Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217973
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812217973.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Gröslingova č. 4 Bratislava, IČO 36 864 421, konajúcim doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
advokátom a konateľom, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy /vo všetkých konaniach

spojených do veci 15C/145/2012/, takto

r o z h o d o l :

Návrhy navrhovateľa vo všetkých veciach spojených do veci pod sp. zn. 15C/145/2012 v celosti z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhmi podanými na súd dňa 27.9.2012 uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie
rôznych súm z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora v konkrétnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote, alebo v dôsledku

nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, a to buď vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej lehote, alebo rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonnej lehote.

Vo veciach zapísaných pod sp. značkou 15C/145/2012, 15C/151/2012, 15C/154/2012,
15C/167/2012, 15C/169/2012, 15C/171/2012, 15C/196/2012, 15C/203/2012, 15C/204/2012,
15C/210/2012,15C/222/2012,15C/262/2012,15C/269/2012 poukázal jednotlivo v každom návrhu na
existenciu exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom
exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal
exekučnémusúdunávrh nazmenusúdnehoexekútoraalegitímneočakával,žesúdmuposkytne súdnu
ochranu a v zákonnej lehote rozhodne o zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom povinnosť

súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia tohto návrhu. Vec
pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Navrhovateľovi
bolo doručené uznesenie o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie,
pričom do tejto doby sa nachádzal v stave právnej neistoty. Toto obdobie musel navrhovateľ prekrývať
svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora

a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom.
Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzidoručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70,- eur, na udržanie a správu informačného systému 40,- eur a na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur, ďalej na administratívne spracovanie textov
urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- eur. Celkom v období medzi
podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne sumu 175,- eur. Ďalej
navrhovateľ vo svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku
povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného.

Ďalej nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z
realizovanéhoobchoduvyvolalahospodárskustratu,nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré

mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom
sumu 55,32 eurzakaždýzačatýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúdu.Keďževoveci vedenej
pod sp. zn. 15C/145/2012 navrhovateľ tvrdí, že súd bol nečinný bezdôvodne 578 dní, uplatňuje ako

primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 1051,08 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/151/2012
tvrdí, že súd bol nečinný viac ako 271 dní, preto uplatňuje čiastku 497,88 eur, vo veci vedenej pod sp.
značkou 15C/154/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 267 dní, preto uplatňuje čiastku
442,56 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/167/2012 tvrdí, že navrhovateľ bol bezdôvodne nečinný
viac ako 105 dní, preto uplatňuje čiastku 165,96 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/169/2012

tvrdí, že navrhovateľ bol bezdôvodne nečinný viac ako 88 dní, preto uplatňuje čiastku 110,64 eur,
vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/171/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 566
dní, preto uplatňuje čiastku 998,76 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/196/2012 tvrdí, že súd bol
bezdôvodne nečinný viac ako 263 dní, preto uplatňuje čiastku 442,56 eur, vo veci vedenej pod
sp. zn. 15C/203/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 105 dní, preto uplatňuje čiastku

165,96 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/204/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako
221 dní, preto uplatňuje čiastku 387,24 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/210/2012 tvrdí, že súd
bol bezdôvodne nečinný viac ako 257 dní, preto uplatňuje čiastku 442,56 eur, vo veci vedenej pod
sp. zn. 15C/222/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 106 dní, preto uplatňuje čiastku
165,96 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/262/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako

88 dní, preto uplatňuje čiastku 110,64 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/269/2012 tvrdí, že súd bol
bezdôvodne nečinný viac ako 88 dní, preto uplatňuje čiastku 110,64 eur. Pokiaľ v zmysle zákonného
postupu písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca na
jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Vo veciach zapísaných pod sp. značkou 15C/146/2012, 15C/148/2012, 15C/163/2012,
15C/164/2012, 15C/168/2012, 15C/174/2012, 15C/180/2012, 15C/181/2012, 15C/185/2012,
15C/194/2012,15C/200/2012, 15C/236/2012, 15C/238/2012, 15C/248/2012, 15C/259/2012 poukázal
jednotlivo v každom návrhu na existenciu exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči

konkrétnym povinným, pričom exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho
exekútora. Ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a legitímne očakával, že súd mu
poskytne súdnu ochranu a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala

takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie
súdu. Napriek tomu súd rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po zákonnej lehote. Navrhovateľ pritom v jednotlivých
konaniach vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, keď vo viacerých aprávne porovnateľných stagnujúcich exekučných konaniach podával opakovane žiadosti o informáciu
o stave konania, a to podaniami zo dňa 2.7. 2009, zo dňa 23.9. 2009, zo dňa 13.11.2009, zo
dňa 25.2.2010, dňa 30.8.2010 spísal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu

- prieťahy v konaní, rovnako dňa 23.11.2010 spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, a to v
nadväznosti na nesprávny procesný postup, pričom jasne a zreteľne vo vyjadrených skutkových a
právnych argumentov, judikatúry a citovanej právnej doktríny žiadal, aby došlo k prijatiu a zabezpečeniu
vykonania opatrení na odstránenie nedostatkov v podobe okamžitého vydania rozhodnutí o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej dňa 25.5.2011 opätovne spísal

a podal sťažnosť na prieťahy v konaní , pričom explicitne upozornil na fakt, že v dôsledku zbytočných
prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jeho strane škoda spočívajúca v nemožnosti výkonu práva priznaného
exekučným titulom, v oslabení vymožiteľnosti pohľadávky, poklese bonity dlžníka a nebezpečenstve,
že sa dlžník bude zbavovať svojho majetku. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v
rozpore so zákonom, v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie
je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.
Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej

škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Majetková škoda teda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,- eur, na

udržanie a správu informačného systému 40,- eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií
súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- eur. Celkom v období medzi podaním žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne sumu 125,- eur
v každom namietanom exekučnom konaní. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch uplatnil náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného
súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora

exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a riziko insolvencii povinného. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súdu včas a efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
pohľadávky s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola zamietnutá a preto bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Na podporu nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov
a základných práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z

realizovanéhoobchoduvyvolalahospodárskustratu,nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660, 00 eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom

sumu 55,- eur za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Keďže vo veci vedenej
pod sp. zn. 15C/146/2012 navrhovateľ tvrdí, že súd bol nečinný bezdôvodne 282 dní, uplatňuje ako
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 520,01 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/148/2012
tvrdí, že súd bol nečinný viac ako 135 dní, preto uplatňuje čiastku 248,94 eur, vo veci vedenej pod sp.
značkou 15C/163/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 390 dní, preto uplatňuje čiastku

719,16 eur, vo veci vedenej pod sp. značkou 15C/164/2012 tvrdí, že súd bol nečinný viac ako 252 dní,
preto uplatňuje čiastku 464,69 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/168/2012 tvrdí, že navrhovateľ bol
bezdôvodne nečinný viac ako 394 dní, preto uplatňuje čiastku 726,54 eur, vo veci vedenej pod sp. zn.
15C/174/2012 tvrdí, že navrhovateľ bol bezdôvodne nečinný viac ako 199 dní, preto uplatňuje čiastku366,96 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/180/2012 tvrdí, že súd bezdôvodne nečinný viac ako
293 dní, preto uplatňuje čiastku 540,29 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/181/2012 tvrdí, že súd
bol bezdôvodne nečinný viac ako 229 dní, preto uplatňuje čiastku 422,28 eur, vo veci vedenej pod

sp. zn. 15C/185/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 390 dní, preto uplatňuje čiastku
719,16 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/194/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako
418 dní, preto uplatňuje čiastku 770,79 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/200/2012 tvrdí, že súd
bol bezdôvodne nečinný viac ako 376 dní, preto uplatňuje čiastku 693,34 eur, vo veci vedenej pod
sp. zn. 15C/236/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 377 dní, preto uplatňuje čiastku

695,19 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/238/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako
301 dní, preto uplatňuje čiastku 555,04 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/248/2012 tvrdí, že súd bol
bezdôvodne nečinný viac ako 230 dní, preto uplatňuje čiastku 424,12 eur, vo veci vedenej pod sp. zn.
15C/259/2012 tvrdí, že súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 280 dní, preto uplatňuje čiastku 516,32
eur. Pokiaľ v zmysle zákonného postupu písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody, odporca na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Vo veciach vedených pod sp. značkou 15C/161/2012, 15C/266/2012, 15C/263/2012 poukázal
navrhovateľ na jednotlivé exekučné konania, v ktorých súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie po
zákonnej lehote na vydanie poverenia, pričom súd bol v omeškaní aj niekoľko mesiacov. Uplatnil nárok

na náhradu majetkovej škody vo všetkých veciach v sume 125 eur a táto mala vzniknúť ako škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky
v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením žiadosti a rozhodnutím o nej. Ďalej uplatnil nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, pretože márnym plynutím času bol vystavený riziku zániku povinného,
riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku vzniku insolvencii povinného.

Vo veci pod sp. zn. 15C/161/2012 uplatnil s poukazom na nečinnosť súdu viac ako 6 mesiacov
nemajetkovú ujmu v sume 330,- eur, vo veci 15C/263/2012 uplatnil s poukazom na nečinnosť súdu
viac ako 7 mesiacov sumu nemajetkovej ujmy sumu 385,- eur, vo veci 15C/266/2012 uplatnil s
poukazom na nečinnosť súdu viac ako 6 mesiacov nemajetkovú ujmu 356,- eur.

Vo veciach vedených pod sp. značkou 15C/165/2012, 15C/191/2012,15C/199/2012, 15C/206/2012,
15C/217/2012, 15C/219/2012, 15C/220/2012, 15C/224/2012, 15C/225/2012, 15C/232/2012,
15C/233/2012, 15C/234/2012, 15C/239/2012, 15C/240/2012, 15C/241/2012, 15C/242/2012,
15C/244/2012, 15C/252/2012, 15C/254/2012, 2012 poukázal jednotlivo v každom návrhu na existenciu

exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom exekučné konania
vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie a očakával, že mu súd poskytne súdnu ochranu a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o
udelenípoverenianavykonanieexekúciedo15dníoddoručeniatakejtožiadostiakjeexekučnýmtitulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej

zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv
na posúdenie a rozhodnutie súdu. Napriek tomu súd rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po zákonnej lehote.
Exekučný súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu
si založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces, v ktorom zisťoval a

posúdil skutkový a právny stav vo veci samej na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. Postavil sa
tak do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu spôsobom, ktorý
mu ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu vzťahov, ktoré môže posudzovať. Exekučný súd nie je ani legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom

takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa. Exekučný súd pritom nie je
súdom, ktorý by konal o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe. Exekučný súd teda svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu

medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej,
vyššie označenej zmluvy o úvere. Navrhovateľ ako oprávnený nemôže následne iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu svojho práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Postupexekučného súdu hodnotí ako nesústredený a v rozpore so zákonom, v predmetnom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi

dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľovi teda vznikla škoda v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá bola uplatňovaná v

exekučnom konaní, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní. Ďalej si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu je nedostačujúce. Navrhovateľ mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Na podporu nároku na náhradu

nemajetkovejujmyďalejuviedoldôvody:neexistenciaakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu

vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijaPri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy si uplatňoval v každom konaní nemajetkovú ujmu v
sume 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda z hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou. Keďže vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/164/2012 navrhovateľ tvrdí, že súd bol

nečinnýbezdôvodneviacako 252 dní,uplatňujesivýškumajetkovejškody 3211,64 euranemajetkovej
ujmy 642,33 eur, vo veci 15C/165/2012 navrhovateľ tvrdí, že súd bol nečinný bezdôvodne 70 dní,
uplatňuje si s poukazom na výšku istiny a príslušenstva priznaného v rozhodcovskom rozsudku sumu
1161,01 eur a sumu nemajetkovej ujmy 233,20 eur, vo veci pod sp. zn. 15C/191/2012 náhradu
majetkovej škody 2762,02 eur a nemajetkovej ujmy 552,40 eur, vo veci 15C/199/2012 náhradu

majetkovejškody 431,72euranemajetkovejujmy 86,34 eur,voveci15C/206/2012náhradumajetkovej
škody 1728,09 eur a nemajetkovej ujmy 345,62 eur, vo veci 15C/271/2012 náhradu majetkovej
škody 787,45 eur a nemajetkovej ujmy 157,49 eur, vo veci vedenej pod sp. značkou 15C/219/2012
si uplatňuje majetkovú škodu 3787,65 eur a nemajetkovú ujmu 757,53 eur, vo veci 15C/220/2012
náhradu majetkovej škody 2828,96 eur a nemajetkovej ujmy 565,79 eur, vo veci 15C/224/2012

náhradu majetkovej škody 2570,93 eur a nemajetkovej ujmy 514,19 eur, vo veci 15C/225/2012
si uplatňuje majetkovú škodu 5070,15 eur a nemajetkovú ujmu 1014,03 eur, vo veci 15C/232/2012
si uplatňuje náhradu majetkovej škody 2142,17 eur a nemajetkovej ujmy 428,43 eur, vo veci
15C/233/2012 si uplatňuje majetkovú škodu 5077,45 eur a nemajetkovej ujmy 1015,49 eur, vo veci
vedenej 15C/234/2012 si uplatňuje majetkovú škodu 4365,78 eur a nemajetkovú ujmu 873,16 eur,

vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/239/2012 náhradu majetkovej škody 584,97 eur a nemajetkovú ujmu
116,99 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/240/2012 si uplatňuje náhradu majetkovej škody 636,66
eur a nemajetkovej ujmy 126,33 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/241/2012 si uplatňuje náhradu
majetkovej škody 4275,68 eur a nemajetkovej ujmy 855,14 eur, vo veci 15C/242/2012 si uplatňuje
majetkovú škodu 1502,88 eur a nemajetkovej ujmy 300,58 eur, vo veci 15C/244/2012 náhradu

majetkovej škody 1071,21 eur a nemajetkovej ujmy 214,24 eur, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/52/2012
si uplatňuje majetkovú škodu 2599,37 eur a nemajetkovú ujmu 519,87 eur, vo veci vedenej pod sp.
zn. 15C/254/2012 si uplatňuje majetkovú škodu 522,63 eur a nemajetkovú ujmu 104,53 eur.

Okresný súd Prievidza uznesením sp. zn. 15C/145/2012 -14 zo dňa 24.10.2012 spojil
na spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 15C/145/2012, 15C/151/2012,
15C/154/2012, 15C/167/2012, 15C/169/2012, 15C/171/2012, 15C/196/2012, 15C/203/2012,
15C/204/2012,15C/210/2012, 15C/222/2012, 15C/262/2012, 15C/269/2012, 15C/165/2012,
15C/191/2012,15C/199/2012, 15C/206/2012, 15C/217/2012, 15C/219/2012, 15C/220/2012,

15C/224/2012, 15C/225/2012,15C/232/2012, 15C/233/2012, 15C/234/2012, 15C/239/2012,
15C/240/2012, 15C/241/2012, 15C/242/2012, 15C/244/2012, 15C/252/2012, 15C/254/2012,
15C/146/2012, 15C/148/2012, 15C/163/2012, 15C/164/2012, 15C/168/2012, 15C/174/2012,
15C/180/2012, 15C/181/2012, 15C/185/2012, 15C/194/2012,15C/200/2012, 15C/236/2012,15C/238/2012, 15C/248/2012, 15C/259/2012 15C/161/2012, 15C/266/2012, 15C/263/2012 do
spoločného konania, ktoré sa ďalej viedlo pod spoločnou spisovou značkou 15C/145/2012. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 2.11.2012.

V dôsledku vznesenej námietky zaujatosti navrhovateľom už v návrhu na začatie konania, súd predložil
spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov OS Prievidza Krajskému súdu v Trenčíne.
Uznesením KS Trenčín sp. zn. 19NcC 63/2012 - 23 zo dňa 5.11.2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa

JUDr. Eva Kiššová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí vedenej pod sp. zn.
15C/145/2012.

Odporca písomnýmvyjadrenímz18.3.2013zaujalspoločné stanovisko kvšetkýmdoručenýmnávrhom
vo veciach spojených do spoločného konania. Poukázal na zmätočnosť podania - návrhu na začatie

konania, pričom navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Je nepravdivé a klamlivé tvrdenie, že navrhovateľ nemá vedomosť o spisových
značkách uvádzaných exekučných konaniach, pretože v týchto konaniach bol účastníkom konania.
Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov, pre ktoré aj Ústavný
súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného

súdu. Nie je zrejmý ďalej ani titul nároku na náhradu škody, pretože namieta nezákonné konanie v
podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či uplatňuje
nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Nie vo
všetkých konaniach uvádza navrhovateľ kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní,
pričom žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý
by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, neuvádza či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy
predsedovi okresného súdu, resp. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody

niejeoprávnenýposudzovaťprieťahyvkonanísúdu,pretožetútoprávomocmáibapredsedasúdualebo
Ústavný súd SR. Ďalej odporca namietal, že dňa 23.4.2012 boli doručené odporcovi prvé žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,vktorých boliobsiahnutéajžiadostivoveciach,ktoré
sú predmetom tohto konania. Návrhy na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9. 2012, teda pred
uplynutím 6- mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /
ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“/. Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom
napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel
o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie

práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným a podobne. Odporca preto
ako orgán príslušný na predbežné prerokovanie podaných žiadosti nepovažuje nárok navrhovateľa za
predbežne prerokovaný.

