Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Uhlár

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/450/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207799
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8512207799.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom v právnej veci žalobcu R. U., nar.
X.XX.XXXX, X. XXX, okr. Y. W., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom
so sídlom v Starej Ľubovni, Levočská 1, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO:
31690904, Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Boženy Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp.

zn. 2C/2263/2012 zo dňa 19.1.2012 takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr.
Bohumírom Zaujecom dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2263/2012.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 200,52 eur pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.12.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vydaného rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp. zn.
2C/2263/2012 zo dňa 19.1.2012 (ďalej tiež iba „rozhodcovský rozsudok“) z dôvodov uvedených v
§ 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 19.11.2012 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť žalovanej do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 237,95 eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur na účet žalovanej, alebo aby v tej istej lehote

podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalobca uviedol, že rozhodcovská
zmluva, od ktorej Arbitrážny súd Košice odvodzoval právomoc na prejednanie žaloby žalovanej zo
dňa 2.1.2012, je neplatná s poukazom na znenie § 53 ods. 5 OZ, pretože túto rozhodcovskú doložku
považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. Podľa názoru žalobcu
rozhodcovská doložka v účastníkmi uzavretej poistnej zmluve zo dňa 1.5.2008 nebola individuálne
dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa; rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej

výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
-X- XC/XXX/XXXX

sú poistné podmienky, ktoré boli na predtlačenom formulári a nie individuálne tak ako sa uvádza
rozhodcovskom rozsudku, pričom podľa názoru žalobcu na tomto fakte nič nezmení ani to, že žalobca v
deň podpisu zmluvy podpísal osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku;

keďže táto rozhodcovská doložka nebola podľa názoru žalobcu ním ako spotrebiteľom individuálne
dojednaná a tiež vyžaduje od neho ako spotrebiteľa, aby spory so žalovanou ako dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom včase uzavretia poistnej zmluvy neprijateľnou podmienkou a tým pádom je aj neplatnou. Zároveň ako
neprijateľný namietal aj nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní podľa časti XVII. bodu 7a. príslušných
všeobecných poistných podmienok. Žalobca, preto žiadal súd, aby zrušil napadnutý rozhodcovský

rozsudok a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaná v podaní zo dňa 21.1.2013, doručenom súdu dňa 23.1.2013, považovala za nesporné, že
žalovaná a žalobca dňa 1.5.2008 uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Súčasťou tejto zmluvy
boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko - slovenskou poisťovňou

Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 (ďalej tiež iba „Poistné podmienky“), ktoré žalobca podpísal dňa 1.5.2008
a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve (ďalej len „osobitné zmluvné
dojednania“). Súčasťou bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka. Ďalej
žalovaná uviedla, že rozhodcovská doložka bola jednoznačne individuálne dojednaná, nakoľko bola
osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu poistných podmienok, a to práve z dôvodu, aby bola
výrazne oddelená od poistných podmienok a zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu.

Rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní žalobcovi vysvetlená viazaným finančným agentom - p.
Slávkou Stracenskou, preto žalovaná považovala za nespochybniteľné, že vstupovala do poistného
vzťahu so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom, pričom predložila o tom listinný dôkaz, a to
Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.5.2008. Na základe
týchto skutočností považovala túto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú a teda aj platnú, a

preto navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Vo vyššie uvedenom podaní
zároveň poukazovala na to, že predmetom rozhodcovského konania nebolo dlžné poistné, ale osobitná
pohľadávka vo výške províznej odmeny žalovanou vyplatenej sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie
poistnej zmluvy. Žalovaná tiež namietala povahu tohto konania pred súdom ako spotrebiteľského sporu.

Pojednávania dňa 20.6.2013 sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a právny zástupca
žalovanej. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala
o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal a
rozhodol vec v jej neprítomnosti.

