysle zhora
citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch svojou povahou tiež
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - odporcom 1/ ako právnickou

osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov a pôžičiek z
vlastnýchzdrojovnebankovýmspôsobomaspotrebiteľmi-navrhovateľmiakofyzickýmiosobami,ktorým
bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľom spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebitelia sa zaväzujú tieto

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva,
že ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú vopred pripravené pre veľký

počet spotrebiteľov a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred
ich uzavretím. Tento záver umocňuje aj číselné označenie predmetnej zmluvy o úvere. Vzhľadom na
uvedené a s poukazom na to, že odporca 1/ neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky
s výnimkou predmetu a ceny boli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), neboli
zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok aj podľa ustanovenia § 53 ods.1

Občianskeho zákonníka.

Na základe zmluvy o úvere sa odporca 1/ zaviazal poskytnúť navrhovateľom úver vo výške 7.000,- eur s
tým,žezaposkytnutieúveruzaplatianavrhovateliapoplatokvovýške560,-eur,voformuláriozmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedený ako poplatok spojený s uzatvorením úverovej
zmluvy a správou úverového účtu navrhovateľov, ktorý je splatný ku dňu vyplatenia úveru, pričom k

tomuto dňu je splatná aj prvá splátka úveru vo výške 363,- eur. Odporca 1/ tak poskytol navrhovateľom,
namiesto v zmluve o úvere v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch uvedenej sumy vo výške 7.000,- eur, len sumu vo výške 6.077,- eur
(7.000 - 560 - 363). Takáto zmluvná podmienka o započítaní splátky v okamihu poskytnutia úveru jeodklonom od zmyslu a účelu zákonnej úpravy úveru (§ 39 Občianskeho zákonníka) a ide zároveň
o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcu značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho

ekonomické využitie v krátenej výške, ale úroky sa počítajú aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.
Logickým výkladom významu inštitútu splátky úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do
úvahyažpoposkytnutíúveru.Predmetnázmluvnápodmienkataknarážananenaplnenieekonomického
využitia predmetu úverového právneho vzťahu, nakoľko splácanie úveru, ktorý nebol poskytnutý na
jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel. Pokiaľ ide o ďalšiu sumu, ktorá bola započítaná v

okamihu poskytnutia úveru, a to poplatok vo výške 560,- eur, tu treba poukázať na nezrozumiteľnosť (§
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže nie je jasné či ide o poplatok za poskytnutie úveru, alebo o
poplatok spojený s uzatvorením úverovej zmluvy a správou úverového účtu a rovnako takýto vedľajší
predmet plnenia treba považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže ide o
poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a slúži výlučne ku prospechu dodávateľa

(porovnaj tiež Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2010 pod č. k. AZ 17 U
192/2010). Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 2 písm. e) predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale musí ísť o poplatok za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho
záujme.

Navrhovatelia sa zaviazali za poskytnutie úveru zaplatiť odporcovi 1/ úrok vo výške 20 % z istiny ročne a

celkovú odplatu vo výške 1.890,- eur, ktoré sú spolu s istinou splatné mesačne, pričom mesačná splátka
zahŕňa splátku istiny, úroku a odplaty. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 73,50
%. V tejto časti je zmluva o úvere neurčitá a nezrozumiteľná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a v rozpore so zákonom. Úver je odplatným právnym úkonom a odplatu za hlavný predmet plnenia
predstavujú úroky, ktorým sa zvykne hovoriť tiež cena úveru, alebo odplata. Ak je v zmluve uvedené,

že navrhovatelia zaplatia za poskytnutie úveru úrok a odplatu, nie je zrejmé, čo je tou odplatou, ak aj
úrok je odplatou. Teda pokiaľ ide o cenu úveru, tak tejto zložky sa dotýka vadnosť právneho úkonu.
Zo splátkového kalendára, v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, nie je jasné v akej výške sú splátky istiny a v akej výške splátky úrokov. Pokiaľ
ideosamotnúRPMN,prijejvýpočteodporca1/vychádzalznesprávnychúdajov,keďzaposkytnutýúver

považovalsumu7.000,-eur,hocireálnebolanavrhovateľomposkytnutásuma6.077,-eur.Ztohodôvodu
treba považovať vypočítanú RPMN za nesprávnu, pričom RPMN je údaj o skutočných vlastnostiach
služby, teda údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom uvedeným podľa prílohy č. 1 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ktorý reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti
s poskytovaním úveru.