Odporca ďalej v písomnom vyjadrení uvádza stanovisko k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu
vo veciach nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote. S poukazom na § 44
ods. 9 Exekučného poriadku má exekučný súd povinnosť v rozhodnutí o zmene exekútora poveriť
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Pokiaľ aj v niektorých prípadoch mohol exekučný

súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej
lehoty od doručenia takéhoto návrhu, bolo to spôsobený predovšetkým tým, že pôvodný súdny exekútor
neposkytol exekučného súdu plnú súčinnosť. Navrhovateľ mohol podať účinný prostriedok nápravy
a podať predsedovi súdu. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej
sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné

úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách
pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej
zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Pôvodný súdny exekútorpritom vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora,
preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Čo sa
týka namietaného rozhodnutia o poverení exekútora po 15-dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie

ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S
poukazom na príslušné zákonné ustanovenia preto 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal
ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, tejto postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z.

a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnom
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z dikcie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípade, keď súd poverí exekútora

vykonaním exekučného. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15 -
dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý
proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal ďalej odporca na znenie § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1. 2013. Odporca v tejto súvislosti nepreukázal podanie sťažnosti

na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného
rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR.
Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom keď uviedol,

že pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od dourčenia žiadosti
o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 /t.j. tri roky pred dňom kedy boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku/, pri každom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty
od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri
ktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotynavydaniepoverenianavykonanieexekúcie pred 23.4.2009,

pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009, vznáša námietku
premlčania.

K otázke vyčíslenia škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. V návrhoch neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by musel
navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Navrhovateľ
ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva

pre všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za
udržanie informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. K uplatnenej nemajetkovej ujme poukázal

odporca na to, že vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur alebo 663,88 eur v jednotlivých veciach
je nesprávnou úvahou, pretože i Ústavný súd SR vychádza vždy z okolností jednotlivého prípadu,
predovšetkým z významu sporu pre žalobcu. Navrhovateľ ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti
predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej
prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti,

pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné opomenúť
povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom na
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,boli predmetom záujmu Európskej komisie /k uvedenému odporca pripojil k návrhu list Európskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D /2010//, súdy konštatovali
porušenieprávspotrebiteľaavkonečnomdôsledkuprávepodnikateľskáčinnosťnavrhovateľapodnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca preto považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými
mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve
pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie

skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť
opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti
medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, odporca
uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003

Z.z., považuje odporca návrhy za neopodstatnené a žiada ich zamietnuť. Zároveň uplatnil aj nárok na
náhradu trov konania.

Navrhovateľ pred vykonaním prvého pojednávania vo veci samej doručil súdu dňa 31.5.2013
návrh na prerušenie konania. O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania súd rozhodol uznesením

sp. zn. 15C/145/2012 - 101 zo dňa 3.6.2013 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. Proti
uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vzhľadom k tomu, že vo veci bol už určený
termín pojednávania na deň 4.7.2013 a s prihliadnutím na dôvody prerušenia konania uvádzané
navrhovateľom keď o nevylúčení zákonného sudcu bolo právoplatne rozhodnuté odvolacím súdom,
súd postupom podľa § 209 ods. 2 O.s.p. vec nepredkladal odvolaciemu súdu a vo veci konal a na

pojednávaní dňa 4.7.2013 vec prejednal a rozhodol. Súd oznamoval navrhovateľovi pred konaním
pojednávania, že jeho žiadosť o zrušenie termínu neakceptuje, pojednávanie nezruší. Navrhovateľ sa
napriek tomu na obe pojednávania nedostavil, svoju neúčasť náležite postupom podľa § 119 O.s.p.
neospravedlnil, preto súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2
O.s.p. Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že otvoreniu pojednávania musí predchádzať vyriešenie

otázky zámeny namietaného súdu a osoby domnelého zákonného sudcu, súd len okrajovo konštatuje,
že o otázke či zákonný sudca JUDr. Eva Kiššová je z prejednania a rozhodovania prejednávaných
vecí vylúčená, rozhodol odvolací súd, jedine ktorý mohol v tomto štádiu konania rozhodnúť o vylúčení
alebo nevylúčení tejto sudkyne. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19NcC 613/2012 - 23
zo dňa 5.11.2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. Eva Kiššová nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. značkou 15C/145/2012. Na ozrejmenie správnosti uvedeného
postupu súd dáva do pozornosti aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 102/2013 zo dňa 11.3.2013, kde súd
v obdobnej veci navrhovateľa proti odporcovi o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy /vec vedená
na OS Bratislava II/ v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že už pri vyrubovaní súdneho poplatku
rozhodoval vylúčený sudca, vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť,

že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo. Dovolací súd preto neuznal námietku navrhovateľa o existencii procesnej vady v konaní za
opodstatnenú. Súdu preto v predmetnej veci len subjektívne pochybnosti navrhovateľa o zákonnom
sudcovi nebránili vo veci ďalej konať, a to i napriek tomu, že navrhovateľ zostal čo do veci samej
nečinný v rozpore s § 101 ods. 1 O.s.p.. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v

neprítomnosti navrhovateľa, keď prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Navrhovateľovi
súd pritom doručoval na oboznámenie sa so zisteným skutkovým stavom aj zápisnicu z pojednávania
zo dňa 1.6.2013, navrhovateľ zostal v konaní nečinný.

Odporca sa na nariadené pojednávania nedostavil, svoju neúčasť včas a náležite ospravedlnil, preto

súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa listinnými dôkazmi, a to oboznámením
exekučných spisom OS Prievidza 9Er/1839/2006, 9Er/2474/2009, 9Er/2173/2010, 9Er/46/2007,
9Er/547/2007, 16Er/24/2009, 9Er/1638/2009, 9Er/1118/2010, 9Er/735/2011, 15Er/828/2007,

9Er/1628/2009, 9Er/99/2007, 9Er/176/2005, 9Er/2427/2010, 9Er/2496/2011, 15Er/2498/2011,
9Er/1627/2009, 9Er/191/2011, 9Er/1282/2009, 9Er/445/2007, 9Er/245/2011, 9Er/1786/2009,
15Er/951/2007, 9Er/1013/2006, 15Er/881/2011, 9Er/828/2007, 15Er/346/2011, 15Er/89/2011,
9Er/2249/2009, 15Er/2808/2006, 9Er/2799/2011, 15Er/129/2011, 9Er/1672/2012, 9Er/1875/2011,9Er/464/2012, 9Er/1790/2009, 9Er/2511/2011, 9Er/193/2011, 15Er/2783/2011, 9Er/127/2011,
15Er/1525/2011, 15Er/2553/2011, 9Er/132/2010, 9Er/92/2011, 9Er/3335/2010, 9Er/2501/2011,
9Er/442/2007, 9Er/2763/2010, 16Er/2743/2008, 9Er/1107/2007, 15Er/99/2007 - Ex 41/2007 - povinný

R. Q., 16Er/2355/2011 - Ex 7446/2011 povinný D. L. /spis pripojený k veci 15C/192/2012/, 9Er/22/2009,
Ex 11017/2008 - povinný Š. P. /spis pripojený k veci 5C/168/2012/, spismi OS Prievidza Spr 1016/2010,
Spr 1017/2010, Spr 1492/2010, Spr 1506/2010, písomnými vyjadreniami účastníkov, na základe čoho
zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1839/2006, Ex 620/2006 - oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný O. B., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 4.9.2006, poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi 11.9.2006, návrh oprávneného
na zmenu exekútora bol doručený 24.9.2010, súd výzvou z 27.10.2010 žiadal pôvodného súdneho
exekútora o vyjadrenie k žiadosti o doručenie exekučného spisu, súdny exekútor doručil Ex spis dňa
19.11.2010 spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Výzvou z 1.2.2011 súd vyzýval oprávneného na

predloženie listín za účelom posúdenia rozhodcovského rozsudku, oprávnený predložil žiadané listiny
dňa 28.2.2011 a súd uznesením z 2.4.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.2.2013 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. 3CoE 16/2013
zo dňa 20.2.2013.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2474/2009, Ex 11322/09 - oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný J. K., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená 27.11.2009, pričom súd výzvou z 3.3.2010 žiadal prostredníctvom súdneho exekútora
oprávneného o predloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor doručil súdu dňa 18.3.2010 na vedomie
žiadosť oprávnenému o doručenie úverovej zmluvy. Oprávnený žiadanú úverovú zmluvu súdu ani

exekútorovi nepredložil. Uznesením sp. zn. 9Er/2474/2009 zo dňa 22.4.2010 súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.10.2010 v
spojitosti s uznesením KS Trenčín č. 8CoE 141/2010 zo dňa 30.9.2010. Exekučné konanie je ukončené
zastavením, a to uznesením z 10.11.2010, právoplatným 1.12.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2173/2010, Ex 8516/2010 - oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný J. Q. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 13.8.2010, súd uznesením zo dňa 24.9.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia v
celosti, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.10.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a
to uznesením z 3.6. 2011, právoplatné 25.6.2011. Vo veci nie je podaná ani jedna žiadosť oprávneného

o informáciu o stave konania.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/46/2007, Ex 392/2006 - oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný L. Č., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 11.7.2007, poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi 18.1.2007, návrh oprávneného

na zmenu exekútora bol doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného súdneho
exekútora o vyjadrenie k žiadosti o doručenie exekučného spisu, súdny exekútor doručil Ex spis dňa
11.12.2009, dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene súdneho exekútora
bolo rozhodnuté uznesením č. 9Er/46/2007 - 14 zo dňa 6.7.2010, právoplatné 21.9.2010. Exekúcia
bola zastavená uznesením 9Er/46/2007 zo dňa 18.7. 2011, právoplatné 6.6.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/547/2007, Ex 783/2007 - oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný K. E., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 26.3.2007, poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi 11.4.2007, návrh oprávneného
na zmenu exekútora bol doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného súdneho

exekútora o vyjadrenie k žiadosti o doručenie exekučného spisu, súdny exekútor doručil Ex spis dňa
11.12.2009, dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene súdneho exekútora
bolo rozhodnuté uznesením č. 9Er/547/2007 - 14 zo dňa 2.7.2010, právoplatné 29.7.2010. Exekúcia
ukončená nie je.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza 16Er/24/2009, Ex 12475/2008 - oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný D. Y., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.1.2009, poverenie bolo vydané 23.1. 2009. Exekúcia je ukončená vymožením a
vrátením poverenia dňa 17.8.2010.Zo spisu Okresného súdu Prievidza 9Er/1638/2009, Ex 6025/2009 - oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný B. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 26.8.2009, súd vyzýval oprávneného výzvou z 14.9. 2009 na doloženie zmluvy o
úvere, následne výzvou z 5.11.2009, dňa 19.11.2009 doručil oprávnený žiadosť o informáciu o stave
konania. Súd uznesením 9Er/1638/2009 - 10 zo dňa 9.12.2009 zamietol žiadosť o udelenie poverenia,
právoplatné dňa 2.7. 2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. 18CoE 53/2010 zo dňa 30.3.2010.
Exekučné konanie je zastavené uznesením z 26.7.2010, právoplatné 18.8.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza 9Er/1118/2010, Ex 2292/2010 - oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný R. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 26.4.2010,
súd uznesením pod sp. zn. 9 Er/1118/2010 - 11 zo dňa 10.9.2010 žiadosť zamietol z dôvodu
nezákonnosti exekučného titulu, uznesenie bolo potvrdené uznesením KS Trenčín sp. zn. 19CoE
465/2012 - 24 zo dňa 29.12.2010.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 9Er/735/2011 , Ex 3409/11 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava,
povinný I. C.Č., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 16.3.2011, súd uznesením zo dňa 4.4.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia v celosti,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to

uznesením z 16.5.2011, právoplatné 8.6.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/828/2007, Ex 1116/2007 - oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný J. V., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 7.5.2007, poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi 17.5.2007, návrh oprávneného

na zmenu exekútora bol doručený 15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného súdneho
exekútora o vyjadrenie k žiadosti o doručenie exekučného spisu, súdny exekútor doručil Ex spis dňa
11.12.2009, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením č. 15Er/828/2007 - 18 zo dňa
21.1.2010, právoplatným 15.5.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1628/2009, Ex 5553/2009 - oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný J. Z., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 26.8.2009,
výzvy súdu na doloženie úverovej zmluvy boli zo dňa 14.9.2009 a dňa 5.11.2009 bola výzva doručená
oprávnenému, následne súd uznesením 9 Er 1628/2009 - 12 zo dňa 10.12.2009 zamietol žiadosť o
udelenie poverenia, uznesenie právoplatné 19.8.2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. 8CoE

27/2010 zo dňa 30.6.2010, exekučné konanie je zastavené uznesením z 30.8. 2010, právoplatné
22.9.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza 9Er/99/2007, Ex 51/2007 - oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava,
povinný K. Z., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

25.1. 2007, poverenie bolo vydané 26.1.2007, návrh na zmenu exekútora bol doručený 15.10.2009,
výzva súdu pôvodnému súdnemu exekútorovi bola dňa 2.11.2009, súdny exekútor doručil Ex spis
11.12.2009aozmenesúdnehoexekútorabolorozhodnutéuznesenímč. 9Er/99/2007 zodňa 4.1.2010,
právoplatné 28.1.2010. V exekúcii sa pokračuje, je podaný návrh na odklad exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/176/2005, Ex 490/05 - oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinná O. H., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 26.10.2005, poverenie bolo vydané 4.11.2005, návrh na zmenu súdneho exekútora bol
doručený súdu 24.9.2010, pôvodný súdny exekútor doručil súdu dňa 28.9.2010 návrh na zastavenie
exekúcie, súd vyzýval exekútora na doručenie Ex spisu výzvou z 27.10.2010, o zmene súdneho

exekútora bolo rozhodnuté uznesením č. 9Er/176/2005 zo dňa 4.4.2012, právoplatné 16.5.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2427/2010, Ex 9925/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný J. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 9.9.2010, uznesením 9Er/2427/2010 zo dňa 12.11.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia

zamietol, právoplatné 4.12.2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 3.6.2011, právoplatné
7.7.2011. Vo veci 9Er/2427/2010 bolo ďalej súdom zistené, že oprávnený podal v uvedenej exekučnej
veci sťažnosť na prieťahy konaní zo dňa 23.11.2010, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená.Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2496/2011, Ex 8300/11 oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný I. R., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 3.8.2011,súduznesením 9Er/2496/2011 zodňa 12.9.2011 žiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie zamietol, právoplatné 6.10.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením
z 17.10.2011, právoplatné 12.11.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/2498/2011, Ex 8298/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný S. R., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa 3.8. 2011, uznesením č. 15Er/2498/2011 zo dňa 22.8.2011 súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, právoplatné 4.10.2011. Exekučné konanie bolo zastavené
uznesením z 7.10.2011, právoplatné 29.10.2011. V exekučnom konaní nebola podaná žiadna žiadosť
o informáciu o stave konania.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1627/2009, Ex 6048/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o.

Bratislava, povinný S. R., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 26.8.2009, výzva súdu zo dňa 14.9.2009 oprávnenému na predloženie úverovej zmluvy, dňa
19.11.2009 oprávnený podal žiadosť o informáciu o stave konania, uznesením č. 15Er/1627/2009 zo
dňa 10.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia zamietol, právoplatné 7.5. 2010 v spojitosti s uznesením
KS Trenčín č. 16CoE 38/2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 7.7.2010, právoplatné

28.7.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2950/2011, Ex 12649/2011, oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný Ľ. L. - B., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 12.9.2011, súd uznesením z 20.9. 2011 žiadosť o udelenie poverenia zamietol,

právoplatné dňa 20.3. 2012 v spojitosti s uznesením KS TN sp. zn. 17CoE 27/2012 z 21.2.2012.
Exekučné konanie je zastavené uznesením z 13.7.2012, právoplatné 18.8.2012. V exekučnom spise
nebola podaná žiadna žiadosť o informáciu o stave konania.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1282/2009 Ex 4146/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o.

Bratislava, povinný R. Y., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 24.7.2007, súd vyzýval navrhovateľa výzvou z 31.7.2009 na predloženie úverovej zmluvy,
ktorú žiadosť prevzal právny zástupca navrhovateľa /oprávneného/ dňa 7.8.2009, dňa 19.11.2009
podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania, súd uznesením sp. zn. 9Er/1282/2009 - 10 zo
dňa 11.12.2009 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nezákonnosti

exekučného titulu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.1.2010. Exekučné konanie bolo zastavené
uznesením 9Er/1282/2009 - 39 zo dňa 20.3.2013, právoplatné 28.3.2013.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/445/2007,Ex 630/2007 , oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný L. K., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená 13.3.2007, dňa 27.3.2007 bolo udelené súdnemu exekútorovi poverenie, dňa 15.10.2009
doručil oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora, súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného
exekútora o doručenie Ex spisu, súdny exekútor doručil spis dňa 11.12.2009, dňa 24.5.2010 žiadal
oprávnený informáciu o stave konania, súd uznesením č. 9Er/445/2007 - 19 zo dňa 28.6.2010 rozhodol
o zmene exekútora, uznesenie je právoplatné 22.7.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/245/2011, Ex 514/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný R. Z., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 4.2.2011, súd výzvou z 17.2.2011 prostredníctvom súdneho exekútora žiadal o opravu návrhu
na vykonanie exekúcie v súlade s exekučným titulom, dňa 28.2.2011 doručil súdny exekútor opravený

návrh na vykonanie exekúcie, súd uznesením 9Er/245/2011 zo dňa 1.3.2011 žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá, právoplatné dňa 5.4.2011, uznesením z 16.5.2011 bolo exekučné konanie
zastavené, uznesenie je právoplatné 7.6.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1786/2009, Ex 3849/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o.

