Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/88/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913010379

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5913010379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému
Viktorovi Ouředníkovi, pre prečin podielnictva podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 21.10.2013 v Ružomberku takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného

R. Z., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., I. U. č. XXXX/XX, na slobode,

oslobodzuje spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že

v presne nezistenom čase od 24:00 hod. dňa 13.08.2012 do 07:00 hod. dňa 14.08.2012 v Ružomberku
u seba ukryl s úmyslom ďalej predať 1 ks pánsky horský bicykel zn. Merida Athens Gold nezisteného

výrobného čísla a dve 26 palcové kolesá na horský bicykel zn. Ritschye v celkovej hodnote 4.000,- Eur,
ktoré v tú istú noc ml. C. U., nar. XX.XX.XXXX a H. T., nar. XX.XX.XXXX odcudzili poškodenému H. A.,
nar. XX.XX.XXXX z garáže pri jeho rodinnom dome č. XX na ul. D. v S., pričom vzhľadom na osobu
ml. C. U. a H. T., neskorú nočnú dobu a ďalšie okolnosti, za ktorých od nich uvedené veci prevzal a na
hodnotu bicykla musel vedieť, že môže ísť o odcudzené veci,

t e d a , ž e

z nedbanlivosti ukryl a na seba previedol vec väčšej hodnoty, ktorá bola získaná trestným činom
spáchaným inou osobou,

č í m m a l s p á c h a ť

prečin podielnictva podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona.

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Pred súdom vyhlásil,
že je nevinný. Vypovedal, že nemohol mať ani najmenšie tušenie o tom, že vec, ktorú kúpil, môžepochádzať z trestnej činnosti, tým skôr, že osoby, ktoré mu vec ponúkli na kúpu, mu povedali, že je vo
vlastníctve sestry jedného z nich. Q. T. ako aj C. U. mu povedali, že ide o bicykel sestry T., na ktorom
ona už nejazdí a že ho chce predať. Uviedol, že oboch požiadal, či si ho môže prezrieť a vyskúšať,

pričom chlapcom povedal, že cena bicykla je dosť drahá, nakoľko zaň pýtali 200 Eur, v prípade, že bude
s bicyklom spokojný, dohodnutú sumu im vyplatí. Bicykel mohol mať u seba po dobu dvoch až štyroch
týždňov, kedy za ním prišli policajti s tým, že má doma bicykel, ktorý má pochádzať z trestnej činnosti.
Predávajúcim dohodnutú sumu nevyplatil, nakoľko ešte nestihol zistiť, či bicykel funguje.

Obžalovaný R. Z. ďalej uviedol, že prostredníctvom internetu si podal inzerát s cieľom kúpiť bicykel za

dobrú cenu. Podľa jeho vyjadrenia sa to mohli obaja - T. s U. - dozvedieť či už z internetu, resp. od
iných osôb, pred ktorými sa zmienil o svojom pláne zakúpiť si bicykel. Obžalovaný tiež uviedol, že hoci
T. stretáva skoro každý deň, v podstate s ním nemá žiadny vzťah. Pokiaľ sa týka U., je to pre neho mladý
chalan, s ktorým on neprichádza do styku. K otázkam prokurátora ohľadne ceny bicykla uviedol, že T.
sestru nevyhľadal, nakoľko ju nepozná, okrem bicykla mu mládenci nič iné na kúpu neponúkli.

Svedok C. U. pred súdom vypovedal, že on priamo s obžalovaným do styku neprišiel, rozprával sa s ním

H. T., on bol od nich vo vzdialenosti asi 10-15 metrov a obsah rozhovoru nepočul. Až po tomto rozhovore
mu T. mal povedať, že k pôvodu bicykla Ouředníkovi uviedol, že ho má od sestry. T. odcudzili spolu s T. z
garáže v S., miestna časť D., odkiaľ hneď išli za Z.. Hoci z garáže odcudzili viacero vecí (pákové batérie),
za obžalovaným išli len s bicyklom. Pri konfrontácii s výpoveďou z prípravného konania svedok zotrval
na svojom tvrdení, že nepočul, o čom sa obžalovaný s T. rozpráva a pokiaľ sa aj vyjadroval k nejakým

skutočnostiam, tieto mal len z vyjadrenia T., keď bol to T., ktorý mu povedal, že Z. im dá peniaze vtedy,
keď bicykel predá. Svedok výslovne na otázku súdu uviedol, že s obžalovaným nemá žiadny vzťah,
nikdy v minulosti s ním nemal žiadny incident, z obžalovaného nemá obavy.

