Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200326
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Pavol Mucha, rod. č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX Y., podnikajúci do 31.01.2012 pod obchodným menom
Pavol Mucha PMG-Stav, s miestom podnikania Gbeľany 136, IČO: 33 745 552, , právne zastúpený:
JUDr. Štefan Schnelly, so sídlom F. G. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci návrhu na zrušenie
rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/135046/2013 z 18. 03. 2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou 08. 04. 2013 Krajskému súdu v Žiline sa žalobca domáhal preskúmania a
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/135046/2013 z 18. 03. 2013, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina - dodatočný platobný výmer č.
9500401/5/3667857/2012 z 10. 12. 2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb., vo väzbe na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vymeral žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 6 747,37 eur.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci daňovým úradom (ďalej len
„prvostupňovým orgánom“). Konštatoval, že faktúry

č. 074/2009 a 078/2009 vystavené dodávateľom JCO s. r. o., Malacky neobsahovali povinné náležitosti

v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“), keď faktúra neobsahovala zákonné náležitosti a to súpis prác a dodávok
podpísaný dodávateľom aj odberateľom, čím podľa názoru správnych orgánov stratili tieto doklady
na svojej vierohodnosti, preukáznosti a preskúmateľnosti. Správne orgány konštatovali, že v konaní
žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, v nadväznosti ust. § 19 ods. 2 cit. normy, nepreukázal
vznik daňovej povinnosti tým, že nepreukázal dodanie služby dodávateľom označeným v dodávateľskej
faktúre, teda obchodnou spol. JCO s. r. o., v posudzovanom zdaňovacom období, a to vo vzťahu k

faktúre vystavenej JCO s. r. o. pod č. 074/2009 zo dňa 31. 01. 2009 na čiastku 41 650 eur, z toho DPH
6 650 eur. K tomuto záveru správne orgány došli vyhodnotením vykonaných dôkazov, keď konštatovali,
že žalobcom predložený súpis vykonaných prác k uvedenej faktúre je nedostatočný, nevierohodný a
nepreskúmateľný, keď na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na obsah listinného dôkazu -
úradného záznamu č. PPZ-BOK-Z-230-389/2010 zo dňa 23. 11. 2010 (ďalej len „úradný záznam“) malisprávne orgány preukázané, že v kontrolovanom období konateľ obchod. spol. JCO s. r. o. Anton Fojtík
poprel akékoľvek obchodno-záväzkové vzťahy medzi uvedenou obchodnou spoločnosťou a žalobcom,
keď tvrdil, že žiadne práce, ani dodávky materiálu neboli (v zmysle faktúr) spoločnosťou JCO s. r. o.

dodané, že nepozná odberateľov týchto služieb, zmluvy s nimi neuzavrel a peniaze, ktoré sú uvedené na
výdavkových pokladničných dokladoch (ďalej len „VPD“) a príjmových pokladničných dokladoch (ďalej
len „PPD“) nikdy neprijal a stavebný denník neviedol.

Žalovaný, k odvolacím námietkam konštatoval, že úradný záznam, vystavený Prezídiom policajného
zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ v Prievidzi, je možné s poukazom na § 29

ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. použiť ako dôkaz v daňovom konaní, ale rozhodoval aj na základe iných
zistených skutočností, pričom s obsahom úradného záznamu bol žalobca, v rámci ústneho pojednávania
dňa 05.06.2012, riadne oboznámený. K námietku žalobcu, že správca pochybil, keď nezabezpečil jeho
prítomnosť pri výsluchu svedka Antona Fojtíka, resp. Ľubomíra Gábu, súčasného konateľa JCO s.
r. o.. konštatoval, že zákon č. 511/1992 Zb. pripúšťa okrem ústnej výpovede svedka aj jej písomnú
formu, s poukazom na § 7 ods. 1 uvedenej normy a správca dane je oprávnený vyzvať svedka na

podanie písomného svedectva. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že je povinnosťou správcu
dane zabezpečiť také dôkazy, ktoré by odôvodňovali závery správcu dane, že práce neboli vykonané
konštatoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1,2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chyby dokladu a ani

