Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2013

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/121/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409203381
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8409203381.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu H., právne

zastúpeného Mgr. Tomášom Adamcom, advokátom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi,
Levočská ulica 3 proti žalovaným: 1/ Vojenským lesom a majetkom SR - štátny podnik, Baštová 18,
Kežmarok, IČO: 31 577 920, právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Miloš Barbuš, Štúrova
13, P.O.BOX 154, Bratislava a 2/ P. v konaní o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Účastníkom konania súd trovy n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval vydania rozhodnutia súdu, na základe

ktorého by bolo určené, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome č. XX,
k.ú. R., uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa XX. XX. XXXX a ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol právoplatne povolený pod č. R. dňa 19. 1. 2007, je neplatná. Ďalej žiadal
trovy konania.

Žalovaný v 1. rade s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť.

Žalovaná v 2. rade s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania boli manželmi, manželstvo uzavrel žalobca a žalovaná v 2. rade dňa XX. XX. XXXX,
toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 4. 2. 2003 pod sp. zn.
5C 483/99-80, zároveň bol upravený v rámci rozsudku o rozvode výkon rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom na čas po rozvode. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 17. marca 2003.

Z návrhu súd zisťuje, že žalobca bol od r. 1987 zamestnancom žalovaného v 1. rade, u ktorého pracoval
ako robotník. Na základe skutočnosti, teda na základe toho, že bol žalobca zamestnancom vojenských
lesov a majetkov, tieto s ním uzavreli dňa 1. novembra 1987 dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu číslo
X v obci R., teda domčeka a bytu, ktorý je predmetom tohto sporu.

Zo žaloby súd ďalej zisťuje, že následne Vojenské lesy a majetky uzatvorili so žalobcom dňa 30. apríla
1996 Nájomnú zmluvu č. XXX/XX - BH, predmetom ktorej bol nájom dvojizbového bytu na prízemí a
jednej podkrovnej neobývanej izby na adrese R.. X. Podľa žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že v časeuzavretia nájomnej zmluvy bol ženatý so žalovanou v 2. rade, vznikol žalobcovi a žalovanej v 2. rade
podľa ust. § 703 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. spoločný nájom bytu manželmi.

Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že sa dozvedel na základe údajov známych z katastra nehnuteľností,
že žalovaná v 2. rade nadobudla predmetné nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade na základe Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru č. R.. Žalobca je toho názoru, že žalovaná v 2.
rade nadobudla predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. R.myselným
podvodným konaním, pretože pri podpisovaní citovanej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového

priestoru uviedla žalovaného v 1. rade do omylu tým, že vedome uviedla nepravdivé skutočnosti a
údaje o žalobcovi a ich spoločnom nájme bytu po právoplatnom rozvode ich manželstva. Žalobca je
toho názoru, že aj napriek tomu, že manželstvo účastníkov v čase podpisu zmluvy bolo už právoplatne
rozvedené, žalovaná v 2. rade nemala žiadne právo uzavrieť túto zmluvu so žalovaným v 1. rade len
vo svojom mene. Dôvodom podľa neho je skutočnosť, že v čase rozhodnom pre podpísanie predmetnej
zmluvy nedošlo u žalobcu a žalovanej v 2. rade k zániku ich spoločného nájmu bytu. Žalobca ďalej tvrdí,

že v čase, keď žalovaná v 2. rade podpísala predmetnú zmluvu, žili žalobca a žalovaná v 2. rade ako
rozvedení manželia na adrese R. X a zároveň ako spoloční nájomcovia predmetného bytu. Teda tvrdí
ďalej žalobca, že žalovaná v 2. rade sa nikdy nemohla stať jedinou nájomníčkou bytu, pretože, ako je to
už vyššie uvedené, u žalobcu a žalovanej v 2. rade zánik spoločného nájmu bytu nenastal. Žalobca ďalej
v žalobe uvádza, že v novembri 2007, kedy žalobca odišiel z bytu vo R.. X do Inštitútu Krista Veľkňaza v

W., odišiel z dôvodu, že sa chcel sám a dobrovoľne vyliečiť zo závislosti od alkoholu a nemal ani žiaden
úmysel trvalo opustiť spoločnú domácnosť, chcel sa len preliečiť a vrátiť sa späť domov.

V predmetnej veci žiadal žalobca, aby súd nariadil, teda vydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanej
v 2. rade - P., bolo uložené, aby nenakladala s nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. R.,

evidovanými Správou katastra Kežmarok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o vyslovenie
neplatnosti kúpnej zmluvy.

