Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203160
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113203160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO 36 866 881 proti odporcovi W. B.,
štátnemu občanovi F. republiky, bytom Y. O. X., N. C. XX/XX o zaplatenie 284,03 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa s a v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 284,03 eur spolu s
8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 147,77 eur od 16.8.2008 do zaplatenia. Uviedol, že odporca

s ním uzatvoril zmluvu o bežnom účte. Odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky
tým, že zostatok na jeho účte dosiahol nepovolený debet vo výške 147,77 eur. Popri uvedenej sume
si navrhovateľ uplatňuje od odporcu i zaplatenie 136,26 eur ako 20 % sankčného úroku /zmluvnej
pokuty/ zo sumy 147,77 eur za obdobie od 16.8.20108 do 30.6.2012 a 28 % sankčného úroku /zmluvnej
pokuty/ zo sumy 147,77 eur za obdobie od 1.7.2012 do dňa podania návrhu na začatie konania,
8.2.2013. Nárok navrhovateľa na zaplatenie tohto sankčného debetného úroku vyplýva z čl. III bod 23
všeobecných obchodných podmienok, ktorý stanovuje, že ak účet klienta dosiahne debetný zostatok,
resp. je prekročené povolené prečerpanie môže navrhovateľ účtovať na ťarchu účtu sankčný poplatok,

ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. V Sadzobníku v časti D) Depozitné produkty
je uvedené, že sankčná úroková sadzba predstavuje 20 % ročne, pričom k od 1.7.2012 došlo k zmene
sadzobníka poplatkov a sankčná úroková sadzba je od uvedeného dňa 28 % ročne.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle
§ 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:

Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 7.2.2007 bolo preukázané,
že navrhovateľ ako banka a odporca ako majiteľ účtu uzatvorili uvedeného dňa zmluvu, obsahom
ktorej bola zmluva o zriadení účtu a návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní

platobnej karty. Podľa čl. VI bod 4 zmluvy za poskytnutie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchuúčtu. Podľa čl. VII bod 3 zmluvy práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovne upravené v zmluve sa riadia
obchodnými podmienkami, ktoré sú podľa čl. VII bod 3 zmluvy súčasťou zmluvy. Podľa čl. 23 časti III
Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa ak účet dosiahne debetný zostatok bez súhlasu

banky, debetný zostatok nadobúda charakter nepovoleného debetu. V takomto prípade banka zašle
klientoviupomienkuspožiadavkounavyrovnanienepovolenéhodebetuvlehotevnejstanovenejaklient
je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote. Nevyrovnanie nepovoleného debetu
v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte ,pričom pohľadávka banky z
nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou. Ak vznikne na účte debetný zostatok má banka právo

uplatniť úročenie debetu a následne tento úrok zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný
poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Podľa čl. 37 časti III Všeobecných
obchodných podmienok je banka oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy okrem
iného aj v prípade, že klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet
nevyrovnal. Dňa 7.2.2007 uzatvorili účastníci k zmluve zo dňa 7.2.2007 dodatok, v zmysle ktorého banka
poskytla majiteľovi účtu bonus Balík Výhoda 600,- Sk, ktorý slúži na odpočítavanie poplatkov banky

účtovaných za balík a za poplatky nad rámec balíka. Majiteľ účtu sa v dodatku zaviazal, že po dobu 24
mesiacov od podpisu dodatku bude využívať služby banky podľa zmluvy tak, aby z dôvodov na jeho
strane nedošlo k zániku zmluvy a v rovnakej dobe nepožiada banku o zmenu spôsobu poplatkovania.
Majiteľ účtu sa ďalej zaviazal, že ak tieto záväzky poruší je povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu vo
výške bonusu.

Podľa navrhovateľom predloženého Sadzobníka poplatkov /nevyplýva z neho deň jeho vydania, ale
napriek tomu je zrejmé, že sa nemôže jednať o sadzobník účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy účastníkmi,
7.2.2007, pretože poplatky v ňom uvedené sú v mene euro - ktorá je menou Slovenskej republiky až od
1.1.2009/ je sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20 % ročne.

Z obsahu výpisu z účtu odporcu u navrhovateľa vyplynulo, že ku dňu 31.7.2008 bol debetný zostatok

na účte odporcu u navrhovateľa 3.774,35 Sk /125,29 eur/, pričom navrhovateľ súdu nedoložil žiadny
Výpis z účtu odporcu, z ktorého by vyplynulo ako tento debetný zostatok vznikol, teda akými účtovnými
položkami je tvorený. Následne podľa výpisov z účtu navrhovateľ účtoval na ťarchu toho účtu poplatky
za balík Výhoda + /dvakrát v sume 59,- Sk/, úroky 54,41 Sk a 30,24 Sk, zmluvnú pokutu - bonus 600,-
Sk a účtovnú položku 125,19 Sk, ktorú nebolo možné súdom identifikovať, až debetný zostatok na účte

odporcu u navrhovateľa dosiahol dňa 15.8.2008 sumu 4.451,81 Sk /147,77 eur/.

Listom zo dňa 3.5.2008 navrhovateľ informoval odporcu o výške jeho nepovoleného debetného zostatku
na osobnom účte a požiadal ho, aby tento vyrovnal do 20 kalendárnych dní. Listom zo dňa 12.8.2008
navrhovateľ odstúpil od zmluvy o zriadení účtu a vyzval odporcu opätovne na úhradu jeho debetného
zostatku na osobnom účte.

Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.10.2008 /ktoré
znenie sa v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka aplikuje aj na zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 21.11.2006, ktorú uzatvorili účastníci/ spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú okrem iného aj ustanovenia, ktoré umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 708 ods.1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 zmluvou o bežnom účte
sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie
zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na

bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 7.2.2007 a dodatok k nej zo dňa
7.2.2007, ktorá zmluva je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708

a nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň
však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa jedná o zmluvu
spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda
dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí podriadiť, bez ohľadu
na zmluvnú voľnosť účastníkov, určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýmito sú aj ustanovenia § § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorých nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv.
neprijateľnú podmienku, pričom za takúto sa považuje aj ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 284,03 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 147,77 eur od 16.8.2008 do zaplatenia s tým, že suma 147,77 eur je nepovolený
debet na účte odporcu. Na výzvu súdu, aby uviedol čím je táto suma debetného zostatku tvorená
navrhovateľ toto neuviedol.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 7.2.2007
navrhovateľom bol skutočne ku dňu 15.8.2008 evidovaný debetný zostatok 4.451,81 Sk /147,77 eur/. To

samo osebe však ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože
sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu
účtu odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé „položky“ na účte odporcu, ktorými bol tento
vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i
výšky. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená,

čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké
obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, podľa čoho sú uplatňované/. Neuniesol tak bremeno tvrdenia, ktoré
od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými
okolnosťami, ktoré sú môže subsumovať pod niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľapožadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť
predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne
daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ

svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými
skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania,
keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude
vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa.
Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové

tvrdenia boli z dokazovania odvodzované.

Takto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 147,77 eur. V tomto zmysle nemôže byť potom dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti
o zaplatenie 136,26 eur, ktorá má byť len príslušenstvom pohľadávky 147,77 eur, konkrétne sankčným
úrokom. Ak nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej istiny, nemôže súd ani priznať navrhovateľovi z
takejto istiny príslušenstvo. To platí aj pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy

147,77 eur od 16.8.2008 do zaplatenia.

Na uvedeného potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní úspešný a preto
by mu patrila náhrada trov konania. Keďže však odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.