Napojednávaníprávnyzástupcažalobcuuviedol,žežalobcatrvánapodanejžalobe,opätovnepoukázal
na v nej uvedené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovskú doložku, od ktorej
Arbitrážny súd Košice odvodzoval svoju právomoc konať vo veci, považoval za absolútne neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a tvrdenia žalovanej
o tom, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky neboli nijako podložené, ani nijako

preukázané. Rozhodcovská doložka, je upravená v časti XV. Poistných podmienok, ktoré sú v zmysle
textu poistnej zmluvy jej súčasťou. Ďalej uviedol, že vyjednanie rozhodcovskej doložky vyžaduje z
pohľadu ochrany spotrebiteľa určité z jeho strany vzdanie sa práva na prejednanie
-X- XC/XXX/XXXX

veci pred všeobecným súdom. Uviedol, že vyjednanie rozhodcovskej doložky musí byť jednoznačné,
slobodné, musí ísť o prejav jeho autonómnej vôle, čo v danom prípade splnené nebolo. Individuálne
dojednaniebybolomožnéibapostupompodľa§34anasl.OZ.Ďalejpoukázalajnazáveryvyplývajúcez
rozhodnutíNSSRsp.zn.6Cdo/217/2012z21.3.2013a6Cdo/1/2012zodňa21.3.2012,pričompoukázal
na to, že z predloženého vyjadrenia žalovanej vyplýva, že pri uzatváraní rozhodcovskej doložky nebolo

z jej strany postupované tak, ako je uvedené v týchto rozhodnutiach. Taktiež poukázal aj na definíciu
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle Smernice 93/13/EHS a na to, že samotné rozhodcovské
konanie bolo pre žalobcu jednoznačne nevýhodné oproti inak konaniu na všeobecnom súde, a to jednak
v otázke miestnej príslušnosti, v otázke súdneho poplatku, resp. v otázke lehoty na podanie odporu
proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že podľa žalobcovho

vyjadrenia po tom, ako mu bol predložený Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý pripojila k
svojmu vyjadreniu žalovaná, že na zázname sa nie je jeho podpis.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná trvá na podanom vyjadrení zo dňa
21.1.2013 a opätovne poukázal na v ňom uvedené skutočnosti. Rozhodcovská doložka bola v danom

prípade individuálne dojednaná o čom svedčí oddelenie obsahu osobitných zmluvných dojednaní od
ostatného textu poistných podmienok, z ktorého je zrejmé, že boli oddelené od ostatného textu poistných
podmienok práve za účelom zvýraznenia ich významu, a aby boli žalobcovi náležite známe. Žalobca
mal v danom prípade dve možnosti, jednak podpísať poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienkya osobitné zmluvné dojednania, čím v prvom rade prijal rozhodcovskú doložku, alebo podpísať iba
poistnú zmluvu a všeobecné poistné podmienky bez osobitných zmluvných dojednaní, čím by použitie
rozhodcovskej doložky vylúčil, teda vylúčil by použitie časti XV. všeobecných poistných podmienok

a v ostatnom smere by jeho zmluvný vzťah nebol nijako dotknutý. Poukázal tiež na to, že v danom
prípade došlo k podpisu osobitných zmluvných podmienok, teda tak žalobca ako aj žalovaná prejavili
samostatne vôľu podrobiť sa v prípade sporu rozhodcovskému konaniu. Poukázal tiež na obsah
rozhodnutí Krajského súdu Prešov, ktorých sp. zn. 10CoE/51/2011 a 10CoE/48/2011, ktoré obsahovo
totožnú rozhodcovskú doložku posúdili za individuálne dojednanú a za platnú, pričom z obsahu týchto

rozhodnutí vyplýva, že rozhodcovská doložka bola uzavretá samostatne mimo textu zmluvy a treba
rozlišovať medzi pojmom rozhodcovská zmluva a rozhodcovská doložka. Konaním žalobcu a žalovanej
došlo k uzavretiu dohody v zmysle § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. a preto neobstojí názor žalobcu, že
v danom prípade rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Naopak rozhodcovská
doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ani neplatnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ, pričom poukázal na skutočnosť, že neprijateľnosť zmluvnej

podmienky treba hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru, alebo služby a na všetky okolnosti, za ktorých
bola zmluva v čase jej uzatvárania uzavretá, a že v tomto smere treba vyžadovať aj určitú primeranú a
obvyklú mieru zodpovednosti samotného žalobcu za svoje právne jednanie, teda za uzatváranie zmlúv
vo vlastnom mene a za preberanie s tým spojených záväzkov. Nemožno totižto len niečo podpísať a
potom tvrdiť, že s obsahom daného dokumentu nebol ten, kto ho podpísal, oboznámený. Uviedol, že

to, že žalobca bol náležite oboznámený s obsahom rozhodcovskej doložky vyplýva aj zo záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta, ktorý pripojila žalovaná k podanému písomnému vyjadreniu k žalobe,
zktoréhovyplýva,žežalobcaosobou,sktorouuzavrelpoistnúzmluvu,dostaljasnéazreteľnéinformácie
o všetkých rozhodujúcich zmluvných podmienkach, pričom vyčerpávajúco bol danou osobou
poučený o všetkých

