Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010075
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812010075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovaným

U. W. a spol., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona a prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2013 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Z.,

2/ Obžalovaný L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, t. č. bytom V., W. č. XXX, živnostník, slobodný,

na slobode,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 01.05.2011 v presne nezistenom čase po 18.00hod. na hlavne ceste v blízkosti rímskokatolíckeho
kostola v obci P., okres Tvrdošín, fyzicky napadli T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XXX, okres
Tvrdošín, a to tak, že ho viac krát päsťami udierali do tváre, následkom čoho T. L. spadol na zem, kde

ho U. W. a L. X. opakovane viackrát päsťami udierali do tváre a hlavy, čím mu spôsobili pomliaždenie
a podkožný krvný výron oboch lícnych oblastí a pomliaždenie a podkožný krvný výron oboch lícnych
kostí, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie do 11.05.2011,

t e d a

spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného,

spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú

Obžalovaný U. W.Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ustanovenie § 37 písm. m/, h/Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný L. X.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ustanovenie § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 /dvanásť/
mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným aby spoločne a nerozdielne nahradili
poškodenému T. L., nar. XX.XX.XXXX., bytom P. č. 313 škodu vo výške 307,60 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 05.02.2012 obžalobu na U. W. a L. X. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného

zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní chceli uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku neurobili žiadne z vyhlásení.

Obžalovaný U. W. vo svojom výsluchu uviedol, že spolu s L. X. boli v pohostinstve, kde už bol opitý
poškodený. Asi po hodine ho krčmár odtiaľ vyhnal s tým, že oni odchádzali asi pol hodinu po ňom. Stál
na zastávke s tým, že oni chceli ísť do iného baru ale keď ich poškodený zbadal, začal im nadávať do
skurvy- synov s tým, že začal urážať L. mamu. Tohto to nahnevalo a preto sa začali spolu hádať. On má

taký zvyk, že škube ľudí za košele, čo urobil aj v tomto prípade a L. sa neovládol a dal mu facku. Na to
tam pribehol on a snažil sa L. od neho odtiahnuť s tým, že poškodený začal skákať aj do neho. Roztrhol
mu košeľu za 170,- Eur čo ho nahnevalo a preto mu dal facku, ale iba otvorenou dlaňou. Uviedol, že
poškodený je voči nemu zaujatý, nakoľko podal na neho už 4 trestné oznámenia a nie raz sa stalo, že
už hliadka po príchode skonštatovala, že sa to nemohlo stať tak ako to uvádzal poškodený. Podľa neho

by ho mali niekde zavrieť, pretože robí ľudom len zle. Naháňa po dedine malé deti a trebárs keď bol
odpust tak sa stalo, že dostal od viacerých osôb. Poškodený pod vplyvom alkoholu robí ľudom zle a aj
v ten večer bol opitý. Po tých fackách od neho a od X. nespadol na zem. Vzhľadom na rozpory v jeho
výpovedi,bolananávrhprokurátoraprečítanáčasťjehovýpovedezprípravnéhokonania,stým,žepojej
prečítaní sa obžalovaný vyjadril, že v prípravnom konaní vypovedal preto tak, lebo mu policajti povedali

aby sa priznal ku skutku, tak ako je popísaný, pretože nebudú z toho ťahanice a po ukončení spisu
pôjde za mediačným úradníkom, čo aj urobil. Povedali mu, že poškodenému dá odškodné a vec bude
vybavená. Keďže sa to dostalo na súd nemá dôvod hovoriť niečo iné. To, že poškodený tak vypovedal si
vysvetlil tým, že podľa neho chce peniaze aby mal za čo piť. Ďalej uviedol, že L. X. vyprovokovalo to, že
nadával na jeho mamu. Taktiež mu nadával do skurvy- synov, čo by vyprovokovalo každého. Keby si boli

chceli ukojiť bitkárske vášne, tak ho skutočne mohli dobiť tak, že by skončil v nemocnici. Po incidente
šiel T. domov, odkiaľ určite volal políciu. On spolu s L. šli do baru, kde hrali šípky a potom prišla pre nich
polícia. Boli sa ich len opýtať, čo sa stalo.