V konaní pred súdom prokurátor trval na osobnom výsluchu svedka T.. Súd tento návrh prokurátora
zamietol, nakoľko ako to vyplynulo zo spisového materiálu, svedok H. T. bol prvýkrát povereným

príslušníkom OO PZ Ružomberok vypočutý dňa 10.01.2013, t. j. v deň, kedy bolo obžalovanému R.
Z. vznesené obvinenie. Uznesenie o vznesení obvinenia však bolo obžalovanému doručené až dňa
14.03.2013.Zobsahuspisunevyplývažiadnaskutočnosť,žebybolobžalovanýotermínetohtovýsluchu
upovedomený tak, ako to má na mysli Trestný poriadok v rámci kontradiktórnosti konania. Pri ďalšom
výsluchu, o ktorom konaní už bol obžalovaný vyrozumený, no nebol prítomný, H. T. v postavení svedka

využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi zadováženými v prípravnom konaní
týkajúcimisao.i.ajodcudzeniajednéhopánskehohorskéhobicyklazn.MeridaAthensGoldnezisteného
výrobného čísla a dvoch 26-palcových kolies na horský bicykel zn. Ritschye v celkovej hodnote 4.000,-
Eur, ktorého skutku sa mali dopustiť v tom čase mladistvý C. U. a H. T..

Na základe takto vykonaného dokazovania prokurátor navrhol uznať obžalovaného vinným v zmysle
obžaloby, pričom považoval za preukázanú minimálne formu vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16
písm. a) Trestného zákona. Podľa prokurátora okolnosti nadobudnutia bicykla U. a T. a okolnosti, za
ktorých došlo k stretnutiu obžalovaného s týmito osobami, najmä na pokročilú nočnú dobu, dávajú podľa
prokurátora záver, že keďže obaja boli stíhaní za majetkové trestné činy, a teda aj vzhľadom na ich

osoby obžalovaný mohol predpokladať, že nejde o legálny obchod, keď sám navyše priznal, že mu bol
divný pomer medzi ponúknutou cenou a hodnotou bicykla. Prokurátor konštatoval, že obžalovaný nie
je stíhaný za úmyselnú trestnú činnosť, keď jeho úmysel v prípravnom konaní nebol preukázaný, ale
v jeho prípade ide práve o formu vedomej nedbanlivosti. Ak by však podľa obžaloby táto skutočnosť
nebola preukázaná, je potom potrebné vychádzať z ustanovenia § 16 písm. b) Trestného zákona, v

zmysle ktorého obžalovaný mohol predpokladať, že bicykel pochádza z trestnej činnosti, a teda ak mal
pochybnosti, mal tieto pochybnosti odstrániť o. i. napr. tým, že by vyhľadal sestru svedka T., ktorej mal
bicykel patriť. Naproti tomu obžalovaný a jeho obhajca namietli, že nebola naplnená objektívna stránka
skutkovej podstaty trestného činu podielnictva, nakoľko v trestnom konaní nebolo preukázané, že vec
bola získaná trestným činom. Ani z ďalších dôkazov nebola preukázaná vedomosť obžalovaného o tom,že bicykel pochádza z trestnej činnosti, a preto obžalovaný a jeho obhajca žiadali, aby bol spod obžaloby
oslobodený.

Uznesením zo dňa 07.01.2013 ČVS:ORP-794/OO-RK-2012 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin

podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Uznesením zo dňa 10.01.2013 pod tým
istým číslom bolo R. Z. vznesené obvinenie za prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v dobe od 24:00 hod. dňa 13.08.2012
do cca 07:00 hod. dňa 14.08.2012 v Ružomberku u seba ukryl s úmyslom ďalej predať 1 ks pánsky
horský bicykel zn. Merida a dva ks kolies na bicykel zn. Ritschye v predajnej cene 4.000,- Eur, hoci vedel

a bol uzrozumený s tým, že H. T. a ml. C. U. tieto veci vlámaním odcudzili H. A. z garáže, priľahlej k
rodinnémudomuč.XXnauliciD.vS.včaseokolo24:00hod.dňa13.08.2012.Poskončenívyšetrovania
prokurátor upozornil obžalovaného na zmenu právnej kvalifikácie, a to dňa 14.06.2013 s tým, že po
preskúmaní vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že vykonané dôkazy dostatočne odôvodňujú podanie
obžaloby Okresnému súdu Ružomberok, ale jeho konanie pôvodne kvalifikované podľa § 231 ods. 1
písm. a) Trestného zákona mieni v obžalobe kvalifikovať miernejšie, a to ako prečin podielnictva podľa