-X- XC/XXX/XXXX

náležitostiach poistnej zmluvy vrátane súvisiacich poistných podmienok a rovnako tak aj o obsahu
rozhodcovskej doložky, resp. obsahu časti XV. všeobecných poistných podmienok. Poukazoval na
obsah rozhodnutí NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 a 6MCdo/9/2012, z ktorých vyplýva, že kontraktácia

rozhodcovského konania v poistnom vzťahu poisťovňou spĺňa všetky kritériá definované vyvíjajúcou sa
súdnou praxou pričom treba zvýrazniť, že postup poisťovne pred kontraktáciou rozhodcovskej doložky
aj počas jej kontraktácie nebol až následným prispôsobením sa súčasným súdnym rozhodnutiam, ale
predbehol súčasnú judikatúru o viac ako 5 rokov, resp. ako z nich vyplýva, že o možnosti voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bola daná zreteľná informácia čo

znamená postup v rozhodcovskom konaní a treba preukázať, že bola daná voľba medzi viacerými
riešeniami a daná informácia čo ktorá z jednotlivých volieb, resp. možností znamená, teda čo znamená
voľba medzi uzavretím a neuzavretím rozhodcovskej doložky ako bolo v danom prípade v zmysle
osobitných zmluvných dojednaní.

Na otázku súdu, či medzi účastníkmi konania došlo k dohode o zmene obsahu časti XV. všeobecných
poistných podmienok, a to vzhľadom na skutočnosť akému subjektu bola daná vec na rozhodnutie
v rozhodcovskom konaní zo strany žalovanej, osobitne vo vzťahu k zneniu bodu 2. uvedenej časti
všeobecných poistných podmienok, právny zástupca žalovanej uviedol, že poistné podmienky sa
prispôsobujú celému vývoju, jednak čo sa týka právnej úpravy, jednak judikatúry, pričom všeobecné

poistné podmienky žalovanej účinné od roku 2010 už v časti XV. obsahujú uvedenie konkrétneho
rozhodcovského súdu, ktorému majú byť v rozhodcovskom konaní prípadné spory predkladané.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že za ním domov prišla pani, pričom nebol s ňou ani dohodnutý, prišla
len tak naslepo a začala mu hovoriť o výhodách poistenia. Keďže pracoval v lese a nemal žiadne životné

poistenie, tak uzavrel s ňou poistnú zmluvu. Po čase však prišiel, že poistka je pre neho slabá, a preto
uzavrel poistnú zmluvu v inej poisťovni a žiadal o ukončenie poistky uzavretej so žalovanou v súlade
so zmluvou. Pri uzavretí poistnej zmluvy obdržal ako bonus aj mobilný telefón, preto poistnú zmluvu
mohol ukončiť až po zaplatení poistného za dva roky vzhľadom na ten mobilný telefón, ktorý mu bol
daný. Žalobca preto poistné za dva roky vyplatil, prišlo mu oznámenie od žalovanej, že došlo ku zániku

poistenia, že ešte tam mám nejaký preplatok, tak som to považoval kompletne za vybavené a na to po
dvoch rokoch mu došiel rozhodcovský rozsudok.Naotázkusúdu,akoprebiehalosamotnéuzatváraniepoistnejzmluvyočombolprijejuzatváranížalobca
zo strany sprostredkovateľky oboznámený, žalobca uviedol, že trvalo to zhruba hodinku možno ani toľko
nie. V podstate mu len bola daná poistná zmluva, že to treba podpísať a inak mu boli prezentované

iba výhody poistenia a obsah toho čo sa poisťuje a ako treba platiť poistné, resp. že kedy môže dostať
peniaze, o arbitrážnom súde sa v žiadnom prípade nebavili, ani o ničom inom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením obsahu žaloby a k nej pripojeného
informatívneho výpisu žalovanej z Obchodného registra, kópie zásielky, ktorou bol doručovaný

rozhodcovský rozsudok žalobcovi, rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/2263/2012 vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012, návrhu na začatie rozhodcovského
konania, oznámenia o zániku poistenia zo dňa 3.2.2011, kópie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 1.5.2008, Poistných podmienok, vrátane obsahu osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007,
podania Arbitrážneho súdu
-X- XC/XXX/XXXX