Obžalovaný L. X. ku skutku vypovedal, že v podstate sa to udialo tak, že poškodený útočil slovne na

jeho mamu. Taktiež nadával aj jemu. Uviedol, že on len k nemu prišiel, chytil ho za ramená a vtedyho poškodený začal šklbať a ja on mu dal facku. Potom tam prišiel U. W., ktorému roztrhol košeľu a
on mu dal taktiež facku. W. tam prišiel preto, aby odtiahol jeho od poškodeného. Potom ako mu dal
U. facku, spadol na zem, bol pod vplyvom alkoholu a spadol na zadok. Nemohol si udrieť ani hlavu.

Poškodenýhochytalzatričkopodkrkom.Vzhľadomnarozporyvovýpovediobžalovanéhobolananávrh
prokurátora prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, ku ktorým sa obžalovaný vyjadril, že
policajti prekopírovali výpoveď U. W. lebo on si nevedel spomenúť na podrobnosti. Nemal problém to
podpísať. Poškodený mu nadával do darebákov a taktiež slovne útočil a urážal jeho mamu, že nič nerobí
iba sa váľa v posteli. Toto by nahnevalo každého. Uviedol, že zo strany poškodeného nešlo o prvý útok

na jeho osobu a osobu jeho mamy. Všetky konania pre ktoré na nich zavolal policajtov boli skončené. V
podstate sa to neriešilo. Po incidente tam poškodený ostal ležať a on so U. šli do baru. Dôvod správania
sa poškodeného spočíva v tom, že každému robí zle. Aj teraz od mamy vie, že vykrikoval pre ich domom,
že budú platiť aj za to čo neurobili. Vyjadril sa, že v pohostinstve sedeli s W. keď tam prišiel poškodený
a bol opitý. Sedel tam a pýtal krčmára aby mu nalial. Tento to však nechcel. V podstate z pohostinstva
odchádzali asi tak že poškodený šiel ako prvý a asi po 3 alebo 4 minútach odchádzali oni.

Svedok poškodený T. L. navrhol, aby bola obžalovaným uložená povinnosť uhradiť mu spôsobenú škodu
vo výške 307,60 Eur a ku skutku sa vyjadril, že bol v pohostinstve, vypil malinovku. Boli tam obaja
obžalovaný a ja on potom hneď odišiel. Za chvíľu vyšli za ním a keď ho zbadali, leteli ku nemu,
kde ho začali biť päsťami. Dostal 20 až 30 úderov. On len kričal, aby ho nebili. Nič im neurobil. Potom

odišli. Následne šiel domov, odkiaľ volal na políciu. Títo však prišli až za 2 hodiny a potom obžalovaných
nemohli nájsť. V pondelok musel ísť k lekárovi pretože nemohol jesť. Mal opuchnutú tvár. Vyjadril sa, že
obžalovaným nepovedal nič ani v krčme a ani vonku. Nemal na to čas. Uviedol, že nie raz sa stalo, že
ho napadli. Vždy volal som policajtov, ale nikdy nebol u doktora. Ku skutku sa ďalej vyjadril, že potom
ako spadol na zem, ho bili do tváre. Nijako sa nebránil, lebo nemal na to silu. Ani jednému z nich nič

neurobil a ani nepovedal. Nemal ani vypité. Vie, že obžalovaní mali vypité. Na prázdno v pohostinstve
nesedeli, lebo oni sa len tak ponevierajú po dedine.