Procesný súd v priebehu konania vypočul účastníkov konania, ďalej vypočul svedkov - O. - syna, P. -
dcéru, H. - suseda, W. - pracovníčku v IKV W., ďalej E. a ďalej svedka O. ktorý je zaradený ako generálny

riaditeľ VLM, š.p., Pliešovce, do ktorého patria aj bývalé Vojenské lesy Kežmarok.

Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade - Vojenské lesy a majetky SR, š.p., odštepný závod Kežmarok a žalovaná v 2.

rade - P. uzatvorili Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru súp. č. X v k.ú. R.,
postaveného na parcele č. XX/5 v podiele 1/1 k celku. Táto zmluva uzatvorená dňa XX. XX. XXXX
bola riadne zavkladovaná, čo je zrejmé aj z listu vlastníctva, kde je vedená žalovaná v 2. rade ako
výlučná vlastníčka predmetného bytu. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň zistené, že predtým išlo o
služobný byt, ktorého nájomcom sa stal žalobca ako pracovník vojenských lesov a majetkov. Predmetný

byt - hájenka - bola využívaná ako ubytovanie pre pracovníkov vojenských lesov a majetkov, čo potvrdil
svojou svedeckou výpoveďou aj generálny riaditeľ O.
Z výpovede žalovanej v 2. rade a žalobcu, rovnako ako aj svedka - O. - pracovníka predtým
Vojenských lesov a majetkov Kežmarok, súd zisťuje, že v počiatočnom štádiu sa pokúšali predmetný
byt odkúpiť obaja účastníci konania, teda aj žalobca, aj žalovaní. Bola spísaná zmluva, ktorá však

nebola zaregistrovaná, keďže vojenské lesy neboli ochotné odpredať žalobcovi a žalovanej v 2. rade
predmetný byt, keďže na byte boli veľké nedoplatky. Podľa žalovanej v 2. rade tieto nedoplatky ona
uhradila jednorázovo, žalobca sa na ich úhrade nepodieľal, naviac najneskôr k 3. 10. 2006 žalobca už v
predmetnom domčeku nebýval, pretože podľa vyjadrenia žalovanej a ich spoločnej dcéry v spoločnosti
domácnosti už nebýval a trvalo sa odsťahoval. Svedkyňa P. - dcéra žalobcu a žalovanej v 2. rade

prehlásila, že teda v čase, keď oslavovala 18. výročie X. októbra XXXX, v dome už žalobca nebol,
pretože ona si to uložila ako podmienku s tým, že do domu sa nevráti, ak tam bude jej otec. Kúpnu
zmluvu ohľadne kúpy nehnuteľnosti podpísala teda výlučne žalovaná v 2. rade so žalovaným v 1. rade.
Pri podpise nebol prítomný žalobca a žalobca sa žiadnym spôsobom teda nepodieľal na úhradách, ani
nákladoch spojených s kúpou predmetnej nehnuteľnosti.

Z výsluchu pána H. súd zisťuje, že pri prvej zmluve, ktorá nebola zavkladovaná, ktorú podpísali
obaja účastníci, spočiatku sa nenašla dohoda medzi účastníkmi, pretože žalovaná v 2. rade chcela
nehnuteľnosť kúpiť sama, žalobca spočiatku nedal súhlas, no neskôr došlo k podpisu tejto zmluvy takako je to vyššie uvedené, čo spája svedok s tým, že mu jeho predchodca - pracovník, ktorý neskôr
zomrel, mal povedať, že bol daný súhlas na to, aby žalovaná v 2. rade odkúpila nehnuteľnosť sama a že
je viac ako pravdepodobné, že tento súhlas dal práve žalobca. Súhlas zrejme nebol v písomnej forme.

Žalovaný v 1. rade v priebehu celého konania poukazoval na nedostatok naliehavého právneho záujmu
a ďalej na to, že na predmetnú kúpnu zmluvu sa nevzťahuje zákon č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, ďalej žalovaný v priebehu celého konania poukazoval na to, že žalobca nemal
právo, aby s ním bola uzatváraná zmluva, keďže najneskôr od 3. 10. 2006 nebol nájomcom bytu, keďže

trvalo opustil spoločnú domácnosť.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení výpovede účastníkov konania, svedkov,
rovnako dospel k názoru, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80c
O.s.p. na podaní určovacej žaloby, keďže určovacia žaloba, teda žaloba o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, má vo všeobecnosti preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej

pomocou možno odstrániť alebo znížiť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak
k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Táto žaloba by bola opodstatnená v prípadoch, keď k
porušeniu práva ešte nedošlo. Akonáhle dôjde k porušeniu subjektívneho práva, ku ktorému však podľa
názoru žalovaných nedošlo, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych
následkov, resp. napríklad návrhom na určenie vlastníckeho práva.

