Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/114/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411204610
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6411204610.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľky W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XXX, zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Ľudová 14, adresa pre doručovanie Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47234466,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpený W. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B.Č. XX proti odporcovi Provident Financial s.r.o., Bratislava 2, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805
731, zastúpený De minimis, spol. s r. o., Bratislava, Mateja Bela č. 6, IČO: 36 868 949, konajúci
prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Mareka Kaľavského, o návrhu na vydanie bezdôvodného

obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
odporcu De minimis spol. s r.o., Bratislava, zastúpená konateľom advokátom Mgr. Marekom Kaľavským,
IČO: 36 868 949, vo výške 1061,18 €, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd navrhovateľke a vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky náhradu trov konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasapodanýmnávrhomdomáhalavydaniaododporcubezdôvodnéhoobohateniavovýške
198,83 € s príslušenstvom, ako aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 198,83

€. Súd uznesením zo dňa 19.6.2013 na návrh zástupcu navrhovateľky vylúčil návrh navrhovateľky na
uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 198,83 € na
samostatné konanie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2013.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podaným návrhom nesúhlasil v plnom rozsahu,
návrh žiadal zamietnuť s poukazom na premlčanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, s uzavretou zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, so špecifikáciou platieb navrhovateľky v prospech odporcu, s ostatnými listinami
a vyjadreniami, predloženými účastníkmi konania.Navrhovateľkasapodanýmnávrhomdomáhalavydaniaododporcubezdôvodnéhoobohateniavovýške
198,83 € so 6 %-ným úrokom z omeškania ročne, počítaným od 03.09.2005 až do zaplatenia. Poukázala
nato,žedňa24.02.2005uzatvorilasodporcomzmluvuospotrebiteľskomúvere,pričomvčaseuzavretia

zmluvy bola vo finančnej tiesni. Poukázala na to, že odporca jej úver poskytol, a o vo výške 331,94 € a
za tento úver mala vrátiť 530,77 €, pričom RPMN predstavuje až cca 276,89 €. Navrhovateľka v návrhu
poukázala na to, že výška úrokovej miery v zmluve uvedená nie je a celkové náklady s poskytnutím
úveru predstavujú sumu 198,83 €. Matematickým výpočtom zistila, že výška úrokov pri uvedenej zmluve
predstavujeaž86,99%p.a.,pričomúrokovásadzbapodľaúdajovNBS včaseuzavretiazmluvybolacca

12 % p.a. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že žiadané úroky odporcom niekoľkonásobne prekračovali
obvyklé úroky, a preto je to v rozpore s dobrými mravmi, čo ustanovenie § 39 OZ postihuje absolútnou
neplatnosťou. Navrhovateľka v návrhu poukázala na tú skutočnosť, že samotná zmluva neobsahuje
konkrétnu výšku dohodnutých úrokov z úveru a neobsahuje ani dojednanie o spôsobe ich určenia, a
preto trpí v tejto časti vadou, ktorá je sankciovaná absolútnou neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 OZ.
Ďalej poukázala na to, že to isté platí aj na sumu, ktorá je v zmluve uvedená ako celkové náklady v

súvislosti s úverom, tiež v zmluve nie je určené, aké konkrétne zložky predstavujú uvedenú sumu, a
preto aj toto dojednanie trpí neurčitosťou. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že splatila celú sumu, či
530,77 €. Navrhovateľka v návrhu poukázala na to, že svoj nárok opiera o ustanovenie § 451 OZ s
poukazom na bezdôvodné obohatenie, pretože sa plnilo z neplatného právneho úkonu. Poukázala aj
na tú skutočnosť, že odporca sa dopustil nekalej obchodnej podmienky, pretože zmluva neobsahuje

údaj o RPMN a zo strany odporcu ide o klamanie spotrebiteľa. Zástupca navrhovateľky bol toho názoru,
že na daný prípad je nutné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, pretože odporca poskytoval úvery
na základe svojej dlhoročnej činnosti a v podstate uvádzal v rozpore výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov, a toto považujú za úmyselné konanie.