So súhlasom prokurátora a obžalovaných bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka MUDr. Y. Y.,
z ktorej vyplynulo, že poškodený utrpel dňa 01.05.2011 pomliaždenie a podkožný krvný výron oboch

lícnych kostí. Tieto zranenia majú charakter ublíženia na zdraví, ale nemajú charakter ťažkej ujmy
na zdraví. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tvrdeniam poškodeného. Adekvátna dĺžka doby
liečenia je od 02.05.2011 do 11.05.2011, s tým, že v prípade vystavenia PN, by dĺžka PN bola rovnaká
a ako doba liečenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to Odborného
lekárskeho vyjadrenie č. XX/XXXX, správy Nemocnice s poliklinikou chirurgická ambulancia Trstená,
odpisu z registra trestov, správy OO PZ Trstená, správy Obecného úrady Seľany, správy Obecného
úradu Vitanová, výpisu zo živnostenského registra, správy Sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín,
správy Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, správy OR PZ Dolný Kubín, správy Obvodného

úradu Veľký Krtíš, správy OR PZ Veľký Krtíš, správy OO PZ Trstená, výpisu zoznamu páchateľov,
správy Obvodného úradu Námestovo, správy OO PZ Vinica, správy Mestského úradu Hlohovec, spisu
Okresného súdu Námestovo 4T 87/2010, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T XX/XXXX
zo dňa 26.01.2012 z čl.140-146 spisu 4T XX/XXXX a uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. XTo XX/
XXXX zo dňa 30.08.2012.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd uznal oboch obžalovaných vinnými z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona, oba spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo
súd uložil obžalovanému U. W. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením na jeho

výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému L. X.
súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Zároveň bola obžalovaným uložená povinnosť, aby spoločne a
nerozdielne nahradili poškodenému T. L. škodu vo výške 307,60 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný U. W. a prokurátor proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 4.apríla 2013 bol rozsudok okresného
súdu zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Súd nariadil v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal
dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to uznesenia Krajského súdu Žiline sp. zn. XTo/XX/XXXX

zo dňa 4.4.2013, správy OR PZ Dolný Kubín, správy Obecného úradu Vitanová, správy ORPZ, odbor
poriadkovej a dopravnej polície OO PZ Veľký Krtíš, správy Obvodného úradu Veľký Krtíš, správy
Obvodného úradu Námestovo, správy Obecného úradu Seľany a odpisu z registra trestov.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20

Trestného zákona sa dopustí ten, kto spoločným konaním sa dopustí fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadne iného.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, sa dopustí ten, kto spoločným konaním inému úmyselne ublíži na zdraví.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako
je tento popísaný a právne kvalifikovaný v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo.
Obhajoba obžalovaných spočívajúca v tvrdení, že obaja dali poškodenému iba facku a to len z dôvodu,
že im mal nadávať a urážať matku obžalovaného L. X., bola vyvrátená najmä výpoveďou svedka
poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že potom ako odišiel z pohostinstva, tak po chvíli

vyšli za ním obaja obžalovaní, ktorí k nemu prišli a začali ho biť päsťami do oblasti tváre. Jeho výpoveď
plne korešponduje s odborným vyjadrením, ako aj výpoveďou MUDr. Jána Jelenčíka v prípravnom
konaní, kde sa vyjadril, že poškodený utrpel dňa 01.05.2011 pomliaždenie a podkožný krvný výron
oboch lícnych kostí. Tieto zranenia majú charakter ublíženia na zdraví, ale nemajú charakter ťažkej
ujmy na zdraví. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tvrdeniam poškodeného. Súd je toho názoru,

že ani výpovede obžalovaných nekorešpondujú a je v nich množstvo rozporov. Obžalovaný U. W. v
prípravnom konaní vypovedal, že potom ako vyšli s X. z pohostinstva, tak ich zaregistroval poškodený,
ktorý začal niečo škaredé vykrikovať na X. matku, čo ho nahnevalo a tak sa rozbehli smerom ku kostolu,
kde X. chytil poškodeného a začal ho udierať rukami do hlavy, na čo poškodený spadol na zem. On
sám začal X. od poškodeného odťahovať, avšak tento ho začal chytať za košeľu, ktorú mu roztrhol a