§ 232 ods. 1 Trestného zákona. Podľa názoru súdu je možné vyvodiť, že prokurátor k takémuto postupu
dospel na najmä základe výpovede svedka T., ktorý pred vyšetrovateľom v rámci kontradiktórneho
konania využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

Trestný čin podielnictva podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje
úmysel. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti postačuje úmysel eventuálny (§ 15 písm. b Trestného

zákona). Pri tomto trestnom čine nestačí vedomosť páchateľa, že iná osoba sa zmocnila cudzej veci,
ale musí vedieť a byť aspoň s tým uzrozumený, že týmto činom mohla byť spôsobená škoda, ktorú je
možné posúdiť ako malú škodu. Pri zavinení z nedbanlivosti pôjde o trestný čin podielnictva podľa §
232, ak pôjde o vec väčšej hodnoty. Vecou väčšej hodnoty v zmysle § 125 ods. 1 sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266,- Eur. Trestného činu podielnictva podľa § 232 ods. 1

Trestného zákona sa dopustí ten páchateľ, kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie z nedbanlivosti
vec väčšej hodnoty. Pokiaľ obžaloba v skutkovej vete uvádzala hodnotu odcudzeného bicykla na sumu
4.000,- Eur, k takejto sume prokurátor spolu s povereným príslušníkom OO PZ Ružomberok dospel na
základe žiadosti o podanie odborného vyjadrenia zo dňa 27.08.2012. Predmetom odborného vyjadrenia
malo byť ocenenie bicykla zn. Merida nezisteného výrobného čísla spolu s ďalšími súčiastkami tak, ako

je to vyšpecifikované v citovanej žiadosti o podanie odborného vyjadrenia. Odborné vyjadrenie vyhotovil
R.D.-E.služby,IČO:43035121.Ztrestnéhospisuvôbecnevyplýva,akýmspôsobomosobapodávajúca
odbornévyjadreniedospelakvyčísleniuhodnotybicyklatýmskôr,žetentobicykelpozostávazviacerých
komponentov, pričom predmetom ocenenia boli aj ďalšie dve 26-palcové kolesá na horský bicykel zn.
Ritschye, hoci súčasťou bicykla boli kolesá zn. Shimano VHM575. Podľa obžaloby mal R. Z. u seba

ukryť s úmyslom ďalej predať pánsky horský bicykel a dve 26-palcové kolesá vyššie uvedenej značky.
Ako však vyplynulo z výpovede samotného obžalovaného, ale aj výpovede svedka U., obžalovanému
bol z ich strany ponúknutý na predaj len bicykel bez ďalších dvoch kolies. Z dôkazov, ktoré boli vykonané
pred súdom, ďalej ani nevyplývajú ďalšie skutočnosti, čo v skutočnosti bolo súčasťou bicykla, ktorý bol
oceňovaný a ktorý bol neskôr vrátený pôvodnému majiteľovi.

Podľa názoru súdu za takéhoto stavu teda vôbec nemožno hovoriť o tom, že by bol naplnený jeden zo
základných znakov skutkovej podstaty prečinu podielnictva podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona, teda
že išlo o vec väčšej hodnoty. V tomto smere bolo žiaduce zo strany orgánov činných v trestnom konaní
vykonať rozsiahlejšie dokazovanie s cieľom presne vyčísliť hodnotu odcudzeného bicykla tým skôr, že
v prípade tohto trestného činu postačuje zavinenie z nedbanlivosti za predpokladu, že predmetom činu

je vec väčšej hodnoty.

