Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eliška Wagshalová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205087
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113205087.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: S.. M.

V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. XXX, XXX XX Ľ., zastúpenej občianskym združením Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto p r o t
i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690
904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Košice, Nemcovej 22, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodol

r o z h o d o l :

súd z r u š u j erozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 z XX.X.XXXX,
sp.zn. X U. XXXX/XXXX v celom rozsahu,

súd účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa XX. X. XXXX domáhala, aby súd zrušil
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41, spisová značka X U. z 19. 1. XXXX
I. plnom rozsahu, vrátane výroku trov konania. Z odôvodnenia žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyni
dňa XX. X. XXXX bol doručený rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 1. 2012, spisová značka
XC/XXXX/XXXX, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby do piatich dní od doručenia zaplatila žalobcovi
peňažnú sumu vo výške 44,47 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 € na účet žalobcu, alebo

aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalovaný v konaní
pred rozhodcovským súdom uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka
uvedená v časti XV. predložených VPP, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov rozhodcovský súd.

Žalovaný si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na sumu
44,47 € titulom osobitnej pohľadávky voči žalobkyni, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým

na uzavretie poistenia. Žalovaný bol pritom povinný pri uzatváraní poistných zmlúv postupovať s
odbornou starostlivosťou a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky
náklady. Nie je možné spravodlivo po žalobkyni a to po viac ako piatich rokoch požadovať sumu, ktorá
údajne zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie poistenia. Okrem toho, žalovaný návrhom na
začatiekonaniaadresovanomrozhodcovskémusúduanipresnenešpecifikoval,akénákladydodatočne,
po viac ako 5 rokoch od uzatvorenia poistnej zmluvy so žalobkyňou vyčíslil. Administratívne náklady
žalovaného nie sú v záujme spotrebiteľa. Ide o neprimeranosť uvedenej podmienky, podľa ktorej

žalovaný prenášaná žalobkyňu náklady vzniknuté v súvislosti s predajom produktov (provízia pre
obchodného zástupcu). Žalobkyňa nemala a nemá o ich existencii a výške vedomosť. Administratívne
náklady žalovaného nie sú v záujme spotrebiteľa. K samotnému rozhodcovskému rozsudku uviedla,
že nemala možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom. Na základe rokovaciehoporiadku rozhodcovského súdu mala len päťdňovú lehotu odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ide o tzv. skrátené konanie, ktoré nemá oporu
v zákone. Takéto konanie v neprospech žalobkyne a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania. Navyše jedná sa o vzťah spotrebiteľský, kde
je príslušnosť rozhodcovského súdu vylúčená. Rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných
dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalovaného. Žalobkyni bolo odňaté právo konať pred súdom.

Práva žalobkyne zaručené v Ústave Slovenskej republiky, v článku 6 odseku 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, v občianskom súdnom poriadku boli porušené a síce tým, že
Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu ako účastníčkou
konania ani neoznámil termín rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva. Podľa
konštantnej judikatúry NS SR, dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
súpovažovanézaneprijateľné.Rozhodcovskádoložkavosvojichdôsledkochpredstavujeveľmivýrazný

zásah do práva a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne
o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných
zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej
nekalosť. Súdy svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. X. XXXX prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že so žalobkyňou uzavrel dňa XX. X. 2008 poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX s

dohodnutou dobou poistenia v trvaní od XX. X. 2008 do XX. X. XXXX. Súčasťou poistných zmlúv
boli všeobecné poistné podmienky ( ďalej len „VPP“) z XX. X. XXXX, ktoré žalobkyňa podpísala dňa
XX. X. XXXX a z osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu
2 týchto osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka. Táto rozhodcovská doložka
doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj

osobitný charakter bola osobitne na zvýraznenie oddelená od ostatného textu VPP a to práve z dôvodu,
aby bola zrejmá aj žalobkyni ako účastníčke zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka bola dojednaná
v osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve.