preto mu dal jednu facku a to v čase, keď ležal poškodený na zemi. Na hlavnom pojednávaní však tvrdil,
že potom ako poškodený začal urážať X. mamu, sa X. neovládol a dal poškodenému facku. Hneď na
to tam pribehol on a snažil sa X. odtiahnuť. Poškodený začal skákať aj do neho, pričom mu roztrhol
košeľu a vtedy mu dal aj on facku otvorenou dlaňou. Obžalovaný však uviedol, že po týchto fackách
od neho a od X. poškodený na zem nespadol. Naopak obžalovaný L. X. v rámci prípravného konania

vypovedal, že potom ako odišli s W. z pohostinstva začal poškodený na adresu jeho matky vykrikovať
rôzne vulgárnosti, na čo on nereagoval, ale keď k nemu poškodený prišiel a chytil ho za tričko, tak ho
od seba odsotil, následkom čoho poškodený spadol na zem. Keďže nechcel pokračovať v konflikte, tak
sa pohol smerom k baru U W., pričom poškodený sa zdvihol zo zeme a chytil pre zmenu W. a začal
s ním trhať. Vtedy mu dal W. pravou rukou facku, následkom ktorej poškodený znovu spadol na zem.

Na hlavnom pojednávaní sa už však nevyjadroval, že poškodený aj následkom jeho správania spadol
na zem, ale tvrdil, že potom ako dal U. W. poškodenému facku, tento spadol na zem. resp. ohľadom
množstva vypitého alkoholu. Obžalovaný U. W. vysvetlil rozdiely vo výpovediach tým, že policajti mu
povedali, aby sa ku skutku, tak ako je popísaný priznal, pretože z toho nebudú ťahanice a že po ukončení
spisu pôjde za mediačným úradníkom, že dá poškodenému nejaké odškodné a vec bude vybavená.

Obžalovaný L. X. sa k rozdieloch vo výpovediach vyjadril tak, že uviedol, že policajti prekopírovali
výpoveď U. W., pretože on si nevedel spomenúť na to, čo sa stalo. Nemyslel si, že skopírujú celú jeho
výpoveď, lebo on si nevedel spomenúť iba na podrobnosti. Podľa názoru súdu ich vyjadrenia nie sú
dôveryhodné, keďže aj napriek tomu, že pri konflikte boli obidvaja, každý z nich popisuje konanie toho
druhého inak a preto si navzájom odporujú a absolútne nevzbudzujú dojem dôveryhodnosti.

Vzhľadom na to, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní považoval súd za dostatočné pre
ustálenie otázky viny, odmietol vykonanie dôkazov navrhnutých obhajcom obžalovaného spočívajúce
vo vypočutí znalca, starostu Obce Vitanová a v návrhu na vyšetrenie duševného stavu poškodeného a
následne uznal oboch obžalovaných za vinných v zmysle podanej obžaloby, nakoľko nemal pochybnosti
o ich vine.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestnéhočinu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,

voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom-potencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z odpisu z registra trestov obžalovaného U. W. súd zistil, že tento bol doteraz 2 krát súdom trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu v Námestove sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 06.11.2012, ktorým
bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/
Trestnéhozákona,začomuboluloženýúhrnnýtrestzákazučinnostivovýmere2rokya6mesiacov.Ako
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona súd hodnotil to, že už bol za trestný čin odsúdený

(§ 37 písm. m/Trestného zákona) a že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/Trestného zákona).
Poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona zistené neboli.

Súd po zohľadnení týchto skutočností potom uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v zmysle
ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac

trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo
zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne,
je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie potom súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
(podľa ktorého súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného

činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin), zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného L. X. súd zistil, že nebol doteraz súdom trestaný. Ako
poľahčujúcu okolnosť hodnotil súd to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm.

j/Trestného zákona), priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli. Súd mu preto
uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje
páchateľa za dva alebo viac trestných činov, ktorých sa dopustil jedným skutkom, uloží mu úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri
treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh

trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné
hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia
z nich. ukladal. S poukazom na citované zákonné ustanovenie potom súd uložil obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu na 12 mesiacov.

O nároku poškodeného súd rozhodol tak, že podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným
aby spoločne a nerozdielne nahradili poškodenému škodu vo výške 307,60 Eur.
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.