Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/198/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411211280
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4411211280.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa : H.. J. A., bytom

Q. M., ul. T. G. J. č. XXXX/XX, zast. JUDr. Michal Luknár, advokát, so sídlom Bratislava, Zvolenská č. 8,
adresa na doručovanie Heydukova č. 1, Bratislava proti odporcovi : MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o.,
so sídlom Záhorská Bystrica, ul. Bratislavská 1/a, zast spoločnosť ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA,
s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Trnavská č. 11, o ochrane osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 17.6.2011 domáhal, aby súd rozhodol o ochrane
osobnosti a náhrade nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že odvysielaním skutkových tvrdení

moderátora a z prevažnej časti redaktora J. F., v príspevkoch Polícia preveruje údajnú korupciu,
Sudca korupciu odmieta, Na Q. súde nehovorili pravdu, Milión pre sudcu a Náhoda na súde, v relácii
Televízne noviny zo dňa 19.6.2008, 20.6.2008, 23.6.2008, 29.10.2008 a 2.5.2009 odporca zasiahol do
navrhovateľových práv chránených § 11 nasl., Obč. zákonníka.
Na pojednávaní dňa 13.4.2012 súd pripustil zmenu petitu návrhu a to tak, že
I.Žalovaný je povinný odvysielať ospravedlnenie žalobcovi v spravodajskej relácii Televízne noviny s
nasledujúcim znením: Obchodná spoločnosť MARKIZA - SLOVAKIA, spol.s.r.o., so sídlom Bratislavská

1/a, 843 56 Bratislava - M. U., IČO: 31444873 odvysielala v dňoch 19.6.2008, 20.6.2008, 23.6.2008,
29.10.2008 a 2.5.2009 v W. J. v spravodajskej relácii Televízne noviny príspevky, v ktorých bol H.. J.
A. označený ako advokát, ktorý mal žiadať od svojho klienta obžalovaného z trestného činu 1 milión
slovenských korún ako úplatok pre sudcu Krajského súdu v Q., za účelom vybavenia zmeny rozsudku
tak, aby obžalovaný nešiel do väzenia. Pre uvedené výroky nemala Televízia J. nikdy žiadne vierohodné
dôkazy. Príspevkami odvysielanými Televíziou J. došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti H.. J. A. k závažnému poškodeniu jeho profesionálnej cti, občianskej dôstojnosti a dobrej

povesti, za čo sa mu týmto úprimne ospravedlňuje a vyjadruje ľútosť nad svojim konaním a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
II.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.333,-eur a trovy
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Právny zástupca navrhovateľa zotrval na písomne podanom návrhu v plnom rozsahu, odvysielaním
relácie odporcu došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, čím bola závažným spôsobom
znížená jeho vážnosť a dôstojnosť v mieste jeho bydliska, kde vykonáva povolanie advokáta.

Navrhovateľ uviedol, že odvysielaním nahrávky bol poškodený v osobnom a aj v profesionálnom živote.
Advokátska komora mu pozastavila výkon advokátskej činnosti 13.3.2009 a do 24.6.2011.Po tomto
dátume, keď začal znovu vykonávať advokátsku činnosť, odrazilo sa to na tom, že po odvysielaní mu
to moc nejde. Bola poškodená aj jeho manželka, nakoľko pracuje ako advokátka. Q. M. sú malé mestos 50.000 obyvateľmi, každý každého pozná. Rodičia keď videli príspevky mu to vyčítali, matka dostala
infarkt a zomrela, netvrdí, že to bolo následkom tohto. Do očí mu nikto nič nepovedal, avšak za chrbtom
o tom všetci hovorili. Chlapec, keď prišiel zo školy tak ho skoro zbil a dcéra plakala. Keď mu zavolal

redaktor J. F. z TV J., nevyjadril sa preto, že to pokladal za žart a položil telefón. Neskôr sa nevyjadril
preto, že mal iné starosti.
Na pojednávanie sa nedostavil odporca, súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával v jeho neprítomnosti.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že príspevky, ktoré sú predmetom tohto sporu boli vyhotovené
v súlade so zásadami novinárskej etiky a praxe a boli vyhotovené spôsobom, ktorý je prípustný v

