Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. september 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712200904
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1712200904.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: H. L., nar. X.X.XXXX, L. XXXX/
XX, XXX XX G., zastúpený opatrovníkom: U. T., súdna tajomníčka Okresného súdu Malacky, za účasti
vedľajšieho účastníka 1/ na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01
Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36
727 334 a za účasti vedľajšieho účastníka 2/ na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom,

advokátom, Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob o zaplatenie sumy 4.693,29 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zo dňa 13.01.2012 z a m i e t a .

Žalovanému, vedľajšiemu účastníkovi 1/ a vedľajšiemu účastníkovi 2/ súd náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 13.1.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.693,29 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa
15.11.2006, č. 2063888.

Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že jeho právny predchodca ako veriteľ uzavrel dňa 15.11.2006

sožalovanýmakodlžníkomzmluvuoposkytnutíflexipôžičky,nazákladektorejposkytoldlžníkoviúvervo
výške 100.000 Sk. Ďalej uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 uzavretej medzi
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu
pohľadávky vo výške 4.693,29 eur na žalobcu.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Podaním zo dňa 13.4.2012 oznámil vedľajší účastník 1/ vstup do konania a súčasne vzniesol námietku
premlčania.

Podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník 2/ vstup do konania.Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 15.11.2006, č.
2063888, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.2.2011, podacím hárkom zo dňa 3.3.2011, vyjadrením žalobcu zo dňa 26.4.2013

a zo dňa 29.4.2013, vyjadrením vedľajšieho účastníka 2/ na strane žalovaného zo dňa 30.4.2013, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 15.11.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu
o poskytnutí flexipôžičky č. 2063888, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000 Sk,
pričom dlžník sa zaviazal poskytnutý úver splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške

2.270,19.

Dňa 14.2.2011 uzavrela Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca a žalobcom ako postupníkom
zmluvu o postúpení pohľadávky. Prílohou zmluvy bola listina (bez označenia), z ktorej vyplýva, že
splatnosť predmetnej pohľadávky nastala dňa 25.1.2008.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupník postúpenie pohľadávky nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zákonom č. 258/2001 Z.z., účinným od 1.10.2001, bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv.

spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške
od 200 eur do 20 000 eur.

V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne
smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice

Rady 87/102/EHS.

Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktorý
sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii
vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má
povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak,

aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok
ESD zo dňa 27.6.200 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C - 240/98 a
Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Copano Badillo, C - 242/98,
Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).

V danom prípade sa súd zo svojej úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 14.2.2011, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z
pôvodného veriteľa na žalobcu.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciu rozumejú oprávnenia účastníkov konania
vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží
v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku

existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí
deklarovať. Pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že žalobca nie je nositeľom v žalobe
tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť.Podľa názoru súdu v danom prípade nie je daný dostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, a to s
poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, či oznámenie o postúpení pohľadávky bolo skutočne
žalovanému doručené. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výpis z poštového podacieho hárku zo

dňa 3.3.2011 neobsahuje údaje o žalovanom a žalobca ani na výzvu súdu doručenú mu dňa 10.2.2012
nepredložil podací hárok, z ktorého by vyplývala skutočnosť o doručovaní písomnosti žalovanému.

Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že ani podací hárok obsahujúci údaje žalovaného, nie je dostatočne
relevantným dôkazom o takomto doručení, nakoľko nie je osvedčené, aký druh písomnosti bol
žalovanému doručovaný a tiež ani tá skutočnosť, že žalovaný písomnosť prevzal.

S poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu preto súd návrh na začatie konania

v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov.

Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Za účelne vynaložené trovy konania
je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené
právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej
účastníkovi pri participácii na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť

prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu
uplatneniu alebo bráneniu práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokácia
pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so
zákonmi a s inými všeobecne záväzne právnym predpismi.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastníci na strane
žalovaného vstúpili do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnili právneho zástupcu z radov advokátov na ich
zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastníci na strane žalovaného sú združeniami založenými
na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že

samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci
spotrebiteľovi. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta,
avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť
ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods.

6 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí
združenie, ak je pri výkone činností zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu
vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňujú náhradu trov konania. Z uvedených skutočností vyplýva
záver, že úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto

konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že právny zástupca nemal vedomosť o predmete sporu). Súd
poukazuje taktiež na to, že vedľajší účastník v jedinom písomnom podaní vo veci samej, ktoré súdu
doručil, okrem námietky premlčania, neuvádza žiadne konkrétne námietky a skutočnosti, ktoré by sa
vzťahovalinatútokonkrétnuvec,alepodaniepredstavujeibavýpočetvšeobecneformulovanýchtvrdení,
obsiahnutých už vo všeobecných vzoroch podaní zverejnených na internetovej stránke vedľajšieho

účastníka.Na základe všetkých uvedených skutočností nepovažoval súd trovy vedľajších účastníkov na strane
žalovaného, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastúpením, za účelne vynaložené, a preto im
náhradu týchto trov nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).