Bratislava,povinnýV.P.,súdzistil,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručená
súdu dňa 16.9.2009, súd výzvou zo dňa 28.9.2009 žiadal oprávneného o doloženie zmluvy o úvere,
oprávnený prevzal žiadosť 2.10.2009, dňa 19.11.2009 doručil oprávnený žiadosť o informáciu o stave
konania, dňa 25.11.2009 súd opätovne žiadal doručiť zmluvu o úvere a ostatné listiny prostredníctvomsúdneho exekútora, súdny exekútor listom z 10.12. 2009 odpovedal súdu s tým, že žiadané listiny nie
je potrebné dokladovať, uznesením 9Er/1786/2009 - 12 zo dňa 15.12.2009 súd žiadosť o udelenie
poverenia zamietol v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.4.2010 v spojitosti s

uznesením KS Trenčín 19CoE 74/2010 zo dňa 25.3.2010, exekučné konanie je zastavené uznesením
z 7.7. 2010, právoplatné 20.8.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/951/2007, Ex 1119/2007, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný L. Y., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená 17.5.2007, poverenie bolo udelené 1.6.2007, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na
zmenu exekútora, výzvou z 21.10.2009 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa
11.12.2009 súdny exekútor doručil Ex spis, súd uznesením 15Er/951/2008 zo dňa 21.1.2010 rozhodol
o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.4. 2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1013/2006, Ex 528/2006, oprávnený Pohotovosť s.r.o.

Bratislava, povinný R. J., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 10.4.2006, poverenie bolo vydané 21.4.2006, dňa 24.9.2010 doručil oprávnený návrh na
zmenu exekútora, výzvou z 27.10.2010 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa
8.11.2010 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením 9Er/1013/2006 - 14 zo dňa 11.4.2011 súd
rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.7.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/881/2011, Ex 4008/2011, oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný X. X., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená 25.3.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením sp. zn. 15Er/881/2011 zo
dňa 18.4.2011, právoplatné 13.5.2011. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 20.5.2011,

právoplatné 11.6.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/828/2007, Ex 1109/2007 , oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný S. Š. , súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená 7.5.2007, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 16.5.2007, dňa 15.10.2009

doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou z 2.11.2009 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie
a doručenie Ex spisu, dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením 9Er/828/2007 zo
dňa 22.6.2010 súd rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.9.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/346/2011, Ex 1384/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o.

Bratislava, povinný L. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 14.2.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením sp. zn. 15Er/346/2011 zo dňa 28.2.2011,
právoplatné 22.3.2011. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 2.5.2011, právoplatné 21.5.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/89/2011, Ex 18058/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o.

Bratislava, povinný R. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 17.1.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením sp. zn. 15Er/89/2011 zo dňa 25.1.2011,
právoplatné 18.7.2011 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. 19CoE 272/2011 zo dňa 31.5.2011.
Exekučné konanie je zastavené uznesením z 17.8.2011, právoplatné 4.10.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2249/2009, Ex 9959/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný F. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 28.10.2009, súd výzvou z 4.11.2009 vyzýval oprávneného na doloženie zmluvy o úvere,
odpoveď oprávneného bola doručená 30.11 2009 bez doloženia žiadanej listiny, žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá v celosti uznesením č. 9Er/2249/2009 zo dňa 9.12.2009, právoplatné

3.3.2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 7.7.2010, právoplatné 28.8.2010.

ZospisuOkresnéhosúduPrievidza sp.zn.15Er/2808/2006,Ex3715/2006,oprávnenýPohotovosťs.r.o.
Bratislava, povinný L. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 18.12.2006,
poverenie bolo vydané 4.1.2007, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou

z 21.10.2009 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa 11.12.2009 doručil súdny
exekútor Ex spis, uznesením 15Er/2808/2006 zo dňa 22.1.2010 súd rozhodol o zmene exekútora,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2. 2010.Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2799/2011, Ex 12356/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný J. L., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 30.8.2011,
výzva súdu dňa 9.9.2011 oprávnenému na doloženie zmluvy o úvere, odpoveď oprávneného doručená

6.10.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola v celosti zamietnutá uznesením 9Er/2799/2011 zo
dňa 28.10.2011, právoplatné 22.11.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 8.2.2012,
právoplatné 13.3.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/129/2011, Ex 18194/2010, oprávnený Pohotovosť

s.r.o. Bratislava, povinný I. N., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 21.1.2011, žiadosť bola v celosti zamietnutá uznesením č. 15Er/129/2011 zo dňa
15.3.2011, právoplatné 5.8.2011. Exekučné konanie zastavené uznesením z 22.11.2011, právoplatné
10.1.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1672/2012, Ex 4002/2012, oprávnený Pohotovosť

s.r.o. Bratislava, povinný R. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená 15.5.2012, výzva súdu zo dňa 17.5.2012 súdnemu exekútorovi na doloženie listín
od oprávneného, odpoveď oprávneného doručená 14.6.2012 spolu so žiadanými listinami. Žiadosť o
udelenie poverenia zamietnutá uznesením č. 9Er/1672/2012 zo dňa 19.6.2012, uznesením KS Trenčín
č. 2CoE 383/2012 zo dňa 7.3.2013 bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti v celosti zrušené, spis

vrátený OS Prievidza dňa 12.3.2013.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1875/2011, Ex 6758/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný T. Ď., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 14.6.2011,
žiadosť o udelenie poverenia bola v celosti zamietnutá uznesením č. 9Er/1875/2011 zo dňa 21.6.2011,

právoplatné 12.7.2011. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 3.8.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/464/2012, Ex 696/2012 oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný Š. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 14.2.2012, žiadosť bola zamietnutá uznesením 9Er/464/2012 zo dňa 28.3.2012,

právoplatné 11.7.2012 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. 4CoE 125/2012 zo dňa 29.6.2012.
Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 24.8.2012, právoplatné 18.9.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1790/2009, Ex 6868/2009, oprávnený Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, povinný J. P., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

súdu doručená 16.9.2009, súd vyzýval oprávneného výzvou z 28.9.2009 na doloženie zmluvy o
úvere, oprávnený podal žiadosť o informáciu o stave konania dňa 19.11.2009, opätovná výzva súdu
prostredníctvom súdneho exekútora zo dňa 25.11.2009, dňa 10.12.2009 bola doručená odpoveď
súdneho exekútora bez doloženia žiadaných listín, žiadosť o udelenie poverenia bola v celosti
zamietnutá uznesením č. 9 Er 1790/2009 zo dňa 12.3.2010, právoplatné 1.6.2010. Exekučné konanie

bolo zastavené uznesením z 7.7.2010, právoplatné 28.7.2010.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 9Er/2511/2011, Ex 8292/2011, oprávnený Pohotovosť, s.r.o. Bratislava,
povinný Q. Z., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
3.8.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. 9Er/2511/2011 zo dňa 25.8.2011, právoplatné

20.9.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 28.9.2011, právoplatné 20.10.2011.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 9Er/193/2011, Ex 355/25011, oprávnený Pohotovosť, s.r.o. Bratislava,
povinný R. I., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
30.11.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. 9Er/193/2011 zo dňa 17.2.2011, právoplatné

12.3.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 16.5. 2011, právoplatné 8.6.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/2783/2011, Ex 1189/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný R. Q., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 25.8.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. 15Er/2783/2011 zo dňa 19.9.2011,

právoplatné 20.4.2013.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/127/2011, Ex 18356/2010, oprávnený Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava, povinný J. Q. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciebola súdu doručená 21.1.2011, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. 9Er/127/2011 zo
dňa 27.1.2011, právoplatné 14.1.2012. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 1.3.2012,
právoplatné 13.4.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/1252/2011, Ex 5060/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný R. R., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 5.8.2011,žiadosťbolazamietnutáuznesením 15Er/2553/2011zodňa 30.8.2011,právoplatné
14.10.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 18.10.2011, právoplatné 25.11.2011.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 15Er/2553/2011, Ex 8001/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava,
povinný T. Š., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 5.8.2011, súd
uznesením 15Er/2553/2011 zo dňa 30.8.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2011, exekučné konanie
je zastavené uznesením z 18.10.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/132/2010, Ex 14050/2009, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný E. I., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 20.1.2010, výzva súdu zo dňa 3.3.2010 súdnemu exekútorovi na doloženie úverovej zmluvy,
dňa 18.3.2010 doručil súdny exekútor na vedomie súdu, že žiada zmluvu od oprávneného, žiadosť o

udelenie poverenia bola zmietnutá uznesením č. 9Er/132/2010 zo dňa 23.4.2010, právoplatné dňa
14.9.2010 v spojitosti s uznesením KS Trenčín č. 17CoE 284/2010 zo dňa 27.7.2010. Exekučné konanie
je zastavené uznesením z 4.10.2010, právoplatné 4.11.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/92/2011, Ex 18016/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o.

Bratislava, povinný L. T., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 17.1.2011,
žiadosť bola v celosti zamietnutá uznesením č. 9Er/92/2011 zo dňa 25.1.2011, právoplatné 17.2.2011.
Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 2.5.2011, právoplatné dňa 24.5.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/3335/2010, Ex 15865/2010, oprávnený Pohotovosť

s.r.o. Bratislava, povinný R. O., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená 10.12.2010, žiadosť bola zamietnutá uznesením č. 9Er/3335/2010 zo dňa 27.12.2010,
právoplatné 28.4.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 2.6.2011, právoplatné
15.7.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2501/2011, Ex 8235/2011, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný R. T., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 3.8.2011,
výzva súdu prostredníctvom súdneho exekútora bola dňa 25.8.2011, súd žiadal o doloženie zmluvy
o úvere, oprávnený doložil zmluvu dňa 21.9.2011, žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá
uznesením 9Er/250/2011 zo dňa 28.10.2011, právoplatné 23.11.2011. Exekučné konanie bolo

zastavené uznesením z 1.3.2012, právoplatné 24.3.2012.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/442/2007, Ex 661/2007, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný S. H., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 13.3.2007, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.3.2007, dňa 15.10.2009

doručil oprávnený návrh na zmenu exekútora, výzvou z 2.11.2009 súdny exekútor vyzval exekútora
na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením 9Er
442/2007 zo dňa 4.1.2010 súd rozhodol o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť
27.2.2010. Exekúcia bola zastavená uznesením z 16.11.2011, právoplatné 14.12.2011.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2736/2010, Ex 11453/2010, oprávnený Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, povinný J. X., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 14.10.2010,
uznesením zodňa29.12.2010bolažiadosťzamietnutáčiastočne,čiastočneboloudelenépovereniedňa
29.11.2010, KS Trenčín uznesením č. 6CoE 76/2013 zo dňa 5.3.2013 zrušil uznesenie o zamietnutí
žiadosti. Vo veci 9Er/2736/2010 podal oprávnený sťažnosť na prieťahy konaní zo dňa 23.11.2010,

ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená.Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er/2743/2008, Ex 10603/2008, oprávnený Pohotovosť
s.r.o.Bratislava,povinnýQ.T.,súdzistil,žežiadosťoudeleniepoverenia bolasúdudoručená 4.12.2008,
súd vydal poverenie dňa 16.12.2008. Exekúcia je ukončená vymožením pohľadávky.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1107/2007, oprávnený Pohotovosť s.r.o. Bratislava,
povinný I. H., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
30.5.2007, poverenie bolo vydané 20.6.2007, dňa 15.10.2009 doručil oprávnený návrh na zmenu
exekútora, výzvou z 2.11.2009 súd vyzýval exekútora na vyjadrenie a doručenie Ex spisu, dňa

11.12.2009 doručil súdny exekútor Ex spis, uznesením 9Er/1107/2007 zo dňa 4.1.2010 súd rozhodol
o zmene exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.1.2010.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrhnavrhovateľavovšetkýchveciachzanedôvodný,ato zviacerýchdôvodov.Vovšetkých podaných

návrhoch sa navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Prievidza v jednotlivých exekučných konaniach. Pokiaľ ide o
odporcom namietané nedostatky návrhov na začatie konania, súd konštatuje, že návrhy navrhovateľa
v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie
spisových značiek exekučných konaných, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo

strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo
veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii odporcu, že navrhovateľ by mal jasným
spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že v
namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne

prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci v návrhoch poskytol súdu len tvrdenie, že v každej veci
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol
vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanienároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné. Odporca vo svojom písomnom podaní z 26.6.2013
súdu vysvetlil, že v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo ministerstvu doručených viac ako
43.000 žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. MS SR neviedlo

osobitný spis pre každú podanú žiadosť, bolo vytvorených 8 spisov, predmetom ktorých boli žiadosti
doručené spolu so sprievodnými listami. Navrhovateľ neposkytol ani napriek opakovaným výzvam
v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku,
čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Keďže požadované údaje k žiadosti o
predbežnéprerokovanienavrhovateľnedoplnil,nepovažujeMSSRakoorgánpríslušnýna prerokovanie

žiadosti nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. Vo svojom písomnom vyjadrení odporca
uviedol, že dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane
navrhovateľa a nemôže zaťažovať odporcu. Nepravdivé je ďalej tvrdenie navrhovateľa o tom, že priložil
prílohu - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do
konaní v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní Ex 41/2007, Ex 7446/2011, Ex 11017/2008,Ex
7446/2011, pretože súd si zadovážil všetky uvedené exekučné spisy, pričom ani v jednom súdnom

spise, ktorý sa týka uvedeného exekučného konania sa takáto príloha nenachádza /viď zápisnica z
pojednávania zo dňa 1.6.2013 - č.l. 98, 99 spisu/. Za tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca potvrdil, že navrhovateľ takéto žiadosti v celkovom
počte 43.000 kusov na ministerstvo doručil, avšak nevie ich zidentifikovať s predmetnými nárokmi
práve pre neprehľadnosť podaných žiadostí a následne neposkytnutú primárnu súčinnosť navrhovateľa

ministerstvu v rámci konania o predbežné prerokovanie nároku, súd uzavrel, že žiadosti o predbežné
prerokovanie navrhovateľom bolipodanévdeň23.4.2012až25.9.2012,nárokboluplatnenýnazáklade
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku a to vo všetkých predmetných konaniach a s ohľadom na
skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
všetkýchžiadostí,súdpovažovalpodmienkupredbežnéhoprerokovanianárokuzasplnenú.Súd nevidel

v podaní predmetných návrhov pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaniach o nárokoch
navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch a
je zrejmé, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a §
16 ods. 1 citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi
právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkami

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok
zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody
sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť
pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej

moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Navrhovateľ ani v jednom uplatňovanom nároku nepreukázal splnenie ani jedného
zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. Takmer vo všetkých návrhoch
navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Prievidza vidí v bezdôvodnej nečinnosti

exekučného súdu, ktorý nerozhodol o konkrétnom podaní v zákonnej lehote, konal nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi, resp. vydal nesprávne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia .
V prvom rade súd udáva, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu
ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti
v súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý
ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp.

predsedasúdunapodkladesťažnostinaprieťahy.Opačnývýkladbyznamenal,žebyexistovaloniekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdyby preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, NS SR. V prípade, ak by sa
zbytočných prieťahov dopustil, napr. NS SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na okresný súd,
aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho
stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.

Uvedené uvádza aj dôvodová správa k novele zákona č. 514/2003 Z.z. vykonaná zákonom č. 412/2012
Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013. I keď súd v predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih
spôsobenia škody, postupuje podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012 zastáva názor, že v zmysle
§ 9 ods. 1 citovaného zákona, je dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a
porušenia povinnosti urobiť určitý úkon v ustanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej
moci a skúmaní zbytočných prieťahov v konaní alebo iného zásahu vychádzať z horeuvedených

záverov, pretože i samotná súdna prax v tejto oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej
úpravy možnosť vychádzať v takýchto konaniach o náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutiavydanéhovdisciplinárnomkonanívtomtosmeče,právoplatnéhorozhodnutiaESpreľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

z právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo
právonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov/viďznenie§ 9citovanéhozákonasúčinnosťouod
1.1.2013/. Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy
konaní,resp.porušeniaústavnéhopráva, aleizpohľadusplneniasivšeobecnejpreventívnejpovinnosti
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby nedošlo ku škode

na majetku /napríklad vo veci Nálezu ÚS SR III. ÚS 69/2011 z 3.5. 2011 ústavný súd konštatoval,
účastník konania, ktorý počas tvrdenej nečinnosti súdu neprejaví navonok svoju nespokojnosť s
jeho postupom, postupuje v rozpore so zásadou vigilantibus iura /každý nech si stráži svoje práva/,
čo možno pripísať iba na ťarchu účastníka. I keď predmetom konania o nárokoch navrhovateľa je
skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu a s tým vzniknutú majetkovú škodu alebo nemajetkovú

ujmu, súd považuje za správne poukazovať i na rozhodnutia ÚS SR, pretože v konaniach pred
ústavným súdom, kde sa posudzuje porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
sa v podstate skúmajú a vyhodnocujú tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné
okolnosti prípadu, úkony súdu, úkony účastníka konania, zložitosť veci a podobne. Preto súd poukazuje
napríklad na rozhodnutie ÚS SR napr. vo veci I.ÚS 16/02, kde sa okrem iného konštatuje, že pri

posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. I keď v danej veci išlo o nedodržanie lehoty na rozhodnutie
vo veci samej , ústavný súd prihliadol na jednotlivé úkony súdu, osobitosť konania, na vyhotovenie

rozsudku, ktorý obsahoval podrobnú skutkovú, právnu analýzu súdenej veci vrátane odvolania sa na
príslušnú judikatúru NS SR, ÚS SR a podobne. V tejto súvislosti súd udáva, že i keď v niektorých
exekučných konaniach nebol urobený úkon alebo vydané rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote /§
9 ods. 1 citovaného zákona/, nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. I keď by takýto nesprávny úradný postup súdu bol daný, navrhovateľ

vôbec nepreukázal vznik škody alebo nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej týmto nesprávnym úradným
postupom. Je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že v niektorých exekučných konaniach bola dĺžka
konania ovplyvnená aj správaním navrhovateľa a súdneho exekútora, ktorí na opakované výzvy súdu
nereagovali, dokonca súdny exekútor odmietol vyzvať oprávneného postupom podľa § 40 Exekučného
poriadku na predloženie súdom žiadaných písomností. Takýto postoj je prejavom nedostatočného

záujmu účastníka konania o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa účastník mohol nachádzať
a rozhodnutie súdu bolo preto ovplyvnené aj procesnou pasivitou oprávneného, teda v tomto konaní
navrhovateľa /viď napr. Nález ÚS SR I.ÚS 41/02 z 25.6.2003/.