demokratickej spoločnosti. Informovali o osobe navrhovateľa ako o osobe, ktorá sa zaraďuje v zmysle
slovenskej judikatúry medzi osoby verejnočinné, poukázala na etický kódex novinára, s tým, že odporca
si plnil len svoju povinnosť a že prezumpciu neviny neporušujú také výroky, ktoré vyjadrujú stav
podozrenia zo spáchania trestného činu. Odporca uvádzal plné mená osôb podozrivých zo spáchania
trestnej činnosti v štádiu, kedy bolo vznesené obvinenie voči navrhovateľovi. Informácie o vznesení
obvinenia boli získané zo strany orgánov v trestnom konaní. Náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú žiada

navrhovateľ je neprimerane vysoká, nakoľko z hľadiska utrpenia bolesti a obetí násilných trestných
činnou sa suma pohybuje v rozmedzí 200.000.-Sk. Pozastavenie výkonu advokácie nebolo spôsobené
odvysielaním príspevku u odporcu, ale Slovenská advokátska komora tak musela reagovať na samotné
trestné konanie.
Ako svedok bol vypočutý J. F., ktorý uviedol, že J. oslovil nejaký pán, ktorý bol odsúdený alebo

obžalovaný. Na jeho meno si nepamätá, myslí si, že sa volá U. alebo R., povedal, že vybavoval celú
vec na Q. súde. Vraj ho oslovil manžel jeho advokátky, ktorý je tiež advokátom, ktorý mal celú vec
vyriešiť. Predložil zvukový záznam, ktorý nahral v aute s navrhovateľom, povedal mu, že ho dal polícii.
Na polícii mu bolo potvrdené, že takouto vecou sa zaoberajú, neskôr polícia navrhovateľa obvinila. Meno
navrhovateľa v prvých troch príspevkoch nebolo uvedené preto, lebo nebolo vznesené obvinenie, meno

bolo uvedené až po vznesení obvinenia, čo im bolo poskytnuté od polície. Advokát je verejne činná
osoba podľa planej judikatúry. To, že boli reportáže zverejnené ešte neznamená, že navrhovateľ bol
vinný, nikde nebolo uverejnené, že sa trestného činu dopustil. Aj napriek tomu, že sa navrhovateľ k veci
nevyjadril, rozhodli sa, že príspevok zverejnia. Nepamätá si, či manželka navrhovateľa odmietla, aby s
ňou robil rozhovor, napriek nesúhlasu sa zverejňuje príspevok, záleží to od toho o aký prípad ide, tam sa

opierajú o spravodajskú licenciu, čo znamená, že nepotrebujú súhlas osoby na odvysielanie reportáží.
Od pána Betáka mal súhlas, aby bola nahrávka, ktorú mu poskytol zverejnená. V tom čase bola korupcia
v súdnictve aktuálnou témou, tak to zverejnili. Nezaujímali sa o to, či človek, ktorý predložil nahrávku
klame. Polícia mala informácie o tejto nahrávke, preto si ju vyhodnotili, že je zrejme autentická. Ak
navrhovateľ mal potrebu vyjadriť sa k odvysielaným reportážam, mohol zavolať do redakcie, bežne sa

to stáva.
Svedkyňa J.. F. A. uviedla, že navrhovateľ je jej manželom, v trestnom konaní zastupovala ex offo J. U.,
práve prebiehalo odvolacie konanie, keď prišiel do kancelárie za manželom pán F. s kameramanom. S
manželom majú spoločné kancelárie. N. J. jej povedal, že má nahrávku, kde je hlas jej manžela, túto jej
však neprehral. Tlačil na ňu, aby sa vyjadrila, ona však povedala, že sa vyjadrovať nebude, nahrávka

nebola prehratá a bola viazaná mlčanlivosťou. Bez jej súhlasu bolo odvysielané len jej vyjadrenie, že
sa nebude k veci vyjadrovať, čo bolo vytrhnuté z kontextu. Napriek tomu, že neboli povedané ich mená,
všetci v Nových M. vedeli, že ide o nich, pretože sú jediní manželia v Q. M., ktorí sú obaja advokáti. Bola
ukázaná aj budova, v ktorej majú svoje kancelárie. Ľudí zaujíma senzácia, boli považovaní za zločincov.
Obvinení vo

väznici na ňu vykrikovali, že sa jej postarajú o ďalšie problémy. Stále to nie je v poriadku, lebo ľudia
to vnímajú tak, že to povedal pán F., tak je to pravda. Syn išiel na prijímačky, bol z toho zdeptaný, tak
ho nakoniec neprijali, dcéra bola v puberte a u nej to bolo ešte horšie. Manželovi bola pozastavená
advokátska činnosť z dôvodu, že bolo vznesené obvinenie Úradom Boja proti korupcii. Q. nikdy problém,
čo sa týka susedov a priateľov.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s
fotokópiou strany 10/13 znaleckého posudku vypracovaného R.. J. Y. R.., s prehratím CD, znaleckým
posudkom, s vyjadreniami účastníkov konania, s nálezom Ústavného súdu, odpisom z registra trestov,
uznesením Slovenskej advokátskej komory, s rozhodnutím 2T XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový
stav :