Podľa intervenujúceho prokurátora obžalovaný vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k odcudzeniu
bicykla, mal možnosť predpokladať, že nešlo o legálny obchod, tým skôr, že U. aj T. boli stíhaní za
majetkové trestné činy. No podľa názoru súdu v žiadnom prípade na základe vykonaného dokazovania
nemožno vyvodiť záver, že by obžalovaný niekedy v nočných hodinách dňa 14.08.2012 vedel o tom,

že ml. C. U. a H. T. vykonali vlámanie do garáže pri rodinnom dome č. XX na ulici D. a odtiaľ odcudzili
pánsky horský bicykel, ktorý je opísaný vo výrokovej časti obžaloby. V čase stretnutia obžalovaného smenovanými osobami nebolo začaté ani trestné stíhanie, nebolo im ani vznesené obvinenie, navyše
nebola vyvrátená ani obrana obžalovaného, že s oboma páchateľmi trestnej činnosti on neudržiava
žiadny kontakt. Jeho výpoveď potvrdil vo svojej výpovedi aj C. U. v procesnom postavení svedka v

konaní pred súdom. Obžalovaný vysvetlil možnú príčinu, pre ktorú ho obaja páchatelia trestnej činnosti
oslovili s ponukou na predaj bicykla, teda že si dal inzerát prostredníctvom internetu, resp. že o tomto
jeho úmysle sa mohli dozvedieť od osôb, pred ktorými sa on o pláne kúpiť si bicykel, vyjadroval.

Zavinenie je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky akéhokoľvek trestného činu. Pod zavinením
treba rozumieť vnútorný psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Zavinenie

je vybudované na zložke poznania a na zložke vôle. Okruh skutočností, ktoré musia tieto zložky
zavinenia zahrňovať, vyplýva z vymedzenia pojmu zavinenie. Zložky poznania a vôle sa teda musia
vzťahovať na skutočnosti požadované skutkovou podstatou trestného činu. Intelektuálna vôľová zložka
zavinenia musí tak zahrňovať nielen porušenie a ohrozenie záujmov chránených Trestným zákonom,
a teda aj objekt trestného činu, ale aj spôsob, akým bol trestný čin spáchaný i ostatné náležitosti
predpokladané príslušným ustanovením osobitnej časti. Pokiaľ by sa zavinenie na niektorú z týchto

skutočností nevzťahovalo, potom chýba subjektívna stránka trestného činu a je vylúčená trestná
zodpovednosť. Pri nedbanlivostných trestných činoch sa uplatňuje iba intelektuálna zložka zavinenia.
Pri vedomej nedbanlivosti páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto
následoknespôsobí.Nestačítuteda,žepáchateľsibolvedomýmožnosti,žespôsobínásledok,aletreba

zisťovať všetky skutočnosti, z ktorých by bolo možné spoľahlivo vyvodiť, že bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že záujem chránený trestným zákonom neohrozí alebo neporuší. Neprimeranosť dôvodov,
pre ktoré sa páchateľ spoliehal, že neporuší alebo neohrozí chránený záujem, treba posudzovať z
hľadiska páchateľa (s prihliadnutím na to, ako sa páchateľovi javila situácia, aké boli jeho vedomosti,
skúsenosti, okamžitá dispozícia, zdravotný stav a pod., s prihliadnutím na vonkajšie okolnosti konkrétne

posudzovaného prípadu). Pri nevedomej nedbanlivosti páchateľ nevedel, že svojím konaním môže
porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje
osobné pomery vedieť mal a mohol. Trestný zákon teda zakladá zodpovednosť za trestné činy spáchané
z nevedomej nedbanlivosti na povinnosti, ale súčasne aj možnosti predvídať spôsobenie poruchy
alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom. Povinnosť predvídať v uvedenom zmysle

znamená požiadavku predvídavosti a opatrnosti kladenú na každého. Naproti tomu možnosť predvídať
v uvedenom zmysle prihliada na to, či páchateľ vzhľadom na okolnosti prípadu i svoje osobné pomery
(svoje vlastnosti, vzdelanie, schopnosti, okamžitú dispozíciu, atď.) mohol predvídať, že svojím konaním
môže záujem chránený Trestným zákonom skutočne porušiť alebo ohroziť. Povinnosť a možnosť
predvídať sa dopĺňajú a musia existovať súčasne.