Pre prípad omeškania navrhovateľov so splácaním dlhu bol v zmluve o úvere dohodnutý
niekoľkonásobný postih, bolo dohodnuté zosplatnenie celého dlhu, vrátane príslušenstva, odplaty,
zmluvných pokút a paušálnej náhrady nákladov vynaložených na vymáhanie pohľadávky, zároveň
bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny 7.000,- eur za každý začatý
deň omeškania, taktiež jednorazová zmluvná pokuta vo výške 700,- eur splatná, ak omeškanie

presiahne jeden mesiac a paušálna náhrada nákladov vynaložených odporcom 1/ v súvislosti s
vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 664,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu, pričom pohľadávka odporcu
1/ s príslušenstvom a zmluvnými pokutami vyplývajúca zo zmluvy o úvere bola tiež na základe
záložnej zmluvy zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve
navrhovateľov. To znamená, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do viac ako mesačného omeškania

so splatením poslednej splátky má dodávateľ voči nemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 0,2 % denne, teda 73 % ročne z pôvodnej výšky istiny 7.000,- eur, bez ohľadu na zostatok
nezaplatenej istiny aj z tej časti, ktorú už uhradil a nie zo zvyšku dlhu. Predmetná sankcia tak umožňuje
privodenie zjavne absurdných situácii, keď pre dlh vo výške 1,- euro narastie dlh o stovky eur, nakoľko
sa počíta z deklarovanej výšky poskytnutého úveru a nie z výšky pohľadávky, s ktorou je dlžník v

omeškaní. Neprimeranosť zmluvnej pokuty umocňujú ďalšie sankcie za totožné porušenie záväzku a
to, popri zákonných úrokoch z omeškania, jednorazová zmluvná pokuta vo výške 700,- eur a paušálna
náhrada nákladov v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 664,- eur. Predmetnú zmluvnú
pokutu vo výške 0,2 % denne z pôvodnej výšky istiny, považuje súd za neprijateľnú podmienku
bez ďalšieho pre jej neprimeranú výšku, zároveň má súd za to, že ide o obchádzanie zákonného

inštitútu úrokov z omeškania. Ďalej má dodávateľ nárok na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokutyvo výške 700,- eur. Rovnako toto ustanovenie zmluvy o úvere považuje súd za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keďže neprimerane ukracuje spotrebiteľa už pri jednorazovom omeškaní so splátkou a táto
sa má platiť taktiež bez ohľadu na výšku dlhu, teda aj v prípade dlhu vo výške 1,- euro. Nakoniec

má dodávateľ nárok aj na paušálnu náhradu nákladov v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo
výške 664,- eur, ktoré nie sú bližšie špecifikované a nie je zrejmé, akým spôsobom bola určená
ich výška, pričom rovnako toto ustanovenie zmluvy o úvere neprimerane sankcionuje spotrebiteľa
už pri jednorazovom omeškaní so splátkou. Zároveň, keďže paušálna náhrada nákladov umožňuje
navyšovanie dlhu spotrebiteľa aj o neexistujúce náklady, ide pri tejto zmluvnej podmienke aj o zjavný

odklon od zmyslu a účelu zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky, za ktoré sa podľa ustanovenia
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka považujú okrem iného náklady spojené s jej uplatnením. Ak by
boli náklady na vymáhanie dlžnej sumy v nižšej výške ako paušálne dohodnuté, spotrebiteľ by sa týmto
vopred vzdal svojich práv a musel by zaplatiť aj náklady, ktoré by veriteľ nemusel v skutočnosti vôbec
vynaložiť, a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s ustanovením § 121 ods. 3 v spojení
s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré taktiež zakazuje nevýhodnejšie dojednanie

oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenia zmluvy o úvere tak spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka) a ako neprijateľné podmienky, pretože ide o jednoznačne neprimerane
vysokú náhradu za omeškanie spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) sú neplatné
nielen v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa ustanovenia §

39 Občianskeho zákonníka, keďže sa zároveň priečia dobrým mravom, resp. zákon, ako bolo zhora
uvedené, obchádzajú, či mu odporujú a ako také ich teda nemožno ani znížiť (§ 545a Občianskeho
zákonníka).