Naviac procesný súd je toho názoru, že nie je daný naliehavý právny záujem na vydaní určovacieho
rozsudku zo strany žalobcu aj z toho dôvodu, že právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo ani v
prípade, ak by súd žalobe vyhovel.

Vykonaným dokazovaním ďalej bolo zistené, že byt, ktorý je predmetom sporu, má nesporne charakter
služobného bytu, čo potvrdil aj generálny riaditeľ - pán D.. O tom, že je to byt služobný svedčí
skutočnosť, že táto hájenka, tento objekt bol vždy prenechávaný na užívanie pracovníkom organizácie,
teda pracovníkom vojenských lesov a majetkov a ďalej toto je zrejmé aj zo zápisnice o odovzdaní bytu,
kde je postrádané rozhodnutie o pridelení bytu. Teda s poukazom na ust. § 7 vyhl. č. 45/64 Zb., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, je teda zrejmé, že ide o byt trvale určený pre
ubytovanie pracovníkov organizácie a že je to teda tzv. podnikový byt. S takouto definíciou podnikového,
resp. služobného bytu ráta v mierene modifikovanom znení aj zákon č. 189/92 Zb. o úprave niektorých
pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Z vyššie uvedeného teda možno vyvodiť
záver, že keďže išlo o služobný byt, teda o byt, ktorý bol trvale určený na ubytovanie pracovníkov

organizácie, nemohol k tomuto bytu vzniknúť spoločný nájom bytu manželmi, čo je zrejmé aj z ust. §
182 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu začatia užívania bytu, podľa ktorého sa na byty trvale určené pre
ubytovanie pracovníkov organizácie neuplatnia ustanovenia § 172 až 181, t.j. ustanovenia o spoločnom
užívaní bytu a spoločnom užívaní bytu manželmi.

Od 1. 1. 1992 zákonom č. 509/91 Zb. sa osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie
pracovníkov organizácie zmenilo na nájom služobného bytu (§ 871 ods. 4). Podmienkou bolo, že tieto
byty spĺňajú kritéria ustanovené zákonom pre služobné byty. Týmto zákonom je zákon č. 189/92 Zb. o
úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, v zmysle ktorého je
služobným bytom aj byt, ktorý je súčasťou hájovne. S poukazom na vyššie uvedené sa teda na služobný

byt neuplatnia ust. § 29 ods. 2 zák. č. 182/93 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov o povinnom
prevode bytu, nakoľko podľa ust. § 29 ods. 3 písm. a/ sa na služobný byt ustanovenia o povinnom
prevode nevzťahujú.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nebolo povinnosťou žalovaného v 1. rade previesť byt do

vlastníctva žalobcu a nebol povinný tento byt previesť do vlastníctva nájomcu aj s poukazom na to, že
nájomca v rozhodnom období už predmetný byt neužíval, keďže trvale opustil spoločnú domácnosť.
Naviac v tomto prípade poukazuje súd aj na to, že predmetný byt je bytom slúžiacim na ubytovanie
pracovníkov lesného hospodárstva, že je to teda byt slúžiaci lesnému hospodárstvu.

Procesný súd preto po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti, po oboznámení sa so zrušovacím uznesením Krajského súdu v Prešove, rozhodol tak ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Procesný súd predovšetkým bral do úvahy, že kúpnu zmluvu
ohľadne nehnuteľností uzatvorila žalovaná v 2. rade so žalovaným v 1. rade, že úhradu za predmetný bytvykonala žalovaná v 2. rade samostatne bez pomoci žalobcu. Ďalej súd bral do úvahy to, že vo vzťahu k
predmetnému bytu, ktorý bol služobným bytom, nevznikol spoločný nájom medzi manželmi, pričom súd
zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca trvalo opustil spoločnú domácnosť, v byte nebýva po dobu 7 rokov.

Súd prihliadol aj na skutočnosť, že nie je daný naliehavý právny záujem na vydaní určovacieho rozsudku
v zmysle ust. § 80c O.s.p., čo je hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti žaloby. Nemožno opomenúť
ani to, že keďže v danom prípade išlo o služobný byt, nevzťahujú sa naňho, na jeho odpredaj v plnom
rozsahu ustanovenia zák. č. 182/93 Z.z., a teda možno súhlasiť s tým, že žalovaný v 1. rade mohol byt

previesť na kohokoľvek.

O trovách konania rozhodol súd tak, že účastníkom trovy konania nepriznáva. Žalobca bol v konaní
neúspešný, žalovaná v 2. rade si trovy konania neuplatnila a rovnako ani žalovaný v 1. rade.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).