Žalobkyňa mala dve možnosti: spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok

- podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu
vyplývajúce ustanovenie článku XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné
dojednania, čím by vylúčila použitie ustanovenia článku XV. VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v
ostatnom dotknutý. Práve osobitosť rozhodcovskej doložky sa snažil žalovaný maximálne zvýrazniť pre
svojich klientov tým, že ho nazval osobitnými zmluvnými dojednaním, zaradil to za text VPP a podriadil

to osobitnému podpisu účastníkov poistného vzťahu. Žalovaný disponuje právoplatnými rozhodnutiami
súdov rôznych stupňov v rámci celej SR, kde tieto posúdili presne totožnú rozhodcovskú doložku za
individuálne dojednanú, teda v platnú. Žalovaný vie taktiež preukázať, že rozhodcovská doložka bola pri
uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola
v danom prípade pani M. G..

Žalovaný považoval z tohto dôvodu za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so
žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom. V tejto súvislosti poukázal na listinný dôkaz - Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, ktorým
preukazuje informovanosť a vedomosť žalobkyne prostredníctvom viazaného finančného agenta a o

všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky. K zániku poistnej zmluvy číslo
XXXXXXXXXX došlo na základe požiadavky žalobkyne o jej zrušenie krátko po uzavretí poistnej zmluvy
žiadosťou doručenou žalovanému dňa X. X. XXXX. Žalovaný podal dňa X. X. 2012 na Arbitrážny súd
Košice návrhy proti žalobkyni na vymoženie pohľadávok podľa časti XVII, ods. 7a VPP. Pohľadávka
v sume 44,47 € zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom

konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške
províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy.
Jednalo sa pritom o samostatnú pohľadávku odlišnú od poistného a s poistným nijako nesúvisiacu.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
spisovým materiálom Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 Košice spisová značka XX/XXXX/XXXX
a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa XX. X. 2012, spisová značka XC/XXXX/
XXXX arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku
zaplatila žalovanému peňažnú sumu vo výške 44,47 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €
na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok

vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou
právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ
sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi
uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na
rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základe
dohody strán rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie veci určený.

Z písomného poverenia žalobcu z X. X. XXXX, respektíve z častí XV. predložených VPP vyplýva,
že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní
vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobkyne s tým, že táto nebola
povinná v rámci poistnej zmluvy ako celku ju podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníkabolzachovanýúčelúpravyspotrebiteľskéhopráva,pretožeťažiskoindividuálnehodojednania
zmluvnej podmienky má spočívať v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa mala možnosť
zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda faktickú
možnosť úpravu v časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Žalobkyňa podmienením podpisu pod
celý text poistných podmienok nebola nútená k tomu, aby akceptovala aj konanie pred rozhodcovským

súdom len preto, že je už súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním
o rozhodcovskom konaní nebola súhlasila, pričom by takýto text dojednania nemala mať možnosť
ovplyvniť. Žalobkyni bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednania o rozhodcovskom súde, čo podľa
názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia

oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p. (napríklad o výlučnosti miestnej príslušnosti konania
v sídle žalobcu, prenos dôkazného bremena, uplatňovanie domnienok ako náhradu za dokazovanie
a podobne), ktoré by mali žalovaného oproti žalobkyni značne zvýhodňovať a tým spôsobovať vo
vzájomnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne.

Z doložených listín najmä poistných podmienok žalovaného a osobitných zmluvných dojednaní k týmto
podmienkam mal rozhodcovský súd za preukázané, že žalovaný so žalobkyňou uzavreli platnú písomnú
rozhodcovskú doložku. Arbitrážny súd Košice je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa XX. X. XXXX, žalobkyňa jeho prevzatie potvrdila

svojím podpisom. Žalobkyňa podala v tridsaťdňovej lehote od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa XX. X. XXXX.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy číslo P. XXXXXX zo dňa XX. X. 2008 vyplýva, že žalobkyňa
so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od XX. X. XXXX

a koncom poistenia XX. X. XXXX. Poistenie bolo dojednané na dobu 15 rokov. Výška poistného bola
dohodnutá v sume 403,-Sk mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy súd aj VPP ( 21 - 05 - 07) a osobitné
zmluvné dojednania číslo 01/2007 k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX, ktoré sú súčasťou poslednej
strany VPP. VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007 v poistnej zmluve číslo XXXXXXXXX
sú podpísané žalobkyňou dňa XX. X. XXXX.

Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa XX. X. XXXX vyplýva oznámenie žalovaného, že ku dňu XX. X.
XXXX na základe žiadosti žalobkyne dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka.

Z príručky obchodnej služby im žalovaného platnej a účinnej od X. X. XXXX vyplývajú sadzby provízií

pre jednotlivé druhy poistenia.