Rovnako ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého pre prípad zaťaženia nehnuteľností akoukoľvek
ťarchou, a to ešte pred zápisom záložného práva zaisťujúceho pohľadávku z úveru do katastra

nehnuteľností má odporca 1/ právo navrhovateľom účtovať zmluvnú pokutu vo výške 664,- eur, považuje
súd, napriek tomu, že situácia, s ktorou sa táto sankcia viaže, už z časového hľadiska nemôže
nastať, za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná,
keďže takáto podmienka ide celkom zjavne nad rámec reálnej hospodárskej potreby a zakladá značnú
nerovnováhu v postavení zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko dodávateľovi

priznáva na úkor spotrebiteľa taký rozsah práv, ktorý je celkom zjavne neprimeraný deklarovanému
účelu zmluvy o úvere a súvisiacej záložnej zmluvy. Súd akceptuje, že pre podobné prípady si môžu
strany dojednať zmluvnú pokutu, ktorá má slúžiť ako preventívne a reštitučné opatrenie a má zabrániť
snahám dlžníka poskytnúť v zlom úmysle ako záruku nehnuteľnosť, na ktorej viazne bremeno, resp.
iná podobná právna vada. Takáto zmluvná pokuta by však mala byť vo výške, ktorá zabezpečí úhradu

dovtedyúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsuzatváranímzmluvyaposkytneveriteľoviprimerané
zadosťučinenie v prípade odstúpenia od zmluvy. Stanovenie sankcie pre prípad, že na založenej
nehnuteľnosti bude zriadená akákoľvek ťarcha, je však potrebné považovať za neprimerané už len z
toho dôvodu, že sama záložná zmluva mala vo vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom 1/ funkciu
vedľajšieho dojednania k hlavnej zmluve, ktorou bola zmluva o úvere. Okrem toho okruh podmienok,

za ktorých v zmysle zmluvy o úvere vzniká právo dodávateľa na túto zmluvnú pokutu, je široký a nie je
nijako obmedzený. Tu je potrebné uviesť, že na nehnuteľnosti môže vzniknúť bremeno z celého radu
právnych dôvodov, často aj bez ohľadu na názor vlastníka, resp. proti jeho vôli. Stanovenie takto vysokej
zmluvnej pokuty bez ďalšieho spresnenia, na aké bremená čo do druhu a dôvodu ich vzniku sa viaže, by
zakladalo právo dodávateľa na jej zaplatenie aj v prípade, keby k zriadeniu bremena na nehnuteľnosti

došlo v dôsledku rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo z inej právnej skutočnosti, ktorú spotrebiteľ ani
nemôže ovplyvniť. Rovnako vzhľadom na absolútnu neplatnosť ani túto zmluvnú pokutu nie je možné
moderovať (§ 545a Občianskeho zákonníka).

V zmluve o úvere sa zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahovnazákladezmluvyoúverealebosúvisiacichstoutozmluvou,predložianarozhodnutiejedinému

rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a. s.,
IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava, s tým, že nie je dotknuté právo navrhovateľov
sa obrátiť s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd a táto skutočnosť sa považuje za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo neplatí v prípade, ak pred podaním na príslušnom
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto doložkou

založená právomoc rozhodcovského súdu. Zároveň sa dohodli na vylúčení možnosti preskúmania azrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. Z. o rozhodcovskom
konaní. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tým, že znemožňuje

spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Na viac navrhovatelia nemali možnosť

výberurozhodcovskéhosúdu.Akoneprijateľnápodmienka(§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka)
je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka, na
viac už bez rozväzovacej podmienky, sa nachádza aj v záložnej zmluve. Tu súd navyše uvádza, že v
rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva
a iných vecných práv k nehnuteľnostiam (§ 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní).

Vzhľadom na zhora uvedené a s poukazom na to, že predmetná zmluva vykazuje závažné vady, ktoré
sa dotýkajú nielen vedľajších ustanovení, ale aj podstatných náležitostí úverovej zmluvy a je teda ako
celok z objektívneho hľadiska z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl, keďže tieto sa priečia dobrým
mravom, resp. zákon obchádzajú, či mu odporujú (§ 39 Občianskeho zákonníka), neudržateľná (favor
negotii), súd konštatuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu (§ 41 Občianskeho zákonníka).