V prvom rade preto súd skúmal, či navrhovateľ podal v predmetných exekučných konaniach sťažnosť

predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Ani v jednej
veci navrhovateľ nepodal účinne sťažnosť na prieťahy konaní predsedovi súdu s vybavením sťažnosti
tak, aby bolo konštatované, že v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Vo veci zapísanej
pod sp. zn. 15C/164/2012 /týkala sa konania 9Er/1118/2010/ bola podaná sťažnosť navrhovateľav rámci tzv. hromadnej sťažnosti zo dňa 30.8.2010, zapísaná pod Spr 1017/2010, vybavená pod
Spr 1016/2010 a týkala námietky nevydania poverenia v zákonom stanovenej lehote. Túto sťažnosť
vybavil predseda súdu konštatovaním, že vo veci bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnutá uznesením z 10.9.2010 z dôvodu podrobného preskúmania rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu, ktorý bol vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul. Okrem iného
v odpovedi na sťažnosti /viď vyjadrenie predsedu súdu Spr 1016/2010 zo dňa 4.10.2010/ sa
uvádza, že zákonná lehota na vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
neplatila od 1.6.2010 pre exekučné tituly - rozhodcovské rozsudky, preto nemožno hovoriť o nedodržaní

zákonnej lehoty. Ďalej navrhovateľ podal sťažnosť do exekučného konania 9Er/2427/2010 a do konania
9Er/2736/2010 /Spr 1492/2010 a Spr 1506/2010 /, týka sa veci 15C/174/2012 a veci 15C/163/2012,
v ktorej taktiež predseda súdu v písomnom vyjadrení z 17.12.2010 konštatoval, že sťažnosť na
prieťahy je neopodstatnená. Rovnako nemal súd preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo
podaním sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku a podobne. Pokiaľ sa navrhovateľ na Ústavný
súd s takýmito sťažnosťami obrátil, boli tieto sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom
predpísaných náležitostí podania sťažovateľa, ako bolo neuvedenie spisových značiek, pod ktorými
sa namietané konania viedli, nedoručenie písomných podkladov - príloh a podobne. Okrem iného
Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že ústavný súd nemôže nahradzovať

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie /len príkladmo napr. II.ÚS
211/2012 z 3.7.2012, IV.ÚS 374/2012 z 9.8.2012/. Je teda zrejmé, že navrhovateľ v predmetných
konaniach neurobil žiadne úkony, ktoré by viedli k snahe docieliť urýchlené konanie vo veci. V
niektorých veciach podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania namiesto toho, aby reagoval

na výzvu súdu predložiť žiadané listiny. Ďalej súd pre všetky prejednávané veci udáva, že navrhovateľ
uplatňuje svoj nárok na náhradu škody s poukazom na exekučné konania, v ktorých navrhol vykonať
exekúciu alebo viedol exekúciu na svoj návrh na podklade exekučného titulu, a to vo väčšine prípadov
rozhodcovského rozsudku, ktorý tak ako bol v mnohých súdnych rozhodnutiach prvostupňových ako i
odvolacích súdov a nakoniec i súdu NS SR /napríklad uznesenie NS SR 3Cdo 146/2011 z 13.10. 2011/

vyhodnotený ako nezákonný exekučný titul, tzv. nulitné rozhodnutie, ktoré nikdy účinky vykonateľného
rozhodnutia nemalo, nikdy platne nepriznalo navrhovateľovi žiadne plnenie práve z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorú má navrhovateľ vo všetkých úverových zmluvách upravenú identicky.
V takýchto exekučných konaniach s prihliadnutím na oprávneným predkladané exekučné tituly preto
nemohol vzniknúť nesprávny úradný postup, v príčinnej súvislosti s ktorým by navrhovateľovi mohla

vzniknúť škoda alebo nemajetková ujma. Pokiaľ tvrdí navrhovateľ, že v období nečinnosti súdu mu
vznikla škoda ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov,
na udržanie a správu informačného systém u, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené
s urgenciami na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania,

toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané
pohľadávky v informačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu
byť zvýšené v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Ani prípadné podanie žiadosti
o informáciu o stave konania, podanie sťažnosti, ktoré podával vo väčšine prípadov ako hromadné
žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti bez uvedenia čísiel súdnych exekučných spisov,

nemohlo vyvolať u navrhovateľa náklady v každej jednotlivej veci tak ako tvrdí. Nakoniec v predmetných
prejednávaných veciach boli podané len tri sťažnosti tak ako oboznamoval súd vyššie vo forme tzv.
hromadnej sťažnosti. Preto tvrdenie navrhovateľa o možnej škode je len hypotetické, účelové a ničím
nepodložené o to viac, že informačný systém navrhovateľa neposkytuje zrejme navrhovateľovi ani
základnú informáciu pre súd, a to číslo exekučného konania, pod ktorým sa na súde namietané

exekučné konanie viedlo.

Pre prehľadnosť odôvodnenia rozsudku súd osobitne zdôvodňuje nároky navrhovateľa vychádzajúc
z jeho tvrdenia o nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote /
navrhovateľom označené návrhy ako „ZE“/.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005
oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať napríslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005
súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako by došlo

k zastaveniu exekúcie.

V zmysle prechodných ustanovení k uvedenej novele podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku sa
konania začaté pred 1.septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2
neustanovuje inak. V odseku 2/ sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na konania
začaté pred 1.9.2005, medzi ktorými § 44 ods. 7/ a § 44 ods. 8/ nie je. Uvedená úprava platila v

Exekučnom poriadku aj po novele vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z. účinnej od 1.12.2006, ktorým
bol do § 44 vsunutý nový odstavec 7/, pričom doterajšie odstavce § 44 ods. 7/ a 8/ sa len prečíslovali
na § 44 ods. 8/ a 9/.

Vo veci pod sp. zn. 15C/145/2012 /vec sa týka konania 9Er/1839/2006 - povinná O. B./ navrhovateľ

tvrdil,že podaldňa 9.2.2010návrhnazmenusúdneho exekútora, pričom mubolodoručenéuznesenie
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora dňa 2.4.2012 a celkové omeškanie exekučného súdu
s rozhodnutím o zmene exekútora trvalo viac ako 587 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza 9Er/1839/2006 vyplýva, že oprávnený podal súdu návrh na zmenu
exekútora dňa 24.9.2010, pričom súd výzvou z 27.10.2010 vyzýval pôvodného súdneho exekútora o

vyjadrenie k žiadosti a doručenie exekučného spisu, ktorý bol súdu doručený až 19.11.2010 spolu s
návrhom na zastavenie exekúcie. Za účelom posúdenia dôvodu na zastavenie exekúcie, súd vyzýval
oprávneného výzvou z 1.2.2011 na predloženie listín, ktoré predložil oprávnený dňa 28.2.2011. Súd
následne uznesením zo dňa 2.4.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 27.2.2013. Je teda zrejmé, že v exekučnej veci k rozhodnutiu o zmene

súdneho exekútora vôbec nedošlo, a to z dôvodu zistenia podmienok pre vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a zastavenie exekúcie, pretože oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od povinného
na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Exekučný súd sa v danej veci mimoriadne precízne a
podrobne zaoberal vadami rozhodcovského rozsudku, povahou prisúdeného plnenia v rozhodcovskom
rozsudku, zákonnosťou tohto plnenia a nakoniec i neplatnosťou rozhodcovskej doložky, na základe

ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Vo svojom jedenáťstranovom uznesení nakoniec súd
rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora. Vychádzajúc z týchto úkonov súdu v exekučnom
konaní, nemožno považovať postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, resp. za zbytočné
prieťahy v konaní, keď exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým
prípustnosť exekúcie ako celku, v porovnaní s čím rozhodnutie o zmene osoby súdneho exekútora

nebolo prioritné. K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť
s oprávneným ako i pôvodným súdnym exekútorom tak, ako vyplýva z horeuvedeného. Okrem toho
navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu
proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v spojitosti s § 62 a nasl. zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k

porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu
z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho
vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 9Er /1839/2006, ktorý
by mohol byť základom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, súd sa otázkou uplatnenej
škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho

exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a
tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu
pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora
je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný
postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je

možné konštatovať, keď exekúcia ako taká bola zastavená. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený
súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o
zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním
rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnejškody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej
ujmy 1051,08 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola
právoplatne zastavená v dôsledku zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol vykonať exekúciu na

základe nezákonného exekučného titulu. Práve naopak, vymožením plnenia v prospech oprávneného,
a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe
nezákonného exekučného titulu.

Vo veci pod sp. zn. 15C/ 151/2012 /vec sa týka konania 9Er/46/2007 - povinný L. Č./ navrhovateľ

tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009 a súd bol s rozhodnutím o zmene exekútora
v omeškaní viac ako 271 dní. Uvedené skutkové tvrdenie navrhovateľa je nepravdivé. Z obsahu
spisu 9Er/46/2007 súd zistil, že návrh oprávneného bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z
2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009.
Dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene exekútora bolo rozhodnuté
uznesením 9Er/46/2007 - 14 zo dňa 6.7.2010, právoplatné 21.9.2010. Exekúcia bola zastavená

uznesením z 18.7.2011 po tom čo ju súd vyhlásil za neprípustnú z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, právoplatné 6.6.2012. I napriek tomu, že v danej
veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť
nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma.
Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje

súčinnosťpôvodnéhosúdnehoexekútora,oktoréhotrováchsúdprizmene osoby exekútorarozhoduje.
Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom
súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho
exekútora. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať
sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v

spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou
o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého
predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS
Prievidza vo veci 9Er/46/2007, súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec

preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní,
by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného
konania, pretože exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, resp. že navrhovateľovi by tvrdené
náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby
súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv.

Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v
danom prípade nie je možné konštatovať, keď exekúcia ako taká bola zastavená. Len pre úplnosť súd
konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie,
pričom je zrejmé aj vzhľadom na dĺžku exekučného konania do podania návrhu na zmenu exekútora,

že dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného bola zrejme nemajetnosť povinného. V súvislosti
s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a
nemajetková ujma 497,88 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie,
ktorá bola právoplatne zastavená v dôsledku zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol vykonať

exekúciu na základe nezákonného exekučného titulu. Práve naopak, vymožením plnenia v prospech
oprávneného, a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k
plneniu na základe nezákonného exekučného titulu.

Vo veci pod sp. zn. 15C/154/2012 /vec sa týka konania 9Er /547/2007 - povinný K. E./ navrhovateľ

tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, omeškanie súdu s rozhodnutím o
zmene exekútora trvalo viac ako 267 dní. Uvedené skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Z obsahu spisu
9Er/547/2007 súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009,
súd výzvou z 2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený
11.12.2009. Dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o informáciu o stave konania, o zmene exekútora bolo

rozhodnuté uznesením 9Er/547/2007 - 14 zo dňa 2.7.2010, právoplatné 29.7.2010. Exekúcia
ukončená nie je. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej
lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi
spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnúlehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého
trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje . Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o
zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne

preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo
využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v
exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch,
alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže

navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu
nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 9Er/547/2007, súd sa otázkou uplatnenej škody
nezaoberal.Neboloďalejvôbecpreukázané,ževprípaderozhodnutiasúduozmenesúdnehoexekútora
v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda
naplneniuúčeluexekučnéhokonania,resp.ženavrhovateľovibytvrdenénákladynasprávupohľadávky,
informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový

procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť
takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len
pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného
konaniaaždočasurozhodnutiasúduozmenesúdnehoexekútora,pričomvzhľadomajnačasodzačatia
exekučného konania do podania návrhu na zmenu exekútora je zrejmé, že dôvodom nevymoženia

pohľadávky oprávneného je zrejmá nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o
zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia
navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetková ujma 442,56 eur
sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na to, že oprávnený vedie exekúciu na podklade
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v obdobných exekučných veciach vyhodnotený ako nespôsobilý

exekučný titul pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Práve naopak, vymožením plnenia v prospech
oprávneného, a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k
plneniu na základe nezákonného exekučného titulu.

Vo veci pod sp. zn. 15C/167/2012 /vec sa týka konania 15Er/828/2007 - povinný J. V./ navrhovateľ

tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, omeškanie súdu s rozhodnutím o
zmene exekútora trvalo viac ako 105 dní. Uvedené skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Z obsahu spisu
15Er/828/2007súdzistil,ženávrhoprávnenéhonazmenuexekútorabolsúdudoručený15.10.2009,súd
výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený
11.12.2009. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením 15Er/828/2007 - 18 zo dňa 21.01.2010,

právoplatné 15.5.2010. Exekúcia ukončená nie je. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene
exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, keď rozhodnutie o zmene exekútora vydal približne do troch
mesiacov od podania návrhu, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by
bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol
dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho

exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný
spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní
trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd po šiestich
dňoch od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu,
pričom o zmene exekútora rozhodol približne do troch mesiacov od podania návrhu. Okrem toho

navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu
proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v spojitosti s § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil
ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného

právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 15Er/828/2007,
súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia
súduozmenesúdnehoexekútoravzákonnejlehote 30dní, bydošlokúčinnémuvymoženiupohľadávky
oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené
náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Už i vzhľadom na

dátum začatia exekučného konania je zrejmé, že k vymoženiu pohľadávky oprávneného nedošlo zrejme
pre nemajetnosť povinného. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý
na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou
príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súdkonštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V
súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku

žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a
nemajetkovej ujmy 165,96 eur sú ničím nepodložené a účelové. Z vyjadrenia pôvodného súdneho
exekútora nakoniec vyplýva, že do dňa zmeny exekútora neboli vymožené ani trovy exekúcie pre zrejmú
nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť je tiež významná pre záver, že navrhovateľovi žiadna škoda
s prípadným prekročením lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora nemohla vzniknúť.

Vo veci pod sp. zn. 15C/169/2012 /vec sa týka konania 9Er/99/2007 - povinný K. Z. / navrhovateľ
tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, súd bol nečinný viac ako 88 dní. Tieto
skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Z obsahu spisu 9Er/99/2007 súd zistil, že návrh oprávneného na
zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného exekútora
o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009 po tom, čo súdny exekútor žiadal

poskytnutú procesnú lehotu predĺžiť. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením 9Er/99/2007
zo dňa 4.1.2010, právoplatné 28.1.2010. Exekúcia ukončená nie je, vo veci sa rozhoduje o odklade
exekúcie. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej
lehoty, keď rozhodol o zmene exekútora po dva a pol mesiaci, nemožno v tejto skutočnosti vidieť
nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma.

Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje
súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje.
Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom
súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho
exekútora. Súd po šiestich dňoch od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o

vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol približne dva a pol mesiaca od
podania návrhu. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať
sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v
spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou
o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého
predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS
Prievidza vo veci 9Er/99/2007, súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec
preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní,
by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného

konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému,
administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý
na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv, pričom je zrejmé aj vzhľadom na dĺžku exekučného konania,
že k vymoženiu pohľadávky došlo pre zrejmú nemajetnosť povinného. Nesprávny úradný postup by
musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné

konštatovať.Lenpreúplnosťsúdkonštatuje,žepoverenýsúdnyexekútormoholvykonávaťvšetkyúkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia
súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote
nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková
škoda v sume 175,- eur a nemajetková ujma 110,64 eur sú ničím nepodložené a účelové.

Vo veci 15C/171/2012 /vec sa týka konania 9Er/176/2005, povinný O. H./ navrhovateľ tvrdil, že podal
návrh na zmenu exekútora dňa 16.9.2010, súd bol nečinný celkom 566 dní. Tieto skutkové tvrdenia
navrhovateľa nie sú pravdivé. Z obsahu spisu 9Er/176/2005 súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu
exekútora bol doručený dňa 24.9.2010, pričom pôvodný súdny exekútor podal návrh na zastavenie

dňa 28.9.2010, a to z dôvodu preukázanej nemajetnosti povinného a nevymožiteľnosti pohľadávky, súd
vyzýval súdneho exekútora výzvou z 27.10.2010 o doručenie exekučného spisu, o zmene exekútora
bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 9Er/176/2005 zo dňa 4.4.2012, právoplatné 16.5.2012. I napriek
tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto
skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp.

nemajetkováujma.Preobjektívnedôvodysúdnemoholdodržaťzákonnúlehotu,pretožeprerozhodnutie
vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby
exekútora rozhoduje . Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť
aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnenétrovy pôvodného súdneho exekútora. Súd krátko od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného
exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol v primeranej lehote keď
zvažoval aj možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a to z pripojeného spisu

súdneho exekútora. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to
podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7
v spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou
o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého

predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS
Prievidza vo veci 9Er/176/2005, súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec
preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní,
by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného
konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému,
administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý

na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou
príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd
konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, pričom
aj vzhľadom na dĺžku exekučného konania v čase podania návrhu na zmenu exekútora je zrejmé, že k

vymoženiu pohľadávky oprávneného došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. V súvislosti s nevydaním
rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej
škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy
995,76 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na to, že v čase podania žiadosti o zmenu
exekútora bolo preukázané, že povinný je nemajetný a napriek tomu, že exekúcia trvala už takmer 4

roky, nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky a ukončená nie je doposiaľ.