pre dobromyseľnosť platiteľa. Konštatoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňoval nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.
Nie je postačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry
iba predložením tejto faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené. Konštatoval, že v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky

tvrdené skutočnosti s poukazom na § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Konštatoval, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by
medzi ním a obchod. spoločnosťou JCO s. r. o. Malacky, sa uskutočnili zdaniteľné plnenia deklarované
uvedenou faktúrou Prijatie zdaniteľného plnenia od dodávateľa JCO s. r. o. nepreukazujú žalobcom
predložené listinné dôkazy - zmluva o dielo zo dňa 01. 05. 2008, faktúra č. 074/2009 zo dňa 31. 01.

2009, súpis práca a dodávok z 31. 01. 2009, doklad o úhrade faktúry č. 074/2009 (VPD č. 131 z 05. 03.
2009). Žalovaný konštatoval, že zmluva o dielo z 01. 05. 2008 má neurčito vymedzený predmet plnenia,
v zmluve absentuje miesto, kde sa majú práce vykonávať, aj ich celkový rozsah. Z obsahu faktúry č.
074/2009z31.01.2009niejezrejmýrozsahfakturovanýchprác,anibližšícharakterfakturovanýchprác.
Súpis prác a dodávok z 31. 01. 2009, bol vyhotovený bez toho, aby bol podpísaný objednávateľom aj

zhotoviteľom, tento súpis podpísal žalobca až dňa 11. 11. 2010 a to z dôvodu jeho odovzdania orgánom
činným v trestnom konaní. Ďalej konštatoval, že z obsahu faktúry č. 074/2009 z 31. 01. 2009 nevyplýva,
že jej neoddeliteľnou súčasťou bol súpis prác a dodávok z 31. 01. 2009. Faktúra sa odvoláva iba na
nekonkrétnu zmluvu o dielo z 01. 05. 2008 a nie na súpis práca a dodávok z 31. 01. 2009, uvedené
doklady nie sú preukázané väzbou, ktorá by svedčila o ich neoddeliteľnosti. Konštatoval, že okolnosti

za akých došlo k vyhotoveniu súpisu neboli dostatočne objasnené žalobcom, ktorý v zápisnici o ústnom
pojednávaní dňa 10. 04. 2012 konštatoval, že súpisy boli odsúhlasované len ústne s tým, že Anton
Fojtík (konateľ JCO s. r. o.) ich nerozporoval. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH, preto správca
dane dôvodne neuznal v zdaňovacom období január 2009 nárok žalobcu na odpočítanie DPH, z došlej

faktúry č. 074/2009 z 31.01.2009.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobcu, ktorú formuloval v nasledovných
žalobných bodoch.

Žalobný bod 1/

Žalobca tvrdil, že Zmluva o dielo 1/2008, ktorá medzi žalobcom a JCO s. r. o. bola uzavretá je rámcovou

zmluvou, čo vyplýva z čl. II. zmluvy, ktorej predmetom bolo prevedenie zatepľovacích stavebných prác
podľa požiadavky objednávateľa. Poukazoval, že žalovaný v rozhodnutí nepopiera, že práce neboli
vykonané, avšak tvrdí, že nebolo preukázané ich uskutočnenie spoločnosťou JCO s. r. o. S týmtonázorom žalobca nesúhlasí, žalovaný tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, poprel ich iba úradný
záznam spísaný Prezídiom policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ
v Prievidzi č. PPZ-BOK-Z-230-389/2010 zo dňa 23. 11. 2010 (ďalej len „úradný záznam“), ktorý ani v

jednom odstavci nespomína žalobcu a žalovaný ním nepreukázal, že skutočne vtedajší konateľ JCO s.
r. o. Anton Fojtík videl faktúry, ktoré boli uvedené v úradnom zázname, pričom mal uviesť, že niektoré
podpisy patria jemu. Žalobca tento úradný záznam nemôže považovať za relevantný doklad a dôkaz,
pričom povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť v rámci daňovej kontroly také dôkazy, ktoré by jeho
závery potvrdzovali. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného vychádza z jediného dôkazu, vyššie uvedeného