Zástupca odporcu s podaným návrhom v plnom rozsahu nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, vzniesol

námietku premlčania, pokiaľ sa týka časti, kde sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy titulom
bezdôvodného obohatenia, zástupca odporcu poukázal na to, že uplynula už subjektívna dvojročná
premlčacia lehota, pretože navrhovateľka splácala požičanú sumu v splátkach, premlčujú sa jednotlivé
splátky a lehota sa počíta od každej splátky. Poukázal na tú skutočnosť, že odvtedy, ako bola uhradená
posledná splátka, uplynuli dva roky a uplynula už aj objektívna lehota. Zástupca odporcu nesúhlasil s

tým, že by sa bezdôvodné obohatenie malo premlčovať v 10-ročnej premlčacej lehote, pretože nie je
pravdivé, že by zo strany odporcu bol taký postup, aby porušil odbornú starostlivosť.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd v danej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.8.2011. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co 301/2011 zo dňa 4.7.2012 a vec bola vrátená súdu na
ďalšie konanie. Súd doplnil dokazovanie v zmysle intencií Krajského súdu.

Premlčanie má nabádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo

v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného
subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, ato v prípade aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaní sa rozumie kvalifikované uplynutie
času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda
plynutie času, ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo

bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku, patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s

úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká,
len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe
nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník
môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesenie
námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, to znamená, že
jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Súd sa môže

zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho
práva veriteľa. Prax súdov (R 29/1983) v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie.
Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie
neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.

Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to

subjektívnu a objektívnu. Pre počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby trojročnej
je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo. Účastníci konania uzatvorili
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 24.2.2005, pričom odporca poskytol navrhovateľke

bezúčelový úver vo výške 10.000,-Sk a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi celkové náklady
vo výške 5.990,-Sk a celková čiastka, ktorú bola povinná zaplatiť odporcovi v zmysle zmluvy, úver plus
celkové náklady, predstavujú sumu 15.990,-Sk. V zmysle zmluvy mala navrhovateľka splácať uvedený
úver v 39 týždenných splátkach po 410,-Sk. Z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka
zaplatila celú dlžnú sumu 15.990,-Sk (530,77 €). Podľa navrhovateľky mala úver splácať v týždenných

splátkach, avšak z jej vyjadrenia na pojednávaní je zrejmé, že ho splácala v mesačných splátkach.
Dokladom o splatení úveru, t. j. o plnení dlhu disponuje navrhovateľka, pričom sa jedná o tzv. kartu
splátok, do ktorej sa zaznamenávajú všetky splátky, zaplatené v hotovosti. V internetovom systéme
odporcu odporca eviduje viaceré splátky, poukazované žalovanému v súvislosti so zmluvou o úvere.
Z predložených zaplatených súm zo strany odporcu súd zistil, že v 10. týždni roku 2005 zaplatila

navrhovateľka sumu 1.640,06 Sk, rovnakú sumu v 15. týždni 2005, ako aj v 19. týždni roku 2005.
V 23. týždni roku 2005 navrhovateľka zaplatila sumu 1.668,98 Sk, v 27. týždni 2005 sumu 1655,12
€ a rovnakú sumu aj v 31. týždni roku 2005, v 35. týždni roku 2005 sumu 432,01 Sk, v 36. týždni
roku 2005 sumu 1.258,97 Sk a v 40. týždni roku 2005 sumu 1.295,12 Sk. To sú platby, ktoré eviduje
odporca. Z predloženej karty splátok, ktorú predložila navrhovateľka súd zistil, že navrhovateľka zaplatila