Na základe štandardnej záložnej zmluvy, ktorej uzatvorenie bolo podmienkou uzatvorenia hlavnej
zmluvy, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka bola pohľadávka
odporcu 1/ s príslušenstvom a predmetnými zmluvnými pokutami vyplývajúca zo zmluvy o úvere
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov.
Rovnako i v prípade samotnej záložnej zmluvy je úlohou súdu posúdiť, či záložné právo je alebo

nie je neprijateľnou podmienkou z hľadiska intenzity zásahu do postavenia zmluvných strán zo
spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na funkciu a význam tohto zabezpečovacieho inštitútu je rozhodné
skúmanie primeranosti záložného práva k zabezpečenému záväzku z hľadiska charakteru predmetu
záložného práva (zálohu) a jeho hodnoty, výšky a významu zabezpečenej pohľadávky a spôsobu výkonu
záložného práva. Zároveň sa musí brať na zreteľ, že poskytovanie finančných služieb nebankovými

subjektmi pre spotrebiteľov musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou, ktorá v sebe
zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona. Spotrebiteľ totiž pristupuje k
zmluvnému vzťahu s dôverou, že zmluva neobsahuje neprimeranosti a že aj pri prípadnom porušení
povinnosti nastúpia len primerané kompenzácie. Neprimeraná kompenzácia (sankcia) je neprijateľnou,
a teda neplatnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). V prvom rade ak

odporca 1/ poskytol navrhovateľom sumu vo výške 6.077,- eur (7.000 - 560 - 363) a navrhovatelia
mu reálne mali vrátiť sumu 12.727,- eur (13.650 - 560 - 363), uvedenej sume by mala byť primeraná
sankcia pre navrhovateľov ako aj zabezpečovacie inštitúty voči ním použité zohľadňujúce vzniknutú
škodu a význam porušenia zmluvných povinností. Zabezpečenie uvedeného záväzku záložným právom
k nehnuteľnostiam vo všeobecnej hodnote 36.513,31 eur, čo bola hodnota určená znaleckým posudkom

vypracovaným v auguste 2008, na ktorý súd prihliadol vzhľadom na dátum uzatvorenia predmetnej
záložnej zmluvy, k výkonu ktorého je odporca 1/ oprávnený už pri jednorazovom omeškaní na
strane navrhovateľov, však za primerané vyhodnotiť nemožno. Nevyváženosť vzájomného vzťahu
navrhovateľov v postavení spotrebiteľov a odporcu 1/ v postavení dodávateľa navyše zvýrazňuje
skutočnosť, že odporca 1/ svoju pohľadávku okrem záložného práva zabezpečil viacerými ďalšími

zabezpečovacími inštitútmi (zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý
deň omeškania, jednorazová zmluvná pokuta vo výške 700,- eur splatná, ak omeškanie presiahne jeden
mesiac, paušálna náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške
664,- eur). Rovnako nemožno opomenúť aj skutočnosť, že predmetom záložného práva je tiež obydlie
navrhovateľov, čo navrhovateľov podrobuje neprimeranému tlaku spojenému s rizikom jeho straty.

Pokiaľ ide o samotný výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných
dražbách (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd považuje za potrebné poukázať na to, že v
tomto prípade niet subjektu, ktorý by konštatoval neprijateľnosť zmluvných podmienok, čo môže viesť
k uspokojovaniu pohľadávok dodávateľov navýšených o sumy vyplývajúce z neprijateľných zmluvných
dojednaní, čoho je predmetná vec dôkazom, keďže ku dňu konania dražby bol dlh navrhovateľov

vyčíslený na sumu vo výške 12.466,89 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené považuje súdzmluvnú podmienku spočívajúcu v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam za neprijateľnú a teda
za neplatnú pre jej zjavnú neprimeranosť (§ 39, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka) a záložnú
zmluvu, nakoľko ide o jej podstatnú zložku (§151a, § 151b Občianskeho zákonníka), tak v celom rozsahu

za neplatnú (§ 41 Občianskeho zákonníka).

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodnesamostatnýmrozhodnutímpoprávoplatnostitohtorozsudku(§151
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O.s.p.).