Vo veci pod sp. zn. 15C/196/2012 /vec sa týka konania 9Er/445/2007 - povinná L. K./ navrhovateľ tvrdil,
že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, omeškanie súdu s rozhodnutím o zmene exekútora
trvalo 263 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Z obsahu spisu 9Er/445/2007

súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z
2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009
po tom, čo súdny exekútor žiadal o predĺženie tejto lehoty. Dňa 24.5.2010 oprávnený žiadal o
informáciu o stave konania, o zmene exekútora bolo rozhodnuté uznesením 9Er/445/2007 - 14 zo dňa
28.6.2010, právoplatné 22.7.2010. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora po

uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola
navrhovateľovispôsobenáškoda,resp.nemajetkováujma. Preobjektívnedôvodysúdnemoholdodržať
zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o
ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením
o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne

preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo
využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v
exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch,
alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže

navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu
nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 9Er/445/2007, súd sa otázkou uplatnenej
škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým
teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu

pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je
len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup
by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné
konštatovať.Lenpreúplnosťsúdkonštatuje,žepoverenýsúdnyexekútormoholvykonávaťvšetkyúkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia

súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote
nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková
škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 442,56 eur sú ničím nepodložené a účelové. Pre
úplnosť súd udáva, že súdny exekútor pri doručovaní spisu oznamoval súdu, že počas exekučnéhokonania,ktorézačalovroku2007nevymoholžiadnefinančnéprostriedky zdôvoduzrejmejnemajetnosti
povinného , ktorá skutočnosť je tiež významná pre záver, že navrhovateľovi žiadna škoda s prípadným
prekročením lehoty na rozhodnutie o z mene exekútora nemohla vzniknúť.

Vo veci pod sp. zn. 15C/203/2012 /vec sa týka konania 15Er/951/2007 - povinný L. Y./ navrhovateľ
tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, omeškanie súdu s rozhodnutím o zmene
exekútoratrvalobezdôvodne105dní.Uvedenéskutkovétvrdenianavrhovateľasúnepravdivé.Zobsahu
spisu 15Er/951 /2007 súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený

15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu,
ktorý bol doručený 11.12.2009. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením 15Er/951/2007 zo dňa
21.1.2010, právoplatné 28.1.2010. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o zmene exekútora
po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by
bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol
dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho

exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný
spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov
exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd po šiestich dňoch
od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o
zmene exekútora rozhodol približne do troch mesiacov od podania návrhu. Okrem toho navrhovateľovi

nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu
jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k
porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu
z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho

vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 15Er/951/2007, súd sa
otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu
o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky
oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené
náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. že navrhovateľovi

by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena
osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá
vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu,
čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny
exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene

súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Je zrejmé, že vzhľadom na dĺžku
exekučného konania, dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného pôvodným exekútorom bola
zrejmá nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej
lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla
majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eur sú ničím nepodložené a účelové.

Vo veci pod sp. zn. 15C/204/2012 /vec sa týka konania 9Er/1013/2006 - povinná R. J./ navrhovateľ
tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 9.2.2010, exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac
ako 221 dní. Z obsahu spisu 9Er/1013/2006 súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora
bol súdu doručený 24.9.2010, súd výzvou z 27.10.2010 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a

doručenie spisu, ktorý bol doručený 8.11.2010. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením 9Er
1013/2006 zo dňa 11.4.2011, právoplatné 14.7.2011. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol o
zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný
postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne
dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť

pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný
súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri
priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd
krátko od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu,
pričom o zmene exekútora rozhodol v primeranej lehote po doručení exekučného spisu. Okrem toho

navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu
protiporušovaniujehoprávvexekučnomkonaní vzmysle§ 3ods.7vspojitostis§62 anasl. zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k
porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednuz možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho
vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 9Er/1013/2006, súd sa
otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu

o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky
oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené
náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby
súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv.
Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v

danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor
mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Je pritom zrejmé, že dôvodom nevymoženia
pohľadávky oprávneného i v čase navrhovanej zmeny súdneho exekútora bola zrejmá nemajetnosť
povinného, keďže exekučné konanie zažalo ešte v roku 2006 a k zmene exekútora malo dôjsť takmer po
štyroch rokoch. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo

preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda
v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur sú ničím nepodložené a účelové.

Vo veci pod sp. zn. 15C/210/2012 /vec sa týka konania 9Er/828/2007 - povinný S. Š./ navrhovateľ
tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac

ako 257 dní. Uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Z obsahu spisu 9Er/828 /2007
súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z
2.11.2009žiadalpôvodnéhoexekútoraovyjadrenieadoručeniespisu,ktorýboldoručený 11.12.2009po
tom, čo súdny exekútor žiadal poskytnutú lehotu predĺžiť. Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením
9 Er 828/2007 zo dňa 22.6.2010, právoplatné 3.9.2010. I napriek tomu, že v danej veci súd rozhodol

o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný
postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne
dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje súčinnosť
pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje. Exekučný
súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri

priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súd
krátko od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu,
pričom o zmene exekútora rozhodol v primeranej lehote po doručení exekučného spisu. Okrem toho
navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu
proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v spojitosti s § 62 a nasl. zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k
porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu
z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho
vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 9Er/828/2007, súd sa
otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu

o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky
oprávneného, a tým teda naplneniu účelu exekučného konania, resp. že navrhovateľovi by tvrdené
náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby
súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv.
Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v

danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor
mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Vzhľadom aj na dĺžku exekučného konania
je zrejmé, že dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného bola zrejmá nemajetnosť povinného,
čomu zodpovedá i skutočnosť, že exekučné konanie nie je doposiaľ ukončené vymožením pohľadávky.

Vsúvislostisnevydanímrozhodnutiaozmeneexekútora vzákonnejlehotenemohlopretodôjsťkvzniku
žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a
nemajetkovej ujmy 442,56 eur sú ničím nepodložené a účelové. Pre úplnosť súd udáva, že z prehľadu
uskutočnených úkonov pôvodného súdneho exekútora je zrejmé, že povinný bol nemajetný a z tohto
dôvodu nie je exekúcia ukončená doteraz.

Vo veci pod sp. zn. 15C/222/2012 /vec sa týka konania 15Er/2808/2006 - povinná L. Q./ navrhovateľ
tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, exekučný súd bol bezdôvodne nečinný
viac ako 106 dní. Z obsahu spisu 15Er/2808/2006 súd zistil, že návrh oprávneného na zmenuexekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 21.10.2009 žiadal pôvodného exekútora
o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009. Súd o zmene exekútora rozhodol
uznesením 15Er/2808/2006 zo dňa 22.1.2010, právoplatné 17.2.2010. I napriek tomu, že v danej veci

súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť
nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma.
Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje
súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje.
Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom

súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho
exekútora. Súd po šiestich dňoch od doručenia návrhu oprávneného žiadal pôvodného exekútora
o vyjadrenie a doručenie spisu, pričom o zmene exekútora rozhodol približne do troch mesiacov od
podania návrhu. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať
sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v
spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou

o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého
predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS
Prievidza vo veci 15Er/2808/2006, súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec
preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by

došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady
na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho
exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny
úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade
nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať

všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora alebo do
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v
zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu
vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eur sú ničím nepodložené a
účelové. Pre úplnosť súd udáva, že exekúcia doposiaľ ukončená nie je, novopoverený súdny exekútor

ani po troch rokoch nevrátil súdu poverenie, z čoho vyplýva, že pohľadávka oprávneného nie je
vymožená zrejme z dôvodu nemajetnosti povinného.

Vo veci pod sp. zn. 15C/262/2012 /vec sa týka konania 9Er/442/2007 - povinný S. H./ navrhovateľ
tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, súd bol bezdôvodne v omeškaní viac ako

88 dní. Uvedené skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. Z obsahu spisu 9Er/442/2007 súd zistil, že
návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z 2.11.2009
žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009 po tom,
čo súdny exekútor žiadal o predĺženie tejto lehoty. O zmene exekútora bolo rozhodnuté uznesením
9Er/442/2007 zo dňa 4.1.2010, právoplatné 27.2.2010. Exekúcia bola zastavená uznesením z

16.11.2011, právoplatné 14.12.2011. Je teda zrejmé, že v exekučnej veci krátko po zmene exekútora
došlo k zastaveniu exekúcie po tom, čo ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože oprávnený sa
domáhal vymoženia plnenia od povinného na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Exekučný
súd sa v danej veci mimoriadne precízne a podrobne zaoberal vadami rozhodcovského rozsudku,
povahou prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, zákonnosťou tohto plnenia a nakoniec i

neplatnosťou rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Vo svojom
osemstranovom uznesení nakoniec ustálil, že rozhodcovský rozsudok od samého začiatku nebol
spôsobilým exekučným titulom. Vychádzajúc z týchto úkonov súdu v exekučnom konaní, nemožno
považovať postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, resp. za zbytočné prieťahy v konaní,
keď exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť exekúcie

ako celku, v porovnaní s čím rozhodnutie o zmene osoby súdneho exekútora nebolo prioritné.
K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť s oprávneným ako
i pôvodným súdnym exekútorom tak, ako vyplýva z horeuvedeného. Okrem toho navrhovateľovi nič
nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu
jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 odst. 7 v spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k
porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu
z možností. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho
vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 9Er/442/2007, ktorý bymohol byť základom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, súd sa otázkou uplatnenej škody
nezaoberal.Neboloďalejvôbecpreukázané,ževprípaderozhodnutiasúduozmenesúdnehoexekútora
v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda

naplneniuúčeluexekučnéhokonania,resp.ženavrhovateľovibytvrdenénákladynasprávupohľadávky,
informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový
procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť
takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať,
keď exekúcia ako taká bola zastavená. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor

mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o
zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia
navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 110,64 eur sú
ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola právoplatne zastavená v
dôsledku zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol vykonať exekúciu na základe nezákonného

exekučnéhotitulu.Právenaopak,vymoženímplneniavprospechoprávneného,atoipozmenesúdneho
exekútoraby vznikolstav,kedy bysa oprávnenýdostalkplneniunazákladenezákonnéhoexekučného
titulu.

Vo veci pod sp. zn. 15C/269/2012 /vec sa týka konania 9Er/1107/2007 - povinný I. H./ navrhovateľ

tvrdil, že podal návrh na zmenu exekútora dňa 10.8.2009, exekučný súd bezdôvodne bol nečinný
viac ako 88 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. Z obsahu spisu 9Er/1107/2007
súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený 15.10.2009, súd výzvou z
2.11.2009 žiadal pôvodného exekútora o vyjadrenie a doručenie spisu, ktorý bol doručený 11.12.2009
po tom, čo súdny exekútor žiadal o predĺženie tejto lehoty. O zmene exekútora bolo rozhodnuté

uznesením 9Er/1107/2007 zo dňa 4.1.2010, právoplatné 28.1.2010. I napriek tomu, že v danej veci
súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť
nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma.
Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo veci potrebuje
súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene osoby exekútora rozhoduje.

Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom
súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho
exekútora. Súd pritom robil prvý úkon po doručení žiadosti oprávneného po šiestich dňoch a o zmene
exekútora rozhodol do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo
využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v

exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v spojitosti s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch,
alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom navrhovateľ nevyužil ani jednu z možností. Keďže
navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu
nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 9Er/1107/2007, súd sa otázkou uplatnenej

škody nezaoberal. Nebolo ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp.
že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky, informačného systému, administráciu listín
nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť
pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by

spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že
poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s
nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa , že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a

nemajetkovej ujmy 110,64 eur sú ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie,
ktorá stále ukončená nie je. Exekúcia ako taká už trvá 7 rokov, vzhľadom na výšku vymáhaného
plnenia je zrejmé, že k vymoženiu pohľadávky doposiaľ nedošlo z dôvodu nemajetnosti povinného.

V podaných návrhoch /označené navrhovateľom „NZP“/, v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny

úradnýpostup exekučnéhosúduprirozhodovaníožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
svoje nároky oprel o tvrdenie, že súdy rozhodli o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonnej
lehote, pričom v dobe bezdôvodnej nečinnosti súdu mu vznikla škoda a nemajetková ujma.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 platila uvedená právna

úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. S účinnosťou od 1.6.2011 do citovaného ustanovenia bola
zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v
platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 144/2010 Z.z. teda s účinnosťou
od 1.6.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ
ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V zmysle § 41 ods. 2

písm. d/ Exekučného poriadku platného do 31.5.2011 exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že
účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy
mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky,
zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne

prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného
poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku č.
102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol §41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj o
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru neobsahovala žiadne

prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k 1.6. 2011 nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle uvedenej jednoznačnej právnej úpravy po 1.6.2011 neexistovala v exekučnom konaní žiadna
zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky. Súd

však zastáva názor, že i pred 1.6.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky považovali za
exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, zodpovedala tomu aj argumentácia
odvolacíchsúdovanakoniec idôvodovésprávykhoreuvedenýmzákonom,ktorénovelizovali Exekučný
poriadok. Súd prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak sa do zákonnej formulácie
exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len o explicitnejšie ujasnenie

literyzákona,abysapredišlomylnýminterpretáciámtohtoustanovenia. Vtomtosmere je argumentácia
navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do 1.6.2011 nebolo možné považovať za
exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadky, a teda sa na ne nevzťahovalo vyňatie
lehoty na vydanie poverenia, účelová. Navrhovateľ ani v exekučných konaniach nikdy nespochybňoval
začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované ustanovenie Exekučného poriadku. Podľa názoru

súdu vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v ktoromkoľvek znení,
prípadná 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
prípadeaksúdnezistilrozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhunavykonanie
exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Následne sa osobitne upravuje situáciu, keď súd takýto
rozpor zistí a je povinný nie udeliť poverenie ale rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Keby bol zámer zákonodarcu pod zákonnú 15 -dňovú lehotu vsunúť obe procesné
situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri zistení rozporu napríklad exekučného titulu so
zákonom. Uvedené má i logické opodstatnenie, pretože pri skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší
proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia, a to i v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ teda
navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného súdu Prievidza v exekučných

konaniach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15
-dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé, pretože na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia zákon
lehotu neupravuje. Súd sa však v každom namietanom exekučnom konaní zaoberal primeranosťou
lehoty, v ktorej o žiadosti o udelenie poverenia rozhodoval.

Pokiaľideomajetkovúškodu,ktorúnavrhovateľvtejtosúvislostiuplatňujeatátomápredstavovaťúčelne
vynaložené náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutia o nej, pričom malo ísť o náklady na správu
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, na udržanie a správu informačného systému a naadministratívnespracovanietextovurgencií,publikačnévýdaje,poštovnéatelekomunikačnéapodobne,
považujesúdajtentodruhýzodpovednostnýprvokzaneopodstatnený.Vovšetkýchkonaniachuplatňuje
navrhovateľ paušálne sumu 125,- eur ako hmotnú materiálnu škodu. Zároveň uplatňuje nemajetkovú

ujmu v peniazoch z rovnakých dôvodov ako v konaniach, kde namietal oneskorené rozhodnutie súdu o
zmene súdneho exekútora, pretože márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že dôjde k vymoženiu pohľadávky, ďalej k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas a účinne uskutočniť rad iných

krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrené uskutočniť náhradu exekučného titulu.

V tejto súvislosti súd udáva, že navrhovateľ ani v jednom konaní nepreukázal nesprávny úradný
postup súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nepreukázal existenciu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s

tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Tak ako súd konštatoval vyššie v exekučných konaniach,
v ktorých súd zamietal žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu predloženého
navrhovateľom ako oprávneným so zákonom, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu
neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože táto plynie len pri
udelení poverenia. Pokiaľ medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a zamietnutím žiadosti

o udelenie poverenia v niektorých konaniach ubehla aj dlhšia doba, súd ju hodnotí ako primeranú a
zodpovedajúcu zložitosti posúdenia exekučného titulu, ďalej ovplyvnenú nespoluprácou oprávneného
ako účastníka exekučného konania so súdom. Vo všeobecnosti súd udáva, že NS SR sa otázkou
majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní
zaoberal napríklad vo veci 3Cdo 134/2003, rozsudok z 27.11.2003. Okrem iného NS SR konštatoval,

že charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a
vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia /
v danej veci predajom dlžníkovej nehnuteľnosti/, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho
pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V dôvodoch rozhodnutia NS SR uvádza,
že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím,

nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť
vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky
z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom priznané plnenie, ktoré veriteľ môže vymôcť bez problémov od
bonitného dlžníka a inú hodnotu, ak dlžník má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení
aj podľa názoru súdu v predmetných veciach vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by

oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu.
Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol
výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup,
lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo
nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho

bolo možné uspokojiť inak.

V prejednávaných veciach navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol vykonať exekúciu
na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, čo bolo dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, resp. súd posúdil

plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku ako v rozpore so zákonom podľa § 45 ods. 1,2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní/. K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo preto
výlučne z dôvodov na strane oprávneného. Skutočnosť, že oprávnený si dal „prisúdiť“ plnenia zo zmlúv
o úvere rozhodcovskému súdu a tento vydal nezákonný exekučný titul, pretože na uvedené nemal
žiadne oprávnenie v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, išlo o nulitné právne akty, ktoré nikdy

nemohli byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť nemôže teraz navrhovateľ využiť
vo svoj prospech a tvrdiť, že keby súd zamietol jeho žiadosť o udelenie poverenia ihneď v 15-dňovej
lehote, mohol uskutočniť kroky a nahradiť exekučný titul. Bol to práve dôsledný postup exekučného
súdu, ktorý vo veľkom množstve exekučných konaní zamedzil vymoženiu pohľadávky oprávneného
na základe takéhoto exekučného titulu, pričom k vymoženiu takejto pohľadávky nikdy nemohlo dôjsť.

