Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/171/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205878
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2509205878.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľov: 1. U.

Z., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX/XX, X., občianka SR, 2. F. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX/XX, X., občan
SR, 3. Jana Melušková, nar. 16.06.1959, bytom Podzámska 33, Hlohovec, občianka SR, 4. F. G., S..
XX.XX.XXXX, M. S. A. X, N., 5. F. Z., S.. XX.X.XXXX, M. A. X, Č., občan SR, všetci zastúpení: Združenie
advokátov, JUDr. Jaroslav Fridrich, advokát, AK so sídlom Moyzesova 8, Bratislava proti odporcom: 1.
O. P., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX/XX, X., občianka SR a 2. Z. A., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z. XXXX/X,
Ž., Q. X, Č. R., občianka SR ( pôvodne L. P.Á., R.. H., S.. XX.XX.XXXX, C.. XX.XX.XXXX, S. M. V. XX,
X., občianka SR), zast. JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, AK so sídlom Kollárova 8, Trnava,

o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1. až 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.065,43 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom v zmysle pripustenej zmeny petitu domáhali určenia, že navrhovateľka v 1.
rade a F.S. Z., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX, C. XX.XX.XXXX, S. M. Š. XXX/XX, X. boli ku dňu jeho smrti ako
manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemku evidovaného Katastrálnym úradom v

Trnave, Správou katastra Hlohovec, ako parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 663 m2 (druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria), ktorý je situovaný v obci X., k. ú. X.; pozemku evidovaného Katastrálnym
úradom v Trnave, Správou katastra Hlohovec, ako parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX o výmere 427 m2 (druh
pozemku - záhrada), ktorý je situovaný v obci X., Z.. Ú.. X..

Pôvodne bola v konaní odporkyňou L. P., R.. H., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XX, X., ktorá zomrela po začatí
konania dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu Osvedčenia o dedičstve č. k. 6D/186/2012, Dnot 45/2012 zo dňa

14.9.2012 mal súd preukázané, že zákonnými dedičmi po odporkyni sú O. P., S.. XX.XX.XXXX L. Z.
A., S.. XX.XX.XXXX i ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania,. Súd s nimi konal
ďalej ako s odporkyňami v z zmysle § 107 O.s.p. V odôvodnení má súd pod odporkyňou na mysli ešte
pôvodnú odporkyňu, toho času už nebohú L. P..

Navrhovatelia na podanom návrhu trvali. Odporcovia žiadali návrh zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami svedkov X. Z., L.
F.,X. P., ako i svedkov vypovedajúcich v obdobnej veci v konaniach sp. zn.: 8C/170/2009, 3C/167/2009
9C/170/2009, 7C/170/2009 a obsahom zápisníc z predmetných spisov ( predmetom sporov je určenie
vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam na Š. Y. W. X.): X. P., L. F., X. Z., Z. M., X. F., F. Z.,PKV č. XXX ( majetková podstata), kópiou z katastrálnej mapy k. ú. X. z 16.09.1994, potvrdením
obce Madunice, osvedčením o dedičstve č. k. D1513/96-15 z 08.12.1997 (ohľadom dedičstva po neb.
F. Z.), potvrdenkami o platení dani z nehnuteľností navrhovateľkou v 1. rade zo dňa: 02.06.1998,

z 02.06.1999, 02.06.1999, 29.09.2000, 13.03.2001, 28.01.2002, 18.08.2010, 20.05.1994, platobným
výmerom č. 1/142/2002 z 13.02.2002, uznesením Štátneho notárstva Trnava č.k. D1551/61-21 z
11.07.1962 (čd 504/1963), výpisom parciel reg. „C“ p. č. XXXX/XXX a p. č. XXXX/XX, rozhodnutím
MNV č. 748/1968 z 13.12.1968, povolením č. 1434/1961 zo dňa 25.08.1962, prídelovým plánom na
stavebné pozemky , výpisom LV č. XXXX L. Č.. XXX, prídelovým plánom ohľadom skonfiškovania

majetku U.. O. v k. ú. X., výpisom z PKV XXXX ( majetkové podstaty), písomnými vyjadreniami právnych
zástupcov účastníkov konania, správou Katastra Hlohovec, prídelovou listinou z 23.08.1962 pre F.
H. a jeho manželku L. ( č. d. XXX/XXX), uznesením Št. notárstva Trnava z 11.07.1962 - D1551/61,
listom posielaným F. H. (brat L. P.) povereníctvu SNR pre spravodlivosť z 28.01.1965 a odpoveďou
zaslanú Západoslovenským krajským národným výborom BA zo 07.05.1965, rozsudkom OS Trnava
č.k. 11C/110/64-29, vyúčtovaním právnej pomoci od býv. právnika odporkyne JUDr. Václava Surového z

15.03.1993, listom JUDr. Václava Surového pre odporkyňu z 15.06.1993ako i ostatným obsahom spisu
zistil tento stav veci:

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že predmetné nimi špecifikované nehnuteľnosti vznikli ako
parciálna časť rozdelením pôvodného pozemku parcely č. XXXX. Majetok zapísaný ako p. č. XXXX,

z ktorej bola neskôr utvorená p. č. XXXX/XX (p. č. XXXX/XXX bola vyčlenená z p. č. XXXX/XX), bola
podľa záznamu v Pozemkovej knihe na vl. č. XXX (v časti majetková podstata) konfiškovaná U.. W.
O. podľa nar. č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa v znení nar. č. 64/1946 Zb. (ďalej
len „Nar. č. 104/1945 Zb.“) Národná správa pozemku vyznačila parcelu č. XXXX v evidencii Katastra

nehnuteľností k 25.07.1945 podľa § 14 nar. č. 50/1945 Zb. na základe výmeru Okresného národného
výboru v Hlohovci zo dňa 21.07.1945, č. D/1788-2/1945. Podľa § 13 ods. 1 nar. č. 104/1945 Zb. bola pri
Miestnom národnom výbore, v obvode ktorého bol pôdohospodársky majetok skonfiškovaný, vytvorená
Miestna roľnícka komisia, ktorá aj vypracovala prídelový plán na stavebné pozemky zo skonfiškovaného
majetku U.. W. O. v k. ú. X.. Týmto prídelovým plánom bola p. č. XXXX/XX pridelená prídelcom Ľ. Z.

a jeho manželke. Prídelový plán bol postupom podľa § 13 ods. 3 a 4 Nar. č. 104/1945 Zb. schválený
Okresnou roľníckou komisiou so sídlom v mieste Okresného národného výboru v Hlohovci. Predmetný
prídelový plán bol prekontrolovaný a schválený Správou poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva
rady Krajského národného výboru v Nitre.
Prídelcovia vstúpili na základe prídelu do oprávnenej držby pridelenej nehnuteľnosti, začali s jeho

obhospodarovaním, kultivovaním a prípravou na výstavbu rodinného domu. V prídelovom konaní
hmotnoprávne a procesnoprávne upravenom nar. č. 104/1945 Zb. sa stali jej vlastníkmi. Prídelcovia
odpredali dňa 09.10.1967 písomnou kúpnou zmluvou v zmysle § 399 a nasl. OZ platného v tom čase
nehnuteľnosti navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi F. Z.. V čase predaja bol pozemok oplotený,
boli na ňom vysadené porasty a vybudované základy pre stavbu domu. Títo užívajú nehnuteľnosti od

roku 1967 doposiaľ. Na pozemku si postavili dom so s. č. XXX. Na výstavbu bolo Okresný národný
výbor v Trnave vydal povolenie pod č. 1484/1961 dňa 25.8.1962. Miestny národný výbor v Maduniciach
rozhodnutím pod č. 748/1968 z 26.4.1968 udelil navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi povolenie
užívať nimi postavený rodinný dom. V súčasnosti je stavba evidovaná na parc. č. XXXX/XX. Manžel
navrhovateľky v 1. rade zomrel dňa 6.10.1996. Povolaní ako dedičia boli po ňom deti ( navrhovatelia v 2.