úradnéhozáznamu,pričomžalobcanemalmožnosťkonfrontovaťskutočnostivňomuvedenésAntonom
Fojtíkom a zároveň nemal možnosť preskúmať zákonnosť tohto úradného záznamu. Úradný záznam nie
jepodpísanýAntonomFojtíkom,atedaaniniejeoveriteľné,čitátoosobaskutočne,vúradnomzázname,
uvedené skutočnosti potvrdila. Poukazoval na pochybenie policajného orgánu, ktorý nevypočul Antona
Fojtíka ako svedka, čím by sprocesnil jeho vyjadrenie obsiahnuté v úradnom zázname.

Žalobca tvrdil, že úradný záznam nemožno v rámci daňového konania použiť ako dôkaz, čo potvrdzuje

výpočet dôkazných prostriedkov v § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., medzi ktorými úradný záznam
nie je uvedený. Úradný záznam má charakter len pomocnej evidencie a nie dôkazného prostriedku.
Súčasne namietal aj jeho vierohodnosť. Žalovaný z úradnej povinnosti je povinný využiť inštitút
predvolania svedka, ktorého sa má právo zúčastniť i kontrolovaný subjekt, ktorý má právo vyjadriť
sa k prejednávaným skutočnostiam a právo klásť svedkom otázky. Pokiaľ žalovanému sa nepodarilo

zabezpečiť prítomnosť svedka (Antona Fojtíka, resp. súčasného konateľa JCO s. r. o. Ľubomíra Gába)
na pojednávaní, neznamená táto skutočnosť automatické potvrdenie správnosti záverov uvedených v
úradnom zázname.

Žalobný bod 2/

Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že faktúra č. 074/2009 je neurčitá a nepreskúmateľná, tvrdil,

že jej neoddeliteľnou súčasťou je súpis vykonaných prác, v ktorom je presne špecifikovaný druh
vykonávaných stavebných prác ako aj ich rozsah, preto nebolo potrebné v obsahu faktúry duplicitne
rozpisovať rozsah stavebných prác., Nakoľko súpis vykonaných prác vypracoval Fojtík a žalobca ako
objednávateľ nemal voči jeho obsahu výhrady, ani voči rozsahu vykonaných prác, došlo k prevzatiu prác
prevzatím faktúry č. 074/2009 (ďalej len „faktúra“) pričom písomné potvrdenie prevzatia diela nebolo

zmluvnou podmienkou účastníkov zmluvného vzťahu a zároveň písomné prevzatie diela nevyžaduje
ani Obchodný zákonník. Súhlas s vykonaným druhom prác a ich rozsahom, žalobca potvrdil úhradou
vystavenej faktúry v celom rozsahu. Pokiaľ by zhotoviteľ nevykonal v uvedenom rozsahu práce
špecifikované v súpise, objednávateľ - žalobca by faktúry vrátil na prepracovanie, resp. došlo by len k
ich čiastočnej úhrade. Konštatoval, že prílohou faktúry

je aj súpis vykonaných prác, v ktorom je špecifikovaný druh vykonávanej práce, jej rozsah, cena, ako
i miesto výkonu práce a nestotožnil sa s názorom, že faktúra je nepreskúmateľná. Tvrdil, že správca
dane dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobný bod 3/

