Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/364/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112200903
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112200903.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci navrhovateľky: L. C., U.. XX.

XX. XXXX, R. C. XX, zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, Prešov, kpt. Nálepku 5, proti
odporcom: X. L. K., U.. XX. XX. XXXX, R. D., F. XXXX/XX K. X. W. L., U.. XX. XX. XXXX, R. D.O., F.
XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Prešov, Masarykova 2, o zaplatenie
3.098 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

návrh zamieta,

vo vzťahu k navrhovateľky a odporcu v 1. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznáva,

vo vzťahu navrhovateľky a odporkyne v 2. rade, navrhovateľka je povinná nahradiť odporkyni v 2. rade
trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 92,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 474,72 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu odporkyne v

2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 12. 01. 2012 domáhala sa navrhovateľka, aby súd zaviazal odporcu
v 1. rade zaplatiť jej 1.549,- Eur s úrokom z omeškania a odporcu v 2. rade 1.549,- Eur s úrokom
z omeškania. V návrhu uviedla, že na základe LV č. XX v katastrálnom území C., sú odporcovia
podielovými spoluvlastníkmi, obidvaja po 1-ci nehnuteľnosti a to rodinného domu súpisné číslo XX K.
D. V. XXX, XXX, XXX K. XXX. Navrhovateľka užíva vyššie uvedené nehnuteľnosti na základe právneho
dôvodu, ktorým je právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ako oprávnená z vecného bremena. Právo

zodpovedajúce vecnému bremenu bolo zriadené dohodou dedičov v spojení s výsledkami konania o
dedičstve vo veci XX N. XXX/XXXX. Jedná sa o rozsiahli rodinný dom, dvojpodlažný a navrhovateľka
nie je schopná splácať všetky úhrady za služby, ktoré sú spojené s jeho užívaním. Vlastníkmi domu
sú navyše odporcovia. Dedičia zároveň uzavreli dohodu, že všetky náklady spojené s užívaním vyššie
uvedených nehnuteľností bude hradiť vlastník nehnuteľnosti a oprávnená z vecného bremena podľa
vzájomnej dohody. Napriek tomu však skutočnosti medzi navrhovateľkou a odporcami k žiadnej dohode
ohľadom platenia nedošlo a všetky náklady súvisiace s chodom a prevádzkou nehnuteľnosti uhrádza

výlučne navrhovateľka. Navrhovateľka odporcov viackrát vyzvala na dobrovoľné plnenie ich povinností,
t.j. aby sa podieľali na úhradách za predmetné nehnuteľnosti, nakoľko sú ich spoluvlastníkmi. Výdavky
navrhovateľky spojené s užívaním a údržbou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX pozostávajú z
nákladov na plyn a elektrinu a stočné, opravu plynovej pece, výmenu ventilu vo vzduchojeme, prípojku
vody a výkopové práce, úhradu za kosenie a údržbu rodinného domu. Navrhovateľka sa domáha
nákladov za roky 2009 až 2011. Všetky uvedené výdavky hradila navrhovateľka, ktorá nie je vlastníčkoupredmetných nehnuteľností, ale len osobu oprávnenou z vecného bremena. Z celkovej sumy 4.647,88
Eur pripadá na odporcov suma 3.098,- Eur, t.j 2/3-iny v celku. Zvyšná 1/3-ina pripadá na navrhovateľku.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili a vo vzťahu k časti nároku (pred 12. 01. 2010) vznášali námietku

premlčania. Uviedli, že podľa § 151n) ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa účastníci nedohodli
inak, ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu
vec, je povinný vznášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak však vec užíva aj jej
vlastník, je povinný tieto náklady vznášať podľa miery spoluužívania. Toto ustanovenie sa podľa názoru
odporcov dá použiť v danej veci analogicky. Podporne je možné aplikovať aj ustanovenie § 130 ods.