Odporca postupne v reláciách Televízne noviny, zo dňa 19.6.2008, 20.6.2008, 23.6.2008, 29.10.2008 a
2.5.2009 uviedol príspevky a výroky :Názov príspevku Polícia preveruje údajnú korupciu : Výrok číslo
1: " zvukový záznam na ktorom by mal Novozámocký advokát žiadať od svojho klienta milión korún. Tiemal údajne dať sudcovi, aby zmenil klientov rozsudok. Výrok číslo 2: " advokát mal od muža pýtať milión
korún údajne na úplatok pre sudcu. Celý rozhovor si však nahral".
Názov príspevku : Sudca korupciu odmieta, výrok číslo 3: " Sudcovo meno totiž zaznelo z úst advokáta,

ktorý na nahrávke, ktorú máme k dispozícii údajne žiada od klienta miliónový úplatok". Výrok číslo 4: "
Q. krajský sudca to mal podľa advokáta zmeniť (...) Odmenou za to, mal dostať milión korún do dvoch
dní, päťsto tisíc ako zálohu ".
Názov príspevku : Na Q. súde nehovorili pravdu, Výrok číslo 5: " Údajne Q. advokát na nej pýta od klienta
miliónový úplatok pre sudcu Q. X. súdu, ten údajne mal vybaviť, aby obžalovaný nešiel do väzenia.

Názov príspevku : Milión pre sudcu Výrok číslo 6 : " ... peniaze mal pýtať pre sudcu Q. súdu, aby
zmenil rozsudok". Výrok číslo 7 : " Tento muž sa údajne pár dní pred pojednávaním stretol s advokátom
J. A.. Rozhovor v aute si tajne nahral Okrem iného sa dohodli na tom, že sudcovi Q. Krajského súdu
obžalovaný zaplatí 1.000.000.-Sk za to, že ho nepošle za pretože".
Názov príspevku : Náhoda na súde. Výrok číslo 8 : " Človek, ktorého ste polícii udali, pretože si vypýtal
úplatok Vás má v tom istom spore obhajovať ". Výrok číslo 9 :" Advokát J. A. však prišiel s návrhom,

že za milión korún ho sudca nepošle za mreže. Detaily si mali dohodnúť pár dní pred pojednávaním v
aute. Klient si rozhovor s advokátom nahral ".
Na Okresnom súde R. prebiehalo konanie voči obžalovanému navrhovateľovi, ktorý bol rozsudkom 2T
XXX/XXXX, zo dňa 8.10.2012, oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry W. sp. zn. Pv XXXX/
XXXX, zo dňa 11.12.2009 pre zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1 ods.

3, písm. a / Tr. zákona, ktorá mu kládla za vinu, že hoci vedel, že nebude ovplyvňovať senát Krajského
súdu Q., ktorému predsedal H.. T. F. vo veci obžalovaného J. U. pod číslom konania XTo XX/XXXX a
nezabezpečil rozhodnutie v prospech obžalovaného J. U., v bližšie nezistenom čase v septembri 2007 v
Q. M. opakovane telefonicky, aj pri osobných stretnutiach sa pokúsil vylákať od J. U. sumu 1.000.000.-Sk
ako úplatok pre sudcu Krajského súdu Q. H.. T. F., pričom dňa 13.9.2007 asi o 19.30 hodine v osobnom

motorovom vozidle značky T. E. EČ: TN XXX CJ, pred pohostinstvom J. v Q. M., počas vzájomného
rozhovoru žiadal od J. U. časť sumy ako úplatok zo slovami : " ... bolo by dobre tú prvú aspoň zálohu
tých 500.000.-Sk, čo najrýchlejší ... ", pričom k odovzdaniu požadovanej sumy J. U. obvinenému H.. J.
A. nedošlo, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý obžalovaný je stíhaný. Konanie v
čase pojednávania dňa 16.5.2013 nebolo právoplatne skončené. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,