Žalobca tvrdil, že správca dane neprodukoval dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdil pravdivosť

skutočností uvádzaných v úradnom zázname a zdôraznil, že Anton Fojtík, resp. spoločnosť JCO s.
r. o., nepodala návrh na určenie neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej medzi touto spoločnosťou a
žalobcom na súd a že do podania žaloby, žiadnym relevantným dôkazom nebola spochybnená platnosť
a účinnosť zmluvy o dielo, na základe ktorej došlo k vystaveniu faktúry. Tvrdil, že rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, správca dane vykonával dôkazy v rozpore so zákonom

a svoje zistenia oprel o dôkazy, ktoré nemajú oporu v zákone, a postupom správcu dane bolo daňovému
subjektu odňaté právo obhajovať sa a zaujať stanovisko k prejednávaným skutočnostiam.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi
rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to vo vyjadrení z 22. 05. 2013.Krajský súd v Žiline preskúmal v rozsahu žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O. s. p.
žalobu zamietol a to z nasledovných dôvodov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s. p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250j ods. 1 O. s. p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, právne úkony a ich účinky
pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., daňové konania začaté a právoplatne neukončené
pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie
sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, daňové konanie začaté
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa§165bods.2zákonač.563/2009Z.z..poslednýstavtextu,§165ods.2zneniepredbodkočiarkou

a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení k 31. 03. 2009, právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení k 31. 03. 2009, platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na
jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom

je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 v platnom znení k 31. 12. 2009, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,

chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)
v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej

zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 51 ods. 1 zák.č 222/2004 Z.z. v platnom znení k 01.02.2009, právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa

§ 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 51 ods. 2 zák.č 222/2004 Z.z. v platnom znení k 31.03.2009, platiteľ vykoná odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo d) v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane
vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,

v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d); ak platiteľ
do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d),
vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm.
a), c) alebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) v zdaňovacom období, v
ktorom daň uviedol v záznamoch podľa § 70.

Podľa § 71 ods. 1 zák.č 222/2004 Z.z. v platnom znení k 31.03.2009, pri každom dodaní tovaru a dodaní
služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je
platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá
preddodanímtovaruapredtým,akojeposkytovanieslužbyskončené.Platiteľvyhotovífaktúrunajneskôr
do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť

prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré
prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku
poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto
kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu,
ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

Podľa § 71 ods. 2 zák.č 222/2004 Z.z. v platnom znení k 31.03.2009, faktúra musí obsahovať

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo
služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,

i) výšku dane spolu v eurách.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení
daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu,
platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 2 ods. 3 zákona
o správe daní), ale i zásada (a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom
správnom konaní) prejednávacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na

rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť svoju
dôkaznú povinnosť, navrhnúť vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže
zabezpečiť,vyjadriťsakuzistenýmskutočnostiamispôsobuichzískania.Akjetátopríležitosťdaňovému
subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jednou zo
základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.),

aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami
vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 2 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb.).

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992

Zb.). Pričom ako dôkaz mohol použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi normami. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia,
odpovede na výzvy správcu dane a pod., o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedenédaňovými subjektmi a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba
objasniť.

Ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. (ďalej len „zákon o správe daní“) demonštratívne

vymedzuje dôkazné prostriedky, ktoré je kompetentný správca dane ako dôkaz použiť v daňovom
konaní. Medzi tieto dôkazné prostriedky zaraďuje aj verejné listiny. Krajský súd vyhodnotil úradný
záznamvystavenýpríslušnýmiorgánmipolicajnéhozboruzaverejnúlistinu.Naviackonštatuje,žeobsah
tejtoverejnejlistinyaskutočnostiobsiahnutévjejobsahubolispôsobiléobjasniťskutočnostirozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu, práve z dôvodu, že obsahom úradného záznamu je

vyjadrenie konateľa JCO s. r. o. Antona Fojtíka, o obchodno-záväzkových vzťahoch tejto spoločnosti,
ako dodávateľa vo vzťahu k žalobcovi ako odberateľovi v rokoch 2008 a 2009.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že úradný záznam nebolo možné v rámci daňového
konania použiť ako dôkaz, že má charakter len pomocnej evidencie a nie dôkazného prostriedku a
neakceptoval aj tvrdenie o nevierohodnosti úradného záznamu.