až 5. rade ) a ona v zmysle osvedčenia o dedičstve č. k. D 1513/96-15 zo dňa 08.12.1997. V dedičskom
konaní nedošlo k prejednaniu predmetných nehnuteľností.
Ako ďalší dôvod ich návrhu uviedli, že odporkyňa (L. P.) žiada od nich finančné plnenie z titulu
bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok opiera podľa ich vyjadrenia o subjektívne tvrdenie, podľa ktorého
má byť vlastníčkou pozemku p. č. XXXX/XX. Od navrhovateľov žiada uhradiť sumu zodpovedajúcu

výške obvyklého nájmu, žiada o finančné plnenie aj do budúcnosti. Podľa názoru navrhovateľov
odporkyňa nemá záujem obhospodarovať a spravovať nehnuteľnosť v jej domnelom vlastníctve.
Navrhovatelia dali zároveň súdu do pozornosti, z čoho odvodzuje odporkyňa opodstatnenosť svojich
finančných nárokov. Podľa odporkyne pozemok zapísaný ako p. č. XXXX, ktorý bol podľa záznamu v
Pozemkovej knihe na vl. č. XXX konfiškovaný U.. W. O., bol rozdelený okrem iného aj na samostatný

pozemok evidovaný ako p. č. XXXX/XX o výmere 33.692 m2. Navrhovatelia tu namietajú ale skutočnosť,
že pozemok zapísaný ako p. č. XXXX bol rozdelený prídelovým plánom vyhotoveným podľa § 13 nar. č.
104/1945 Zb. na stavebné pozemky evidované ako p. č. XXXX/X - XXXX/XX oveľa menších výmer - do
1.000 m2. Prídelový plán, o ktorý sa navrhovatelia opierajú, bol schválený všetkými príslušnými orgánmi(MNV v Maduniciach, Miesta roľnícka komisia, Odbor poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva
ONV v Hlohovci, Okresná roľnícka komisia, Správa poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva rady
Krajského národného výboru v Nitre, JRD v Maduniciach) a ako taký ho považujú za platný. Odporkyňa

svoj nárok opiera o skutočnosť, že mala pozemok p. č. XXXX/XX nadobudnúť prechodom od právnych
predchodcov (svojich rodičov F. H. L. L. H., R.. R.) titulom dedenia. Vlastníctvo právnych predchodcov
k pozemku p. č. XXXX/XX dokazuje odporkyňa prídelovou listinou vydanou 23.08.1962 pre F. H. a jeho
manželku L. H., R.. R., obaja bytom X. Č.. U. XX. V súvislosti s týmto tvrdením odporkyne navrhovatelia
majú voči jej tvrdeniu námietky: Poukazujú na skutočnosť, že dedičské konanie po F. H. L. L. H., R..

R. prebiehalo a konečné rozhodnutie v tomto konaní vedené na Štátnom notárstve v Trnave pod č.
D1551/61 (uznesenie zo dňa 11.07.1962) bolo realizované pred vydaním prídelovej listiny, na základe
ktorej mali títo poručitelia nadobudnúť vlastnícke právo k p. č. XXXX/XX (dedičské uznesenie je z
11.06.1962 a prídelová listina je z 23.08.1962). Majú za to, že v dedičskom konaní nemohlo dôjsť k
vysporiadaniu parcely č. XXXX/XX, pretože táto nebola v čase smrti poručiteľov v ich vlastníctve. Podľa
§ 509 vtedy plateného Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúdalo poručiteľovou smrťou, teda

rozhodnutím Štátneho notárstva nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k p. č. XXXX/XX z F. H.
L. L., R.. R. na odporkyňu. Majú za to, že prídelová listina je nenáležitým rozhodnutím, ktoré nebolo
vydanéprávnerelevantnýmspôsobomaakotakéjebezprávnehovýznamuanevyvolávaprávneúčinky.
Opačné tvrdenie považujú za zásah do princípu legality. Prídelová listina, na základe ktorej mali byť
vlastníkmi p. č. XXXX/XX predchodcovia odporkyne, bola vydaná dňa 23.08.1962 pre F. H. a jeho

manželku L.. Odkazujúc na uznesenie Štátneho notárstva v Trnave č. k. D1551/61 zo dňa 11.07.1962
dali navrhovatelia do pozornosti, že v čase vydania prídelovej listiny nežili. F. H. zomrel XX.XX.XXXX
v X. a L. H., R.. R. C. XX.XX.XXXX v X.. Dali súdu do pozornosti, že prídelová listina je správnym
rozhodnutím a jej vydaniu malo predchádzať správne konanie. Vydávanie správnych rozhodnutí a
vedenie správneho konania bolo v tom čase upravené nar. č. 8/1928 Zb., pričom majú za to, že podľa

procesných zásad nemohlo byť správne konanie vedené s mŕtvymi účastníkmi. Podľa § 72 ods. 2 Vlád.
nar. č. 8/1928 Zb. sa rozhodnutie v správnom konaní považovalo za vydané doručením jeho písomného
vyhotovenia. K doručeniu prídelovej listiny účastníkom správneho konania dôjsť nemohlo, pretože boli
mŕtvi. Zároveň navrhovatelia uviedli, že každá platná prídelová listina vždy obsahovala rukou písaný text
umiestnenýpoddátumomvydanialistiny,ktorýmúčastníksprávnehokonaniapotvrdzovaljehoprevzatie.

Teda prídelová listina bola vydaná mimo správneho konania v čase, keď osoby, ktorým mala byť
pridelená orná pôda (p. č. XXXX/XX) nežili. Keďže prídelcovia neexistovali, nemohli zaplatiť prídelovú
cenu a preto konštatovanie pracovníka Odboru pôdohospodárstva ONV o úplnom zaplatení kúpnej
ceny obsiahnutého v texte na druhej strane listiny považujú navrhovatelia za zmyslené a nepravdivé.
Prídelová listina nebola nikdy doručená, nemohla byť ani ústne prehlásená a preto podľa § 72 ods. 2

Vládneho nar. č. 8/1928 Zb. nebola nikdy legálne vydaná. Navrhovatelia tvrdia, že daná prídelová listina
ex lége neexistuje a nevyvoláva ani predpokladané právne účinky.

K histórii a konfiškovaniu majetku navrhovatelia ďalej uviedli, že na území SR bolo po 1. svetovej
vojne viacero pozemkových reforiem. Prvá bola realizovaná prostredníctvom zák. č. 32/1918 Sb.,

záborového zákona ( z.č. 215/1919 Sb.z.), prídelového zákona ( z.č. 81/1920 Sb. ), náhradového
zákona ( z. č. 329/1920 Sb). Roku 1935 bola prvá pozemková reforma zastavená. Druhá pozemková
reforma prebiehala v rokoch 1945-1948 a to v troch etapách. Prvá etapa je podľa právneho zástupcu
navrhovateľov dôležitá pre toto konania vychádzajúc z geometrického plánu č. XX/XXXX z 26.8.1946
predloženého Správou katastra Hlohovec. V prvej etape sa dekrétom prezidenta republiky č. 12/1945

Sb. s okamžitou platnosťou konfiškoval poľnohospodársky majetok pre účely pozemkovej reformy a
prešiel ex lege na štát. Prvá etapa sa realizovala cez nariadenie č. 104/1945 Sb. SNR a konfiškovaný
majetok bol prideľovaný postupom uvedeným v nariadení č. 104/1946 Sb. SNR. Prídelca nadobúdal
prídel do vlastníctva až jeho zápisom do pozemkovej knihy. V zmysle §51 zák. č. 177/1927 Sb. je
geometrický plán technický podklad právnych úkonov. Po vypracovaní geometrického plánu č. XX/

XXXX z 26.8.1946 došlo k ďalším zmenám v právnom stave a to nariadením č. 104/1945 Sb.
SNR., nar. č. 89/1947 Sb. SNR, nar. č. 64/1946 Sb. SNR. Právny zástupca navrhovateľov má za
to, že vzhľadom na vyššie uvedené geometr. plán č.XX/XXXX nemohol byť po 30.12.1947 už ani
technickýmpodkladomkzmenám robenýmpodľanar.č.104/1945Sb.SNR.Zastávanázor,žeprídelový
plán na stavebné pozemky predložený navrhovateľmi nahradil predchádzajúce podklady. Druhá etapa

pozemkovej reformy smerovala len k revízii prvej pozemkovej reformy (zák. č. 142/1947 Sb. ) a vtedy
sa aj pozemkový majetok prideľoval prídelovými listinami. Má za to, že odporkyňa nemôže disponovať
platnou prídelovou listinou na parc. č. XXXX/XX, lebo bola vytvorená zo sceleného pozemku č. XXXXskonfiškovaného O. v prvej etape druhej pozemkovej reformy podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. Na dôvažok
súd dodáva, že tretia etapa bola realizovaná podľa zák. č. 46/1948 Sb. SNR.

