Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/369/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233850
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112233850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: I. P., J. P.

X, Y., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, právne
zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej 22, Košice, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012,
sp. zn. 2C/20/2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice

zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/20/2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 16.10.2012 navrhla žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/20/2012 a zároveň odložiť jeho vykonateľnosť. V rámci
žaloby poukázala na to, že podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní ako jedna z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa § 40 ods. 1 písm. d)
sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania

túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal a zároveň ako ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudkuuviedlaustanovenie§40ods.1písm.j)zákonaorozhodcovskomkonanít.j.žeprirozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázala
na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože nemohla ovplyvniť jej obsah
a bez podpísania rozhodcovskej doložky by s ňou poisťovňa nebola uzavrela poistnú zmluvu. V rámci
odôvodnenia žaloby, žalobkyňa taktiež poukázala na to, že v predmetnej veci došlo k zániku poistenia
ku dňu 8.4.2008 a na pohľadávku žalovaného (provízny náklad) sa vzťahuje všeobecná trojročná

premlčacia lehota, preto vznáša námietku premlčania.

Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/20/2012 vyplýva,
že žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) bola uložená povinnosť do 5 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) peňažnú sumu vo
výške 102,90 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Z predmetného rozhodcovského
rozsudku nevyplýva, čo predstavuje suma 102,90 EUR a taktiež ani výpočet a odôvodnenie priznaných

trov konania.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu z
dôvodu, že ju pani dojednávajúca poistku nejako presvedčila o výhodnosti tejto zmluvy, avšak keď toneskôr prehodnotila, zistila, že nebude mať finančné prostriedky na platenie zmluvy, preto keďže chcela
predísť nejakým nezrovnalostiam, túto zmluvu zrušila, bolo jej doručené oznámenie o zániku poistenia
a keďže tam bol nejaký nedoplatok, tento aj uhradila a celú vec považovala za vyriešenú. Ďalej uviedla,

že ostala veľmi prekvapená, keď jej asi po 4 rokoch prišiel rozhodcovský rozsudok s tým, že má uhradiť
sumu 102,90 EUR ako provízny náklad a tiež trovy konania 276 EUR. Keďže tomu nerozumela, v tejto
veci sa poradila v centre právnej pomoci, kde jej povedali, že aj keby tento dlh mal existovať, bol by už
premlčaný a tiež ju upozornili na to, že rozhodcovská doložka nie je platná, keďže nie je individuálne
dojednaná. Uviedla, že sumu, ktorú by mala zaplatiť vlastne predstavuje podľa jej názoru províziu, ktorú

dostala G.. C., ktorá dojednávala zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že pri uzatváraní zmluvy sa riešili iba
finančné otázky, teda koľko bude poistné, koľko by dostala pri ukončení zmluvy a G.. C. jej tiež povedala,
kde má zmluva podpísať, pričom vôbec nebola reč o tom, že má hradiť nejaký provízny náklad, resp.
že v prípade sporov bude rozhodovať rozhodcovský súd, pričom ona ani nevedela, že takýto súd vôbec
existuje.Poukázalazároveňnato,žezmluvuibapodpísalanamiestach,kdejejtoG..C.ukázala,zmluvu
nečítala, pretože je to veľmi rozsiahly materiál a trvalo by to veľmi dlho.

Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 30.11.2012 poukázal na to, že charakter konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, pričom konanie o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (osobitné konania podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.). Konanie o

zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie
zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne vymedzených v §
40 ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Z.z.. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa nemusela
podriadiť rozhodovaniu sporov rozhodcovským konaním a aj keď tak urobila, mohla ešte v určitej dobe
rozhodcovskú doložku individuálne odmietnuť a zrušiť jej účinky bez toho, aby mala vplyv na zvyšok

poistného vzťahu, preto rozhodcovská doložka nemôže byť neprijateľnou podmienkou, keďže bola
individuálne dojednaná.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. v platnom znení, účastníci rozhodcovského konania majú v
rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak jej ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku a túto žalobu podala
v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, pričom rozhodcovský

rozsudok jej bol doručený dňa 9.10.2012 a žaloba bola súdu podaná dňa 16.10.2012.
Poistná zmluva Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 7.11.2007 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že
žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže
zmluvu uzavrela ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu,

ani z vyjadrení účastníkov nevyplýva, aby bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa
jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred

pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Súd pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom
na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku
je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako obyvateľom členského štátu minimálne taký
štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka

nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu

dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte sa s účinnosťou od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zo skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť,že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná v osobitných
zmluvných dojednaniach v poistnej zmluve, ktorú sú bezprostrednou súčasťou všeobecných poistných
podmienok (VPP) a sú zároveň súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami na 12-
tich stranách. Spomínané osobitné zmluvné dojednanie v bode 1) obsahuje dohodu o zániku poistenia
aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti
a v bode 2) týchto osobitných dojednaní je uvedené, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja

spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku.
Súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci osobitných zmluvných dojednaní nie je dojednaná výlučne iba

tzv. rozhodcovská doložka, ale aj ďalší inštitút zániku poistenia, pričom samotná žalobkyňa sa vyjadrila
tak, že osoba, ktorá s ňou dojednávala poistnú zmluvu (G.. C.) jej vôbec nevysvetlila obsah všeobecných
poistných podmienok, iba jej ukázala, kde má zmluvu resp. tieto podmienky podpísať, pričom nebola
ani zmienka o tom, že v prípade vzniknutých sporov budú tieto riešené cestou rozhodcovského súdu.
V tomto ohľade súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného síce tvrdil, že žalobkyňa mala

možnosť osobitné dojednanie podpísať alebo nepodpísať, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukázal (napr. výsluchom osoby, ktorá dojednávala poistenie), po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a keďže v tomto smere je práve na ňom dôkazné
bremeno preukázať tvrdené skutočnosti, žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Súd má
za to, že rozhodcovská doložka zakomponovaná v rámci všeobecných poistných podmienok, aj keď je

obsiahnutávrámciosobitnéhozmluvnéhodojednania,vrámciktoréhojevšakzahrnutýešteďalšíinštitút
(zánik poistenia) nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. V tomto ohľade súd zároveň
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, z ktorého
vyplýva, že na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
nemení nič ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie

predtlačeného formulára osobitných podmienok, aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.
ZčastiXV.-rozhodcovskékonanieVPPvyplýva,žeúčastnícisadohodli,ževšetkyvzájomnésporybudú
riešenévrozhodcovskomkonanírozhodcovskýmsúdom,ktorýbudevytvorenýpodľapotrebyodprípadu
k prípadu poisťovňou, teda žalovaným, pričom žalobkyňa ako poistník s tým vyjadruje svoj výslovný,

bezvýhradnýaneodvolateľnýsúhlaspodpisomtýchtovšeobecnýchpoistnýchpodmienok.Ztohtočlánku
zároveň vyplýva, že rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno
ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie
o práve žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá

procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa aj keby
mala pred podpisom úverovej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými

dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a rozhodcovská doložka,
nemohla ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný ako
dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky, ktoréani nie sú súčasťou zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené
je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka, a z tohto dôvodu súd žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z.
vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Z vykonaného dokazovania, obsahu zmluvných
dojednaní, ako aj rozhodcovského rozsudku, mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola taktiež

porušená zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri
výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu
poisťovňa, t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobkyne na kreovanie tohto orgánu.

Na základe návrhu žalobkyne súd v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení
jeho vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspešná
žalobkyňa si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania neuplatnila a

neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.