Úradný záznam je verejnou listinou, ktorá bola vydaná príslušnými orgánmi Slovenskej republiky,

Úradom boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, Prievidza a súd nemá dôvod spochybňovať
autentičnosť a vierohodnosť tohto úradného záznamu, ktorý bol zabezpečený správcom dane v rámci
daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového
orgánu. Naviac žalobca nijak nespochybnil vierohodnosť úradného záznamu. V tejto časti vyhodnotil
žalobné body za nedôvodné.

Krajský súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že jediným dôkazom, o ktorý oprel žalovaný svoje
rozhodnutie je úradný záznam. Táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu odôvodnenia prvostupňového
ani druhostupňového rozhodnutia, jednoznačne správca dane hodnotí všetky dôkazy, ktoré vykonal a to
každý samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislostii a úradný záznam je jedným z dôkazov, ktoré vykonal
a vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí.

Daňový subjekt je nositeľom dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdení. Neznamená to však bezbrehé
uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov, preto ani povinnosť
daňového subjektu preukazovať tvrdené skutočnosti, nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti
riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení.

Žalobca v konaní predložil len vyššie uvedené listinné dôkazy, z ktorých aj samotný súpis prác a dodávok

opatrený podpisom žalobcu zo dňa 11. 11. 2010, nie je dodávateľom JCO s. r. o. podpísaný, a nie je ani
zrejmé, že je súčasťou posudzovanej faktúry.

Krajský súd sa stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného, že dôkazmi, ktoré v konaní produkoval
žalobca nebolo preukázané, že posudzované plnenie, ktoré bolo účtované dodávateľskou faktúrou
dodávateľa JCO s. r. o. Malacky odberateľovi - žalobcovi pod č. 074/2009 s dátumom vystavenia faktúry

31. 01. 2009 bolo aj touto dodávateľskou spoločnosťou realizované. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z
obsahu faktúry, súpisu prác a dodávok, pokladničných dokladov, zmluvy o dielo.

Žalobca v zápisnici pred správcom danie dňa 10. 04. 2012 tvrdil, že jeho pracovníci pracovali súbežne
aj s pracovníkmi JCO s. r. o. (zápisnica č. 9500401/1/818354/2012).

Napriek tomuto tvrdeniu v konaní bol žalobca nečinný, neoznačil dôkazy, nenavrhol výsluch svedkov,

ktorí by tieto skutočnosti mohli potvrdiť, neoznačil svedkov, ktorí by rozsah stavebných a zatepľovacích
prác, priebežne fyzicky kontrolovali (rozsah, kvalitu prác, príp. priebežné vykonávanie rozsahu
dohodnutých prác), aj keď sa jednalo o práce v objeme viac ako 40 000 eur, čo je pri takomte objeme
prác neobvyklé.Plnenie, ktoré prijal žalobca od JCO s. r. o. bolo plnením, ktoré (v subdodávke ako zhotoviteľ) dodával
objednávateľovi - obchodnej spoločnosti Ferzastav SK s. r. o. Belá. Ani dôkazy, ktoré produkoval žalobca
v konaní k obchodno-záväzkovým vzťahom s Ferzastav SK s. r. o. nepreukazujú dodanie prác žalobcovi

obchodnou spoločnosťou JCO s. r. o. Malacky.

Z obsahu spisu vyplýva pasivita žalobcu, ktorý nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, čo vyplýva aj zo
zápisnice z ústneho pojednávania pred Daňovým úradom Žilina zo dňa 10.04.2012 a 08.08.2012.

Krajský súd duplicitne zdôrazňuje, že žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukazujú presný
rozsah vykonaných prác tak, aby práce boli riadne identifikovateľné a nezameniteľné (neviedol stavebný
denník), preto nebolo možné z obsahu týchto listinných dôkazov, rozsah vykonaných prác, s obsahom

ich účtovania dodávateľskou firmou JCO s. r. o. konfrontovať.

Krajský súd konštatuje, že v konaní absentuje výsluch konateľa JCO s. r. o. Antona Fojtíka. Úradný
záznam nemôže nahradiť svedeckú výpoveď v daňovom konaní a v tejto súvislosti realizáciu práv
žalobcu v súlade s ust. § 15 § 29 a nasled. zák. č. 511/1992 Zb..