Právny zástupca navrhovateľov ďalej k veci uviedol, že všetok majetok nachádzajúci sa na území SR,
ktorý bol konfiškovaný na základe nar. č. 104/1945 Zb. SNR mohol byť pridelený do vlastníctva fyzických
osôb len výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods.
1 Nar. č. 104/1946 Zb. ( jud. NS SR č. 44/2005 ). Z formálnej stránky dochádzalo k vydaniu výmeru
o vlastníctve pôdy. Z hľadiska času boli výmery vydávané ihneď po konfiškácii a schválení prídelového

plánuvrokoch1947a1948.Majetokkonfiškovanýnazákladenar.č.104/1945Zb.SNRsadovlastníctva
fyzických osôb neprideľoval prídelovými listinami. Prídelové listiny boli vydávané vo vzťahu k majetku,
ktorý štát nadobudol záberom, resp. vykúpil v rámci novej pozemkovej reformy (Z. č. 46/1948 Sb.)
a ktorý prerozdelil na základe revízie úpravy pozemkového vlastníctva uskutočnenej podľa zákona č.
215 zo dňa 16.04.1919 o zabraní veľkého majetku pozemkový (Záborový zákon č. 142/1947 Sb.).
Navrhovatelia tvrdia, že nie je možné, aby došlo k prideleniu majetku, ktorý bol konfiškovaný na základe

nar. č. 104/1945 Sb. prídelovou listinou. Vo vzťahu k tomuto majetku sa totiž prídelové listiny nevydávali,
nearchivovali. Zároveň upozornili súd na skutočnosť, že prídelová listina z 23.08.1962 (ktorou odporkyňa
disponuje) sa nenachádza v Štátnom archíve a má ju len ona sama. Pritom výmer o vlastníctve
pôdy, ktorým by došlo k prideleniu parcely č. XXXX/XX odporkyňa nikdy navrhovateľom nepredložila.
Odporkyňou držanú prídelovú listinu považujú za nulitný akt, lebo bola vydaná v rozpore s nar. č.

104/1945 Zb. a podľa ich názoru preto z nej nevznikajú žiadne právne následky a teda rodičia odporkyne
ani nemohli nadobudnúť vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX.Preto ani v dedičskom konaní po rodičoch
odporkyne nemohlo dôjsť k vyporiadaniu parc. č. XXXX/XX, lebo v čase smrti nebol vo vlastníctve
poručiteľov. Prídelová listina je správnym rozhodnutím vydávaným v správnom konaní a nakoľko bola
vydaná po smrti prídelcov, podľa navrhovateľov nedošlo ani k správnemu konaniu. Prídelová listina

nebola doručená účastníkom konania (rodičom odporkyne), čím nebola splnená podmienka v zmysle §
72 ods. 2 vlád. nariadenia č. 8/1928 Zb.
Súd mal preukázané, že otec odporkyne zomrel 01.12.1961 a matka 04.03.1953.
Navrhovatelia zastávajú názor, že ak by aj vznikli rozpory ohľadom prevodu či prechodu vlastníckeho
práva na nich, nemalo by to vplyv na súčasný stav, lebo je možné založiť vznik ich vlastníckeho práva

k pozemku titulom vydržania. Sú presvedčení, že k vydržaniu došlo najneskôr ku dňu účinnosti zákona
č. 509/1991 Zb., t. j. k 01.01.1992 v zmysle § 134 citovaného zákona s poukazom na § 872 ods. 6
citovaného zákona. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. sa plynutie lehoty na vydržanie nepreruší
vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Preto ani odovzdanie predmetných
nehnuteľností do užívanie JRD nemohlo ovplyvniť ich vydržanie (judikát NS SR č. Rc 44/1996).

Navrhovatelia sú presvedčení, že z ich strany boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady k
vydržaniu. Išlo o spôsobný predmet vydržania (ideálny spoluvlastnícky podiel). K vydržaniu pozemkov
došlo ešte Ľ. Z. a jeho manželkou, ktorí splnili materiálne a formálne podmienky na vydržane. Do držby
vstúpil na základe prídelu po spracovaní prídelového plánu v roku 1946, mali v držbe pozemky po celých
desať rokov a nedošlo k prerušeniu plynutia vydržacej doby. Navrhovateľka v 1. rade s manželom

vstúpili do oprávnenej držby dňom reálneho uchopenia veci na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Boli
dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí a do dňa podania návrhu na súd neboli navrhovateľom známe
skutočnosti, ktoré by v nich mohli objektívne vzbudiť obavu o existenciu ich vlastníckeho práva. Od
pozemku platili súvisiace dane a poplatky. Pozemok riadne spravovali.

Navrhovateľka v 1. rade k veci uviedla, že s manželom pôvodne bývali na Kysuciach a od švagra sa
dozvedeli, že pán Z. z Z. predáva pozemok so schátralými základmi. Pán Z. im povedal, že pozemok
je jeho a mal na to prídelovú listinu. Pred samotnou kúpou sa boli na pozemku pozrieť a videla tam
rozsypané základy, len zo strany suseda bol plot. Podľa jej vyjadrenia si kúpnu zmluvu s Z. spísali sami,
podpísali ju na MsNV v Maduniciach a zaplatili za pozemok 18.500,- Kčs. nevie uviesť, kde sa zmluva

nachádza či kde bola daná. Pozemok nedali zamerať z dôvodu, že bol už zameraný a ich susedia mali
už domy postavené, oplotené. Pozemok vyčistili, obnovili základy a začali stavať dom, v ktorom býva
doposiaľ a jej manžel do svojej smrti. Uviedla, že počas stavania im nikto nebránil ani nepovedal, že
stavajú na cudzom pozemku a až po 90. roku sa L. P.Č. začala domáhať vlastníctva, ale na súvislosti
si podľa jej slov už nepamätá. K zavádzaniu plynu na ich ulici uviedla navrhovateľka v 1. rade, že plyn

bol zavedený bez problémov. Následne uviedla, že zo začiatku boli problémy s zavedením plynu, L. P.
do toho zavŕtala, ale starostka to vybavila, plyn sa zaviedol.
Navrhovateľ v 2. rade k veci uviedol, že vedel o problémoch pri zavádzaní plynu, ale ho to nezaujímalo.
On pred 4,5 až 7 rokmi dom zrekonštruoval a doposiaľ v ňom býva. Počas rekonštrukcie mu robilproblémy pán P., zať L. P., tvrdiac že L. P. má na pozemok list vlastníctva. Z vyjadrení navrhovateľov v
3. až 5. rade mal súd preukázané, že títo v dome dlhší čas nebývajú. Nikdy nepočuli, že by ich rodičom
niekto bránil v stavaní domu či jeho užívaní. Majú vedomosť, že pri zavádzaní boli nejaké nezrovnalosti,

ale bližšie sa vyjadriť nevedeli.

Z obsahu prídelového plánu na stavebné pozemky zo skonfiškovaného majektu U.. O. v k.ú. X. (čl. 25)
mal súd preukázané, že pri mene Z. Ľ. a manž. je vedená parc. č. XXXX/XX
Z obsahu rozhodnutia Miestneho národného výboru v Maduniciach číslo 748/1968 zo dňa 13.12.1968

mal súd preukázané, že žiadateľovi F.S. Z. (manžel navrhovateľky v 1. rade ) bolo vydané povolenie
užívať stavbu rodinného domu s č.s. XXX na pozemku č. XXXX/XX.
ZobsahurozhodnutiaodboruvýstavbyONVvTrnavepodzn.Výst.1484/1961zodňa25.8.1962malsúd
preukázané, že žiadateľovi Ľ. Z. bola povolená novostavba rodinného domčeka na parc. č. XXXX/XX.
Zo správy Obce Madunice z 9.6.2011 a z potvrdeniek vystavených obcou Madunice ( z 20.5.1994,
2.6.1998,2.6.1999,29.9.2000,13.3.2001,28.1.2002,18.8.2010)malsúdpreukázané,ženavrhovateľka

v 1. rade s navrhovateľom v 2. rade a jeho manželkou si riadne platia daň z nehnuteľnosti za dom so
s. č. XXX, p. č. XXXX/XX, Q.. Č.. XXXX/XXX obci Madunice.

Z výpisu z katastra nehnuteľností mal súd preukázané, že na parcely reg. „C“ v k.ú. a obci X. č.: XXXX/
XXX o výmere 427 m2 (záhrada) a č.: XXXX/XX o výmere 663 m2 (zastavané plochy a nádvoria) nie je

založený list vlastníctva. Rodinný dom so s. č. XXX ( pôvodne evidovaný pod s.č. XXX ) stojaci na parc.
č. XXXX/XX je zapísaný na LV č. XXXX a jeho podielovými spoluvlastníkmi sú v 1-ici navrhovateľka v
1. rade, odporca v 2. rade a O., R.. Q. v 3/8-nách, odporca v 2. rade ešte v 1/8-ine.