3 OZ, podľa ktorého sa obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou nenahrádzajú. Predmetné
nehnuteľnosti navrhovateľka užíva sama, samostatne od dedičského konania v roku 2006. Odporcovia
tieto nehnuteľnosti spoluužívali len rok od novembra 2008 do novembra 2010. Potom sa museli
odsťahovať do bytu v Prešove pre správanie navrhovateľky. Poukázali, že v danom prípade sa jedná
o pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom, svedkov, výzvou navrhovateľky, listom vlastníctva,
uznesením Okresného súdu Prešov XX N. XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Prešov vo veci XX N. XXX/XXXX prejednával dedičstvo po G. L., U.. XX. XX. XXXX,
zomrelom XX. XX. XXXX za účasti navrhovateľky, odporcu v 1. rade a ďalších dvoch osôb. G. L. bol
manžel navrhovateľky, otec odporcu v 1. rade. V dedičskom konaní dedičia uzavreli dohodu, podľa ktorej

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú. Jarovnice, nadobudne K. L. s povinnosťou vyplatiť ostatných
dedičov sumami 150.000,- Sk, 10.000,- Sk, 180.000,- Sk a 160.000,- Sk. Dedičia zriadili vecné bremeno
pre oprávnenosť z vecného bremena C. L. spočívajúce v spoluužívaní nehnuteľnosti zapísaných na
LV č. XX. Dedičia zriadili toto vecné bremeno doživotne. Všetky náklady súvisiace s užívaním tejto
nehnuteľnosti majú hradiť vlastník nehnuteľnosti a oprávnená z vecného bremena podľa vzájomnej

dohody. Dedičia zriadili toto vecné bremeno v rozsahu v akom navrhovateľka nehnuteľnosti užívala
doteraz a užíva aj v čase vydania rozhodnutia.

Po vydaní tohto dedičského rozhodnutia odporca vyplatil ostatným dedičom sumy uvedené v dedičskom
rozhodnutí. Navrhovateľka však spochybňuje, že jej vyplatil sumu 10.000,- Sk.

Navrhovateľka a odporca nikdy neuzavreli dohodu o úhrade nákladov súvisiacich s užívaním

nehnuteľností. Odporcovia bývali v uvedenom dome spolu s navrhovateľkou v čase od novembra 2008
do novembra 2009. Následne, kvôli vzájomným nezhodám, odporcovia tento dom opustili a odvtedy žijú
v byte v Prešove. V čase, keď v tomto dome odporcovia bývali, platili náklady na plyn a elektrinu na
polovicu s navrhovateľkou.

Odporca v 1. rade previedol spoluvlastnícky podiel 1-ce z uvedených nehnuteľností na odporkyňu v 2.

rade, ktorá je jeho manželkou.

Navrhovateľka tvrdí, že všetky náklady súvisiace s prevádzkou domu platila ona. Odporcovia túto
skutočnosť popierajú. Odporcovia preukázali, že aj oni prispievali na údržbu a náklady súvisiace s
prevádzkou uvedených nehnuteľností.

Podľa § 151n Občianskeho zákonníka:

(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľka je oprávnená z vecného bremena, ktoré zaťažuje

nehnuteľnostizapísanénaLVč.XX.Vecnébremenooprávňujenavrhovateľkuspoluužívaťnehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX. Táto skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná.

Taktiež je nesporným, že za obdobie od novembra 2009 navrhovateľka tieto nehnuteľnosti obýva sama.
V konaní bolo preukázané, že účastníci konania nikdy neuzavreli dohodu o tom, ako sa budú podieľať
na nákladoch súvisiacich s užívaním nehnuteľností vlastníci a ako oprávnená z vecného bremena.

Navrhovateľka svoje právo, ktoré uplatňuje v tomto konaní, vyvodzuje práve z výsledkov dedičského
konania, podľa ktorého náklady súvisiace s užívaním nehnuteľnosti majú hradiť vlastník nehnuteľnosti a
oprávnená z vecného bremena podľa dohody, ktorá má byť uzavretá. Keďže dohoda o platení nákladov
nikdynebolauzavretá,navrhovateľkanemáprávnytitul,nazákladektoréhobymohlažiadaťododporcov
konkrétnu sumu.

Pokiaľ nebola uzavretá dohoda dedičov o úhrade nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľností,
spravuje sa právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade ustanovením § 151n)
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka je oprávnenou z vecného bremena a teda pri neexistencii inej
dohody je navrhovateľka povinná znášať primerane náklady na zachovanie a opravy nehnuteľností.
Odporcovia by mali povinnosť podieľať sa na týchto nákladoch vtedy, ak by aj oni nehnuteľnosť užívali.