Košice doručeného súdu 11.1.2013 a k nemu pripojenej kópie spisu sp. zn. 2C/2263/2012, vyjadrenia
žalovanej doručeného súdu 23.1.2013 a k nemu pripojenej kópie poistnej zmluvy vrátane kópie o
zaplatení poistného z 2.5.2008, Poistných podmienok, záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k
poistnej zmluve zo dňa 1.5.2008, oznámenia o zániku poistenia zo dňa 3.2.2011, ostatného spisového

materiálu a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 1.5.2008 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou sú Poistné podmienky z
21.5.2007. V časti XV. poistných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská zmluva, podľa bodu 1.
ktorej sa účastníci dohodli , že „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom - rovnako tak podľa bodu 3. časti XV.
Poistných podmienok rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou (žalovanou)
apoistníkom/poisteným(žalobcom),oprávnenouosoboualeboichprávnyminástupcami.vzmyslebodu
2. časti XV. Poistných podmienok žalobca ako poistník podpisom Poistných podmienok vyjadril výslovný,
bezvýhradný, neodvolateľný súhlas s tým, že pokiaľ žalovaná (poisťovňa) nepoverí osobitnú právnickú

osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne (žalovanej). V deň podpisu
poistnej zmluvy a Poistných podmienok podpísali účastníci pokračovanie predtlačeného formulára
Poistných podmienok označené ako osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v zmysle bodu 2. ktorých

poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. K zániku poistenia
podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania došlo dňa 2.5.2011, pričom odkupná hodnota

poistnej zmluvy bola podľa oznámenia zo dňa 3.2.2011 o zániku poistenia 116,10 eur.

Dňa 4.1.2012 uplatnila žalovaná ako žalobca na Arbitrážnom súde Košice voči žalobcovi (ako v
rozhodcovskom konaní žalovanému) nárok na zaplatenie sumy 237,95 eur s poukazom na ustanovenie
bodu 7a. časti XVII. Poistných podmienok, v zmysle ktorého ustanovenia podpisom poistnej zmluvy

vzniká poisťovni (žalovanej) osobitná pohľadávka voči poistníkovi (žalobcovi) vo výške vyplatenej
províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení
poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu; ak
odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola pohľadávka sa stáva splatnou
dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa

zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.
Dňa 19.11.2012 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný
rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp. zn. 2C/2263/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým rozhodcovský
súd vyššie uvedenej žalobe podanej rozhodcovskému súdu žalovanou vyhovel a uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanej do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške

237,95 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur na účet žalovanej, alebo aby v tej istej
lehotepodalodpornasúde,ktorýtentorozhodcovskýrozsudokvydal.Podmienkouprihliadanianaodpor
bolo zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72,- eur. Arbitrážny súd Košice právomoc naprejednanie žaloby žalovanej zo dňa 2.1.2012 odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky),
ktorá je
-X- XC/XXX/XXXX

súčasťou Poistných podmienok vzťahujúcich sa na účastníkmi konania dňa 1.5.2008 uzavretú poistnú
zmluvu. Žalobca na tunajšom súde dňa 18.12.2012 podal žalobu na zrušenie vyššie uvedeného
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z..

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. r/, ods. 5 OZ (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia poistnej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

-X- XC/XXX/XXXX

Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné

podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa čl. 3 ods. 1, ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by

podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 19.11.2012. Žaloba na zrušenie rozhodcovského
rozsudku bola súdu doručená dňa 18.12.2012, teda bola podaná na súde včas, v lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku určenej § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.. Zároveň
súd poznamenáva k námietke žalovanej, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je

spotrebiteľským sporom, že táto námietka je absolútne irelevantná - v rozhodcovskom konaní, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok bolo nespochybniteľne rozhodované o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda pokiaľ sa žalobca domáha zrušenia rozsudku vydaného v spotrebiteľskej
veci, jednoznačne sa domáha ochrany svojich práv ako spotrebiteľ, teda aj toto konanie o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkujekonanímvovecispotrebiteľadomáhajúcehosaochranysvojhoprávapodľa

osobitného predpisu (v danom prípade podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.) a teda je oslobodený od
poplatkovej povinnosti (§ § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.).