Správa katastra Hlohovec listom z 4.5.2011 oznámila, že parc. č. XXXX/XX reg. C o rozlohe 663 m2 a

parc. reg. C XXXX/XXX o výmere 427 m2 boli do registra zapísané v roku 1983 na základe komplexnej
údržby 1983 podľa meračského náčrtu č. 7 ( čl. 118).

Z obsahu prídelovej listiny ( čl. 19 ) vydanej Okresným národným výborom v Trnave - odbor
pôdohospodárstva 23.8.1962, evidovanej pod čd XXX/XXXX mal súd objektívne preukázané, že bola

vystavená na rodičov odporkyne: F.S. H. a jeho manželku L., X. Č.. XX. Bola im pridelená pôda, ktorej
pôvodným vlastníkom bol U.. W. O.. K prídelovej listine patrí osobitne listina datovaná 23. augustom
1962, na ktorej je uvedený zoznam pridelených parciel v k. ú. X., Č., medzi iným aj v k.ú. X. - parc.
č. XXXX/XX - roľa o výmere 3,36.92 ha. Za všetky pridelené parcely im bola určená prídelová cena
12.742 Kčs. Na predmetnej listine sa nachádza záznam zo dňa 23.8.1962, že odbor pôdohospodárstva

ONV v Trnave nemá námietok proti prepisu vlastníckeho práva na prídelcov, nakoľko prídelová cena
bola úplne vyplatená. Táto prídelová listina pod čd. XXX/XXXX bola až roku 1963 zapísaná do PKV č.
XXXX, majetkovej podstaty a tým aj vlastníctvo rodičov odporkyne, F. H. a manželky L., každému v 1-ici.
Súčasne bolo zapísané vlastníctvo odporkyne k parc. č. XXXX/XX. Z tejto listiny mal súd preukázané,
že prídelová cena bola zaplatená 23.8.1962. K tejto skutočnosti súd dospel vychádzajúc i z tvrdenia

odporkyne, ktorá uviedla, že po smrti jej rodičov ( prídelcov ) sa ona s súrodencami zložili a vyplatili
prídelovú cenu.

Z obsahu uznesenia štátneho notárstva v Trnave č. k. D1551/61-21 zo dňa 11.07.1962 (právoplatné
23.11.1962) v dedičskej veci po nebohých F.S. H. L. L. H. mal súd preukázané, že parc. č. XXXX/XX

nadobudla odporkyňa. Pri parcele č. XXXX/XX v uznesení bolo uvedené, že „ prepis nie je prevedený“ .

Z obsahu odpovede Západoslovenského krajského národného výboru Bratislava z 7.5.1965 ( čl.
160 ) adresovaného F. H. ( brat odporkyne ) mal súd preukázané, že tento žiadal pomoc pri riešení
vlastníckeho práva k stavebným pozemkom. Príslušný orgán oznámil, že po úmrtí otca boli pozemky

prevedené na dedičov, aj L. P.. Z celkovej výmery 6 ha bolo 3,30 ha stavebné pozemky. Na pozemkoch
bolo vybudovaných 22 domov, pričom vlastníctvo nebolo majetkovoprávne usporiadané a chyby sa
dopustilo bývalé ONV v Hlohovci, keď vydal stavebníkom rozhodnutia o prípustnosti k stavbe bez toho,
že by vyžadoval vlastníctvo k pozemku. Išlo o pozemky v užívaní JRD a JRD vydávalo súhlas na
zastavanie pozemku, pritom súhlas mal v skutočnosti vydať jedine F. H. alebo dedičia po ňom. ZKNV

navrhol riešenie iba výkupom pozemkov pre MNV buď dobrovoľnou dohodou alebo vyvlastnením.

Právna zástupkyňa odporkyne popiera, že by navrhovateľka v 1. rade s manželom nadobudli do
vlastníctva parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX vydržaním či kúpnou zmluvou z 9.10.1967, lebo v zmysle§ 134 ods. 2 občianskeho zákonníka účinného k 9.10.1967 bola potrebná k zmluve o prevode
nehnuteľností potrebná registrácia štátnym notárstvom, vlastníctvo prechádzalo až registráciou zmluvy.
Z týchto dôvodov nemohli byť predmetné parcely ani predmetom dedičského konania po F. Z.. Má za to,

že navrhovateľka v 1. rade s manželom nezískali vlastníctvo k p. č. XXXX/XX ani vydržaním odvolávajúc
sa na OZ účinný od 1.4.1964 do novelizácie zák. č. 131/1982 Zb. do 1.4.1983, kedy držba a vydržanie
neboli upravené. Podľa § 135a ods. 1,2 OZ občana nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda
o osobnom užívaní pozemku do výmery 800 m2, ak ide o výstavbu rodinného domčeka. Poukázala
na to, že rodičom odporkyne bol pridelený pozemok parc. č XXXX/XX o výmere 3 ha, 36 á a 92 m2 v

obci a kú. X. a prídelovú listinu vystavil ONV v Trnave - odbor poľnohospodárstva dňa 23.8.1962. L.
P.Č. predmetnú parcelu zdedila a jej vlastnícke právo k parcele je zapísané na LV č. XXX. Námietky
navrhovateľov ohľadom získania vlastníckeho práva odporkyňou považuje za neopodstatnené, lebo v
danom spore sa nemá preukázať vlastníctvo odporkyne, ale vlastníctvo navrhovateľov. Je toho názoru,
že navrhovatelia nezískali vlastnícke právo k parcele vydržaním, lebo Občiansky zákonník účinný od
01.04.1964 vyžadovalo držbu a vydržanie až do novelizácie zákona č. 131/1982 Zb. (do 01.04.1983).

Podľa § 865 ods. 3 OZ sa do času uvedeného v citovanom ustanovení § 135a započíta aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca má vec nepretržite v držbe pred 01.04.1983, pričom tento čas
neskončí skôr než uplynutím jedného roka odo dňa, t. j. najskôr 01.04.1984. Má za to, že navrhovateľka
v 1. rade a jej manžel museli vedieť, že v Katastri nehnuteľností nie sú zapísaní ako vlastníci pozemku.
Dala súdu do pozornosti, že na stavebnom povolení i v rozhodnutí o povolení užívať budovu je uvádzaná

p. č. XXXX/XX a navrhovatelia tvrdia, že dom stojí na p. č. XXXX/XX, ktoré je uvedené v prídelovom
pláne.

L. P. k veci v rámci výpovedi zrealizovanej za jej života v jej domácom prostredí 15.6.2011 uviedla, že
prídelovú listinu dostal ešte jej otec, listinu mali doma a ona sa až ako vydatá dozvedela, že tá parcela

je ich. Povedal jej to otec ešte za života. Podľa jej vyjadrenia jej otec pozemok ( ktorý dostal ) neoplotil,
ale hospodáril na nej, zasial tam jačmeň. Nevie, ako dlho pôdu užíval, ale po vzniku družstva išla všetka
pôda do družstva. V čase rozdeľovania pozemkov na Š. Y. mala záujem i ona o parcelu, ale nebola jej
daná z dôvodu, že je slobodná. Podľa jej slov keď sa začalo na Š.Z. Y. stavať ona „ pustila do sveta“,
že je to jej . Povedala to aj na bývalom MNV hneď ako sa začali plochy vymeriavať. Podľa vyjadrenia

odporkyne prídelová listina pre jej rodičov nadobudla právoplatnosť, keď zaplatili poslednú čiastku za
tie pridelené pozemky. Keď sa platila poslednú čiastku prídelovej ceny za pozemok, jej rodičia už nežili.
Ona i ostatní súrodenci sa zložili a ona potom sumu zaplatila. Pozemky mali rozlohu vyše 6 ha a to
3 ha skraja a zostatok v prostriedku. Pre pozemky na Š. Y. si prestala vychádzať so susedmi, lebo
chceli prepísať pozemky na nich zadarmo, no ona to nemohla urobiť, lebo všetci súrodenci sa zložili na

zaplatenie prídelovej ceny. Následne dali vymerať pozemky na celej Š. Y., vtedy mali niektorí už domy
postavené. Dôvodom vymerania bol záujem pozemky predávať. Má za to, že všetci bývajúci na Š. Y.
vedeli, že pozemky sú jej, lebo to bolo povedané - na dedine sa to dozvie jeden od druhého. Osobne
nenavštevovala bývajúcich na tejto ulici, lebo sa bála, ale písala im listy, keď začali stavať. Súdnou
cestou sa nedomáhala zákazu stavať na Š. Y. z dôvodu, že to povedali na býv. MNV. Súd dodáva, že

odporkyňa nepreukázala, že by posielala a že by boli doručené obyvateľom Školskej ulice nejaké listy
v čase pred alebo počas výstavby ich rodinných domov.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal vykonať dokazovanie svedkami - osobami bývajúcich tiež na
Š. Y. W. X.. Právna zástupkyňa odporkyne to namieta z dôvodu, že navrhované osoby vystupujú

ako navrhovatelia v iných konaniach s rovnakým predmetom sporu a budú svedčiť navzájom. Právny
zástupca navrhovateľov trval na vykonaní tohto dôkazu z dôvodu, že sú v dôkaznej núdzi. Súd
vyhodnotil návrh i námietky protistrany. Pripustil vypočuť navrhované osoby ako svedkov, všetkých
riadne ako svedkov poučil. Na obsah ich výpovedí prihliadal z pohľadu okolností existujúcich pri
rozdeľovaní pozemkov, užívaní pozemkov. Otázku dobromyseľnosti súd skúmal ale len u navrhovateľov.