Žalobkyňa vo svojej v účastníckej výpovedi uviedla, že pre uzatvorenie poistnej zmluvy so žalovaným
sa rozhodla po výbere z viacerých možností. Poistnú zmluvu podpisovala s obchodnou zástupkyňoužalovaného, ktorú poznala a ktorá ju navštívila u nej doma. K podpisu rozhodcovskej doložky uviedla, že
vôbec nevedela, že podpisuje osobitnú rozhodcovskú zmluvu. Mala za to, že podpisuje poistnú zmluvu.
To, že sú potrebné dva podpisy jej neprišlo zvláštne. Zo strany obchodnej zástupkyne žalovaného jej

nebolo dané do pozornosti, že je daná možnosť rozhodnutia sa medzi podpísaním alebo nepodpísaním
rozhodcovskej doložky. Uviedla, že doposiaľ vôbec nerozumie obsahu pojmu rozhodcovská doložka, zo
strany obchodnej zástupkyne je tento pojem nebol ani spomínaný, ani vysvetlený.

Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na existenciu uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. XX

U. XXX/XXXX-XXX, ktorým Krajský súd v Trenčíne potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa o nariadení
predbežného opatrenia, ktorým žalovanému uložil, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej doložky v časti XV. VPP z 21. 5. 2007 v znení ich dodatkov až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Poukázala na to, že žalobkyňa pri podpise VPP podpisovala aj
článok XV, ktorý hovorí o tom, že všetky spory vzniknuté budú riešené arbitrážnym konaním. Z bodu
2 tohto článku vyplýva, že žalovaný sám vybral arbitrážny súd. Ak by žalobkyňa nechcela podpísať

rozhodcovskú doložku, nemohla by podpísať ani VPP. Namietla individuálne dojednanie Osobitných
zmluvných v dojednaní č.01/2007 ktoré predstavujú rozhodcovskú doložku, vzhľadom tomu, že sa jedná
tak isto predtlačený formulár a zo strany žalovaného nebolo možné tento individuálne dojednať.

Právny zástupca žalovaného poukázal na existenciu právoplatných rozsudkov, ktoré posúdili

rozhodcovskú doložku ako platnú a individuálne dojednanú. Žalovaný pri uzatváraní rozhodcovskej
doložky splnil podmienku, že poistník mal možnosť ovplyvniť obsah dojednania o rozhodcovskej
doložke, taktiež splnil podmienku dostatočného informovania spotrebiteľa pred uzavretím poistenia a
to autorizovanou treťou osobou, odlišnou od poisťovne, žalovaný vytvoril ďalší priestor pre individuálne
dojednania so spotrebiteľom, čím vytvoril dostatočné garancie v zmysle spotrebiteľského práva, aby

priemerne obozretný spotrebiteľ bol riadne odborne a dostatočne informovaný, aby vznik poistného
vzťahu nebol podmienený dohodou o rozhodcovskom konaní, bez ktorej by poistný vzťah vôbec
nevznikol.Listiny,ktorévkonanípredložilžalovanýsvedčiaotom,žespotrebiteľoviboliposkytnutéjasné
azreteľnéinformácie,spotrebiteľbolinformovanýomožnostivoľbyprijaťaleboneprijaťnávrhnariešenie
sporovvrozhodcovskomkonaní.Poukázalnavýnimočnosťpoistnejzmluvy,ktorávrámciprávnejúpravy

výslovnepredpokladáuzavretiedohodyorozhodcovskomkonanívrámcipoistnéhovzťahu(§828aods.
3 Občianskeho zákonníka), kde ide o jedinú typovú zmluvu v civilnom práve, kde súkromnoprávny kódex
explicitne počíta s dohodou o rozhodcovskom konaní ako súčasťou zmluvného vzťahu. To vylučuje, aby
bola rozhodcovská zmluva v poistnom vzťahu bola ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13 EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienkanenechala v zmysle Smernice 93/13 EHS, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 smernice nemôže byť
záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len,
ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len,
ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1, prvá veta, zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva z
časti XV VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza rozhodcovská
doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú v rozhodcovskom

konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Navyše, v bode 7a článku XVII. VPP - z ktorého žalovaný
odvodzuje svoj nárok, ktorý si uplatnil pred rozhodcovským súdom , je výslovne uvedené, že žalovaný
je oprávnený si túto pohľadávku uplatniť podľa zásad dohodnutých v VPP pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovská doložka sa nachádza sa aj na poslednej strane VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy v časti -
osobitnézmluvnédojednaniačíslo01/2007,ktoréokremrozhodcovskejdoložkyobsahujúajinézmluvné

dojednania týkajúce sa zániku poistenia. Rozhodcovská doložka je písaná drobným textom, ktorý od
ostatného textu nie je žiadnym spôsobom odlíšený, prípadne zvýraznený.