Odporcovia však nehnuteľnosť od novembra 2009 neužívajú, a teda nemajú zákonnú povinnosť
prispievať na náklady na zachovanie a opravy nehnuteľností.

Náklady za spotrebované energie je však nie je povinný platiť vlastník, ale ten, kto tieto energie
spotrebúva, čo v danom prípade bola navrhovateľka, ktorá nehnuteľnosť od novembra 2009 užívala
sama. V čase, kedy odporcovia túto nehnuteľnosť spoluužívali, teda do novembra 2009, prispievali

na tieto náklady polovicou sumy inkasa, čo vyplynulo z výsluchu oboch účastníkov. Navrhovateľka
nepredložila dôkazy o tom, že tieto platby platila výhradne ona sama. Navrhovateľka teda nemá právo,
aby jej odporcovia zaplatili 2/3 z ceny dodaných energií, pretože takéto jej právo nevyplýva ani zo
zákona.

Právo na to, aby jej odporcovia (resp. len odporca v 1. rade) prispievali na úhradu všetkých

nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti by mohlo byť založené dohodou o úhrade nákladov
na nehnuteľnosť, tá však uzavretá nebola. Otázku obsahu tejto dohody nemôže súd posúdiť ani ako
predbežnú otázku, pretože rozhodnutie súdu o nahradení prejavu vôle má konštitutívnu povahu.

Súd ďalej poukazuje na to, že výsledky dedičského konania zaväzujú navrhovateľku a odporcu v 1. rade,
ktorí boli účastníkmi tohto dedičského konania. Pre odporkyňu v 2. rade, ktorá sa stala spoluvlastníčkou

nehnuteľností na základe zmluvy s odporcom v 1. rade, je však záväzné len rešpektovať vzniknuté
vecné bremeno - právo užívania nehnuteľností navrhovateľkou. Ona sama nie je zaviazaná povinnosťou
podieľať sa na úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľností, pretože táto dohoda môže platiť
len medzi jej účastníkmi, teda medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade. Právo na úhradu nákladov
súvisiacich s užívaním nehnuteľností od vlastníka totiž nie je vecným bremenom.Návrh proti odporkyni v 2. rade bol teda zamietnutý nielen z dôvodu, že dohoda o úhrade nákladov na
nehnuteľnosť uzavretá nebola, ale aj z dôvodu, že takáto dohoda by ju ani nezaväzovala.

Keďže navrhovateľka nepreukázala existenciu práva, ktorého sa domáha, nebolo možné zaoberať sa

námietku premlčania odporcov.

Dôvodom pre vyhovenie návrhu nemôže byť ani zásada dobrých mravov. Zásada dobrých mravov
definovaná v § 3 Občianskeho zákonníka neumožňuje súdu priznať (založiť) právo, ale právo nepriznať,
ak je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade to znamená, že pokiaľ neexistuje podľa práva
povinnosť odporcov prispievať navrhovateľke na úhradu nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti,
nemôže súd takéto právo navrhovateľke priznať ani vtedy, ak by bol toho názoru, že dobré mravy

vyžadujú, aby odporcovia navrhovateľke prispievali.

O trovách konania vo vzťahu k navrhovateľke a odporcu v 1. rade rozhodol súd podľa § 150 ods. 1
O.s.p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd to, že medzi navrhovateľkou a odporcom v
1. rade je vzťah matky a syna.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľky a odporkyne v 2. rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 1

O.s.p. Odporkyňa v 2. rade bola v konaní úspešná, má preto právo na náhradu trov konania. Odporkyni
v 2. rade vznikli trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor vo výške 92,50 Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 474,72 Eur za 6 úkonov právnej služby (prevzatie zastúpenia, podanie
odporu,účasťnapojednávaniachdňa06.02.2013,17.04.2013a29.05.2013,ďalšiaporadasklientom
zo dňa 05. 02. 2013). K týmto úkonom patrí ďalej režijný paušál 2 x 7,63 Eur a 4 x 7,81 Eur. Spolu trovy

právneho zastúpenia odporkyne v 2. rade činia 474,72 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.