Účastníkmi uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX . zo dňa 1.5.2008, ktorej súčasťou sú aj
všeobecnépoistnépodmienkyprepoisteniezjednávanéPrvoučesko-slovenskoupoisťovňouRapid,a.s.

obsahujúce v časti XV. rozhodcovskú zmluvu, ako aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX obsahujúce rozhodcovskú doložku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52
ods. 1 OZ vzhľadom na to, že žalobca pri jej uzatváraní preukázateľne, vychádzajúc z obsahu zmluvy,
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, v tomto prípade
vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením poistnej zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako

spotrebiteľ a žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti
teda ako dodávateľ. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter poistnej zmluvy je potrebné posudzovať túto
zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ.
-X- XC/XXX/XXXX

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy (1.5.2008) je
uvedená generálna klauzula, ktorá má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne
zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník tak zakazuje
dodávateľom zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv a najmä pri tvorbe

svojich zmluvných formulárov a všeobecných zmluvných (poistných) podmienok, ktoré predkladajú pri
uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako návrh na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ v znení platnom v čase
uzavretia poistnej zmluvy (1.5.2008) je obsiahnutý príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je zo
strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne

uvedená aj neprijateľná podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ). S
účinnosťou od 1.1.2008 zákonodarca okrem rozšírenia výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok
rozšíril aj výnimky zo súdnej kontroly aj o podmienky individuálne dojednané. Občiansky zákonník s
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa v § 53 OZ vždy spájal sankciu neplatnosti, pričom, ide o neplatnosť
absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
na Slovensku minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica
Rady č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky,

pričom sa dotýka aj rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v žalovanou vopred jednostranne naformulovaných Poistných
podmienkach (časť XV. Poistných podmienok), je podľa obsahu Poistných podmienok neoddeliteľnousúčasťou Poistných podmienok - nikde v Poistných podmienkach nie je obsiahnuté upozornenie, že
pokiaľ žalobca nepodpíše aj ďalšiu časť predtlačeného formulára - osobitné zmluvné dojednania,
nebude sa na právny vzťah účastníkov vzťahovať úprava časti XV. Poistných podmienok; takýto záver

nevyplýva ani z bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní. V tomto smere sú jednoznačne ničím
nepodložené tvrdenia právneho zástupcu žalovanej, že pokiaľ by žalobca osobitné zmluvné dojednania
nepodpísal, tak by sa vylúčilo použitie časti XV. Poistných podmienok - naopak, už zo samotnej časti
XV. Poistných podmienok, vychádzajúc z jej obsahu, jednoznačne vyplýva, že „všetky“ spory a sporné
nároky z poistenia „sa rozhodnú“ v rozhodcovskom konaní. Aj bod 2. osobitných zmluvných dojednaní

- rozhodcovská doložka - v celom rozsahu odkazuje na vopred žalovanou naformulovanú časť XV.
Poistných podmienok, pričom v nej obsiahnuté dojednania súd považuje za neprijateľné aj vzhľadom
na ich obsah - poverenie osobitnej právnickej osoby zriadením alebo výberom stáleho rozhodcovského
súdu, prípadne zriadenie stáleho rozhodcovského súdu či vytvorenie rozhodcovského súdu bolo plne
v oprávneniach žalovanej a naproti tomu na výber rozhodcovského orgánu podľa časti XV. Poistných
podmienok nemal mať žalobca žiaden vplyv - teda išlo tu preukázateľne nielen o vyžadovanie riešenia

všetkých sporov výlučne v rozhodcovskom konaní - viď § 53 ods. 4 písm. r/ OZ (na čom nič nemení
podľasúduanizneniebodu2.osobitnýchzmluvnýchdojednaní-taktiežvoprednaformulovanézostrany
žalovanej), pričom je dôvodný aj predpoklad o možnej neobjektívnosti takto určeného rozhodcovského
tribunálu, ale zároveň treba zvýrazniť aj tú skutočnosť, že žalovaná podala žalobu priamo
Arbitrážnemu súdu

-X- XC/XXX/XXXX

Košice, ktorý v časti XV. predložených Poistných podmienok nie je výslovne uvedený, právnym
zástupcomžalovanejuvádzanétvrdenia,žePoistnépodmienkyúčinnéodroku2010užpriamouvádzajú
ako konkrétny rozhodcovský súd Arbitrážny súd Košice neboli nijako podložené a už vôbec nebolo súdu

preukázané, že by žalobca a akým spôsobom so zmenou rozhodcovskej zmluvy v danom smere vyjadril
súhlas;tedazároveňnebolpreukázanýanisamotnýpostupžalovanejprivýbererozhodcovskéhoorgánu
v zmysle samotného textu bodu 2. časti XV. predložených Poistných podmienok - teda žalovaná ani
podľa „dohodnutej“ rozhodcovskej zmluvy nepostupovala.