Právo veriteľa sa preto nestalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
súdu, ale v príčinnej súvislosti s tým, že oprávnený v rozpore s viacerými zákonnými ustanoveniami
navrhoval vykonať exekúciu na podklade nespôsobilých exekučných titulov, a to napriek tomu, že by
mal právo poznať, keďže vo všetkých konaniach bol právne zastúpený advokátskou kanceláriou. Súdv konaniach uvedených nižšie jednotlivo rozoberá exekučné konania, v ktorých navrhovateľ namieta v
tejto súvislosti nesprávny úradný postup.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/146/2012 /vec sa týka konania 9Er/2474/2009 a povinného J. K./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 7.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol
v omeškaní viac ako 282 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS
Prievidza 9Er/2474/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená 27.11.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Dňa 3.3.2010 súd vyzýval oprávneného
prostredníctvomsúdnehoexekútora/§40Exekučnéhoporiadku/odoloženieúverovejzmluvy,ktorábola
nevyhnutnepotrebnépreposúdenieplatnostirozhodcovskejdoložky,atýmiprávomocirozhodcovského
súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Súdny exekútor doručoval
výzvu oprávnenému dňa 11.3.2010, pričom oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani

súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením 9Er/2474/2009 - 10 zo dňa 22.4.2010 žiadosť o udelenie
poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného
rozporu exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Uznesenienadobudloprávoplatnosť dňa 20.10.2010vspojitostispotvrdzujúcimuznesenímKSTrenčín
8CoE 141/2010 zo dňa 30.9.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z

10.11.2010, právoplatné 1.12.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe
súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp.
súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 3.3.2010 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený

nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom
podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť
o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch
stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po necelých piatich mesiacoch a po tom, čo oprávnený

neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky
oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným
oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov
na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z
exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu
o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania,
sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe
súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia
exekučného konania na strane navrhovateľa, v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno

vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o
udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, predovšetkým v dobe od doručenia žiadosti
do prvého úkonu súdu, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v
príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej
škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za

účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/148/2012 /vec sa týka konania 9Er/2173/2010 a povinného J. Q./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 6.7.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 18.11.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol

v omeškaní viac ako 135 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS
Prievidza 9Er/2173/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená 13.8.2010, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z
pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením 9Er/2173/2010
- 10 zo dňa 24.9.2010 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného

titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý priznal plnenie oprávnenému na základe neplatne uzavretej
dohody o vyplnení zmenky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2010. Vychádzajúc z týchto
skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe užzákonná lehota na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia teda došlo po štyridsiatichdvoch dňoch po doručení žiadosti. Súd pritom
podrobne a precízne vo svojom sedemstranovom rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť

exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia,
platnosti dohody o vyplnení zmenky, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti.
Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom
konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu
mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na

urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že
by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal,
v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia
o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný
exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa

v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po mesiaci a pol v situácii, keď zákon
lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť
nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný

exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/163/2012 /vec sa týka konania 9Er/1638/2009 a povinného B. P./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 22.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v

omeškaní viac ako 390 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza
9Er/1638/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
26.8.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 14.9.2009 žiadal súd oprávneného
v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere, túto výzvu následne opakoval generálnou výzvou z

5.11. 2009. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom
na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo
nevyhnutnepotrebnépreposúdenieplatnostirozhodcovskejdoložky,atýmiprávomocirozhodcovského
súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú
zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením 9Er/1638/2009 -

10 zo dňa 9.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.7.2010 v spojitosti
s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín 17CoE 53/2010 zo dňa 30.3.2010. Exekučné konanie
je ukončené zastavením, a to uznesením z 26.7.2010, právoplatné 18.8.2010. Vychádzajúc z týchto

skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože
bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval
súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 14.9.2009 a 5.11.2009
predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú

súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku nenavrhol
zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal
len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v
čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po troch
mesiacoch a po tom, čo oprávnený neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo

zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ
teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu
vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje,
poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k
súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza

žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že
podáva opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný
exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa,v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely
citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky
prieťahovvkonaní, navrhovateľnepreukázal existenciuškodyanemajetkovejujmy,ktorámuvpríčinnej

súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a
nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové
a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/168/2012 /vec sa týka konania 9Er/1628/2009 a povinného J. Z./

navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 18.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v
omeškaní viac ako 394 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza
9Er/1628/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
26.8.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 14.9. 2009 žiadal súd oprávneného v lehote

10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere, túto výzvu následne opakoval generálnou výzvou z 5.11.2009.
Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom na nevydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne
potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý
vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol

ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením 9Er/1628/2009 - 12 zo dňa 10.12.2009
žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku
a možného rozporu exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením
KS Trenčín 8CoE 27/2010 zo dňa 30.6.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to

uznesením z 30.8.2010, právoplatné 22.9.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v
postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp.
súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 14.9. 2009 a 5.11. 2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo

oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor
postupom podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd
musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku
a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po troch mesiacoch a po tom, čo oprávnený

neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky
oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným
oneskorenýmrozhodnutímsúdu musúdspôsobilškoduztituluvecnýchvýdavkovanákladovnasprávu
pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného
spisu vôbecnevyplýva,žebyoprávnenýsmeromksúdu dorozhodnutiaozamietnutížiadostioudelenie

poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa
nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania,
sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe
súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia
exekučného konania na strane navrhovateľa, v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno

vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o
udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla.
Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný
titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/174/2012 /vec sa týka konania 9Er/2427/2010 a povinného J. P./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 15.7.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 30.11.2011, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol

v omeškaní viac ako 199 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS
Prievidza 9Er 2427/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 9.9.2010, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením 9Er/4273/2010 - 10 zodňa 12.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to
rozhodcovského rozsudku, ktorý priznal plnenie oprávnenému na základe neplatne uzavretej dohody o
vyplnení zmenky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2010. Vychádzajúc z týchto skutkových

okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota
na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia teda došlo po necelých dvoch mesiacoch po doručení žiadosti. Súd pritom podrobne a
precíznevosvojomsedemstranovomrozhodnutí uviedolvčomkonkrétnevidínezákonnosťexekučného

titulu, poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, platnosti dohody
o vyplnení zmenky, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné
konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo.
Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil
škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné
výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom

k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza
žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával
žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov
súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v
exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa v rozhodnutí súdu

ozamietnutížiadostioudeleniepoverenia ponecelýchdvochmesiacoch vsituácii,keď zákonlehotuna
zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny
úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla.
Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný

titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/180/2012 /vec sa týka konania 9Er/2496/2011 a povinného I. R./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 27.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v

omeškaní viac ako 293 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS
Prievidza 9Er/2496/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 3.8.2011, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením 9Er/2496/2011 - 9 zo
dňa 12.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uznesenie
nadobudloprávoplatnosťdňa6.10.2012.Vychádzajúcztýchtoskutkovýchokolností nemožnovpostupe
súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia pre
rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po

štyridsiatych dňoch po doručení žiadosti. Súd pritom podrobne a precízne vo svojom deväťstranovom
rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu
úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, neplatnosti rozhodcovskej doložky, poukázal i na
rozsudky ESD v obdobných veciach, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti.
Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom

konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu
mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na
urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že
by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal,
v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia

o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný
exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa
v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po mesiaci a pol v situácii, keď zákon
lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť

nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný
exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/181/2012 /vec sa týka konania 15Er/2498/2011 a povinného S. R./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 30.12.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol
v omeškaní viac ako 229 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS
Prievidza 15Er/2498/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 3.8.2011, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením 15Er/2498/2011 - 9 zo

dňa 22.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2011. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v
postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia
pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po

devätnástych dňoch po doručenížiadosti.Súdpritompodrobneaprecíznevosvojom osemstranovom
rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu
úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, neplatnosti rozhodcovskej doložky, poukázal i na
rozsudky ESD v obdobných veciach, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti.
Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom

konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu
mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na
urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by
oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v
spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o

tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný
exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v
rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po devätnástych dňoch v situácii, keď zákon
lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť

nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný
exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/185/2012 /vec sa týka konania 9Er/1627/2009 a povinného S. R./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 22.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v
omeškaní viac ako 390 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza
9Er/1627/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

26.8.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o
žiadostioudeleniepoverenia bezvýznamné. Podanímz14.9.2009 žiadalsúdoprávneného vlehote 10
dní doručiť súdu zmluvu o úvere. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave
konania vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa
výzvysúdu bolo nevyhnutnepotrebnépreposúdenieplatnostirozhodcovskejdoložky,atýmiprávomoci

rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený
úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením 9Er/1627/2009
- 10 zo dňa 10.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2010 v spojitosti

s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín 16CoE 38/2010 zo dňa 26.3.2010. Exekučné konanie je
ukončené zastavením, a to uznesením z 7.7.2010, právoplatné 28.7.2010. Vychádzajúc z týchto
skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože
bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval

súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 14.9. 2009 predložiť
úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť,
a keďže súdny exekútor postupom podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie
exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahurozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady
exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po troch mesiacoch a
po tom, čo oprávnený neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k

vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal,
že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov
a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne,
pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť

o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované
žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov
súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v
exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v neposkytnutí
súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona.
I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní,

navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so
skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej
ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím
nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/194/2012 /vec sa týka konania 9Er/1282/2009 a povinného R. Y./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 24.6.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol
v omeškaní viac ako 418 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS
Prievidza 9Er/1282/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

súdu doručená 24.7.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z
pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 31.7.2009 žiadal súd
oprávneného v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere, túto výzvu následne opakoval generálnou
výzvou z 5.11.2009. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania
vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy

súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci
rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený
úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto uznesením 9Er/1282/2009
- 10 zo dňa 11.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.1.2010 . Exekučné
konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 20.3.2013, právoplatné 28.3.2012. Vychádzajúc z
týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote,
pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne

potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 31.7.2009
a 5.11.2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol
súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku
nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď
vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne

uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo
po štyroch mesiacoch a po tom, čo oprávnený neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné
konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo.
Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil
škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné

výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom
k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza
žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o tom, že
podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný

exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa,
v neposkytnutí súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely
citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky
prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnejsúvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a
nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové
a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/200/2012 /vec sa týka konania 9Er/1786/2009 a povinného V. P./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 5.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v
omeškaní viac ako 376 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza

9Er/1786/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
16.9.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 28.9.2009 žiadal súd oprávneného v lehote
10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere, túto výzvu následne opakoval generálnou výzvou z 5.11.2009.
Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania vzhľadom na nevydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne

potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i právomoci rozhodcovského súdu,
ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu
neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Následne súd výzvou z 25.11.2009 opätovne vyzýval
prostredníctvom súdneho exekútora o doloženie úverovej zmluvy zo strany oprávneného s poučením,
že inak súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Súdny exekútor písomným podaním z 5.12.2009

doručeným súdu 10.12. 2009 súdu oznámil, že k žiadosti o udelenie poverenia boli predložené
všetky potrebné listiny, právneho zástupcu oprávneného preto nevyzval na predloženie úverovej zmluvy.
Súd preto uznesením 9Er/1786/2009 - 12 zo dňa 15.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia v celosti
zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného
titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 21.4.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín 19CoE 74/2010 zo
dňa 25.3.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 7.7.2010, právoplatné
20.8.2010.Vychádzajúcztýchtoskutkovýchokolností nemožnovpostupesúduvidieťnesprávnyúradný
postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie
v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K

tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal
výzvou z 28.9.2009 a 25.11.2009 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval, súdny
exekútor dokonca odmietol súdu poskytnúť súčinnosť a nevyzval oprávneného na doloženie žiadanej
listiny. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa
§ 40 ods. 2 Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o

udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách
svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia teda došlo po troch mesiacoch a po tom, čo oprávnený a súdny exekútor
neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky
oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným

oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov
na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z
exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu
ostavekonaniasanachádzalenjedna.Jehotvrdeniaotom,žepodávalopakované žiadostioinformácie

o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že
v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinenie
zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, neposkytnutie súčinnosti exekučnému súdu,
nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o
žiadostioudeleniepovereniavykazovalaznakyprieťahovvkonaní, navrhovateľnepreukázal existenciu

škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný
exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/236/2012 /vec sa týka konania 9Er/1790/2009 a povinného J. P./

navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 4.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v
omeškaníviacako 377dní. Tieto skutkovétvrdenianavrhovateľasúnepravdivé.ZospisuOSPrievidza
9Er/1790/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená16.9.2009, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 28.9.2009 žiadal súd oprávneného v lehote
10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere. Dňa 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o

stave konania vzhľadom na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Doloženie úverovej zmluvy
podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým i
právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v danej veci.
Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Následne súd výzvou
z 25.11.2009 opätovne vyzýval prostredníctvom súdneho exekútora o doloženie úverovej zmluvy zo

strany oprávneného s poučením, že inak súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Súdny exekútor
písomným podaním z 5.12.2009 doručeným súdu 10.12.2009 súdu oznámil, že k žiadosti o udelenie
poverenia boli predložené všetky potrebné listiny, právneho zástupcu oprávneného preto nevyzval na
predloženie úverovej zmluvy. Súd preto uznesením 9Er 1790/2009 - 12 zo dňa 12.3.2010 žiadosť
o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a
možného rozporu exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2010. Exekučné konanie je ukončené zastavením,
atouznesením z7.7.2010,právoplatné28.7.2010.Vychádzajúcztýchtoskutkovýchokolností nemožno
v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd nemohol vydať poverenie v zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. K tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným,

resp. súdnym exekútorom, preto žiadal výzvou z 28.9.2009 a 25.11.2009 predložiť úverovú zmluvu,
na čo oprávnený nereagoval, súdny exekútor dokonca odmietol súdu poskytnúť súčinnosť a nevyzval
oprávneného na doloženie žiadanej listiny. Oprávnený teda neposkytol súdu základnú súčinnosť,
a keďže súdny exekútor postupom podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku nenavrhol zastavenie
exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď vychádzal len z obsahu

rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne uviedol v čom vidí vady
exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po šiestych mesiacoch
a po tom, čo oprávnený a súdny exekútor neposkytol súdu súčinnosť. Nakoniec exekučné konanie
bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ
teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu

vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje,
poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k
súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza
žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len jedna. Jeho tvrdenia o
tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú

nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom
predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinenie zastavenia exekučného konania na strane
navrhovateľa, neposkytnutie súčinnosti exekučnému súdu, nemožno vidieť nesprávny úradný postup
pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala
znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v

príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej
škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za
účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/238/2012 /vec sa týka konania 9Er/2511/2011 a povinného Q. Z./

navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 19.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol
v omeškaní viac ako 301 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS
Prievidza 9Er/2511/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 3.8.2011, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu

rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd uznesením 9Er/2511/2011 - 10 zo
dňa 25.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2011. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v
postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súd nemohol vydať poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia
pre rozhodcovské rozsudky neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo
po dvadsiatychdvoch dňoch po doručení žiadosti. Súd pritom podrobne a precízne vo svojom
osemstranovom rozhodnutí uviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázalna príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa povahy prisúdeného plnenia, neplatnosti rozhodcovskej
doložky, poukázal i na rozsudky ESD v obdobných veciach, preto rozhodnutie vyžadovalo isté
prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky

oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným
oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov
na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z
exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu

o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania,
sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe
súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia
exekučného konania na strane navrhovateľa v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia po devätnástych dňoch v situácii, keď zákon lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre
rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného

zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej
súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a
nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové
a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/248/2012 /vec sa týka konania 9Er/132/2010 a povinného E. I./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 29.12.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol
v omeškaní viac ako 230 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS
Prievidza 9Er/132/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená 20.1.2010, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Podaním z 3.3.2010 žiadal súd oprávneného
prostredníctvom súdneho exekútora v lehote 10 dní doručiť súdu zmluvu o úvere. Súd podaním
doručeným 18.3.2010 súdu oznamoval žiadanie tejto listiny od oprávneného. Doloženie úverovej
zmluvy podľa výzvy súdu bolo nevyhnutne potrebné pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky,

a tým i právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v
danej veci. Oprávnený úverovú zmluvu neposkytol ani súdu a ani súdnemu exekútorovi. Súd preto
uznesením9Er/132/2010-10 zodňa23.4.2010žiadosťoudeleniepovereniavcelostizamietolzdôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného titulu s § 45 odst. 1
písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

14.9.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS Trenčín 17CoE 284/2010 zo dňa 27.7.2010.
Exekučné konanie je ukončené zastavením, a to uznesením z 4.10. 2010, právoplatné 4.11.2010.
Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup.
Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať poverenie v
zákonnej lehote, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. K

tomuto nevyhnutne potreboval súd súčinnosť s oprávneným, resp. súdnym exekútorom, preto žiadal
výzvou z 3.3.2010 predložiť úverovú zmluvu, na čo oprávnený nereagoval. Oprávnený teda neposkytol
súdu základnú súčinnosť, a keďže súdny exekútor postupom podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku
nenavrhol zastavenie exekučného konania, súd musel žiadosť o udelenie poverenia zmietnuť, keď
vychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku a na troch stranách svojho rozhodnutia podrobne

uviedol v čom vidí vady exekučného titulu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda
došlo po troch mesiacoch a po tom, čo oprávnený a súdny exekútor neposkytol súdu súčinnosť.
Nakoniec exekučné konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom
konaní nikdy nedošlo. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu
mu súd spôsobil škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na

urgencie, publikačné výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva,
že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec
konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania sa nachádza len
jedna. Jeho tvrdenia o tom, že podával opakované žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti
na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu

vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinenie zastavenia
exekučného konania na strane navrhovateľa, neposkytnutie súčinnosti exekučnému súdu, nemožno
vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o
udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody anemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla.
Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný
titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/259/2012 /vec sa týka konania 9Er/2501/2011 a povinného R. T./
navrhovateľ tvrdí, že konanie začalo 9.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až dňa 16.8.2010, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v
omeškaní viac ako 280 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu OS Prievidza

