Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/385/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112236912
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112236912.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: Z., trvale bytom
I., prechodne bytom V. p r o t i žalovanej: M., trvale bytom I., o zrušenie práva spoločného nájmu
družstevného bytu takto

r o z h o d o l :

súd z r u š u j e účastníkom konania právo spoločného nájmu bytu k bytu č. XX, v bloku D., vchod F.,
na X.poschodí, bytového domu na ulici I. s tým, že ako výlučnú nájomkyňu a členku Bytového družstva

v Prešove u r č u j e žalovanú,

žalobca je p o v i n n ý predmetný byt vypratať v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
bez pridelenia bytovej náhrady,

súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.11.2012 domáhal, aby súd zrušil právo
spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu číslo XX, pozostávajúceho z 3 obytných

miestností a príslušenstva nachádzajúceho sa na ulici I. a určil, že žalovaná ako výlučná členka družstva
bude nájomníčkou tohto bytu. Zároveň navrhol, aby súd žalobcovi určil povinnosť sa z bytu vysťahovať
do tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku a žalovanej povinnosť zabezpečiť mu bytovú náhradu.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že býva v rodinnom dome, ktorý nadobudol po svojej

matke, do ktorého sa presťahoval v čase, keď sa bolo potrebné o jeho mamu celodenne starať
vzhľadom na jej zlý zdravotný stav. Žalovaná po jeho odchode zo spoločnej domácnosti vymenila zámok
na vchodových dverách do bytu a on nemal žiadnu možnosť dostať sa do bytu. Žalobca má veľa
zdravotných problémov chronického charakteru. Rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva je vo veľmi
zlom technickom stave, nie je tam funkčné ústredné kúrenie, nefunguje vodovod, kamenné pece na
kúrenie sú nefunkčné. Jediným zdrojom jeho príjmu je starobný dôchodok, z ktorého je mu zrážaná

suma presahujúca životné minimum v dôsledku súdnych exekúcií, ktoré sa voči nemu vedú.

Zvýpovedežalovanej napojednávanívyplynulo,žezmanželstvaúčastníkovkonaniapochádzajú2deti,
ktoré boli v čase rozvodu manželstva maloleté. Súd deti zveril do výchovy žalovanej a žalobcu zaviazal
prispievať na ich výživu. Žalobca si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne, takisto sa nepodieľal naúhrade nákladov spojených s užívaním bytu a úhrade nájomného. Žalovaná v predmetnom byte býva
spoločne s deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva účastníkov konania.

Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 18.12.1987 vyplýva, že predstavenstvo družstva

pridelilo M. družstevný byt číslo XX,v bloku D., vchod F., X. poschodie pozostávajúci z troch miestností
vo výmere 67,40 m2 na ulici I..

Z dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 26.01.1988 vyplýva, že predmetom dohody medzi
vlastníkom bytu a členom družstva a užívateľom družstevného bytu M. bolo odovzdanie a prevzatie
prideleného družstevného bytu do osobného užívania.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov za dňa 27.06.2001, č.k. 11 C 15/01-37, ktorý sa stal právoplatný

dňa 02.08.2001 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Maloleté deti pochádzajúce z
manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti žalovanej.

Zo stanoviska Bytového družstva Prešov zo dňa 22.08.2013 vyplýva, že Bytové družstvo Prešov
nepozná pomery účastníkov konania, nemá záujem poškodiť ani jednému z nich, rozhodnutie vo veci
necháva na zváženie súdu.

Podľa § 871 ods. 1 prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom v znení účinnom
od1.1.1992,spoločnéužívaniebytumanželmivzniknutépodľapredpisovplatnýchpredodňomúčinnosti
novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., t.j. pred 1.1.1992 sa mení dňom účinnosti
zákona č. 509/1991 Zb. na spoločný nájom.

Podľa § 175 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 ak vznikne len jednému

z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného
užívaniaispoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 právo užívať byt vznikne
dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa § 703 ods.1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu,
vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 703 ods.2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 705 ods.2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z
rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako

člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.Podľa § 705 ods.3 OZ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujem
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods.1 OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa § 712 ods.3 OZ náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná
miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach, určených na trvalé bývanie alebo podnájom
zariadenej alebo nezariadenej časti bytu iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí
nájomcovia.

Podľa § 712a ods.8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety, môže súd ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo

naprístrešie.Aksarozvedenýmanželzatrvaniamanželstvaaleboporozvodemanželstvavočidruhému
manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s nim býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického
násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Podľa § 712c ods.1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu
a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia

majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa § 712c ods.3 OZ nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade
do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu
bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení súd dospel

k záveru, že účastníkom vzniklo právo spoločného užívania predmetného bytu aj spoločné členstvo v
družstve, ktoré vzniklo účastníkom za trvania ich manželstva ku dňu 26.01.1988, kedy so žalovanou bola
uzatvorená dohoda o užívaní družstevného bytu a to sa dňom 01.01.1992 zmenilo na právo spoločného
nájmu družstevného bytu manželmi. Po rozvode manželstva účastníkov nedošlo medzi nimi k uzavretiu
dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a o tom, ktorý z manželov bude naďalej

ako člen družstva nájomcom bytu.

Žalobca opustil spoločnú domácnosť v roku 2003, kedy sa odsťahoval ku svojej mame, o ktorú sa staral.
Po jej smrti ostal bývať v jej dome. Súd pri určení ďalšieho výlučného nájomcu a člena družstva prihliadol
na to, že žalovaná v byte nepretržite býva spolu s deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva účastníkov
konania a ktoré po rozvode účastníkov konania zostali naďalej bývať v byte spolu s matkou. Súd taktiež

prihliadol na účelné využitie bytu, keďže žalobkyňa v byte fakticky býva, o byt sa riadne stará a sú u nej
splnené predpoklady pre ďalšie pokojné a usporiadané užívanie bytu.

O poskytnutie bytovej náhrady žalobcu súd nerozhodoval, pretože žalobca už 10 rokov býva v rodinnom
dome, ktorého je vlastníkom. Samotná skutočnosť, že dom je v zlom technickom stave nie je dôvodom
pre to, aby súd žalovanej uložil povinnosť zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods.1 O.s.p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, aj keď mal vo veci úspech, pretože toto rozhodnutie
bolo v záujme oboch účastníkova takýto návrh mohol podať ktorýkoľvek z nich.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.