V danom prípade tak rozhodcovská doložka v bode 2. osobitných zmluvných dojednaní, ako aj
rozhodcovská zmluva v časti XV. Poistných podmienok boli vopred naformulované žalovanou ako
dodávateľom a neumožňovali žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore
navšeobecnomsúdeaakotakésúvzmysle§53ods.4písm.r/neprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami,
čiže sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné.

Navyše ak by aj samotný žalobca chcel riešiť prípadný spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej
rozhodcovskej zmluvy (ani z rozhodcovskej doložky - bod 2. osobitných zmluvných dojednaní odkazujúci
v plnej miere na časť XV. Poistných podmienok) nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu
adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2. Poistných podmienok mal byť

podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou,
teda žalovanou, pokiaľ by sama žalovaná nepoverila osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ by sama žalovaná nezriadila
stályrozhodcovskýsúd.Ztaktoformulovanýchrozhodcovskejdoložkyarozhodcovskejzmluvynakoniec
ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že boli „šité“ priamo na mieru žalovanej s cieľom na

jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý jej bude priznávať požadované
nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si žalobca nebude uplatňovať prípadné svoje nároky,
pretože podľa rozhodcovskej zmluvy si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale
zároveň nevie ani nemôže objektívne vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť -
takto naformulovaná rozhodcovská zmluva jednoznačne spôsobila značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a bola prinajmenšom objektívne
spôsobilá žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť. Zároveň v konečnom dôsledku si žalovaná uplatnila svoje
nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už bol zriadený, teda nezriaďovala ho sama, resp. nepoverila
niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade by bolo ťažké dosiahnuť cieľ

sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými
podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobila žalovaná a
obranou takisto ňou použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od
žalovanej.Občiansky zákonník platný v čase uzavretia poistnej zmluvy (1.5.2008) pripúšťal výnimku z ustanovení
o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok dojednaných v štandardných spotrebiteľských

zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané - individuálne dojednanie v danom prípade tak čo sa týka rozhodcovskej zmluvy
v časti XV. Poistných podmienok, ako aj čo sa týka bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní nebolo
súdu nijako
-XX- XC/XXX/XXXX

preukázané - nijako z bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva možnosť (uvádzaná právnym
zástupcom žalovanej) tieto nepodpísať so súčasným upozornením, že v takom prípade sa časť XV.
Poistných podmienok na zmluvný vzťah účastníkov založený poistnou zmluvou aplikovať nebude, a
možnosť vylúčenia aplikácie časti XV. poistných podmienok na zmluvný vzťah účastníkov nevyplýva
ani z obsahu samotných Poistných podmienok. Tu treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3

OZ, podľa ktorého ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané - v danom prípade žalovaná ako dodávateľ
individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy ani doložky, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností,
nepreukázala.

Súd tiež poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľomSmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,podľaktorejsa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2). Individuálne vyjednanie sa má tiež sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že

spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný
význam.

Tiež treba uviesť, že žalovaná ako dôkaz individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky a
skutočnosti,žerozhodcovskádoložkapredjejuzavretímbolažalobcovivysvetlená,žežalobcavstupoval

do poistného vzťahu ako informovaný spotrebiteľ, predložila súdu Záznam o požiadavkách a potrebách
klienta k PZ č. XXXXXXXXXX.. Už zo samotného obsahu tohto predloženého záznamu však nemožno
vyvodiť záver, že by žalobca bol poučený o rozhodcovskej doložke, o skutočnosti, že sa mu poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať rozhodcovskú doložku, že mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Predložený záznam sa svojim