3.3.2005 sumu 1.640,-Sk, rovnakú sumu 9.4. a 8.5., dňa 3.6.2005 sumu 2.320,-Sk, 1.7.2005 sumu
2.300,-Sk, rovnakú sumu 30.7.2005, 24.8.2005 sumu 600,-Sk, 2.9.2005 sumu 1.750,-Sk a 30.9.2005
sumu 1.900,-Sk. Z uvedenej karty splátok je zrejmé, že úver bol vyrovnaný ku dňu 30.9.2005,
to znamená v 40. týždni, čo vlastne korešponduje aj s plnením, ktoré predložil odporca. To, že
navrhovateľka úver splatila v plnom rozsahu, medzi účastníkmi sporné nebolo. Sporné nebolo ani to,

že posledná úhrada bola vykonaná 30.9.2005, čiže v 40. týždni 2005. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, a nie deň, kedy došlo
k právnej skutočnosti, na základe ktorej bolo v neskoršom období bezdôvodné obohatenie získané.
Navrhovateľka v konaní tvrdila, že odporca získal bezdôvodné obohatenia tým, že prijímal od nej plnenia
na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov za poskytnutie úveru v splátkach, ktoré boli poukazované po

dátume 24.2.2005 (dátum uzavretia zmluvy), nemohla objektívna premlčacia doba na vydanie takéhoto
získaného bezdôvodného obohatenia začať plynúť skôr, než odporca fakticky bezdôvodné obohatenie
získal,tedaskôr,nežjednotlivésplátkyodnavrhovateľkyprijal.Súdzistilvzmyslezaplatenýchsplátokzo
strany navrhovateľky, že navrhovateľka platila splátky v zmysle horešpecifikovaného rozpisu, a poslednú
splátku zaplatila 30.9.2005, čiže v 40. týždni roku 2005. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že o tom,

žeodporcasanajejúkorbezdôvodneobohatil,sadozvedelapredtým,akopodávalažalobu,atoodpána
B.. V zmysle vyjadrenia pána B. navrhovateľka ho oslovila asi 2 - 3 týždne pred podaním žaloby, pričomon sa jej následne predmetnú žalobu rozhodol pomôcť spísať. Navrhovateľka podala návrh na súd dňa
20.4.2011. Vzhľadom na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa
premlčuje v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, v rámci ktorej plynie dvojročná subjektívna

premlčacia doba, je zrejmé, že návrh navrhovateľky je premlčaný. Vzhľadom na to, že odporca sa
dovolalpremlčania,súdmuselprihliadnuťnavznesenúnámietkupremlčaniaodporcom,apretonemohol
navrhovateľke premlčané právo priznať. Vzhľadom na to súd návrh navrhovateľky zamietol.

Súd v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal námietku premlčania komplexne a zisťoval,
či na danú vec sa vzťahuje 3-ročná alebo 10-ročná objektívna premlčacia lehota. Navrhovateľka bola

toho názoru, že na danú vec je nutné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu. Bola toho názoru, že v danej
veci išlo o bezdôvodné obohatenie odporcu úmyselné a nie o bezdôvodné obohatenie neúmyselné.
Navrhovateľka nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukazovala svoje tvrdenia a okolnosti
súdu v tom zmysle, že by v danej veci odporca sa dopustil úmyselného obohatenia voči jej osobe.
Nepreukázala,žebyodporcavedel,žesvojimkonanímzískabezdôvodnéobohatenie,anito,žeodporca
chcel obohatenie získať, t. j. nie je daný priamy úmysel, nepreukázala ani tú skutočnosť, že odporca

vedel, že svojim konaním obohatenie získať môže a nepreukázala ani to, že s týmto následkom bol
odporcapreprípad,ženastanú,uzrozumený,toznamenániejedanýaninepriamyúmysel.Jenutné,aby
úmysel, či už priamy alebo nepriamy, smeroval k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už
v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by, keby odporca získal bezdôvodné obohatenie
neúmyselne. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd je toho názoru, že na daný prípad nie je možné

aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to v súlade s Vyhláškou

MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom v zmysle § 10 ods. 1 písm. a/ základná sadzba tarifnej odmeny je vo
výške 23,24 €, pričom v zmysle § 13 ods. 3 predmetnej vyhlášky sa zvyšuje o 1/3-inu základnej sadzby
tarifnej odmeny za každú ďalšiu spojenú vec (v časti konania bol spojený nárok na primerané finančné
zadosťučinenievovýške198,83€),priktorýchzákladnásadzbatarifnejodmenypredstavujesumu18,26
€. Celková hodnota úkonu predstavuje do vylúčenia veci 29,33 € (23,24 € + 6,09 €). V časti po vylúčení