Čo sa týka námietky nevykonania výsluchu svedka Fojtíka, konateľa JCO s. r. o. Gábu, krajský súd

konštatuje, že súčasný konateľ Ľubomír Gába je v obchodnom registri vo funkcii od 25. 01. 2011
a v posudzovanom období január 2009 nebol konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti a nebol
ani jej spoločníkom. Z toho dôvodu nemôže podať žiadne osobné svedectvo k skutočnostiam, ktoré
sa týkali činnosti JCO s.r.o. v mesiaci január 2009, resp. k obdobiu, ktoré tomuto časovému obdobiu
predchádzalo. Správca dane sa pokúšal predvolať bývalého konateľa JCO s. r. o. Antona Fojtíka, ktorý

v čase daňovej kontroly, ako aj daňového konania mal status osoby, ktorá má určené miesto pobytu Q.
bez bližšieho určenia, preto sa ani nepodarilo správcovi dane zabezpečiť výsluch tejto osoby.

Krajský súd v Žiline nemá dôvod spochybňovať obsah, teda aj vierohodnosť úradného záznamu -
verejnej listiny a preto dospel k záveru, že bol správca dane oprávnený vychádzať aj z obsahu tohto
listinného dôkazu, v ktorom Anton Fojtík poprel akékoľvek obchodno-záväzkové vzťahy JCO s. r. o. so

žalobcom v uvedenom období, námietka vo vzťahu k postupu policajného orgánu je bez relevancie.

Úradný záznam použil správca dane ako listinný dôkaz. Súd bol kompetentný preskúmať procesný
postup správcu dane v daňovom konaní, nemal však kompetenciu preskúmať a hodnotiť postup iných
orgánov (policajných orgánov).

Žalobca pri obchodno-záväzkových vzťahoch mal postupovať s dostatočnou starostlivosťou tak, aby

disponoval dostatočnými dôkazmi, ktorými by preukazoval skutočný rozsah prác, ktoré mal prijať od
obchodnej spoločnosti JCO s. r. o. (pričom je obvyklé pri prácach v objeme viac ako 40 000 eur
viesť stavebný denník). Svoje tvrdenie mohol byť spôsobilý preukázať označením svedkov, svojich
pracovníkov, ktorí by potvrdili, ktorí pracovníci JCO s. r. o. súčasne s nimi a v akom časovom období na
akej stavbe pracovali a tým stotožniť rozsah fakturovaných prác a následným výsluchom osôb, ktoré za

JCO s. r. o. mali práce vykonávať, mohol byť spôsobilý stotožniť rozsah fakturovaných prác.

Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca tvrdil, že správny orgán vychádzal z jediného dôkazu
úradného záznamu, tak tento záver z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového
rozhodnutia nevyplýva. Súd súčasne vyhodnotil nezabezpečenie prítomnosti svedka Fojtíka a Gábu
za postup, ktorý je súladný so zákonom práve z dôvodu, že správca dane vykonal účelné kroky na

zabezpečenie účasti osôb na pojednávaní (u Antona Fojtíka, nebola k dispozícii správnemu orgánu jeho
kontaktná adresa). Podľa názoru krajského súdu žalobca nepochybil, keď vychádzal z tých dôkazov,
ktoré produkoval žalobca v konaní, a ktoré si zabezpečil v rámci riadneho zistenia skutkového stavu veci
správca dane, pričom tvrdenie, že žalobca nepreukázal, že účtované plnenie bolo dodané spoločnosťou
JCO s. r. o. vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania. Žalobný bod 1/ súd vyhodnotil ako nedôvodný.K žalobnému bodu 2/ Krajský súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že nebola naplnená ani ďalšia
kumulatívna podmienka priznania nároku na odpočet DPH, keď nebol v konaní predložený riadny
účtovný doklad - faktúra v súlade s ust. § 71 Zákona o DPH, keď posudzovaná faktúra neobsahovala

množstvá a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodaných služieb, naviac posudzovaná faktúra
ani neodkazuje, že jej súčasťou je súpis prác. Z obsahu súpisu prác a dodávok nevyplýva, že by bol
potvrdený vystaviteľom faktúry a z jeho obsahu nie je zrejmé, že sa viaže k posudzovanej faktúre. Ani
z obsahu súpisu nemožno riadne identifikovať rozsah, množstvo prác aj vo vzťahu aj k ich časovému
prevedeniu.