že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný ani jeden relevantný dôkaz, na podklade ktorého by
bolo možné zistiť a preukázať okolnosti priebehu skutkového deja tak, ako ich ustálila obžaloba. Je
však potrebné dodať, že v dôkaznej núdzi, výrazne prispel práve svedok U. a to využitím svojho práva,
odmietnuť v procesnom postavení svedka vypovedať.
Slovenská advokátska komora uznesením číslo XXXX/XX, zo dňa 24.6.2011 zrušila rozhodnutie o

pozastavení výkonu advokácie, ktorým bol pozastavený výkon advokácie navrhovateľovi.
Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl., Obč. zák.
Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Ako vyplýva z etického kódexu novinára pod bodom IV bod 2, novinár rešpektuje prezumpciu neviny,
celé mená ľudí z podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena
predstavuje dôležitý verejný záujem. Podľa článku V. bod 12 pod dôležitým verejným záujmom sa

rozumie taký záujem, ktorý prináša významný prospech všetkým alebo mnohým občanom, dôležitým
verejným záujmom je najmä ochrana morálky a základných spoločenských hodnôt.
Vzmyslevyššiecit.zák.ust.máfyzickáosobaprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmyv peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Základným hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti podľa § 13
OZ je neoprávnený zásah, spôsobilý vyvolať ujmu na osobnosti občana spočívajúcu v porušení, či
ohrození práv chránených ust. § 11 a nasl. OZ. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do

osobnostných práv je však okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeranej obrany chránených záujmov,
či už vlastných, cudzích alebo verejných pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva, alebo
pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ musia byť splnené nasledujúce hmotnoprávne predpoklady: 1/

existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení
alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, 2/ neoprávnenosť,
resp. protiprávnosť takéhoto zásahu a 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho
neoprávnenosťou.
Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého
obsahom je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej

všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu čl. 7, 8, 10, 11 a
14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce
dielčie práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby
ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. V konkrétnom
prípade je preto nevyhnutné vždy skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu

osobnosti vyplývajúceho z ustanovenia čl. 10 Listiny základných práv a slobôd. Je tiež nutným
predpokladom, aby vytýkaný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva,
t. j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi.
Podstatou osobnosti fyzickej osoby sú jej vzťahy k vnímanej skutočnosti k druhým ľuďom, ku kultúrno-
spoločenským hodnotám, k aktuálnemu stavu spoločensko-politického prostredia a pod. Tieto vzťahy sa

prejavujúvstykusľuďmivkonaníasprávanísačloveka,jehokultúrnymivýtvormiapod.Každáosobnosť
má všeobecné vlastnosti ľudskej povahy, zároveň však odráža špecifické historické podmienky svojej
doby, národa, spoločenského zaradenia, povolania a má svoje svojrázne neopakovateľné rysy. Napriek
mnohotvárnosti jednotlivých zložiek osobnosti je potrebné osobnosť fyzickej osoby vždy vnímať v jej
celistvosti a nedeliteľnosti. Rôznorodosti prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti zodpovedá i

široké spektrum možných neoprávnených zásahov proti niektorej z týchto zložiek osobnosti. Vždy však
bude zásahom dotknutá priamo samotná osobnosť fyzickej osoby ako celok naznačených vlastností a
charakteristík. Charakteristickým znakom osobnostných práv fyzickej osoby je, že sú s jej osobnosťou
späté od jej narodenia až do jej smrti.
S ohľadom na okolnosti posudzovanej veci je treba pripomenúť, že k problematike slobody prejavu

existuje bohatá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej je vystihnutý
význam tejto slobody, ako i určené jej hranice, vzhľadom na nutnosť rešpektovať ako spoločnosťou
chránené záujmy, tak i práva tretích osôb. Opakovane sa však v nej zdôrazňuje úloha slobody prejavu
ako jedného zo základných kameňov demokratickej spoločnosti. Pre demokraciu je totiž životnou
nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných, neškodných alebo kritických,

šokujúcich až znepokojujúcich preto, aby bola verejnosť zásobovaná všetkými dostupnými faktami
nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného
utvárania názoru jednotlivcov alebo k dosiahnutiu konsenzu v konaniach a pri obstarávaní vecí
celospoločenského záujmu. Informácie takto môžu byť podnetom pre adekvátnu nápravu zo strany
príslušných orgánov, alebo môžu viesť k rýchlejšiemu odstráneniu negatív v spoločnosti.