Súd mal preukázané z vykonaného dokazovania, že vo všeobecnosti sa pri zavádzaní plynu na Š.
Y. v rokoch 1994-1995 začalo verejne riešiť, koho sú pozemky. Do povedomia sa i oficiálne dostala
informácia, že ide o pozemky odporkyne. No súd sa podrobne zaoberal otázkou, či sa navrhovatelia
( či ich rodičia) mohli skôr dozvedieť resp. sa dozvedeli o tom, že by mal byť problém s pozemkom, na
ktorom majú postavený dom.

Svedkyňa X. Z. uviedla, že tiež vlastní dom na ulici, kde sú sporené parcely a tiež sa súdnou cestou proti
L. P. domáha určenia vlastníckeho práva. Dom na tejto ulici postavili jej rodičia na pozemku, ktorý im
bol pridelený. Ona žije v dome od svojho narodenia v roku 1959. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľkav 1. rade s manželom kúpili pozemok na Š. Y. s základmi v rokoch 1968 - 1969, kedy z jednej i druhej
strane boli už domy postavené, postavili dom, žijú ho a užívajú záhradu. Podľa jej vyjadrenia sa na Š.
Y. kľudne žilo do roku 1994, kedy si L. P. začala nárokovať na pozemok o rozlohe 3 ha 84 á. v zápätí

svedkyňa uviedla, že si L. P. začala na pozemok nárokovať po tom, čo jej bývalé OMV vystavilo na
mŕtvych rodičov prídelovú listinu. K zavádzaniu plynu na tejto ulici uviedla, že starostka obce za pomoci
L. P.Z. zastavila štátnu stavbu plynu. Svedkyňa potvrdila, že ohľadom výstavby plynu na Š. Y. je ona
vyobrazená v novinách Pravda z 10.11.1994.
Svedkyňa Z. M. tiež vlastní dom na ulici, kde sú sporené parcely a tiež sa súdnou cestou domáha určenia

vlastníckeho práva. Podľa jej vyjadrenia sa jej navrhovateľka v 1. rade ani jej manžel nesťažovali , že
by si niekto nárokoval na ich pozemok. Podľa jej slov vznikol problém pri zavádzaní plynu na Š. Y., lebo
ich zavolala starostka s tým, že nebývajú na svojom pozemku.
SvedkyňaL.F.sadoobceprisťahovalaroku1977,odroku1990doposiaľpracujevobciX.akostarostka.
Ona sa o probléme s pozemkami na Š. Y. dozvedela až roku 1994 prvý krát, keď sa začalo pripravovať
zavádzanie plynu na tejto ulici. Po začatí výkopových prác dostali zo Stavebného úradu Hlohovec

pokyn zastaviť stavbu pre námietku L. P., že domy obyvateľov ulice stoja tiež na jej pozemkoch. Svoje
vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX preukázala predložením konkrétneho listu vlastníctva, snažila sa vec
riešiť dohodou, mala záujem pozemky predať za úradnú cenu 20 Sk/m2. O návrhu informovala následne
majiteľov domov, ale tí popreli vlastníctvo L. P.. Svedkyňa potvrdila, že majitelia domov stojacich na
sporných pozemkoch platia každý rok dane za tieto pozemky. Nakoniec bolo dovolené majiteľom

domov urobiť plynové prípojky s podmienkou vystavenia čestného prehlásenia, že sú si vedomí, že sú
užívateľmi pozemku a že do budúcna sa majetkovo - právne vyporiadajú. Navrhovateľka v 1. rade s
manželom F. Z. podpísali vyhlásenie dňa 13.07.1994. V roku 1994 sa dozvedela od svojej svokry, že v
60-tych rokoch bol súdny spor medzi Q. P. a jedným majiteľom domu na Š. Y.. Svedkyňa dodala, že jej
svokra pracovala 35 rokov na Obecnom úrade. Podľa vyjadrenia svedkyne

Svedok X. P. je zaťom odporkyne cca 32 rokov. Roku 1987 začal s manželkou stavať dom na Š. Y.. On
sa dozvedel od L. P. niekedy v roku 1976, že ľavá strana Š. Y. je jej majetkom. Tiež má vedomosť o jej
spore s pánom W. o vlastníctvo k pozemku v roku 1964-1965 a spor vyhrala. Tvrdil, že spor s W. trval
12 rokov. Potvrdil, že L. P. podala roku 1994 žalobu proti A.Š., Z. L. X. na zaplatenie finančnej sumy za
užívanie jej pozemku. S pánom A. bol spor ukončený ( pozn. súdu: ide o konanie OS Trnava sp. zn.

20C 133/95). Svedok potvrdil, že navrhovateľ v 2. rade ho navštívil pred 7-8 rokmi ( L. P. už bývala u
neho) z dôvodu , že si chce odkúpiť pozemok. Ponúkol mu pozemok za 100.000,- Sk, ale navrhovateľ
v 2. rade chcel dať len 90.000,- Sk, ale súrodenci L. P. s tým nesúhlasili. Podľa tvrdenia svedka mu pán
M. ( tiež býval na Š. Y.) povedal, že sa bol v 70.-tych rokoch až v Prahe pýtať na spornú parcelu a bolo
mu povedané, že ej to L. P.. Následne si okrem pána M. vyporiadal pozemok s L. P. aj pán U.. Svedok

uviedol, že v čase čo chodieval do X., chodili po úradoch a zisťovali ohľadom pozemku: U., M., Š., Z., Z..
Svedkyňa X. F. vypovedala vo veci sp. zn. 3C/167/2009. Potvrdila, že tiež vlastní dom na Š. Y. bývajúc
v ňom od roku 1964 a tiež sa súdnou cestou domáha proti L. P. určenia vlastníckeho práva. V čase
kúpy pozemku boli na jednej strane nejaké domy postavené a na druhej strane mali družstevníci silážne
jamy. V čase zavádzania plynu na ulicu jej bol doručený list na zaplatenie 450.000,- Kčs. Svedkyňa má

vedomosť, že sa L. P. súdila ohľadom pozemku s pánom W. bývajúcim tiež na Š. Y., lebo sa o tom
rozprávalo na ulici. Podľa jej tvrdenia sa nezaujímala o výsledok sporu.

Právny zástupca navrhovateľov i po výsluchu svedkov dospel k záveru, že neboli preukázané
skutočnosti , ktoré by mohli ohroziť dobromyseľnosť držiteľov. Má za preukázané, že navrhovateľka v

1. rade aj s manželom boli oprávnenými držiteľmi až do nadobudnutia vlastníctva vydržaním, t.j. k
1.1.1992.K oprávnenej držbe došlo po dohode o kúpe a na oprávnenosť držby nemá vplyv, že nedošlo
k platnej kúpnej zmluve, lebo platnosť nadobúdacieho právneho úkonu je rozhodujúci len pri prevode
vlastníctva na základe právneho úkonu.