obsahom dotýka iba potrieb a požiadaviek klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy. V graficky
oddelených a zvýraznených častiach, pri ktorých súd podotýka, že ich mal vypisovať žalobca (poznámka
„klient vpíše ÁNO-NIE“), pričom podľa vyjadrenie žalobcu všetky tlačivá súvisiace s poistnou zmluvou
vypisoval viazaný finančný agent, pričom toto tvrdenie žalovaný nijako nepoprel, sa nič nehovorí
o rozhodcovskom konaní a informáciách o ňom. Záznam obsahuje aj vyjadrenie klienta, v ktorom

sa uvádza: „Klient vyhlasuje, že bol oboznámený s obsahom všetkých poistných plnení v súvislosti
s poistnou udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy, spôsobom
platenia poistného a jeho splatnosťou (vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného platenia),
spôsobom stanovenia odkupnej hodnoty a rozsahu jej záruky, s výškou poistného, podmienkami
odstúpenia od poistnej zmluvy, základnými informáciami o daňových povinnostiach s poistnou zmluvou.

Informácie sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im.“ Ako
vidno, ani v tomto vyjadrení sa taktiež nič neuvádza o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskej zmluve,
resp. o rozhodcovskej doložke. Jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len záhlaví Záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.5.2008 v tom zmysle, že v prípade
sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť

rozhodcovské konanie - samotné Poistné podmienky, a v nich obsiahnutá rozhodcovská zmluva, rátajú
s výlučným riešením sporov v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno uveriť
tvrdeniam žalovanej o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
-XX- XC/XXX/XXXX

a o tom, že žalobca bol informovaným spotrebiteľom, lebo predložené listinné dôkazy takéto tvrdenia
nepreukazujú. Súd chce tiež k predloženému Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k PZ
č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.5.2008 podotknúť, že na pojednávaní samotný žalobca namietol pravosť
podpisunaZáznameopožiadavkáchapotrebáchklientakPZč.XXXXXXXXXXzodňa1.5.2008,pričomprávny zástupca žalovaného túto skutočnosť nijako nenamietal, čo vytvára obavy, či vôbec bol žalovaný
oboznámený s informáciami obsiahnutými v tomto zázname.

Súd poukazuje aj na dĺžku samotného procesu uzatvárania poistnej zmluvy, ktorá vyplýva z výpovede
žalobcu, a ktorú žalovaná nijako nenamietala, a to dĺžku „zhruba hodinku ani to nie“. Pri takomto
uzatváraní poistnej zmluvy žalobcovi boli nepochybne odprezentované len pozitíva poistnej zmluvy a
náležitosti poistného vzťahu, čo vyplýva aj zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k PZ, pričom
podľa súdu žalobca ani nemal možnosť podrobne sa oboznámiť s zmluvnými podmienkami, zahrnutými

v Poistných podmienkach a žalobca ich podpísal teda podľa súdu bez náležitého upozornenia
na rozhodcovskú doložku a poučenia o rozdieloch medzi konaním pred všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom, pričom vzhľadom na spôsob akým mu bol formulárový návrh na uzavretie
poistnej zmluvy, Poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli predložené a dobu, počas ktorej
bola poistná zmluva uzatváraná, si nemohol byť vedomý všetkých následkov svojho podpisu Poistných
podmienok a osobitných zmluvných dojednaní, tým pádom aj rozhodcovskej zmluvy a doložky. Súd chce

na záver podotknúť, že na to, aby sa na rozhodcovskú doložku v štandardnej spotrebiteľskej zmluve
pozeralo ako na individuálne dojednanú, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať
pochybnosti o skutočnom, vážnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi
boli poskytnuté informácie čo znamená riešenie sporov rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, čo musí byť aj náležite

preukázané.

Zároveň súd upozorňuje, že zo znenia rozhodcovskej doložky ďalej vyplýva, že dôvodom jej uzavretia
je „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania.“ Takéto znenie vytvára pre žalobcu klamlivý dojem,
že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v záujme

samotného žalobcu. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu nebude
poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti uplatnenému nároku, ako mu
poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom, pričom už zo samotného rozhodcovského
rozsudku vyplýva, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu do 5 dní od jeho
doručenia, alebo v rovnakej lehote podať odpor. V porovnaní s konaním pred súdom, a to v prípade

vydania platobného rozkazu bol žalobca ukrátený o lehotu 10 dní na podanie odporu, čiže až o 2/3
času, ktorý poskytuje Občiansky súdny poriadok. Navyše podmienkou prihliadania na podaný odpor je
zaplatenie poplatku vo výške 72,- eur. Už samotná podmienka zaplatenia poplatku za podaný odpor aby
sa naň vôbec prihliadalo zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pretože v prípade súdneho konania by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm.