Ako už súd konštatovať vyššie, Viktorovi Ouředníkovi bolo vznesené obvinenie pre úmyselný trestný
čin, v konkrétnom prípade za prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Po
skončení vyšetrovania a po podaní návrhu na podanie obžaloby prokurátor jeho konanie prekvalifikoval
na nedbanlivostný prečin podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona. Konajúci súd je toho názoru, že v prvom
radenebolapreukázanáskutočnávýškaškody.Zodbornéhovyjadreniavôbecnevyplýva,čiosobe,ktorá

odborné vyjadrenie podávala, bol bicykel predložený, resp. na základe akých odborných skúseností a
znalostídospelakohodnoteniubicyklanasumu4.000,-Eur,tedanasumu,ktorájeobligatórnymznakom
skutkovej podstaty prečinu podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona. Dôkazy, ktoré boli vykonané pred
Okresným súdom Ružomberok v ďalšom však takisto nedávajú súdu dostatočný podklad pre vyslovenie
záveru, že by obžalovaný konal v nedbanlivosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 16 písm. a), resp.

písm. b) Trestného zákona.

Vykonané dôkazy nenasvedčujúc tomu, že by obžalovaný v čase kúpy vôbec mohol predpokladať, že
vec pochádza z trestnej činnosti. Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že mal záujem o kúpu bicykla, za
týmto účelom si dal inzerát prostredníctvom internetu, takisto sa o svojom úmysle zmienil pred ďalšími
osobami. Podľa jeho vyjadrenia to mohla byť skutočnosť, ktorá viedla oboch páchateľov trestného činu

k tomu, že ho oslovili s ponukou na kúpu bicykla. Obžalovaný Z. na jednej strane vypovedal, že cena
bicykla, ktorá bola stanovená predávajúcimi, sa mu zdala vysoká, na druhej strane síce uviedol, že
bicykel môže mať vyššiu hodnotu. J. však nezistil žiadnu príčinu pre to, aby obžalovaný vyhľadal sestru
jedného z predávajúcich za účelom zistenia, či skutočne bicykel patrí jej a či teda jej brat mal súhlasna jeho predaj. Ani osoby oboch páchateľov trestného činu, na ktorých prokurátor poukazoval ako na
osoby páchajúce trestnú činnosť, mu neboli známe, ide o osoby oveľa mladšie ako je obžalovaný a
skutočne sa s nimi nestýkal, resp. nemal vedomosť o tom, či páchajú trestnú činnosť, bola potvrdená aj

výpoveďou svedka U.. Bolo možnosťou orgánov činných v trestnom konaní ale aj prokurátora v konaní
pred súdom klásť obžalovanému otázky, pri zachovaní kontradiktórnosti konania, ktorými by sa dalo
objasniť, aké má obžalovaný skúsenosti s bicyklami, či je takou osobou, ktorá je schopná za daného
času a na danom mieste oceniť bicykel, tým skôr, že k oceneniu hodnoty odcudzeného bicykla došlo
až v priebehu trestného konania, kde však dokazovanie bolo vykonávané úplne iným smerom tak, ako

na to poukazovala obhajoba vo svojej záverečnej reči, čo je však pre posúdenie trestnej zodpovednosti
obžalovaného v tomto konaní irelevantné. V podstate tu ide o to, že ak orgány činné v trestnom konaní
vykonávali dôkazy spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku a na takéto dôkazy
nemožno potom v konaní pred súdom prihliadať, čo malo za následok upozornenie na zmenu na
miernejšiu právnu kvalifikáciu posudzovania skutku obžalovaného, tak si potom „niečo vyberieme“, aby
sme na obžalovaného niečo mali. Ale aj závery o vedomej, resp. nevedomej nedbanlivosti páchateľa

vo svetle vyššie naznačeného musia vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu, z dôkazov,
ktoré sú podporené priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, ktoré tvoria ucelenú reťaz a nemožno pri
vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti ktoréhokoľvek páchateľa vychádzať len z domnienok.

Tieto skutočnosti súd potom viedli k záveru, že základ skutkového deja sa síce stal, ale z dôvodu
chýbajúcej subjektívnej stránky nebola naplnená skutková podstata žalovaného trestného činu, a preto

súd obžalovaného R. Z. spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do
15 dní od oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech

(§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.