Z obsahu advokátkou odporkyne doloženého rozsudku OS v Trnave č. k. 11C 110/1964 zo dňa
21.11.1966 ( čl. 154 spisu ) mal súd preukázané, že odporkyňa sa v pozícii navrhovateľky domáhala
od M. W. bývajúceho tiež na Š. Y. zaplatenia sumy za užívanie pozemku na tejto ulici, ktorý je v jej
vlastníctve. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v roku 1967. V odôvodnení rozsudku sa
uvádza, že otec odporkyne F. H. bol vlastníkom parc. č. XXXX/XX, ktoré vniesol do JRD, preto bol oproti

nemu i zastavené vymáhanie prídelovej ceny. Po jeho smrti jeho členstvo v JRD zaniklo, odporkyňa ako
dedička nechcela vstúpiť do JRD a pridelené nehnuteľnosti požiadala vyplatiť. Vyplatila ich 22.8.1962
zaplatením prídelovej ceny 12.210 Kčs. Následne bolo vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX prepísané na ňu.Po vyjadrení právnej zástupkyne odporkyne , že v minulosti bolo na OS Trnava vedené konanie pod
sp. zn. 20C/133/95, v ktorom sa ako predbežná otázka riešil spôsob nadobudnutia vlastníctva k parc. č.
XXXX/XX rodičmi odporkyne súd nahliadol do obsahu predmetného spisu ( v súčasnosti je pripojený v

spise OS Piešťany sp. zn. 3C/167/2009, v ktorom bolo podané odvolanie proti rozsudku v merite veci a
spis bol zaslaný na rozhodnutie na KS v Trnave) a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
tohto spisu.
Súd vykonal dokazovanie aj obsahom zápisnice zo dňa 9.4.2003 vyhotovenej v konaní vedenom na
OS Trnava pod sp. zn. 20C/133/95, v ktorom sa ako predbežná otázka riešil spôsob nadobudnutia

parc.č. XXXX/XX do vlastníctva rodičov odporkyne. Svedok ŠN. Z., S..XX.XX.XXXX uviedol, že má
vedomosť, že otec odporkyne, F. H., ako tzv. deputátnik dostal pridelený pozemok asi po roku 1948 a išlo
o nehnuteľnosť po konfiškácii. Z výpovede znalca E.. L. Z. vypovedajúceho dňa 3.7.1997 ( vypovedal v
konaní sp. zn. 20C/133/95 ) mal súd preukázané, že ešte v roku 1946 došlo k rozčleneniu parc. č. XXXX.
Z obsahu znaleckého posudku znalca E.. L. Z. č.j. XXXXXXXX-XXX/XX-zn ( nachádza sa v spise OS
Trnava sp. zn. 20C/133/95 ) mal súd preukázané, že dňa 26.8.1946 bol vyhotovený geometrický plán

E.. H., ktorým bola rozdelená parc. č. XXXX v k.ú. X.. Tento geom. plán slúžil ako technický podklad pre
vydanie výmerov o vlastníctve pôdy. V tomto geomet. pláne je ako posledná prídelová parcela uvedená
parc. č. XXXX/XX. Predseda býv. MNV X. Q. znalcovi potvrdil, že prídelové listiny k parc. č. XXXX/XX-
XXXX/XX neboli vystavené. Parc. č. XXXX/XX-XXXX/XX boli vymerané asi r. 1954-1955 neodborne
miestnou komisiou v snahe pomôcť stavebníkom - žiadateľom o výstavbu rodinných domov a JRD

uvoľnilo pre značný záujem na účely výstavby časť družstevného bloku. Tieto pozemky boli zamerané
až roku 1963. Na pojednávaní dňa 8.6.1999 znalec (v konaní sp. zn. 20C/133/95) uviedol, že prídelové
listiny sa vydávali až po tom, čo konkrétny občan predložil doklad o zaplatení úhrady.
Z obsahu výpovede svedka Š.N. F. vypovedajúceho dňa 23.9.1996 vo veci 20C/133/95 mal súd
preukázané, že on vypisoval a podpisoval prídelovú listinu zo dňa 23.8.1962. Pri jej vystavovaní

vychádzal z pôvodnej prídelovej listiny robenej po roku 1945. Podľa jeho vyjadrenia nerobil žiadne
dodatočné šetrenie, vychádzal len z pôvodnej listiny. On do listiny uviedol zápis o zaplatení prídelovej
ceny. Nepamätal si, kto ho oslovil za účelom vystavenia listiny. Potvrdil, že nevedel, že v čase
vystavovania listiny bol F. H. nebohý. Vystavenie listiny odôvodnil tým, že neboli v tom čase pôvodné
formuláre zo 40- tych rokov a preto Krajský národný výbor doporučil nové vzory.

Z obsahu výkazu nedoplatkov ku dňu 21.2.1962 ( je tiež v spise 20 C/133/05 ) mal súd preukázané,
že rodičia odporkyne mali nedoplatok na prídelovej cene z pozemkovej reformy, ktorý bol zaplatený
24.8.1962.

Z obsahu listu JUDr. Václava Surového z 15.3.1993 adresovaný L. P. mal súd preukázané, že tento
zastupoval menovanú v doriešení usporiadania neoprávnených stavieb na Š. Y. a nakoľko mu bolo
telefonicky oznámené dcérou menovanej , že v súčasnej dobe nechce ďalej pokračovať, zaslal jej
vyúčtovanie.
JUDr. Václav Surový na výzvu súdu oznámil listom z 12.12.2011, že v roku 1992 alebo 1993 zastupoval

L. P. vo veci predaja nejakých pozemkov, ale že to bolo neúspešné, lebo ľudia majúci postavené domy
či záhrady na pozemku menovanej si ich kúpiť nechceli. nemá už žiadne listiny, ktoré by mohol súdu
predložiť,lebouždávnejšieichskartoval.Záveromuviedol,žesinespomína,čisnavrhovateľmiajjednal.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľov zotrval na tom, že navrhovateľka v 1.

rade vstúpila s manželom do oprávnenej držby kúpou od predchádzajúceho vlastníka, prídelcu Ľ.N.
Z.. nehnuteľnosti užívali ako vlastné v dobrej viere od roku 1967 nerušene až do smrti manžela
6.10.1996 a navrhovateľka v 1. rade ich užíva doposiaľ. Listiny predkladané právnou zástupkyňou
odporcov ( rozsudok OS v Trnave č. k. 11C/110/64 z 21.11.1966, list brata L. P. z 28.1.1965, list
Západoslovenského krajského národného výboru z 7.5.1965, listy JUDr. Surového) nepreukazujú, že

by boli navrhovateľka v 1. rade s manželom v kontakte s L. P.. Poukázal na to, že pre posúdenie vzniku
vlastníckeho práva vydržaním je nutné hodnotiť len obdobie uplynuté do 1.1.1992. Záverom sa odvolal
na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 117/94 z 28.2.1995, v zmysle ktorého neplatnosť právneho úkonu o
prevode vlastníctva nie ej okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním.

Právna zástupkyňa odporcov žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu. Nesúhlasí s tým, že by
navrhovateľka v 1. rade s manželom nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním. Podľa nej
preukázala vlastnícke právo L. P. predložením prídelovej listiny a zaplatením kúpnej ceny, dedičským
rozhodnutím. Prídelovú listinu vydanú na otca L. P. nepovažuje za nulitný akt. Dala súdu do pozornostivýsluch svedka Š. F. vypovedajúceho v konaní pod sp. zn. 24Co/342/2007 na Krajskom súde v Trnave.
Tento potvrdil, že pri vyhotovovaní prídelovej listiny vychádzal z listiny vydanej v r. 1945 a podpísanej
ministrom. Dňa 01.10.1945 sa rodičia L. P. ujali držby a neskôr ju vniesli do družstva. V súvislosti s

dobromyseľnosťou odkázala na rozsudok ČR 22Cdo/490/2001 z 10.10.2002 a na rozsudok NS SR
5Cdo/49/2010 z 29.03.2011 dodajúc, že navrhovateľka v 1. rade s manželom nepostupovali s odbornou
opatrnosťou. Je toho názoru, že pokiaľ by si dali stavbu zapísať do PK vložky, zistili by, že stavba
je postavená na pozemku, na ktorom nemajú vlastnícke právo. Je presvedčená, že navrhovatelia sa
najneskôr roku 1989 dozvedeli o tom, že nie sú vlastníkmi pozemku. Návrh žiadala zamietnuť i z dôvodu,

že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na takejto žalobe.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa§18ods.2,3zákonač.293/1992Zb.oúpraveniektorýchvlastníckychvzťahovknehnuteľnostiam

účinného k 11.06.1992, (2) Nároky dedičov sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej v čase smrti
poručiteľa. (3)Lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k
nehnuteľnosti.

Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak.

Podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1945 Sb. SNR, v znení nar. č. 64/1946 Sb. SNR, s okamžitou platnosťou
a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území
Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:

a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez
ohľadunaštátnupríslušnosť,c)zradcovanepriateľovslovenskéhoačeskéhonárodaa československej
republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických
osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali
v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby

nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia
ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne
slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje
Sbor povereníkov.