Podľa názoru krajského súdu nebola splnená ani zákonná podmienka vyhotovenia faktúry v súlade s

ust. § 71 Zákona o DPH.

K žalobnému bodu 3/ Námietka, že obchodná spol. JCO s. r. o. ani Anton Fojtík nepodali návrh na
určenie neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom, na základe ktorej sa žalobcovi plnilo, je pre
posúdenie irelevantná.

Platnosť alebo neplatnosť obchodnej zmluvy vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok odpočítania

DPH v zmysle § 49 a nasledujúcich zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH nemá žiadnu relevanciu. Pre
posúdenie veci je podstatné, aby bolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia
osobou, ktorá toto zdaniteľné plnenie aj účtovala a ku kumulatívnemu naplneniu základných podmienok
pre uplatnenie odpočítania DPH v súlade so Zákonom o DPH, a to bez ohľadu na to či k plneniu došlo
na základe platnej alebo neplatnej obchodnej zmluvy.

Súd konštatuje, že na prejednávanú vec, podľa názoru krajského súdu, nemá vplyv rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach vedených pod C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagében kft a
U. R. proti Nemzéti Adó-es Vámhivatal a ani nemohol vychádzať z právneho názoru vysloveného v
rozsudkuNajvyššiehosúduSR3Sžf/1/2011z15.03.2011.Uvedenérozhodnutianiesúaplikovateľnéna
prejednávanú vec z dôvodu, že v posudzovanej veci dodávateľ žalobcu poprel existenciu dodávaného

plnenia. Žalobca dôkaznými prostriedkami nepreukázal opak tohto skutkového zistenia správneho
orgánu, i keď mal potenciu dôkazmi, a to výsluchom svedkov svojich pracovníkov, ktorí mali súčasne
pracovať s pracovníkmi dodávateľa a následne výsluchom takto zistených a označených osôb tvrdenia
konateľa JCO s. r. o. (Fojtíka) v úradnom zázname vyvrátiť, naviac žalobca nedisponuje faktúrou a
prílohami s podrobným položkovým opisom druhu a ceny dodávaných služieb a tovarov od dodávateľa

uvedeného vo faktúre a nepreukázal teda splnenie vecných a formálnych predpokladov pre uplatnenie
a uznanie odpočtu DPH v posudzovanej faktúre, preto nie je možné súdne rozhodnutia na prejednávanú
vec, podľa názoru súdu, pri rozhodovaní aplikovať.

K tvrdeniu, že bolo odňaté právo daňového subjektu obhajovať sa a zaujať stanovisko k prejednávaným
skutočnostiam, krajský súd konštatuje, že tento žalobný bod, okrem uvedeného, bližšie a konkrétne

žalobca nešpecifikoval, neuviedol akým spôsobom k porušeniu práva žalobcu, v namietanom smere,
došlo.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že žalobca udelil 16. 03. 2012 plnomocenstvo JUDr. Štefanovi
Schnellymu, advokátovi so sídlom v S.. S ním aj správca dane konal a doručoval mu rozhodnutia.

Súd nezistil, že došlo k pochybeniu správneho orgánu, naviac konštatuje, že bol povinný žalobca

konkrétne a určite formulovať žalobný bod, pokiaľ tak neučinil, nemôže súd preskúmať všeobecné
nekonkrétne tvrdenia - žalobné body. Naviac súd pri preskúmaní veci procesné pochybenia správcu
dane v namietanom smere nezistil. Tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

Krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.Žalobca v konaní nemal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O. s. p. mu nevzniká právo na náhradu trov
konania. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.