Aj pri vynaložení náležitej starostlivosti je teda vysoko pravdepodobné, že ustanovenia o rozhodcovskej
doložke uniknú pozornosti spotrebiteľa. To nakoniec potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojej

výpovedi, keď uviedla, že pri podpise zmluvy si nebola vedomá toho, že podpisuje rozhodcovskú
doložku. Rozhodcovská doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje na tú
istú rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v článku XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP. Súd
rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie , ktoré
dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s

príslušnými ustanoveniam i Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s
ustanoveniami Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(napr.
možnosť výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi, vytvorenie rozhodcovského súdu podľa
potreby dodávateľom , procesný postup rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje v skrátenom konaní,
pričom lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo je lehota kratšia ako lehota podľa

O.s.p., zaplatenie sumy 70 € ako podmienka na prihliadnutie na odpor, priznaná výška v trov konania
mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu).

V tomto smere súd poukazuje aj závery v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa
31. 5. 2011, sp.zn. 20 CoE 24/2011, podľa ktorého súd v obdobnej veci judikoval, že: spôsob, akým

bola zmluva spotrebiteľovi predložená, nie o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní ale o
nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie
spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa
predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porovnaj § 8 ods. 4 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochranespotrebiteľa ). Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah
individuálne vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje
záver,žeoprávnenýpreukázalosobitnévyjednanie.Naopak,idezjavneosofistikovanédocieleniestavu,

ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. V zmysle cieľov
Smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách, článku 5 a nasl. ,len sotva by odvolací súd
uveril, že dodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské
konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný podal návrh na začatie konania pred rozhodcovským

súdom dňa 4. 1. 2012 napriek tomu, že Okresný súd Trenčín uznesením z 2. novembra 2009 č.k. 11
C 91/2009-572 v spojení s opravným uznesením z 1. decembra 2009 č.k. 11 C 91/2009-648 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky v časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21. mája 2007 v
znení ich dodatkov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konanie v predmetnej
veci doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie,
ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore
s ustanoveniami Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. S

poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a rozsudok rozhodcovského súdu zrušil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti
upravenej v tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že právo na náhradu trov

konania vzniklo žalobkyni, ktorej žalobe súd v plnom rozsahu vyhovel, čo svedčí o jej plnom úspechu.

Z obsahu plnej moci udelenej žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX (číslo listu 6 súdneho spisu) vyplýva,
že žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie v tomto konaní občianske združenie „Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov“, ktoré je v zmysle stanov predložených žalobkyňou založené za

účelom „poskytovania neplatených právnych služieb spotrebiteľom“. Tento vzťah medzi účastníkom
konania a jeho zástupcom, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľov založený splnomocnením
nezakladá právo žalobkyne na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré si združenie uplatnilo. Samotná
skutočnosť, že združenie splnomocnilo na svoje zastupovanie advokátku JUDr. Darinu Solárovú
neodôvodňujezáver,žetátoadvokátkaposkytovalaprávnupomocžalobkyni,nakoľkomedzižalobkyňou

a advokátkou JUDr. Darinou Solárovou z dôvodu absencie priameho plnomocenstva nevznikol vzťah
majúci charakter vzťahu klient - advokát. Advokátka JUDr. Darina Solárová poskytovala právnu pomoc
priamo združeniu, ktoré si tak náklady z vlastnej činnosti (vrátane využívania služieb advokátmi) hradí
samo.

Pretože žalobkyni nemožno z vyššie uvedených dôvodov priznať trovy právneho zastúpenia a iné
trovy konania zo spisu nevyplývajú, súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pričom pri tomto rozhodnutí o trovách konania súd nie
je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX. Nakoľko žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, súd o trovách konania rozhodol

tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.