Podľa § 19 ods. 1,3 nar. č. 104/1945 Sb. SNR, v znení nar. č. 64/1946 Sb. SNR, (1) Určená prídelová
cena (§§ 15 a 16) spláca sa Fondu: a) jednorázove, najneskôr do 8 mesiacov od ujatia sa držby
prídelu, v peniazoch alebo v naturáliách, b) v splátkach v peniazoch alebo v naturáliách, a to:1.
10% prídelovej ceny za pôdu (§ 15) a príslušenstvá (§ 16) treba zaplatiť pri prevzatí pridelenej pôdy
do držby. Na návrh miestnej roľníckej komisie, ktorý sa má podať už v prídelovom pláne (§ 13),

môže Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu povoliť
odklad prvej splátky najviac na 3 roky; 2. zvyšok prídelovej ceny je splatný podľa splátkového plánu,
vyhotoveného Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu,
najneskoršie však do 15 rokov odo dňa ujatia sa držby prideleného majetku. (3) Osobám uvedeným v
§ 12, ak sú invalidi, vdovy alebo siroty, pridelí sa majetok bezplatne.

Podľa § 72 ods. 1, 2 vlád. nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti
politických úřadů (správním, řízním), (1)Výměr (§ 68, odst. 1) se vydává vždy písemně, pokud se jinak
nestanoví. Jiná rozhodnutí lze prohlásiti ústně. Obsah ústního rozhodnutí buď zapsán do protokolu o
jednání, při němž rozhodnutí bylo prohlášeno, nebo v samostatném protokolu. Strany mohou žádati,

aby ústně prohlášené rozhodnutí jim bylo dodáno ještě písemně. (2) Rozhodnutí je vydáno, pokud ve
správních předpisech není ustanoveno jinak, doručením písemného jeho vyhotovení, bylo-li prohlášeno
ústně v přítomnosti stran, ústním prohlášením.

Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka účinného k 01.01.1992, (1) Oprávnený držiteľ sa stáva

vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného k 01.01.1992, Ak ide o vydržanie vlastníckeho
práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť
len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas,

po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania.

Keďže navrhovatelia označili prídelovú listinu zo dňa 23.8.1962 vydanú pre rodičov L. P. ( č.d.XXX/
XXXX ) ako nulitný správny akt, súd sa v prvom rade ako s predbežnou otázkou musel vypriadať s
týmto. Vychádzal pritom z rozhodnutia NS SR sp. zn. 44/2005, ako i z obsahu svedeckej výpovede
Š. F. vypovedajúceho v konaní 20C/133/95, v ktorom potvrdil, že on sám opisoval pôvodnú prídelovú

listinu ( Odkazujem na obsah jeho výpovede poňatej do odôvodnenia tohto rozsudku). Z tohto súd
vyvodil, že správne konanie predchádzajúce vydaniu listiny bolo ešte za života rodičov L. P., keď im
bola pôda pridelená. Roku 1962 bola prídelová listina len prepísaná svedkom Š. F.. Súd si dovolí v tejto
časti odôvodnenia poznámku, prečo vôbec bola pôvodná prídelová listina ( existujúca ) prepisovaná
v roku 1962 na iný formulár. Resp. ak to súviselo s dodatočným zaplatením prídelovej ceny, prečo

o tom nebola v listine zmienka. V konečnom dôsledku súd vychádzal z výpovede Š. F., s ktorou sa
vyporiadal už OS Trnava v rámci konania vedeného pod sp. zn. 20C/133/95. Súd prihliadal na to, že
mimo rámec právneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho
aktu. Môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný, ničotný. Nakoľko nulitným aktom je
správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, pričom súd mal preukázané, že

prídelová listina bola vydaná príslušným správnym orgánom( Okresným národným výborom v Trnave -
odbor pôdohospodárstva na základe skúr vydanej prídelovej listiny podpísanej samotným prezidentom ),
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť listiny a vyhodnotil ju ako platnú. Prihliadal
pritom na rozsudok vydaný v konaní vedenom na OS Trnava sp. zn. 20C/133/95, v ktorom sa tiež na
prídelovú listinu prihliadalo ako na platnú. Súd bral do úvahy to, že otec L. P., ktorému bol pridelný

pozemokXXXX/XXvroku1945dalpozemokdoJRD,týmmuodpadlapovinnosťzaplatiťprídelovúcenu.
Po jeho smrti odporkyňa žiadala parcelu od JRD vydať, preto jej i vznikla povinnosť zaplatiť prídelovú
cenu. Súd mal preukázané, že L. P. zaplatila prídelovú cenu 12.742 Kčs až dňa 23.8.1962. Súd má za
to, že účinky vlastníckeho práva vzťahujúceho sa na ňu nastali práve až zaplatením prídelovej ceny. Z
hľadiska morálneho súd dodáva, že L. P. v čase platenia ceny vedela, že na pozemkoch už stoja rodinné

domy, ale nežiadala od JRD vydať náhradné voľné pozemky s rovnakou rozlohou, bonitou.

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva [§ 80 písm. c) OSP] súd vychádzal
zo skutočnosti, že navrhovateľka v 1. rade s manželom kúpili od Ľ. Z. a jeho manželky parcelu č. XXXX/
XX v roku 1967, v tento rok uchopili sa držby, parcelu začali užívať, postavili na nej dom. Navrhovatelia

nepreukázali existenciu platnej zmluvy k tejto parcele ani, že by bola zavkladovaná na kataster, preto sa
domáhajúurčeniavlastníckehoprávavydržaním.Súdsiustáliluchopeniepozemkudodržbyvroku1967
aj z dôvodu preukázania, že Mestský národný výbor v Maduniciach vydal F. Z. ( manžel navrhovateľky
v 1. rade ) dňa 13.12.1968 povolenie stavbu domu. Časom z parcely XXXX/XX vyčlenili parc. XXXX/
XXX a obe ich užívali spolu do smrti F. Z. a doposiaľ ich užíva ešte navrhovateľka v 1. rade. Súd

mal preukázané, že počas zavádzania plynu na Š. Y. W. X. v rokoch 1994-1995 zistili, že L. P. reálne
preukazuje svoje vlastníctvo k parc. XXXX/XX, pričom medzi inými i parc. č. XXXX/XX má byť časť z
predmetnej parcely. L. P. žiadala od nich finančné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie
jej parcely. V takomto prípade navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v

katastri nehnuteľností. Určovacia žaloba vo všeobecnosti má predovšetkým preventívny charakter, ktorý
spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva
či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia
žaloba tiež účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu
a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia

budúcich sporov. V danom prípade odopretím určovacej žaloby by podľa názoru súdu došlo k porušeniu
ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom
na charakter žaloby súd dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvydržaním,leboodroku1967navrhovateľkav1.radesmanželomnepretržite užívali parc. XXXX/XX a z nej vyčlenenú XXXX/XXX, pričom vlastníkom celej parc. XXXX/XX
je na katastri vedená L. P. ( pozn. súdu: po je úmrtí v priebehu konania jej dedičky vystupujúce v tomto
konaní v súčasnosti ako odporkyne). Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili i s § 70 ods. 1 Katastrálneho

zákona, v zmysle ktorého sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. A práve týmto svojim
návrhom majú záujem preukázať opak. ( rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 56/2003)
Súd prihladil na to, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia

vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Podľa platnej právnej úpravy novely
Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť
(§ 134 ods. 1 OZ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby
po dobu desiatich rokov. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj
držbu, vykonanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na

základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek
obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa
na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna
úprava (zák.č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju
započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6 OZ). Pritom však účinky

súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1.
januára 1992. Súd prihliadal na to, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992
stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade,
že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba
započítať aj dobu pred týmto dňom.

Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva)
spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí, samozrejme
s náležitou opatrnosťou. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka
dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba
vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba

totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po

celú vydržaciu dobu 10 rokov, dôvodné.