časti veci na samostatné konanie hodnota jedného úkonu je 23,24 €. Súd priznal právnemu zástupcovi
odporcu trovy konania za tri úkony po 29,33 € (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu, účasť
na pojednávaní dňa 17.8.2011), náhrada za stratu času, stráveného cestovaním zo sídla kancelária do
miesta pojednávania dňa 17.8.2011 a späť, spolu 10 polhodín, čo je suma 123,50 €, cestovné za použitie
osobného motorového vozidla na uvedené pojednávanie, priemerná spotreba 5,5 litra/100 km, 354 km

Bratislava - ZH a späť, základná náhrad 0,183 €/km, cena za jeden liter PHM 1,12 €. Spolu 86,59 €. Súd
priznal trovy právneho zastúpenia aj za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky a vedľajšieho účastníka
vo výške 29,33 €. Za doposiaľ uvedené úkony súd priznal zástupcovi odporcu štyrikrát režijný paušál
po 7,41 €, spolu 29,64 €. Súd priznal zástupcovi odporcu trovy konania za spísanie vyjadrenia v danej
veci zo dňa 19.10.2012 vo výške 29,33 € a režijný paušál vo výške 7,63 €. Súd nepriznal právnemu

zástupcovi odporcu úkon za vyjadrenie k vyjadreniam vedľajšieho účastníka zo dňa 13.5.2013, nakoľko
uvedené vyjadrenie nebolo účelné, bolo by postačujúce, pokiaľ by sa zástupca odporcu k tomu vyjadril
na pojednávaní. Za tento úkon nepriznal právnemu zástupcovi odporcu ani režijný paušál. Súd priznal
zástupcoviodporcutrovykonaniazaúčasťnapojednávanídňa22.5.2013vovýške29,33€anáhraduza
stratu času, stráveného cestou na pojednávanie a späť, za osem polhodín vo výške 104,80 € a cestovné

za použitie osobného motorového vozidla, spolu 354 km Bratislava - ZH a späť, základná náhrada 0,183
€/km, cena PHM 1,17 €/liter, spolu 103,01 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu trovy konania
za spísanie vyjadrenia vo veci samej zo dňa 17.9.2013, nakoľko toto považoval za neúčelné, mohol sa k
tomu vyjadriť zástupca odporcu priamo na pojednávaní. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu trovy
za účasť na pojednávaní dňa 18.9.2013 vo výške 23,24 € a cestovné za použitie osobného motorového

vozidla, spotreba 10,8 litra/100 km, 354 km Bratislava - ZH a späť, základná náhrada 0,183 €/km, cena
PHM 1,17 €/km, spolu 109,51 €. Súd priznal aj náhradu za stratu času, stráveného cestovaním zo sídla
kancelária na miesto pojednávania dňa 17.9.2013, za osem polhodín, spolu 104,81 € a dvakrát režijný
paušál za úkony v r. 2013 po 7,81 €, spolu 31,24 €. Vzhľadom na to, že zástupca odporcu je platcomDPH,súdmupriznalajDPH.Spolusúdpriznalprávnemuzástupcoviodporcutrovyprávnehozastúpenia
vo výške 1.061,18 €.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu odporcu súd rozhodol v

zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Trovy konania si uplatnili navrhovateľka aj vedľajší účastník na strane navrhovateľky, keďže v konaní
úspešní neboli, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.