9Er/2501/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
3.8.2011, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd výzvou z 25.8.2011 vyzýval súdneho exekútora
postupom podľa § 40 Exekučného poriadku, aby vyžiadal od oprávneného zmluvu o úvere spolu so
všeobecnými obchodnými podmienkami, a to v čitateľnom podaní. Žiadané listiny oprávnený predložil
podaním z 21.9.2011. Súd uznesením 9Er/2501/2011 - 12 zo dňa 28.9.2011 žiadosť o udelenie

poverenia v celosti zamietol z dôvodu vád exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.12.2011. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny
úradný postup. Po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nemohol vydať
poverenie, pričom v tejto dobe už zákonná lehota na udelenie poverenia pre rozhodcovské rozsudky

neplynula. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia teda došlo po necelých dvoch mesiacoch
po doručení žiadosti . Súd pritom podrobne a precízne vo svojom osemstranovom rozhodnutí uviedol
v čom konkrétne vidí nezákonnosť exekučného titulu, poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu
sa povahy prisúdeného plnenia, neplatnosti rozhodcovskej doložky, poukázal i na rozsudky ESD v
obdobných veciach, preto rozhodnutie vyžadovalo isté prvky zložitosti a náročnosti. Nakoniec exekučné

konanie bolo zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by v danom konaní nikdy nedošlo.
Navrhovateľ teda nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil
škodu z titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné
výdaje, poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom
k súdu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza

žiadna urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával
žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú nepravdivé. Z týchto dôvodov
súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v
exekučnom konaní, zavinenie zastavenia exekučného konania na strane navrhovateľa, v rozhodnutí
súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po necelých dvoch mesiacoch v situácii, keď zákon

lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť
nesprávny úradný postup pre účely citovaného zákona. Navrhovateľ nakoniec nepreukázal existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný
exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Navrhovateľ v návrhoch označených ako „NP“ ďalej tvrdil s poukazom na povinnosť súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti, že súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
spoluprácu s účastníkom konania rozhodol o tejto žiadosti udelením poverenia po uplynutí zákonnej

lehoty.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/263/2012 /týka sa 9Er/2736/2010, povinný J. Hollý/ navrhovateľ
tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 29.11.2010, a to
vydaním poverenia, pričom súd bol v omeškaní 7 mesiacov. Tieto skutkové tvrdenia nie sú pravdivé.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 9Er/2736/2010 súd zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.10.2010, pričom súd zamietol v časti žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 9Er/2736/2010 - 10 zo dňa 29.11.2010 s
poukazom na to, že v zamietajúcej časti rozhodcovský súd priznal plnenie v rozpore so zákonom, dňa
29.11.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie istiny. Krajský súd v Trenčíne

uznesením 6CoE 76/2013 - 48 zo dňa 5.3.2013 napadnuté uznesenie zrušil s poukazom už na ustálenú
súdnu prax ohľadom rozhodcovských doložiek v obdobných veciach a vrátil vec prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. V popísanom postupe exekučného súdu nie je možné vidieť žiadny nesprávny
úradný postup. Opätovne súd poukazuje na to, že navrhovateľ, v exekučnom konaní ako oprávnenýpredkladal exekučný titul rozhodcovský rozsudok v dobe, kedy Exekučný poriadok v súvislosti s vydaním
poverenia v prípade rozhodcovských rozsudkov zákonnú lehotu už neupravoval. Pokiaľ teda súd
rozhodol po mesiaci a pol o žiadosti o udelenie poverenia tak, že v časti poverenie vydal a v časti

žiadosť o udelenie poverenia zamietol, súd nekonal nesústredene tak ako tvrdí navrhovateľ. Súd v
osemstranovom rozhodnutí podrobne rozoberá v čom videl dôvody na nepripustenie exekúcie, keď
sa zaoberal povahou prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom rozsudku. Vzhľadom na zložitosť tohto posúdenia, keď
exekučný súd jednotlivo hodnotil istinu, príslušenstvo pohľadávky aj z pohľadu spotrebiteľského práva,

konal práve naopak promptne a s náležitou odbornosťou. Súdny exekútor však disponujúc poverením
pre vymoženie istiny mohol vykonávať kroky k vymoženiu tejto časti pohľadávky. Pokiaľ odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil, je potrebné poukázať na dôvody tohto rozhodnutia, pretože tieto
smerujú skôr k záveru, že súd nemal vydať poverenie na základe rozhodcovskej doložky ani čiastočne.
Navrhovateľovi preto nemohla vzniknúť žiadna škoda a ani nemajetková ujma v príčinnej súvislosti
s postupom súdu v danom exekučnom konaní, pretože uplatnené náklady na správu pohľadávky,

udržanie a správu informačného systému a na spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním v sume 125,- eur vznikli /ak vôbec vznikli/ oprávnenému
i pri čiastočnom vymáhaní pohľadávky. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by v príčinnej súvislosti s
prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu týchto výdavkov, pretože
z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť o informáciu
o stave konania. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe súdu vzhľadom na navrhovateľom
predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým
je súd pri ďalšom rozhodovaní veci viazaný, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely
citovaného zákona. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky

prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej
súvislosti so skorším rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej
škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za
účelovéaničímnepodloženétvrdenia,pričomjezrejméajspoukazom nadĺžkuexekučnéhokonania,že
k vymoženiu pohľadávky oprávneného v časti istiny zrejme ani nedošlo z dôvodov na strane povinného.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/266/2012 /týka sa 16Er/2743/2008, povinný Q. T./ navrhovateľ tvrdil,
že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.12.2008, a to vydaním
poverenia, pričom súd bol v omeškaní 6 mesiacov. Tieto skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. Zo spisu OS
Prievidzasp.zn. 16Er/2743/2008súdzistil,že súdnyexekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie dňa 4.12.2008, pričom súd vydal poverenie v celom rozsahu dňa 16.12. 2008,
teda v zákonnej lehote. V spise sa nachádza aj vrátené poverenie zo strany povereného súdneho
exekútora, ktorý vrátil poverenie 14.1.2010 s tým, e pohľadávka oprávneného aj s príslušenstvom je plne
vymožená. Za stavu, že súd vydal poverenia po dvanástych dňoch od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia, nemohol súd postupovať nesprávne a tvrdenie navrhovateľa, že súd bol v omeškaní je viac

ako 6 mesiacov je nepravdivé. Navrhovateľovi nemohla v súvislosti so zákonným postupom súdu
škoda a jeho tvrdenia o vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sú v tejto veci až absurdné. V
tomto prípade by bola dôvodná i odporcom vznesená námietka premlčania práva na náhradu škody
vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty na udelenie poverenia ešte v roku 2008, pričom navrhovateľ
uplatnil nárok na náhradu škody po trojročnej premlčacej dobe až v roku 2012.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/161/2012 /týka sa 16Er/24/2009, povinný D. Y./ navrhovateľ tvrdil, že
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23.1.2009, a to vydaním
poverenia,pričom súdbolvomeškaní 6mesiacov. Tietoskutkovétvrdenianiesúpravdivé. ZospisuOS
Prievidza sp. zn. 16Er/24/2009 súd zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2009, pričom súd vydal poverenie v celom rozsahu dňa 23.1.2009,
teda v zákonnej lehote. V spise sa nachádza aj vrátené poverenie zo strany povereného súdneho
exekútora, ktorý vrátil poverenie 17.8.2010 s tým, že pohľadávka oprávneného aj s príslušenstvom je
plnevymožená. Zastavu,žesúdvydalpoverenia po štrnástych dňochoddoručeniažiadostioudelenie
poverenia, nemohol súd postupovať nesprávne a tvrdenie navrhovateľa, že súd bol v omeškaní je viac

ako 6 mesiacov je nepravdivé. Navrhovateľovi nemohla v súvislosti so zákonným postupom súdu škoda
a jeho tvrdenia o vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sú v tejto veci až absurdné. V tomto
prípade by bola dôvodná i odporcom vznesená námietka premlčania práva na náhradu škody, ak by
nejaká škoda navrhovateľovi vznikla vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty na udelenie poverenia vmesiaci január 2009, pričom navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody až v apríli 2012, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Vo veciach podaných návrhov navrhovateľa /označených v návrhu ako „Istina RS“/ namietal navrhovateľ
nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať jednak v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia z
dôvodu neuznania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Tvrdil, že exekučný súd zasahujúc
do skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v rozhodcovskom rozsudku sa postavil do pozície

orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný
k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je

vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Podľa § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní /zákon č. 244/2002 Z.z./ súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví okrem iného i z dôvodu ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b/ alebo c/.

Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa v jednotlivých konaniach tak ako súd uviedol vyššie
a bližšie odôvodní v nasledujúcom texte, s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd nepovažoval návrhy

navrhovateľ za dôvodné. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výklad pojmu nesprávneho úradného
postupu, ktorý uviedol NS SR vo svojom rozsudku 4Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným
č. Rc 23/2011, podľa ktorého pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už

súvisí s rozhodovacou činnosti štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci,
skutočnosť, že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, na tento účel zistiť
skutkový stav, vybrať, aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý následne nájde výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely zákona č. 514/2003

Z.z. a zodpovednosť štátu za takýto nesprávny úradný postup je vylúčená. Už vôbec neprichádza do
úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože ani jedno rozhodnutie
z tohto druhu nebolo zrušené pre nezákonnosť. Navrhovateľ sa však svojho práva na náhradu škody
z titulu nezákonného rozhodnutia ani nedovoláva. Oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu
skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred udelením poverenia vyplýva nielen z

horecitovaných zákonných ustanovení, ale i z takmer jednotnej a dlhodobej súdnej praxe, podporovanej
i rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL
proti Cristina Rodríguez Nogueira /C-40/08/, ktorý rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti
so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že súd môže
ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského

rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Súd len príkladmo
dáva do pozornosti ďalej i uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10. 2011, uverejnené

pod Rc 46/2012, kde právna veta znie: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemoholvydať rozhodcovský rozsudok. Prie riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. V
zmysle uvedeného rozhodnutia je správnosť postupu exekučného súdu, ktorý „vstupuje“ do rozsudku
rozhodcovského súdu a posudzuje platné uzavretie rozhodcovskej doložky potvrdená, pričom súd
udáva, že i pred vydaním tohto uznesenia NS SR bola súdna prax v exekučných konaniach v tomto

smere takmer jednotne ustálená. Súd však uvádza, že NS SR v citovanom rozhodnutí uvádza i
záver, že keby súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc,
išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Preto je podľa názoru súdu
nesprávny názor navrhovateľa, že vydaný rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej,
pretože rozhodcovský rozsudok ako tzv. paakt, nikdy nemal účinky právoplatného a vykonateľného
rozsudku /viď i ÚS IV. 78/2011/. Právna teória definuje tzc. ničotný akt /paakt/ i v tých prípadoch, keď

vydal akt niekto, kto k tomu nemal právomoc. Ničotný akt nemá účinky právneho aktu, môže však mať
účinky obdobné ako neplatný právny úkon, t.z. môže zakladať záväzok toho, kto ničotný akt vydal k
náhrade škody voči tomu, kto bol v dobrej viere, že ide o právny akt štátneho orgánu. Na podporu toho
záveru súd poukazuje na § 106 ods. 1 O.s.p., v ktorom je upravený postup súdu na prejednanie veci
aj vtedy, ak sa zistí, že vec nemôže byť podľa práva SR podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že

rozhodcovská zmluva je neplatná. Pokiaľ teda rozhodcovská zmluva alebo doložka je neplatná, nebráni
to veriteľovi uplatňovať svoje právo na súde bez hrozby prekážky veci rozsúdenej v prípade vydania
rozhodcovskom rozsudku /v opačnom prípade by sa pripustil stav, že „hocikto“, kto nemal akékoľvek
oprávnenie a rozhodol vec rozhodcovským rozsudkom, pričom na takýto rozsudok by sa hľadelo
ako právoplatné a vykonateľné rozhodnutie , síce nepoužiteľné pre exekučné konania avšak platne

zaväzujúce k určitému plneniu, čo je neprípustné/. NS SR pripustil možnosť exekučného súdu skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní a následne exekúciu zastaviť ďalej aj v uznesení sp. zn. 5Cdo 291/2010
z 29.3. 2011. I z rozhodovacej činnosti ÚS SR - uznesenie IV.ÚS 60/2011 zo dňa 3.3. 2011, v ktorom
Ústavný súd SR odmietol sťažnosť práve navrhovateľa v súvislosti postupom OS Prievidza vo veci

16Er/2085/2009, v ktorom bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, keď uviedol, že pokiaľ je
podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej
stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku
splnená /§ § 45 zákona o rozhodcovskom konaní/, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí
dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.

V zmysle uvedeného sú potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu vo
všetkých uplatnených nárokoch neopodstatnené, preto navrhovateľovi nemohla za žiadnych okolností
vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma. Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne
posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky a vyvodil právny záver, že

táto rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský súd nemal teda oprávnenie vec prejednať a
rozhodnúť rozsudkom, bol tento jeho postup tak ako súd vysvetlil vyššie legitímny. Uvedené platí i pre
prípady, keď súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti dohody o vyplnení zmenky,
na základe ktorej rozhodcovský súd priznal plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ navrhovateľ
predkladal na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý jeho pričinením bol vydaný orgánom, ktorý na to

nemal oprávnenie /rozhodcovské doložky si oprávnený vopred pripravil vo Všeobecných obchodných
podmienkach k zmluve o úvere/, alebo z dôvodu prisúdenia plnenia v rozpore so zákonom, nemôže
sa teraz odvolávať na nemožnosť ďalšieho uplatnenia svojho práva zo zmlúv o úvere pred súdom v
dôsledku veci rozsúdenej. Tento stav zapríčinil jedine oprávnený a pokiaľ mu vznikla škoda alebo
nemajetková ujma, zodpovedá si za ňu sám. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že exekučné súdy

oprávnenému/navrhovateľovi/zamietaližiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazáklade
predkladaných rozhodcovských rozsudkov už od roku 2009, preto nemohol odôvodnene očakávať aj
v nasledujúcich rokoch, že súd bude na základe obdobných exekučných titulov exekúciu pripúšťať a
vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený pritom neustále predkladal tieto exekučné tituly
na vykonanie exekúcie napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxi. Pre úplnosť sa však súd zaoberá

v každom jednotlivom konaní tvrdeniami navrhovateľa o nečinnosti súdu.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/164/2012 /vec sa týka konania 9Er/1118/2010, povinný R. P.Ž./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 18.11.2010 rozhodnutím ozamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 252
dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia
exekučného konania je z pohľadu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bezvýznamný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/1118/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola
súdu doručená 26.4.2010, súd uznesením z 10.9.2010 sp. zn. 9Er/1118/2010 zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu priznaného plnenia v rozhodcovskom rozsudku
na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia
uviedol na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i

rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.2.2011 v spojitosti s uznesením
KS TN 19CoE 465/2010 z 29.12.2010. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 24.6.2011,
právoplatné 9.8.2011.Niejetedapravdou,žesúdbolbezdôvodnenečinný,pretožeožiadostioudelenie
poverenia rozhodol do piatych mesiacov od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie
dobu na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom
neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v

rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, uvedené vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany
spotrebiteľa považuje za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo
exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v
namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal
existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie

bolo následne zastavené uznesením z 24.6.2011. K vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec
nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré
navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď
exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.
Okrem toho súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody z toho istého exekučného
konaniaajvinejvecivedenejnaOSPrievidzasp.zn. 12C/215/2012,kdevšakuplatňujeinúvýškuškody
taktiež s poukazom na oneskorené rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/165/2012 /vec sa týka konania 9Er/735/2011, povinný I. C.Í.Č./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 3.5.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 70 dní.

Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia
exekučného konania je z pohľadu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bezvýznamný. Zo spisu OS Prievidza 9Er 735/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola
súdu doručená 16.3.2011, súd uznesením z 4.4.2011 sp. zn., 9Er/735/2011 - 10 zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky,

keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie
podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 27.4.2011aexekučnékonaniejezastavené uznesenímz16.5.2011. Niejetedapravdou,
žesúdbolbezdôvodnenečinný,pretožeožiadostioudeleniepovereniarozhodol do19dníoddoručenia
tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie dobu na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď

zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu
posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky,
túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje v trvaní 19 dní za primeranú so záverom,
že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny

úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené, pričom oprávnený
nepodal ani odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K vymoženiu
pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny
a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v

dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou
praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s §
45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konanísi zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil
zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/191/2012 /vec sa týka konania 9Er/1950/2011, povinný Ľ. L.Č./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 18.11.2010 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 189 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia
konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o

udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/2950/2011 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia bola súdu doručená 12.9.2011 /pozn. ťažko potom môže navrhovateľ namietať,
že súd rozhodol až 18.11.2010/ , súd uznesením z 20.9.2011 sp. zn. 9Er/2950/2011 - 10 zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej
doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na deväťstranovom rozhodnutí,
odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 20.3.2012 v spojitosti s uznesením KS Trenčín sp. zn. 17CoE 27/2012 zo
dňa 21.2.2012, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 13.7.2012. Nie je teda pravdou, že
súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 8 dní od doručenia
tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade
keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na

potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej
doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 8 dní za primeranú
so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných
navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní
žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá

by bola v príčinnej súvislostis tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k
vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v
rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade
nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a
rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v

súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom
konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/199/2012 /vec sa týka konania 9Er/245/2011, povinný R. Z.Á./,

navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 22.3.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 67 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia
konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/245/2011 súd zistil, že žiadosť o

udelenie poverenia bola súdu doručená 4.2.2011, súd výzvou z 17.2.2011 vyzýval súdneho exekútora
postupom podľa § 40 Exekučného poriadku na opravu návrhu oprávneného, na čo súdny exekútor
reagoval doručením opraveného návrhu na vykonanie exekúcie dňa 28.2.2011, súd uznesením z
1.3.2011 sp. zn. 9Er/245/2011 - 13 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne

zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou,
ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.4.2011, pričom oprávnený
nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z
16.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol do 24 dníoddoručenia tejtožiadostipotom,čosúdmuseleštevyzývaťsúdnehoexekútora na

odstránenie vád návrhu. Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti
v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie
vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť
rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní
24 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných

konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom
exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu
akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom.
Exekučnékonaniebolonáslednezastavenéak vymoženiupohľadávky oprávneného byvôbecnedošloMajetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval
vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd
tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu

vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v
dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/206/2012 /vec sa týka konania 9Er/881/2011, povinný X. X.Á./,

navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 10.5.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 70
dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum
začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/881/2011 súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 25.3.2011, súd uznesením z 18.4.2011 sp.

zn. 9Er/881/2011 - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol
na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami
Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.5.2011, pričom oprávnený nepodal ani
odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 20.5.2011. Nie je teda

pravdou,žesúdbolbezdôvodnenečinný,pretožeožiadostioudeleniepovereniarozhodol do 24 dníod
doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti
v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie
vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť
rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní

24 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom
exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu
akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom.
Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo.

Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval
vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd
tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu
vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za
nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v

dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/217/2012 /vec sa týka konania 15Er/346/2011, povinný L. Q.Á./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 17.3.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 52

dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum
začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 15Er 346/2011 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 14.2.2011, súd uznesením z 28.2.2011
sp. zn. 15Er/346/2011 - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu

existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol
na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami
Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.3.2011, pričom oprávnený nepodal ani
odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 2.5.2011. Nie je teda
pravdou,žesúdbolbezdôvodnenečinný,pretožeožiadostioudeleniepovereniarozhodol do 14 dníod

doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti
v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie
vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť
rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní
14 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných

konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom
exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu
akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom.
Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbecnedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré
navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď
exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal

materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vovecivedenejpodsp.zn. 15C/219/2012/vecsatýka konania9Er/89/2011,povinnýR.Q./,navrhovateľ

tvrdí,žesúdrozhodoložiadostioudeleniepoverenia dňa 12.5.2011rozhodnutímozamietnutížiadostio
udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 67 dní. Tieto skutkové tvrdenia
navrhovateľaniesúpravdivé. Vprvomradesúdudáva,žedátumzačatiakonania,t.j.podanianávrhuna
vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný.
Zo spisu OS Prievidza 9Er/89/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená
dňa 17.1.2011, súd uznesením z 25.1.2011 sp. zn. 9Er/89/2011 - 10 zamietol žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje
podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil
nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
18.7.2011 v spojitosti s uznesením KS TN 19CoE 272/2011 z 31.5.2011, a exekučné konanie je
zastavené uznesením z 17.8.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o

žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 8 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil
vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného
titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu
prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj
z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 8 dní za primeranú so záverom, že súd

postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny
úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a
k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v

rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade
nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a
rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v
súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom
konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia

zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/220/2012 /vec sa týka konania 9Er/2249/2009, povinný F. Q./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 16.8.2010 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 315

dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum
začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/2249/2009 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 28.10.2009, výzvou z 4.11.2009 súd
vyzýval oprávneného na doručenie zmluvy o úvere so všetkými súčasťami k zmluve pod sankciou

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ak žiadané nebude súdu doložené do 10 dní. Oprávnený
podaním z 19.11.2009 doručeným súdu 30.11.2009 súdu oznamoval výzvu súdu za neopodstatnenú
a žiadané listiny súdu nepredložil. Súd uznesením z 2.12.2009 sp. zn. 9Er/2249/2011 - 11
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu materiálnej nepreskúmateľnosti
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2010,

pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti uvedenému uzneseniu. Súd svoje podrobné skutkové a
právne zistenia uviedol na štvorstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil uvedením vnútroštátnej
úpravy a zdôvodnením postupu súdu. Exekučné konanie je zastavené uznesením z 7.7.2010. Nie je
teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 35
dní od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie

žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na
rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku,
platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní
35 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučnýchkonaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, súd udáva, že oprávnený
neposkytolexekučnémusúduaniprimárnusúčinnosť.Priposudzovanípredmetnéhonárokusúd nezistil
v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal

existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným
postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by
vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia,
ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď
exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal

materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/224/2012 /vec sa týka konania 9Er/2799/2011, povinný J. L.Š./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 16.11.2011 rozhodnutím o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 126
dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia
konania,t.j.podanianávrhunavykonanieexekúciezpohľadulehotynarozhodnutieožiadostioudelenie
poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/2799/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 30.8.2011, súd vyzýval oprávneného výzvou z 9.9.2011 na doloženie

úverovej zmluvy pre účely posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú zmluvu predložil oprávnený dňa
6.10.2011, súd uznesením z 28.10.2011 sp. zn. 9Er/2799/2011 - 15 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje
podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil
nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

22.11.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je
zastavené uznesením z 8.2.2012. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o
žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 59 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil
vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného
titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu

prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj
z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 59 dní za primeranú so záverom, že súd
postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou
rýchlosťou. Je potrebné uviesť, že dĺžka tohto rozhodovania bola ovplyvnená i tým, že súd vyžadoval
súčinnosť s oprávneným, ktorého žiadal o predloženie úverovej zmluvy. Okrem toho, že súd nezistil v

namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal
existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným
postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by
vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia,
ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď

exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/225/2012 /vec sa týka konania 15Er/129/2011, povinný I. N./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 11.4.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 119
dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum
začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o

žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 15Er/129/2011 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 21.1.2011, súd uznesením z 15.3. 2011
sp. zn. 15Er/129/2011 - 9 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol
na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami

Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.8.2011, pričom oprávnený nepodal ani
odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 22.11.2011. Nie
je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol
do 53 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie ozamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom
dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom
rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje

súd v trvaní 53 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo
exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v
namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal
existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným
postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by

vôbec nedošlo . Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia,
ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď
exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/232/2012 /vec sa týka konania 9Er/1672/2012, povinný R. Q./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 29.6.2012 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 98 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia

konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/1672/2012 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 15.5.2012, súd vyzýval oprávneného výzvou z 17.5.2012
na doloženie úverovej zmluvy pre účely posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú zmluvu predložil
oprávnený dňa 14.6.2012, súd uznesením z 19.6.2012 sp. zn. 9Er/1672/2012 - 15 zamietol žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky,
keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na deväťstranovom rozhodnutí, odôvodnenie
podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie bolo zrušené
uznesením KS TN sp. zn. 2CoE 383/2012 zo dňa 7.3.2013 z dôvodu podrobnejšieho skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky, a teda právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodnutie, ktoré má

byť exekučným titulom v exekučnej veci. Exekučné konanie ukončené nie je. Nie je teda pravdou,
že súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol do 35 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu
lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom
neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia

v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany
spotrebiteľa považuje súd v trvaní 35 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom
na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Je potrebné
uviesť, že dĺžka tohto rozhodovania bola ovplyvnená i tým, že súd vyžadoval súčinnosť s oprávneným,
ktorého žiadal o predloženie úverovej zmluvy. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom

konanížiadnynesprávnyúradnýpostup,navrhovateľvôbecaninepreukázalexistenciuakejkoľvekškody
a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Majetková škoda
vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom
konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil
vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť

rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť
pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý predložil exekučný titul
nespôsobilý na vykonanie exekúcie .

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/233/2012 /vec sa týka konania 9Er/1875/2011, povinný T. Ď./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 13.7.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 76 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia
konania,t.j.podanianávrhunavykonanieexekúciezpohľadulehotynarozhodnutieožiadostioudelenie

poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/1875/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 14.6.2011, súd uznesením z 21.6.2011 sp. zn. 9Er/1875/2011 -
10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej
rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovomrozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.7.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto
uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 3.8.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol

bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 7 dní od doručenia tejto
žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď
zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na
potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej
doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 7 dní za primeranú

so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných
navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní
žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a
nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie
bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda
vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom

konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil
vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť
rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť
pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vovecivedenejpodsp.zn. 15C/234/2012/vecsatýka konania9Er/464/2012,povinnýŠ.P./navrhovateľ
tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 20.4.2012 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 92 dní. Tieto skutkové
tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j. podania

návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie
je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/464/2012 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola
súdu doručená dňa 14.2.2012, súd uznesením z 28.3.2012 sp. zn. 9Er/464/2012 zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky,
keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie

podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 19.7.2012 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením KS TN sp. zn. 4CoE 125/2012 z
29.6.2012 a exekučné konanie je zastavené uznesením z 24.8.2012. Nie je teda pravdou, že súd
bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 42 dní od doručenia
tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade

keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na
potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej
doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 42 dní za primeranú
so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných
navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní

žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a
nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo
následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda
vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom
konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie

v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku
rozhodcovskéhosúduvsúlades§45zákona orozhodcovskomkonaní.Zanevymožiteľnosťpohľadávky
v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/239/2012 /vec sa týka konania 9Er/193/2011, povinný Marián Regina/,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 7.3.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 54 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia
konania,t.j.podanianávrhunavykonanieexekúciezpohľadulehotynarozhodnutieožiadostioudelenie

poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/193/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 31.1. 2011, súd uznesením z 17.2.2011 sp. zn. 9Er/193/2011 -
10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existujúcej ale neplatnej
rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na osemstranovomrozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.3.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto
uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 16.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd

bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 17 dní od doručenia
tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade
keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na
potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej
doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 17 dní za primeranú

so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných
navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní
žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo
následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda
vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom

konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie
v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku
rozhodcovskéhosúduvsúlades§45zákona orozhodcovskomkonaní. Zanevymožiteľnosťpohľadávky
v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/240/2012 /vec sa týka konania 15Er/2783/2011, povinný R. Q.F./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 7.10.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 93
dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum

začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 15Er/2783/2011 súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 25.8. 2011, súd uznesením z 19.9.2011 sp.
zn. 15Er/2783/2011 - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol

na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami
Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2013, pričom oprávnený nepodal ani
odvolanie proti tomuto uzneseniu. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o
žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 25 dní od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil
vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného

titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu
prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z
pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 25 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval
ajvzhľadomna veľkémnožstvoexekučnýchkonanívyvolaných navrhovateľom sosobitnourýchlosťou.
Je potrebné uviesť, že dĺžka tohto rozhodovania bola ovplyvnená i tým, že súd vyžadoval súčinnosť s

oprávneným, ktorého žiadal o predloženie úverovej zmluvy. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom
exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu
akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom.
Exekučné konanie bude následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec
nedošlo . Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré

navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď
exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/241/2012 /vec sa týka konania 9Er/127/2011, povinný J. Q./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 21.2.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 70 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia

konania,t.j.podanianávrhunavykonanieexekúciezpohľadulehotynarozhodnutieožiadostioudelenie
poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/127/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 21.1.2011, súd uznesením z 27.1.2011 sp. zn. 9Er/127/2011
- 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnej dohody ovyplnení zmenky, na základe ktorej bolo priznané plnenie oprávnenému v rozhodcovskom rozsudku,
ktorýmalbyť podkladomnavykonanieexekúcie,keďsvoje podrobnéskutkovéaprávnezisteniauviedol
na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou a podrobným

zdôvodnením svojho postupu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.1.2012, pričom oprávnený
nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 1.3.2012.
Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol
do 6 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o
zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom

dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom
rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje
súd v trvaní 6 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo
exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v
namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal
existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným

postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by
vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia,
ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď
exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/242/2012 /vec sa týka konania 15Er/1252/2011, povinný R. R.Á./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 3.6.2011 rozhodnutím o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 65
dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum
začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 15Er/1252/2011 súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 21.4.2011, súd uznesením z 16.5.2011 sp.

zn. 15Er/1252/2011 - 10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol
na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami
Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.7.2011, pričom oprávnený nepodal ani
odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 3.8.2011. Nie je teda

pravdou,žesúdbolbezdôvodnenečinný,pretožeožiadostioudeleniepovereniarozhodol do 25 dníod
doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti
v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie
vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť
rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní

25 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom
exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu
akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom.
Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec

nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré
navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď
exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,

ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/244/2012 /vec sa týka konania 15Er/2553/2011, povinný T. Š.S./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 16.9.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 109

dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum
začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 15Er/2553/2011 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 5.8.2011, súd uznesením z 30.8.2011sp. zn. 15Er/2553/2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
existujúcej ale neplatnej rozhodcovskej doložky, keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol
na osemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami

Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2011, pričom oprávnený nepodal ani
odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 18.10.2011. Nie
je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol
do 25 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie
o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom

dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom
rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje
súd v trvaní 25 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo
exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v
namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal
existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným

postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a k vymoženiu pohľadávky oprávneného by
vôbecnedošlo.Majetkováškodavyčíslenánavrhovateľomvrozsahuistinyapríslušenstvaplnenia,ktoré
navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď
exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/252/2012 /vec sa týka konania 9Er/92/2011, povinný L. T./, navrhovateľ
tvrdí,žesúdrozhodoložiadostioudeleniepoverenia dňa 15.2.2011rozhodnutímozamietnutížiadostio

udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako 67 dní. Tieto skutkové tvrdenia
navrhovateľaniesúpravdivé.Vprvomradesúdudáva,že dátumzačatiakonania,t.j. podanianávrhuna
vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný.
Zo spisu OS Prievidza 9Er/92/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená
dňa 17.1.2011, súd uznesením z 25.1.2011 sp. zn. 9Er/92/2011 - 10 zamietol žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnej dohody o vyplnení zmenky, na základe ktorej bolo
priznané plnenie v rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bol predkladaný ako exekučný titul, keď svoje
podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil
nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
17.2.2011, pričom oprávnený nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je

zastavené uznesením z 2.5.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o
žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 8 dní od doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil
vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade keď zistil nesúlad exekučného
titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu
prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť dohody o vyplnení zmenky, túto vyhodnotiť

aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní 8 dní za primeranú so záverom, že súd
postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny
úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy ,
ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené a

k vymoženiu pohľadávky oprávneného by vôbec nedošlo. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v
rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade
nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a
rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v
súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom

konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 15C/254/2012 /vec sa týka konania 9Er/3335/2010, povinný R. O./,
navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 30.1.2011 rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom bezdôvodná nečinnosť súdu trvala viac ako
100 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že
dátum začatia konania, t.j. podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia nie je relevantný. Zo spisu OS Prievidza 9Er/3335/2010 súd zistil,že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 10.12.2010, súd uznesením z 27.12.2010
sp. zn. 9Er/3335/2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
neplatnej dohody o vyplnení zmenky , keď svoje podrobné skutkové a právne zistenia uviedol na

sedemstranovom rozhodnutí, odôvodnenie podporil nielen vnútroštátnou úpravou, ale i rozsudkami
Súdneho dvora EU. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.4. 2011, pričom oprávnený nepodal ani
odvolanie proti tomuto uzneseniu, a exekučné konanie je zastavené uznesením z 2.6.2011. Nie je teda
pravdou,žesúdbolbezdôvodnenečinný,pretožeožiadostioudeleniepovereniarozhodol do 17dníod
doručenia tejto žiadosti . Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti

v prípade keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie
vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť
dohody o vyplnení zmenky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považuje súd v trvaní
17 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom
exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ vôbec ani nepreukázal existenciu

akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy , ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom.
Exekučnékonaniebolonáslednezastavenéak vymoženiupohľadávkyoprávneného byvôbecnedošlo.
Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval
vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd
tak ako vysvetlil vyššie v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu

vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Za
nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v
dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vychádzajúc z horeuvedeného súd všetky návrhy navrhovateľa považoval za nedôvodné, a preto ich

zamietol. Pre úplnosť súd však dodáva, že navrhovateľ pri uplatnení a vyčíslení škody vychádza len
z hypotetických úvah o vecných nákladoch, pričom na preukázanie vzniku škody v každej jednotlivej
veci neprodukoval žiadne dôkazy. Na výzvu súdu naopak reagoval tak, že „nebude predkladať dôkazy
na protiprávnu výzvu súdu“. Súd doručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporcu, v ktorom odporca
namietal všetky prvky zodpovednostného vzťahu, súd doručoval navrhovateľovi na vedomie zápisnicu

z pojednávania z 3.6.2013, pričom navrhovateľ zostal v konaní čo do veci samej absolútne nečinný.
Od tejto dôkaznej povinnosti navrhovateľa neodbremeňuje ani veľké množstvo podaných žalôb, ani
ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody a podobne. K nárokom navrhovateľa na nemajetkovú ujmu
súd s poukazom na § 17 ods. 2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že podstatnú časť svojich
nárokov navrhovateľ zdôvodnil na základe nepravdivých tvrdení o počte dní omeškania súdu s

rozhodovaním v konkrétnej veci, preto jeho tvrdenia o „pocitoch členov riadiacich orgánov spoločnosti
v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú až absurdné. Navrhovateľ je pritom obchodnou
spoločnosťou, ktorá viac rokov poskytovala fyzickým osobám úvery v rozpore s pravidlami na
ochranu spotrebiteľa. V dôsledku činnosti navrhovateľa ako správne poukázal aj odporca, boli praktiky
navrhovateľa aj predmetom záujmu Európskej komisie a navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť s

negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia /§ 151 ods. 3 O.s.p./

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.