V rámci všeobecného osobnostného práva upraveného v § 11 a nasl. OZ je preto poskytovaná
občianskoprávna ochrana len proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
osobnosti subjektu práva. Pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku je však potrebné predovšetkým
rozlíšiť, či ide o skutkové tvrdenia, alebo hodnotiace úsudky, pretože podmienky kladené na prípustnosť
každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opierajú o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá

sa dá zistiť na základe dokazovania a teda pravdivosť takéhoto tvrdenia je overiteľná. Hodnotiaci úsudok
naopak vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zastáva určitý postoj tak, že ho
hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci
úsudok preto nemožno dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácií,
či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným

sprievodným javom výkonu kritiky, a teda, či nepresiahol určitú prípustnú intenzitu s takou mierou, ktorú
už nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať.
Súd v danej veci výroky považoval za skutkové tvrdenia, ktoré sa dali zistiť na základe dokazovania a
teda pravdivosť takéhoto tvrdenia bola overiteľná. Táto skutočnosť vyplývala z obsahu reportáží, ktoréboli odvysielané prostredníctvom odporcu s tým, že v uvedených reláciách nebolo priamo spomínané
meno navrhovateľa. Ako vyplýva z výpovede svedka J. F., overoval si, či na polícii sa nachádza zvukový
záznam, ktorý bol nahratý pánom U. v aute s navrhovateľom, pričom na polícii mu bolo potvrdené, že

takouto vecou sa zaoberajú, neskôr polícia navrhovateľa obvinila. K uvedeniu mena navrhovateľa prišlo
až potom, ako bolo vznesené obvinenie voči navrhovateľovi, ktoré bolo vznesené dňa 23.10.2008. Súd
skúmal, či boli splnené hmotnoprávne predpoklady s poukazom na § 13 OZ, mieru intenzity tvrdeného
porušovaného základného práva s poukazom na slobodu prejavu a práva na informácie. Súd mal
za preukázané, že nebola zo strany navrhovateľa preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi

zásahom a jeho neoprávnenosťou. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal,
že uvedené príspevky mali vyvolať negatívny zásah do osobnostných práv navrhovateľa chránených
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo
k zníženiu jeho dôstojnosti, či vážnosti v rodine, v mieste bydliska, na pracovisku, v odbornej sfére. Na
pojednávaní sa iba vyjadril v tom zmysle, že mu síce bola pozastavená jeho advokátska činnosť, ale sám
dodal, že to nebolo v súvislosti s odvysielaním príspevkov, ( ale v súvislosti so vznesením obvinenia ) a

potom ako prišlo k zrušeniu pozastavenia výkonu jeho advokátskej činnosti malo sa to odraziť na tom,
že " mu to moc nejde". Nepreukázal, že mal menší počet klientov a pokiaľ aj mal menší počet klientov,
nepreukázal, že to bolo v príčinnej súvislosti s odvysielaným

príspevkom. Navrhovateľ mal priestor aj na vyjadrenie sa v televízii, ktorý nevyužil, sám vo svojej

výpovedi na pojednávaní túto skutočnosť potvrdil. Výpoveďou svedkyne- manželky navrhovateľa,
nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, akým spôsobom sa malo zhoršiť postavenie navrhovateľa v
rodinnom a pracovnom živote. Síce na pojednávaní vypovedala, že postavenie navrhovateľa sa zhoršilo,
ale nešpecifikovala, v akom smere.
Navrhovateľ v čase zverejnenia príspevkov nebol osobou verejne známou, nepatrí však do kategórie

"bežný občan" /súkromná osoba/, pretože navrhovateľ je advokátom a teda osobou verejne činnou,
u ktorej sa vyžaduje vyšší stupeň tolerancie a advokát ako osoba verejne činná môže byť objektom
kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania, ktorej hranice akceptovateľnosti sú širšie, ako u bežných
občanov (Q. ÚS IV.C zo dňa 7.7.2011).Navrhovateľ si preto musí byť vedomý toho, že jeho správanie
sa v súkromnom živote môže mať dôsledky na jeho postavenie advokáta.

Keďže návrh v časti požadujúcej vydať ospravedlňujúce vyhlásenie bol zamietnutý a časť návrhu
týkajúca sa nemajetkovej ujmy závisela od úspešnosti časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, súd návrh
aj v tejto časti zamietol.
S poukazom na takto vykonané dokazovanie súd mal za to, že tu nevznikol právny vzťah, obsahom
ktorého by malo byť na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a na druhej strane

povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Z týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľa v plnom
rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom
na § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.