za/ zákona č. 71/1992 Zb. od platenia súdneho poplatku o súdnych poplatkoch od platenia súdneho
poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu. Navyše aj keby nešlo o osobu oslobodenú od
súdnych poplatkov, Občiansky súdny poriadok nepodmieňuje prihliadanie na podaný odpor zaplatením
súdneho poplatku. Z poučenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že poplatok za podaný odpor je
splatný spolu s podaným odporom. Tieto skutočnosti eliminovali právo žalobcu brániť sa proti

-XX- XC/XXX/XXXX

uplatňovanému nároku v rozhodcovskom konaní, pričom žalobca o týchto skutočnostiach (vzhľadom na
znenie rozhodcovskej doložky a predložených listinných dôkazov) nemohol mať vopred vedomosť.

Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, majúc za to, že rozhodcovská zmluva v zmysle
časti XV. Poistných podmienok, ktoré sú súčasťou účastníkmi 1.5.2008 uzavretej poistnej zmluvy, ako
aj rozhodcovská doložka v zmysle bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní k účastníkmi dňa 1.5.2008
uzavretej poistnej zmluve neboli individuálne dojednané a sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami
(z dôvodu, že nútia spotrebiteľa v prípade vzniku sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu -

§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy) a teda zmluvnými
podmienkami neplatnými (§ 53 ods. 5 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy)
podanej žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom
JUDr. Bohumírom Zaujecom dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2263/2012.

Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z.z.) sa súd už nezaoberal ďalším žalobcom uvádzaným dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.) - i keď je pravdou, že z
predloženej (kompletnej) kópie spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovelžalobe podanej v rozhodcovskom konaní bez akéhokoľvek zaoberania sa otázkou samotnej prijateľnosti
„zmluvného“ dojednania podľa bodu 7a. časti XVII. Poistných podmienok, ako aj bez predloženia
žalovanouvrozhodcovskomkonaníakéhokoľvekdokladuotom,žesamotnážalovanáprovíznuodmenu

za sprostredkovanie poistnej zmluvy sprostredkovateľovi skutočne, kedy a v akej výške vyplatila, a teda
napadnutý rozhodcovský rozsudok je z týchto dôvodov absolútne nepreskúmateľný.

Súd však zároveň nemôže zrušiť rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č.
244/2002 Z.z., ak vec nemohol rozhodcovský súd platne prejednať už vzhľadom na neplatnosť samotnej

rozhodcovskej zmluvy - ak bolo totiž zistené, že je samotná rozhodcovská zmluva neplatná, tak na jej
podklade vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý ohľadne jeho prípadného
zrušenia už preto nemožno posudzovať z hľadiska § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Súd
zároveň poznamenáva, že v prípade, ak tento rozsudok tunajšieho súdu nadobudne právoplatnosť, súd
bude v konaní (vzhľadom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z.z.) pokračovať podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vo veci v rozsahu

uvedenomvžalobe,nazákladektorejbolozačatérozhodcovskékonanie(viďobdobnedôvodováspráva
k zákonu č. 244/2002 Z.z.).

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom
2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

-XX- XC/XXX/XXXX

Trovy konania žalobca vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa 21.6.2013 a tieto pozostávajú z trov
právneho zastúpenia žalobcu v tomto konaní spolu vo výške 200,52 eur, ktoré predstavuje: 2x odmena
po 58,69 eur (§ 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) za úkony právnych služieb poskytnuté
v roku 2012 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom /§ 14 ods. 1 písm. a/

vyhlášky č. 655/2004 Z.z./, písomné podanie na súd vo veci samej - podanie žaloby /§ 14 ods. 1 písm.
b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z./) a 2x náhrada výdavkov po 7,63 eur spojená s vyššie uvedenými úkonmi
právnych služieb /§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z./, 1x odmena á 60,07 eur (§ 11 ods. 1 písm. b/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) za úkon právnej služby poskytnutý v roku 2013 (zastúpenie na pojednávaní
dňa 20.6.2013 /§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z./) a 1x náhrada výdavkov á 7,81 eur

spojená s vyššie uvedeným úkonom právnej služby /§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

-XX- XC/XXX/XXXX

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.