Je všeobecne zaužívané v právnickej obci, že nehnuteľnosti sa nadobúdali z titulu prídelovej listiny
a nie prídelového plánu. Skôr, ako by sa súd stotožnil s touto myšlienkou, je potrebné predbežne
sa vysporiadať s tým, akým spôsobom štát v rokoch 1945-1947 nadobudol nehnuteľnosti. ( rozsudok

NS SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003: „výmery a prídelové listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi
o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými
pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“) Pokiaľ totiž štát nadobudol pôdu záberom,
resp. vykúpil v rámci novej pozemkovej reformy (Z. č. 46/1948 Sb.) a ktorý prerozdelil na základe
z. č. 142/1947 Sb. (Záborový zákon), prideľoval pôdu prídelovou listinou. Pokiaľ ale nadobudol pôdu

konfiškovaním na základe nar. č. 104/1945 Zb. , mohol ju prideliť do vlastníctva fyzických osôb len
výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nar.
č. 104/1946 Zb. V zmysle § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1964 Sb. n. v znení nariadenia č. 64/1946
Sb. n. môže povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pred zaplatením prídelovej ceny
vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy, ktorá im bola pridelená. V tomto prípade sa spor týka

parc. č. XXXX, ktorá bola skonfiškovaná ( nie zabraná či vykúpená) U.. W. O., čo vyplýva i z obsahu
pozemkovoknižnej vložky č. XXX podľa nar. č. 104/1945 Zb. SNR. Okresný národný výbor v Hlohovci
dňa 21.7.1945 zrealizoval výmer skonfiškovanej par.č. XXXX a v časti B. Vlastníctvo v PK vložke č.
XXX bola k 25.7.1945 zapísaná národná správa pozemku (č. U.-X/XXXX). Parc. č. XXXX bola po jej
rozparcelovaní pridelená v jednotlivých parcelách fyzickým osobám. Prídelovým plánom ( čl. 25 ) bola

parc. č. XXXX/XX špecifikovaná ako stavebný pozemok (stav. poz.) pridelená Ľ. Z. a manželke. Súd mal
preukázané, že odbor výstavby ONV v Trnave povolil rozhodnutím zo dňa 25.8.1962 Ľ. Z. novostavbu
domu na parc. č. XXXX/XX. Čiže povolenie bolo vydané na inú parcelu, než bola uvedená v prídelovom
pláne.Súd pri vyhodnocovaní otázky dobromyseľnosti navrhovateľky v 1. rade a jej manžela prihliadal na to,
že prídelová listina z 23.8.1962 vydaná pre rodičov L. P. ( Č..U..XXX/XXXX ) bola zapísaná na katastri
už 1963 do majetkovej podstaty PK vložky č. XXXX a L. P. bola vedená ako vlastníčka parc. č. XXXX

( znej je vyčlenená parc. č. XXXX/XX).
Manželia Z. dom nepostavili, ale pozemok predali v roku 1967 navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi.
Títo začali pozemok obhospodarovať, kultivovať, pripravovať na výstavbu rodinného domu, postavili na
pozemku dom. Súd má za to, že do držby vstúpili navrhovateľka v 1. rade s manželom už v tomto roku
1967. Následne MNV v Maduniciach vydalo dňa 13.12.1968 F. Z. povolenie užívať stavbu domu s č.s.

XXX na pozemku č. XXXX/XX.
Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá
držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ. Tu súd konštatuje, že pokiaľ by navrhovateľka v 1. rade a jej manžel boli pri nadobúdaní

parcely náležite opatrní v obvyklej miere a na príslušnom katastrálnom úrade si overili, či nadobúdajú
parcelu od skutočného vlastníka, zistili by, že k parcele svedčí ( ako súčasť parc. č. XXXX) vlastníctvo
L. P. už od roku 1963. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že nemohli byť dobromyseľní
už pri začatí hospodárenia na parcele. Ako ďalší dôvod nedobromyseľnosti súd uvádza, že v čsae
vstavbydomunaparcelenavrhovateľkouv1.radeajejmanželomnadobudolprávoplatnosť(roku1967)

rozsudok OS Trnava č. k. 11C 110/1964 zo dňa 21.11.1966, v ktorom sa ako predbežná otázka riešilo i
vlastníctvo L. P.Z. k parc. č. XXXX/XX. Odporcom v tom konaní bol pán W. bývajúci tiež na Š. Y. W. X..
Posledným medzným bodom, kedy u navrhovateľky v 1. rade s manželom pri náležitej opatrnosti mohli
vzniknúť pochybnosti o ich vlastníctve k pozemku je, keď sa v rokoch 1994 -1995 zavádzal plyn na Š.
Y. W. X. a L. P. preukazovala svojej vlastnícke právo k parc. č. XXXX/XX listom vlastníctva, prídelovým

plánom. Čiže či je držiteľ ( navrhovateľka v 1. rade a jej manžel ) dobromyseľný v tom, že mu vec
vlastnícky patrí, súd hodnotil nielen zo subjektívneho hľadiska - ich osobného presvedčenia, že im
vec vlastnícky patrí, ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo
vzájomnej súvislosti. Teda súd prihliadal i na to, že pokiaľ by navrhvoaetľka v 1. rade s manželom
pred kúpou pozemku a uchopením pozemku pri náležitej obozretnosti na katastrálnom úrade zisťovali

vlastníctvo k parcele, zistili by, že je písaná na vlastníčku L. P..
Z obsahu spisu, vyššie vykonaného dokazovania a vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne a preto ho zamietol ako
nedôvodný. Navrhovateľka v 1. rade a jej manžel nemohli nadobudnúť sporné parcely vydržaním, lebo
nie sú základné podmienky pre vydržanie, v prvom rade dobromyseľnosť a ani vydržacia doba. Súd

vychádzal z toho, že pokiaľ princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa pôsobí proti princípu
ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je nutné nájsť praktickú konkordanciu medzi oboma
protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum obom a ak to nie je možné,
potom tak, aby výsledok bol zlučiteľný s všeobecnou predstavou spravodlivosti.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Súd priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení vyhl. č. 557/2008 Z.z. ( účinnej od 1.1.2009 ) v znení neskorších predpisov odporcom náhradu trov

právneho zastúpenia. Právny zástupca si správne uplatnil odmenu za 1 úkon právnej služby v zmysle
§ 11 ods. 1 pís. a.), § 13 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za rok 2010 -55,49
eur ; za rok 2011 - 57 eur, ale nesprávne za rok 2013 v sume 90,11eur, lebo správne to mala byť suma
60,07 eur, z ktorej aj súd vychádzal. Suma 1.065,43 eur pozostáva z : A/ ODMENA ADVOKÁTA za
úkony právnej služby v roku 2010: 55,49 eur x 2, v r. 2011: 57 eur x 6, v r. 2013: 60,07 eur x 1 (prevzatie

a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa: 3.2.2011, 17.3.2011,
9.6.2011, 29.9.2011, 7.11.2011, 24.9.2013, účasť na informatívnom výsluchu 15.6.2011); B/ REŽIJNÝ
PAUŠÁL - v roku 2010: 2 x 7,21 eur, v roku 2011: 6 x 7,41 eur, v roku 2013: 1 x 7,81 eur ( nie 15,62 eur
ako žiadal práv. zástupca odporcov). C/ 20% DPH zo súčtu súm uvedených v bode A, B/;Súčet súm vbide A/, B/ a c/ je 694,41 eur. D/ NÁHRADA ZA STRATU ČASU pri ceste na pojednávanie z Trnavy do
Piešťan a späť 5 x 2 polhodiny x 12,35 eur + 20% DPH, t.j. 29,64 eur x 5 (3.2.2011, 17.3.2011, 9.6.2011,
29.9.2011, 7.11.2011 ) + dňa 24.9.2013: 13,01 eur x 2 polhodiny + 20% DPH = 31,22 eur / 2 x 13,01 +

5,20 /; pri ceste na výsluch z Trnavy do Maduníc a späť dňa 15.6.2011: 2 polhodiny x 12,35 eur + 20%
DPH ( 4,94 eur) = 29,64 eur. Spolu ide o sumu 209,06 eur.; E/ NÁHRADA CESTOVNÉHO spolu v sume
161,96 eur vzniknutého použitím motorového vozidla za účelom účasti na pojednávaní (dňa 3.2.2011,
17.3.2011, 9.6.2011, 29.9.2011, 7.11.2011, 24.9.2013 na trase Trnava- Piešťany a späť /70km/ a dňa
15.6.2011 z Trnavy do Maduníc /40 km/ : dňa 3.2.2011 v sume 20,04 eur + 4,01 eur (DPH) pri 70 km

a cene benzínu 1,481 za liter ; dňa 17.3.2011 v sume 20,20 eur + 4,04 eur (DPH) pri 70 km a cene
benzínu 1,515 za liter; dňa 9.6.2011 v sume 20,27 eur + 4,05 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,529
za liter; dňa 29.9.2011 v sume 21,28 eur + 4,26 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,734 za liter; dňa
7.11.2011 v sume 21,20 eur + 4,24 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,719 za liter; dňa 24.9.2013 v
sume 20,35 eur + 4,07 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,539 za liter; dňa 15.6.2011 do Maduníc v
sume 11,60 eur + 2,35 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,529 za liter.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.